Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_10Co-99-2018.pdf
PDF · 104.89 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/99/2018
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členiek senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Terézie Mecelovej v právnej veci žalobkyne: Prima banka Slovensko, a.s., Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: A. X., nar. XX. Z. XXXX, bytom A., A. XXX/XX, o 903,17 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Skalica zo 6. marca 2018 č.k. 5C/106/2016-51 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu o zaplatenie sumy 903,17 eur s úrokom vo výške 28% ročne od 7. decembra 2013 do zaplatenia a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 269 ods. 2, § 708 ods. 1 Ob.z. (Obchodný zákonník č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov), § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 54 ods. 1, 2 O.z. (Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov), § 9 ods. 9 ZoSÚ (zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Vecne zdôvodnil uzavretou zmluvou medzi stranami konania dňa 12. septembra 2011 o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, ktorej súčasťou boli všeobecné obchodné podmienky a jej predmetom bolo zriadenie osobného účtu, vydanie a používanie platobnej karty, poskytovanie služieb elektronického bankovníctva. V zmluve nebol dohodnutý úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu. Obsiahnutý bol v úrokovej sadzbe produktov vo výške 28%, ktorá písomnosť nebola žalovanou podpísaná. Výpismi z účtu žalovanej bolo preukázané, že sa dostala do debetného zostatku vo výške 1.003,52 eur dňa 6. decembra 2013. Debetné operácie žalovanej predstavovali 2.892,60 eur a kreditné operácie 3.021,26 eur. Súd prvej inštancie dospel však k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalobkyňa vyúčtovala žalovanej poplatky za vedenie účtu, vklad v hotovosti, upomienky a nerealizovanú platbu vo výške 43,80 eur. Predmetnú zmluvu skúmal z hľadiska ustanovenia § 53 a § 54 O.z.. Všeobecné úrokové produkty a úrokovú sadzbu produktov, na základe ktorých boli vyúčtované žalovanej poplatky, neboli ňou podpísané a preto ich nemožno považovať za individuálne dojednané a za súčasť zmluvy. Žalobkyňa poplatky so žalovanou ako spotrebiteľom osobitne nevyjednala a preto ich súd prvej inštancie označil za bezdôvodne účtované a nepriznal ich. Poplatky a úroky neboli v zmluve dohodnuté, pričom sa jedná o významné náležitosti zmluvy, od ktorých žalobkyňa odvodzovala svoje právo a keďže podľa § 9 ods. 9 ZoSÚ od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok, poplatky alebo akékoľvek iné plnenie, ktoré nie je uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere (alebo nie je ustanovené zákonom), žalobkyni preto nemohli byť priznané. Výška úroku 28% ročne nebola dohodnutá v zmluve z 12. septembra 2011 (bola označená v samostatnej prílohe žalovanou nepodpísanej), ako úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu. Výška úrokovej sadzby nebola tiež individuálne dohodnutá a preto v zmysle § 53 ods. 2 O.z. úrok žalobkyni nemohol byť priznaný, ako aj v zmysle § 9 ods. 9 ZoSÚ, keďže od spotrebiteľa nemožno požadovať úrok, ktorý nie je uvedený v zmluve o spotrebiteľskom úvere (alebo nie je ustanovený zákonom). Vzhľadom na výšku kreditných obratov žalovanej 3.021,26 eur a debetných obratov 2.892,60 eur, žalovaná uhradila žalobkyni viac finančných prostriedkov než čerpala a preto bola žaloba ako nedôvodná zamietnutá. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 CSP (Civilný sporový poriadok č. 160/2015 Z.z. v znení neskoršieho predpisu). Žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná, bol priznaný nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči žalobkyni v konaní neúspešnej. O výške náhrady trov konania mal rozhodnúť súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením podľa § 262 ods. 1, 2 CSP.
2. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa navrhujúc jeho zmenu vyhovením žalobe. Odvolanie odôvodnila nesprávnym právnym posúdením veci. Nesprávnym procesným postupom súd prvej inštancie tiež znemožnil žalobkyni, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie nerozlišoval zmluvy uzavreté medzi žalobkyňou a žalovanou a právny inštitút prekročenia upravený priamo v zákone. Konkrétne právny vzťah medzi žalobkyňou a žalovanou sa spravoval ustanoveniami zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb (ďalej len zmluva o bežnom účte), v spojení so všeobecnými obchodnými podmienkami banky, sadzobníkom poplatkov a výveskou úrokových sadzieb, ďalej ustanoveniami zmluvy o poskytnutí služby povolené prečerpanie ako spotrebiteľského úveru a ustanoveniami o prekročení podľa ZoSÚ. Úroková sadzba pre prípad povoleného prečerpania bola upravená priamo v zmluve o povolenom prečerpaní a nie v nadväzujúcich dokumentoch. Poplatky, ktoré boli zaúčtované na bežnom účte žalovanej sa týkali výlučne prevádzky bežného účtu a žiaden z nich nesúvisel s povoleným poskytnutím úverového rámca formou povoleného prečerpania. Poplatky za vedenie účtu a súvisiace služby predstavujú dojednanie o cene plnenia, pričom individuálne dojednávanie poplatkov za bankové služby pri vedení bežného účtu si je ťažké v praxi vôbec predstaviť a takýto postup podľa zákona nie je ani potrebný. V zmysle § 31 ods. 2 zákona o platobných službách poskytovateľ platobných služieb poskytuje používateľovi platobných služieb na základe zmluvy o poskytnutí jednorazovej platobnej služby alebo rámcovej zmluvy a v zmysle § 31 ods. 4 sú neoddeliteľnou súčasťou rámcovej zmluvy obchodné podmienky, v zmysle § 1 ods. 5 písm. d/ rámcová zmluva obsahuje aj informácie o poplatkoch a úrokoch. K forme zmluvy vyhotovenej vo viacerých nadväzujúcich zmluvných dokumentoch žalobkyňa poukázala na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie C-42/2015, v zmysle ktorého zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti podľa uvedenej smernice musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči. Náležitosti zmluvy nemusia byť nevyhnutne v samotnom texte zmluvy, ale časť môže byť obsiahnutá aj v obchodných podmienkach alebo sadzobníku, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Poskytovanie vedenia účtu a služieb s tým spojených sú hlavným predmetom plnenia pri zmluve o bežnom účte, keďže poplatky za služby predstavujú ich cenu. Po uzatvorení zmluvy o bežnom účte strany konania uzatvorili aj zmluvu o povolenom prečerpaní, ktorým bolo prostredníctvom internetbankingu pre žalovanú zriadený limit povoleného prečerpania, na základe žiadosti žalovanej sa tento limit mohol meniť, pričom výška aktuálneho limitu bola uvedená v jednotlivých výpisoch z účtu. Všetky podstatné náležitosti obsahoval priamo text zmluvy o povolenom prečerpaní. Žalovaná mala poskytnutú službu povolené prečerpanie na účte s úrokom 19,9% ročne. Ide o úver, ktorý dlžník čerpá po častiach, nad rámec aktuálneho zostatku bankového účtu, vo výške a termínoch podľa svojej potreby, až do výšky poskytnutého limitu. Klient musí vrátiť banke peňažné prostriedky poskytnuté formou povoleného prečerpania na požiadanie, v lehote určenej bankou v žiadosti o splatenie povoleného prečerpania, ktorá nemôže byť kratšia ako sedem dní, pričom za žiadosť o splatenie povoleného prečerpania sa považuje aj zníženie limitu pre povolené prečerpanie na hodnotu 0,- eur. Žalovaná prekračovala povolený limit povoleného prečerpania. Na základe uvedeného žalobkyňa pristúpila k zníženiu limitu povoleného prečerpania na 0,- eur, ako to vyplýva z výpisu z účtu za dané obdobie. Zrušením povoleného prečerpania a neuhradením dlžnej sumy sa žalovaná dostala do nepovoleného debetu vo výške debetného zostatku na účte. Po znížení limitu na 0,- eur sa dlh žalovanej navyšoval z právneho titulu prekročenia, upraveného v ZoSÚ (§ 2 písm. f/, § 18). Prekročením sa rozumie automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom veriteľ umožňuje spotrebiteľovi disponovať peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na platobnom účte spotrebiteľa alebo nad rámec dohodnutého povoleného prečerpania. Ak ide o zmluvu o otvorení bežného účtu a existuje možnosť, že sa spotrebiteľovi umožní prekročenie, veriteľ je povinný