Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7P/59/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Dankou Laukovou v právnej veci účastníkov konania: navrhovateľka S. C., nar. X.X.XXXX, t. č. bytom ul. H. č. XX/XX, J., zast. Mgr. Martin Hurtiš, advokát, ul. Matice slovenskej č. 17, Prievidza, manžel M. W. C., nar. XX.X.XXXX, t. č. bytom P. # DN-XXX, F.-e-R. R. # XA, G. najo, K., J., o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností na čas po rozvode k maloletému U. C., nar. XX.X.XXXX, v konaní zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza, ul. Šumperská č. 1, Prievidza, takto

rozhodol:

Manželstvo účastníkov konania M. W. C., nar. XX.X.XXXX a S. C., rodenej X., nar. X.X.XXXX, a uzavreté dňa X.X.XXXX v Z., Z., Cyperská republika a zapísané v knihe manželstiev Ministerstva vnútra SR - osobitná matrika Bratislava vo zväzku OM/XX, ročník XXXX, strana XXX, por. č. XXX, r o z v á d z a .

Na čas po rozvode maloletého U. C., nar. XX.X.XXXX, z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky S. C., nar. X.X.XXXX, ktorá bude dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.

Otec M. W. C., nar. XX.X.XXXX, je p o v i n n ý platiť na maloletého U. C., nar. XX.X.XXXX, výživné vo výške 100 eur mesačne vždy vopred, najneskôr do 25. dňa kalendárneho mesiaca, k rukám matky S. C., nar. X.X.XXXX, s účinnosťou od právoplatnosti rozhodnutia o rozvod manželstva.

Styk otca M. W. C., nar. XX.X.XXXX s maloletým U. C., nar. XX.X.XXXX, n e u p r a v u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

Štátu náhradu trov proti účastníkom konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1.Navrhovateľka návrhom zo dňa 21.10.2015, podaným prostredníctvom právneho zástupcu domáhala sa proti manželovi rozvodu manželstva a úpravy práv a povinností na čas po rozvode k maloletému U., nar. 19.7.2010.

2. Návrh odôvodnila tým, že s manželom sa zoznámili v mesiaci auguste 2007 na Cypre a v mesiaci septembri 2007 sa ku nej nasťahoval. Od začiatku trvania vzťahu, vznikali problémy predovšetkým pre financie, ktoré on stále potreboval a nikdy ich nemal dosť. Stále sľuboval, že bude lepšie, keď si dokáže vybaviť úplnú registráciu. Dňa 8.7.2009 v Lysis, Larnaca, Cyperská republika, uzavreli manželstvo. Manžel sa vtedy vyjadroval, že u nich (v Pakistane) je neprípustné, aby len tak spolu žili. Dňa 19.7.2010 sa narodil maloletý U.. V mesiaci decembri 2010 sa presťahovali do iného mesta na Cypre, a to do Paphosu. V tom čase sa jej manžel priznal, že hrá automaty a peniaze stále míňa na túto závislosť. Stalo sa, že po dobu pol roka bývali bez dodávok elektrickej energie, mali existenčné problémy, ktoré

manžel nechcel riešiť. V roku 2013 získal povolenie na pobyt v Cyperskej republike. Ju a maloletého U. poslal do Pakistanu k jeho rodičom s tým, že on našetrí peniaze, a potom pôjdu bývať do Anglicka. Dovtedy mal jej svokre posielať každý mesiac 50,- eur s tým, že sú určené na úhradu ich (navrhovateľky a dieťaťa) potrieb. Žiadne peniaze však neposlal, na Cypre si žil svoj slobodný život a ona s maloletým U. musela prežívať v Pakistane, kde aj ochoreli. Keďže manželstvo absolútne nefungovalo, rozhodla sa pre návrat na Slovensko. Svokrovci jej a dieťaťu zaplatili letenky. Ku dňu podania návrhu na začatie konania, manžela nevidela po dobu dvoch rokov. Len občas jej zavolá, a to keď niečo potrebuje. Na výživu maloletého U. neprispieva. V období, keď spolu žili na Cypre, dosahoval mesačný príjem 1.500,- eur. Jeho posledné vyjadrenie k rozvodu bolo, aby mu vybavila papiere do Nemecka a potom: „môžem ísť“.

3. Manžel vo vyjadrení zo dňa 24.1.2018 k návrhu na začatie konania uviedol, že s rozvodom nesúhlasí a chce sa pokúsiť o obnovenie spolužitia s navrhovateľkou, o šťastný život, čo je aj v záujme maloletého U.. Príčinou narušenia ich manželských vzťahov, bol nedostatok peňazí. Od obdobia ako navrhovateľka otehotnela, prestala pracovať a len on rodinu finančne zabezpečoval. Dokonca aj na začiatku jej pobytu na Slovensku, ju finančne podporoval. Keď sa vrátil do Pakistanu, už nebol v pozícii, aby ju mohol živiť. Navrhovateľku vyzval, aby sa vrátila bývať do Pakistanu, čo odmietla. S tým, aby on prišiel bývať na Slovensko nesúhlasila, lebo že tu pre neho nie je dobrá situácia. Stále verí, že pre navrhovateľku a dieťa urobí to najlepšie. Navrhol, aby súd maloletého U. zveril do jeho alebo do spoločnej starostlivosti rodičov. Navrhovateľku žiadal, aby mu zaslala fotografiu maloletého, čo odmietla s tým, že nemá peniaze. Podľa jeho názoru, nie je schopná sa sama o dieťa postarať. Ak však súd dieťa zverí do osobnej starostlivosti navrhovateľky, navrhuje určiť rozsah jeho vyživovacej povinnosti sumou 50,- eur mesačne. V období posledných šiestich mesiacov vedie malý obchod s mliekom, v predchádzajúcom období bol nezamestnaný. Ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá, nevlastní žiadny majetok.

4. Manžel sa na pojednávanie dňa 28.8.2018 nedostavil. Doručenie mal riadne vykázané (č. l. 280). Neprítomnosť ospravedlnil (č. l. 331). Uviedol, že za účelom, aby sa ho mohol zúčastniť, potrebuje k dispozícii sobášny list a rodný list dieťaťa.

5. Ďalší termín pojednávania súd určil na 30.4.2019. Manželovi zaslal spolu s predvolaním aj sobášny list a rodný list (v slovenskom aj v anglickom jazyku: postup podľa č. l. 26 spisu). Doručenie mal riadne vykázané (č. l. 459). Na pojednávanie sa nedostavil. Neprítomnosť riadne a včas neospravedlnil. Súd vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti.

6. Kolízny opatrovník uviedol, že manželstvo rodičov maloletého U. si neplní žiadnu zo svojich funkcií. Je v záujme dieťaťa, aby bolo na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti matky a otcovi určený rozsah vyživovacej povinnosti. Ako primeraná, vzhľadom na jeho potreby, je suma 112,- eur mesačne.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, oboznámením sa so sobášnym listom, rodným listom dieťaťa, s potvrdením Mestského úradu Prievidza, s prehľadom zárobkov navrhovateľky, so správou o prešetrení rodinných pomerov.

8. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav:

9. Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa X.X.XXXX v Z., Z., Cyperská republika. Manželstvo je zapísané v knihe manželstiev Ministerstva vnútra Slovenskej republiky - osobitná matrika Bratislava vo zväzku OM/XX, ročník XXXX, strana XXX, poradové číslo XXX. Z manželstva pochádza jedno maloleté dieťa U., nar. XX.X.XXXX. Navrhovateľka je občanom Slovenskej republiky a manžel Pakistanskej islamskej republiky. U oboch ide o manželstvo prvé. Podľa vyjadrenia Mestského úradu Prievidza zo dňa 11.8.2015, účastníci konania v jeho evidencii nemajú spoločné trvalé bydlisko.