informovať spotrebiteľa pravidelne v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, dostupné spotrebiteľovi, o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru, podmienkach, ktoré upravujú jej uplatňovanie, indexe alebo referenčnej sadzbe, ktorá sa vzťahuje na pôvodnú úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, sankciách, úrokoch z omeškania a poplatkoch za toto prekročenie a podmienkach, za ktorých sa tieto poplatky môžu meniť. Z uvedeného vyplýva, že prekročenie žalovanej by sa spravovalo ustanoveniami zákona, pričom zmluva ako obligatórnu náležitosť nemusí obsahovať ani údaj o výške úroku v prípade prekročenia. Žalobkyňa zverejňuje všeobecné obchodné podmienky, sadzobník poplatkov, výšku úrokových sadzieb v úrokovej výveske na webstránke, na každom obchodnom mieste. Každú zmenu banka oznamuje klientom vo výpisoch z účtu. Žalovaná bola informovaná o svojom prekročení na výpise z účtu, z ktorého vyplývala výška a obsah prekročenia. Výška úroku z prekročenia nemôže byť obmedzená zákonnou výškou úroku z omeškania, pretože ide o jednoznačne odlišný inštitút od zákonného úroku z omeškania. Nárok na úrok je viazaný na vrátenie peňažných prostriedkov tvoriacich prekročenie v zmysle § 18 ZoSÚ. Po zrušení poskytnutého limitu povoleného prečerpania na účte sa debetný zostatok spravuje príslušnými ustanoveniami ZoSÚ o prekročení. Ustanovenie všeobecných obchodných podmienok žalobkyne, obsahujúce dojednanie o úroku pre prípad nepovoleného debetu, doslovne kopíruje zákonnú úpravu v zmysle bodu 3.12 všeobecných obchodných podmienok, keď nepovolené prečerpanie je automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom banka umožňuje majiteľovi účtu nakladať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na bežnom účte. Po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby „úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu“. Žalobkyňa namietala záver súdu prvej inštancie o tom, že kreditné obraty na účte žalovanej prevyšovali debetné. Nasvedčuje tomu aj detailný prehľad všetkých transakcií z účtu žalovanej za obdobie vedenia účtu do podania žaloby. Žalovaná suma bola ponížená o úhradu žalovanej vykonanej dňa 6. decembra 2013 vo výške 100,35 eur.
3. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.
4. Odvolací súd podľa § 34 CSP po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné.
5. Súd prvej inštancie založil svoje zamietavé rozhodnutie na názore, že žalobkyňou uplatňované poplatky, aj úroky neboli dohodnuté v zmluve (všeobecné obchodné podmienky a úroková sadzba produktov neboli súčasťou zmluvy) a v zmysle § 9 ods. 9 ZoSÚ žalobkyňa ako veriteľ nemohla požadovať úrok a poplatky, ktoré neboli uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Všeobecné obchodné podmienky a úroková sadzba produktov mali typový charakter, boli vopred pripravené a spotrebitelia v nich uvedené zmluvné podmienky nemohli ovplyvniť, nejednalo sa teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenia podľa § 53 ods. 2 O.z.. Z dôvodu prevyšujúcej výšky súčtu kreditných obratov (vkladov) žalovanej, v porovnaní s jej debetnými obratmi, súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaná uhradila žalobcovi viac finančných prostriedkov než tieto vyčerpala.
6. Zo žaloby, ako aj jej doplnenia na výzvu súdu ( č.l. 19) vyplýva, že žalobkyňa sa domáha zaplatenia dlhu za obdobie počas trvania nepovoleného prečerpania do podania žaloby vo výške 903,17 eur (predstavujúceho rozdiel medzi debetnými a kreditnými obratmi vykonanými na účte žalovanej počas trvania nepovoleného prečerpania, po odpočítaní úhrady žalovanej).
7. Podľa § 2 písm. f/ ZoSÚ sa prekročením rozumie automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom veriteľ umožňuje spotrebiteľovi disponovať peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na platobnom účte spotrebiteľa alebo nad rámec dohodnutého povoleného prečerpania. Podľa bodu 3.12 všeobecných obchodných podmienok žalobkyne nepovolené prečerpanie je automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom banka umožňuje majiteľovi účtu nakladať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na bežnom účte.
8. Podľa § 1 ods. 5 ZoSÚ na spotrebiteľský úver vo forme prekročenia sa vzťahujú ustanovenia § 1, § 2, § 9 ods. 6, 7 a 8, § 11, § 18, § 20, § 21 a § 23, § 25 až § 27.