10. Z výsluchu navrhovateľky vyplýva, že k narušeniu manželských vzťahov začalo dochádzať po tom, ako zostala tehotná a prestala pracovať. Manžel napriek tomu požadoval, aby finančne prispievala na úhradu odôvodnených potrieb členov rodiny. Po narodení maloletého U., po dobu 4 mesiacov poberala dávky v materstve vo výške 450,- eur mesačne. V nasledujúcom období sa zamestnala v second hande, kde dosahovala príjem 5,- eur denne. Tieto peniaze použila na úhradu svojich a dieťaťa potrieb. Manžel v tom čase mal síce dve zamestnania, ale z príjmu, ktorý dosiahol za vykonanú prácu, platil len zálohové platby za byt. Dochádzalo medzi nimi k hádkam, počas ktorých jej vytýkal, že rodinu finančne

nezabezpečuje. Keď maloletý U. bol vo veku jedného roka zistila, že manžel hrá na automatoch, na ktoré účely míňa peniaze. V tejto súvislosti mu dohovárala a vyzývala, aby prehodnotil svoj dovtedajší spôsob života. V tom čase už uvažovala, že podá návrh o rozvod, avšak žiadal ju, aby mu ešte dala príležitosť. V mesiaci januári 2013 ju vyzval, aby aj s maloletým U. odišla bývať do Pakistanu. V ďalšom období sa o ňu a dieťa prestal zaujímať. Jeho matka mu dohovárala, že aby posielal peniaze, ale len 1 - 2 krát im poukázal po 50,- eur. V Pakistane boli zlé hygienické podmienky, nedostatok pitnej vody a dodávok elektrickej energie. Vážne ochorela, čo si vyžiadalo jej hospitalizáciu v nemocnici. Rozhodla sa pre návrat na Cyprus, ale svokrovci jej povedali, že manžel ju tam nechce a v septembri 2013 jej a maloletému U. zakúpili letenky na Slovensko. Od uvedeného obdobia, sama zabezpečuje starostlivosť o maloletého. Manžel sa nezaujíma ako žije, či dieťa niečo nepotrebuje, či chodí do školy. Pomáha jej brat a ďalší členovia rodiny, a tiež priatelia. Naposledy ju manžel telefonicky kontaktoval vo februári 2018 s tým, že žiadal vysvetlenie, prečo sa chce rozviesť. Reagovala slovami, že s maloletým žije sama a fakticky nemá manžela a dieťa nemá otca. Vyzval ju, aby mu vybavila povolenie na pobyt, prácu a ubytovanie v Nemecku, a že potom bude s rozvodom súhlasiť. Počas trvania spolužitia sa v ich vzťahu neprejavila rozdielnosť kultúr. Tá sa však prejavila vo vzťahu k svokrovcom, keď s nimi bývala v Pakistane. Manželovi už nedôveruje a z jej strany k nemu pretrvávajú len negatívne citové väzby.

11. Podľa čl. 1, ods. 1 písm. a) Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje Nariadenie (ES) č. 1347/2000, toto nariadenie sa uplatňuje bez ohľadu na povahu súdu v občianskych veciach, ktoré sa vzťahujú na rozvod, rozluku alebo anulovanie manželstva.

12. Podľa čl. 3, ods. 1 písm. a) Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje Nariadenie (ES) č. 1347/2000, vo veciach rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva majú právomoc súdy členského štátu, na ktorého území majú manželia obvyklý pobyt, alebo manželia mali naposledy obvyklý pobyt, pokiaľ tam jeden z manželov stále býva, alebo má odporca obvyklý pobyt, alebo v prípade spoločnej žiadosti, má niektorý z manželov obvyklý pobyt, alebo má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej jeden rok bezprostredne pred podaním návrhu, alebo má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej šesť mesiacov bezprostredne pred podaním návrhu a je buď štátnym príslušníkom tohto členského štátu, alebo v prípade Veľkej Británie a Írska má „domicil“-

13. Podľa čl. 7, ods. 1, ods. 2 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje Nariadenie (ES) č. 1347/2000, ak žiadny súd členského štátu nemá právomoc podľa článkov 3, 4 a 5, právomoc sa určí v každom členskom štáte, podľa práva tohto štátu. Proti odporcovi, ktorý nemá obvyklý pobyt a ani nie je štátnym príslušníkom členského štátu, alebo v prípade Veľkej Británie a Írska nemá „domicil“ na území žiadneho z týchto členských štátov, môže každý štátny príslušník členského štátu s obvyklým pobytom na území iného členského štátu využiť kritéria súdnej právomoci, platné v danom štáte rovnako ako štátni príslušníci tohto štátu.

14. Nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje Nariadenie (ES) č. 1347/2000 (Brusel II. a) je univerzálne aplikovateľné, t. j. ak sú splnené podmienky v čl. 3, má právomoc na konanie o rozvod manželstva slovenský súd. Táto univerzálna aplikovateľnosť, vyplýva pre nariadenie v oblasti európskeho medzinárodného práva súkromného z judikátu Súdneho dvora Európskej únie vo veci Owusu (C-281/02), podľa záveru ktorého medzinárodný prvok, ktorý je potrebný na aplikáciu nariadení v oblasti európskeho medzinárodného práva súkromného, nemusí byť intrakomunitárny, ale môže sa týkať i nečlenského štátu. Z tohto dôvodu, slovenský súd môže aplikovať ustanovenia dvojstrannej zmluvy s tretím štátom, resp. ustanovenia zákona číslo 97/1963 Zb. iba v prípade, že právomoc slovenského súdu na rozvod podľa nariadenia Brusel II. a, nie je možné založiť (porovnaj aj stanovisko Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o univerzálnej aplikovateľnosti nariadenia Brusel II. a, uverejnené na jeho webovej stránke).

15. Tunajší súd sa zaoberal otázkou skúmania podmienok konania, či je alebo nie je daná jeho právomoc konať vo veci o rozvod manželstva.

16. Nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje Nariadenie (ES) č. 1347/2000, nedefinuje pojem obvyklý pobyt navrhovateľa (manžela). Okrem fyzickej prítomnosti v členskom štáte, musia však byť splnené aj ďalšie faktory, z ktorých je možné vyvodiť, že táto prítomnosť nemá len dočasný charakter.

17. Navrhovateľka pred podaním návrhu na začatie konania mala od mesiaca septembra 2013 obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky. Po návrate z Pakistanu, jej dňa 16.9.2013 bol vydaný nový občiansky preukaz. K trvalému pobytu bola (a v čase rozhodnutia súdu vo veci aj je) prihlásená na adrese v meste Prievidza. Jej prítomnosť na Slovensku nemala len dočasný charakter, o čom svedčí i to, že tu bola zaradená do pracovného procesu a predtým evidovaná ako nezamestnaná na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza a tiež, že poskytovala osobnú starostlivosť maloletému U..

18. Z uvedených relevantných skutočností vyplýva, že súd Slovenskej republiky (Okresný súd Prievidza) má právomoc vo veci rozvodu účastníkov konania, a to podľa čl. 3, ods. 1 piata, ale i šiesta odrážka. Navrhovateľka je štátnym občanom Slovenskej republiky, na území ktorej pred podaním návrhu mala obvyklý pobyt, bývala tu bezprostredne pred jeho podaním najmenej šesť mesiacov, resp. najmenej jeden rok.

19. Štátna príslušnosť manžela, proti ktorému návrh smeruje (Choudhry Waseem Ahmed) v nečlenskom štáte, a to v Pakistanskej islamskej republike, resp. jeho obvyklý pobyt na jej území, by boli rozhodujúce len v prípade, ak by sa podľa čl. 3 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje Nariadenie (ES) č. 1347/2000, nedala založiť právomoc žiadneho členského štátu Európskej únie. V takom prípade, by prichádzala do úvahy voči nemu aplikácia čl. 7 uvedeného nariadenia (porovnaj rozsudok Európskeho súdneho dvora č. C-68/07).