9. Súd prvej inštancie však skúmal zmluvu, na základe ktorej žalobkyňa pre žalovaného zriadila a viedla bežný účet, a to z pohľadu náležitostí, ktoré má zmluva obsahovať podľa § 53 a § 54 O.z., aplikujúc i ustanovenie § 9 ods. 9 ZoSÚ. Predmetom sporu bol ale nárok žalobkyne vyplývajúci z tzv. “prekročenia“, teda automaticky prijatého prečerpania nad rámec aktuálneho zostatku na platobnom účte spotrebiteľa alebo nad rámec dohodnutého povoleného prečerpania. Súd prvej inštancie mal preto posúdiť nárok žalobkyne z hľadiska inštitútu tzv. prekročenia (automaticky prijatého prečerpania peňažných prostriedkov), na ktoré sa vzťahujú ustanovenia ZoSÚ len v obmedzenej miere (§ 1 ods. 5 ZoSÚ). Predovšetkým sa na automaticky prijaté prečerpanie nevzťahuje ustanovenie § 9 ods. 9 ZoSÚ, ktoré súd prvej inštancie nedôvodne aplikoval a podľa § 18 ZoSÚ má veriteľ osobitnú informačnú povinnosť vo vzťahu k spotrebiteľovi (písomne alebo na inom trvanlivom médiu), o úrokovej sadzbe úveru, ako aj o poplatkoch (sankciách, úrokoch z omeškania a iné.). Odvolacia námietka žalobkyne o nerozlišovaní zmluvného vzťahu medzi stranami konania uzavretím zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, obsahom ktorej bola zmluva o zriadení účtu a tzv. prekročenia, predstavujúceho automaticky prijaté prečerpanie, na ktoré sa vzťahuje osobitný právny režim podľa ustanovení ZoSÚ, vrátane právnej regulácie postupu veriteľa vo vzťahu k úrokovej sadzbe, ako i poplatkom, bola tak dôvodná.
10. Hoci súd prvej inštancie kvalifikoval všeobecné obchodné podmienky a úrokovú sadzbu produktov ako zmluvné ustanovenia, ktoré neboli individuálne dojednané podľa § 53 ods. 2 O.z., žiadnym spôsobom ale nehodnotil značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, ako hlavný identifikačný znak zmluvného ustanovenia, predstavujúceho neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1 O.z.. Ustanovenie § 53 ods. 2 O.z. obsahuje negatívnu definíciu individuálnych zmluvných dojednaní, ktorý pojem je však uvedený v ustanovení § 53 ods. 1 O.z. o zákaze neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách.
11. Podľa § 53 ods. 1 O.z. spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné podmienky).
12. Neprijateľnú zmluvnú podmienku preto nedefinuje len jej individuálne nedojednanie, ale značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Uvedené je potom potrebné odlíšiť od následkov absencie podpisu na listinách, avšak v posudzovanej veci bol predmetom sporu nárok z tzv. prekročenia (automaticky prijatého prečerpania). Podľa § 1 ods. 5 ZoSÚ sa ustanovenie § 9 ods. 9 ZoSÚ nevzťahovalo na automaticky prijaté prečerpanie.
13. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia tak nebol zrejmý dôvod aplikácie ustanovenia § 9 ods. 9 ZoSÚ vo vzťahu k uplatňovanému nároku, ako ani aplikácia ustanovenia § 53 O.z., ako dôvod nepriznania poplatkov a úrokov.
14. Žalovaná suma mala predstavovať rozdiel medzi debetnými a kreditnými obratmi, vykonanými na účte žalovanej počas trvania nepovoleného prečerpania do podania žaloby. Žaloba bola však zamietnutá s poukazom na skutočnosť, že kreditné obraty žalovanej v celkovej sume prevyšovali debetné obraty žalovanej, bez posúdenia a označenia relevantného obdobia trvania nepovoleného prečerpania.
15. O nepreskúmateľný rozsudok ide i vtedy, ak z jeho odôvodnenia nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej (ako tomu bolo v danom prípade). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia má obsahovať, aké zistenia z konkrétnych dôkazov boli vyvodené a aký majú význam z hľadiska hmotného práva. V odôvodnení rozhodnutia má súd náležite vysvetliť, ako sa vysporiadal s rozhodujúcimi a zistenými skutočnosťami a na akom základe prijal právne závery. Preto ak je rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné, lebo neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov, na základe ktorých súd rozhodol, prichádza do úvahy iba zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 226/03).