20. Podľa čl. 1, ods. 1 veta prvá Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I.), toto nariadenie sa uplatňuje na situácie, v ktorých dochádza k stretu rôznych právnych poriadkov pri zmluvných záväzkoch v občianskych a obchodných veciach.

21. Podľa čl. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky, z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia sú vylúčení: osobný stav a právna spôsobilosť fyzických osôb bez toho, aby bol dotknutý článok 13, záväzky vyplývajúce z rodinných vzťahov a vzťahov, ktoré podľa právneho poriadku, ktorým sa spravujú, majú porovnateľné účinky, vrátane vyživovacej povinnosti.

22. Podľa čl. 1, ods. 1 veta prvá Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (Rím II.), toto nariadenie sa uplatní na mimozmluvné záväzky v občianskych a obchodných veciach v situáciách, v ktorých dochádza k stretu rôznych právnych poriadkov.

23. Podľa čl. 1, ods. 2 písm. a) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky, z pôsobnosti tohto nariadenia sú vylúčené mimozmluvné záväzky vyplývajúce z rodinných vzťahov a vzťahov, ktoré podľa právneho poriadku, ktorým sa spravujú, majú porovnateľné účinky, vrátane vyživovacej povinnosti.

24. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, zrušenie manželstva rozvodom sa spravuje právnym poriadkom štátu, občanmi ktorého sú manželia v čase začatia konania. Ak sú manželia príslušníkmi rôznych štátov, spravuje sa zrušenie manželstva rozvodom právnym poriadkom slovenským.

25. Rozhodné právo, súd určil s poukazom na § 22 ods. 1 veta druhá zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom. Manželia sú príslušníkmi rôznych štátov, preto sa zrušenie manželstva rozvodom spravuje právnym poriadkom slovenským. Rozvod manželstva, z rozsahu pôsobnosti Nariadenia Rím I. a Rím II., je pritom vylúčený.

26. Podľa § 22 zákona č. 36/2005 Z.z., platného na území Slovenskej republiky (ďalej len „Zákona o rodine“), k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

27. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

28. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode sa na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

29. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinnosti manželov podľa § 18 a § 19.

30. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

31. Hodnotením skutkového stavu veci dospel súd k právnemu záveru, že návrh o rozvod manželstva je podaný dôvodne, preto mu vyhovel.

32. Napriek všestrannej ústavnej ochrane manželstva, ako jedinečného zväzku medzi mužom a ženou (čl. 41 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky), či preferencii tohto inštitútu ako harmonického a predovšetkým trvalého spoločenstva, ktorého primárnym účelom je založenie rodiny a riadna výchova detí (čl. 1 a čl. 2 Základných zásad Zákona o rodine), zákonodarca v odôvodnených prípadoch vzniknutého vážneho, nenávratného a kvalifikovaného rozvratu medzi manželmi, umožňuje jeho zánik a teda netrvá na jeho bezpodmienečnom zachovaní.

33. Ustanovenie hmotnoprávneho predpisu (§ 23 Zák. o rodine) zakotvuje objektívny princíp rozvodu manželstva a zároveň vymedzuje podmienky pre rozvod. Manželstvo je možné rozviesť iba v odôvodnených prípadoch za splnenia podmienok, ktorými sú: a/ vážnosť narušenia vzťahov, b/ trvalosť rozvrátenia vzťahov, c/ pre existenciu tohto vážneho a trvalého rozvrátenia manželských vzťahov, manželstvo nemôže plniť svoj účel, t. j. vytvárať harmonické a trvalé životné spoločenstvo, d/ od manželov nemôže očakávať obnovenie spolužitia, e/ rozvod nebude v rozpore so záujmami maloletých detí.

34. V manželstve účastníkov existuje vážny rozvrat, ktorý má intenzitu v trvalosti. Ich manželský zväzok si nie je schopný plniť svoj spoločenský účel, nevedú spoločnú domácnosť, intímne sa nestýkajú, spoločne nezabezpečujú osobnú starostlivosť o maloletého U..

35. Dôležitosť jednotlivých úloh manželstva sa v jeho priebehu mení a to v závislosti od dĺžky jeho trvania, veku partnerov a ich dieťaťa. V manželstve, z ktorého pochádza maloleté dieťa, vystupuje do popredia výchovná funkcia a s tým spojená povinnosť rodičov vytvárať zdravé rodinné prostredie.

36. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že manželstvo účastníkov je udržiavané bez skutočnej vyváženosti vzťahov. Po dobu viac ako šiestich rokov spoločne rodinné prostredie, nevytvárajú. Zo strany navrhovateľky k manželovi zanikli pozitívne citové väzby. Tomuto stavu predchádzali finančné problémy manželov, prehlbovanie rozdielnosti životných hodnôt, názorov na vedenie domácnosti. Často medzi nimi dochádzalo k slovným výmenám názorov o otázke finančného zabezpečenia potrieb rodiny. Efektívne spôsoby riešenia problémov, však nedokázali spoločne nájsť.

37. Ustanovenie § 96 Civilného mimosporového poriadku, z hľadiska svojho účelu vyjadruje záujem spoločnosti na zachovaní rodiny založenej manželstvom, najmä ako miesta vzniku života, formovania osobnosti a charakteru človeka a osvojovania si základných životných hodnôt, a čomu má pri rozhodovaní o rozvode napomáhať aj súd.

38. V prejednávanej veci nie je možné trvať na zachovaní manželstva, lebo si dlhodobo neplní svoj spoločenský účel. Nie je možné očakávať zlepšenie vzájomných vzťahov, len na základe zamietnutia návrhu. Záujem manžela o zotrvanie v manželstve, je účelový. Vo vyjadrení k návrhu uviedol, že sa chce

pokúsiť o obnovenie spolužitia, o to, aby život s navrhovateľkou bol šťastným. Od ukončenia spolužitia v mesiaci januári 2013 do 24.1.2018 (dátum vyjadrenia sa k návrhu), ale ani v nasledujúcom období, za uvedeným účelom nič neurobil. Jeho pasivita, keď o navrhovateľku a maloletého U. neprejavuje žiadny záujem, nemôže byť dôvodom, aby súd navrhovateľku nútil zotrvať vo vzťahu, ktorý je už neperspektívny. Na naplnenie účelu manželstva je potrebná snaha oboch manželov, vzájomné pochopenie a citové zblíženie. Manželstvo je vzájomný zväzok dvoch ľudí. Tvrdenie manžela, proti ktorému návrh smeroval, o možnosti obnovenia spolužitia je len jeho prianím, ktoré nemá oporu v skutočnom stave. Nie je zrejmé, ako by podľa neho mohlo dôjsť k obnoveniu spolužitia. Predlžovanie situácie, keď navrhovateľka dôrazne odmieta obnoviť vzťah, nedáva reálny podklad k odstráneniu príčin a manželstvo je neudržateľné. Preto súd pristúpil k jeho rozvodu, boli splnené podmienky podľa § 23 Zákona o rodine, rozvrat vzťahov je kvalifikovaný. Rozvod nie je v rozpore ani so záujmami maloletého U., pretože jeho rodičia spolu už dlhodobo nežijú, spoločne nevytvárajú harmonické prostredie.

39. Podľa čl. 8 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje Nariadenie (ES) č. 1347/2000, súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.

40. Ak má súd členského štátu právomoc na konanie o rozvod manželstva podľa čl. 3 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje Nariadenie (ES) č. 1347/2000 (Brusel II. a), tak si potom môže právomoc na konanie o úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode založiť podľa čl. 8 tohto nariadenia.

41. Obvyklý pobyt dieťaťa sa určuje na základe súhrnu osobitných skutkových okolností prípadu. Okrem fyzickej prítomnosti dieťaťa v členskom štáte sa zohľadňujú i ďalšie faktory, z ktorých je možné vyvodiť, že táto prítomnosť nemá dočasný alebo príležitostný charakter, a že pobyt odzrkadľuje istú mieru začlenenia do sociálneho a rodinného prostredia.