16. Zákon (§ 220 CSP) venuje zvýšenú pozornosť odôvodneniu súdneho rozhodnutia, normovaním obsahových náležitostí. Ide o návod čo má odôvodnenie rozsudku obsahovať, keďže má význam z hľadiska prostriedku kontroly správnosti rozhodnutia, a to zo strany účastníkov konania, ako i vyššieho súdu, ktorý ho bude preskúmavať, ale aj zo strany verejnosti.
17. Ústavný súd Slovenskej republiky v zhode s rozhodovacou praxou Európskeho súdu pre ľudské práva stabilne judikuje, že povinnosť súdu odôvodniť svoje rozhodnutie neznamená automaticky povinnosť poskytnúť podrobnú odpoveď na každý nastolený argument. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (napr. sp. zn. II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, III. ÚS 191/2013). Rozsah povinnosti odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzované s ohľadom na okolnosti každého prípadu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo 163/2015 zo 17. marca 2016.
18. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov), čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb.), čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach (oznámenie FMZV č. 209/1992 Zb.) je aj právo strany konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obrany proti takémuto uplatneniu.
19. Rozhodnutie súdu prvej inštancie však nezodpovedá uvedeným požiadavkám kladeným na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Postráda argumentačný základ, ozrejmujúci nedôvodnosť uplatňovaného nároku z tzv. prekročenia (automaticky prijatého prečerpania finančných prostriedkov).
20. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, z dôvodu, že v dôsledku nedostatku odôvodnenia napadnutého rozhodnutia došlo k porušeniu práva žalobkyne na spravodlivý proces, keďže nesprávnym procesným postupom jej bolo znemožnené uskutočňovať procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ktorý nedostatok nebolo možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
21. Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude v ďalšom konaní vychádzať zo žalobou vymedzeného predmetu sporu nepovoleného prečerpania, predstavujúceho tzv. prekročenie ako automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom veriteľ umožňuje spotrebiteľovi disponovať peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na platobnom účte spotrebiteľa (alebo nad rámec dohodnutého povoleného prečerpania) podľa § 2 písm. f/ ZoSÚ, ako aj zo žalobkyňou vymedzeného obdobia trvania nepovoleného prečerpania do podania žaloby (konkrétnym označením uvedeného obdobia). Následne preskúmateľným spôsobom súd prvej inštancie vyhodnotí dokazovanie o uplatnenom nároku žalobkyne, adekvátne jeho regulovanej právnej úprave (rozlišujúc zmluvu o bežnom účte, zmluvu o spotrebiteľskom úvere, zmluvu o povolenom prečerpaní a tzv. prekročenie).
22. Ustanoveniami § 149 až § 154 CSP malo dôjsť k prehĺbeniu sporovosti konania, s cieľom prispieť k zefektívneniu, zrýchleniu a zhospodáreniu sporového konania. Procesná pasivita strany sporu má za následok procesnú sankciu vo forme nespornosti nepopretých skutkových tvrdení protistrany. Súd prvej inštancie bude preto postupovať i v súlade s prejednacou zásadou civilného sporového konania, v ktorom je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu.
23. Ak súd prvej inštancie dospeje k záveru o potrebe korekcie následku nesplnenia procesnej povinnosti (CSP upravuje civilný proces v materiálnom poňatí, teda v zmysle zásady spravodlivej a účinnej ochrany práv podľa čl. 2 CSP), svoj postup odôvodní v uvedenom smere. Pri vykonávaní dokazovania bude súd prvej inštancie okrem prejednacej zásady a zásady kontradiktórnosti konania, aplikovať zásadu predvídateľnosti postupu súdu, ako aj prihliadať na špecifiká tzv. spotrebiteľských sporov ako sporov s ochranou slabšej strany (§ 290 CSP a nasl.).
24. Pri písomnom vyhotovení súdneho rozhodnutia bude súd prvej inštancie, v intenciách vyššie uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu, postupovať v súlade s ustanovením § 220 CSP a preskúmateľným spôsobom vyjadrí skutkové zistenia a právne závery, na základe ktorých vec posúdil a rozhodol.
25. Svoj právny záver zdôvodní zo zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy a stranám konania, vrátane žalobkyne, musí dať odpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby riešenie konkrétneho právneho problému bolo jasné a zreteľne dané (rozhodnutia Ústavného súdu napr. sp. zn. II. ÚS 193/06, III. ÚS 198/07).
26. Súd prvej inštancie bude dbať tiež na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé s uvedením skutočností, ktoré považoval za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, príp. prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada aj so špecifickými námietkami strán konania, predovšetkým žalobkyne.
27. Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
28. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.