42. Maloletý U. sa na území Slovenskej republiky zdržiava od septembra 2013. V čase podania návrhu na začatie konania býval (a v čase rozhodnutia súdu vo veci samej aj býva) v spoločnej domácnosti s navrhovateľkou (matkou dieťaťa), navštevoval predškolské zariadenie, kde mal svojich kamarátov. V súčasnej dobe navštevuje druhý ročník základnej škody. Na Slovensku bol a naďalej je integrovaný do sociálneho a rodinného prostredia.

43. Na základe uvedených relevantných skutočností dospel súd k záveru, že v čase podania návrhu na začatie konania, t. j. ku dňu 21.10.2015 a tiež v čase rozhodnutia súdu vo veci samej, obvyklým pobytom maloletého U. bolo a naďalej je, územie Slovenskej republiky.

44. Súd Slovenskej republiky (Okresný súd Prievidza) má právomoc konať vo veci rodičovských práv a povinností k dieťaťu podľa čl. 8 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje Nariadenie (ES) č. 1347/2000.

45. Podľa § 24 ods. 1 veta prvá zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, vzťahy medzi rodičmi a deťmi, vrátane vzniku alebo zániku práv a povinností rodičov sa spravujú právom štátu, na ktorého území má dieťa obvyklý pobyt.

46. Rozhodné právo súd určil s poukazom na § 24 ods. 1 veta prvá zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom. Maloletý U. má obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky. Preto sa úprava práv a povinností rodičov na čas po rozvode k nemu, spravuje právnym poriadkom slovenským.

47. Podľa § 24 ods. 1 veta prvá zákona č. 36/2005 Z.z. platného na území Slovenskej republiky (ďalej len „Zákon o rodine“), v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.

48. Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať, a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa, a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

49. Matka dieťaťa navrhla, aby súd na čas po rozvode maloletého U. zveril do jej osobnej starostlivosti.

50. Otec dieťaťa navrhol, aby súd maloletého U. zveril do jeho osobnej starostlivosti alebo do spoločnej (striedavej osobnej) starostlivosti rodičov.

51. Striedavá osobná starostlivosť je taká úprava osobnej starostlivosti o dieťa, keď je v osobnej starostlivosti každého z rodičov po určitú presne určenú dobu. Z ustanovenia § 24 ods. 2 Zákona o rodine vyplýva, že predpokladmi na rozhodnutie súdu o striedavej osobnej starostlivosti, ktoré musia byť súčasne splnené sú: jednoznačný záujem dieťaťa na zverení do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, lepšia možnosť zaistenia potrieb dieťaťa pri tomto spôsobe osobnej starostlivosti ako pri výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov, spôsobilosť rodičov vychovávať dieťa, záujem obidvoch rodičov o osobnú starostlivosť o dieťa (v zmysle, že majú záujem o osobnú starostlivosť, teda, že obidvaja rodičia chcú mať dieťa u seba), súhlas aspoň jedného z rodičov so zverením dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti.

52. Procesným dokazovaním súd zisťoval, či sú splnené predpoklady na rozhodnutie súdu o striedavej osobnej starostlivosti alebo na zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov.

53. Z výsluchu navrhovateľky vyplýva, že dom, ktorý otec dieťaťa v Pakistane užíva, pozostáva zo štyroch stien a jedných dverí, neďaleko je pole. V dome nie je toaleta a ani kúpeľňa. Život detí v Pakistane je taký, že počas dňa sa hrajú vonku. Ak by sa maloletý U. vrátil do tohto štátu, jeho mentálna úroveň by sa znížila, nedostal by dostatočné vzdelanie. Po mesiaci septembri 2013, ho musela znova učiť takým návykom, ako je konzumácia jedla s príborom, pitie z pohára, umývanie rúk, obliekanie sa. Keď ako rodičia spolu žili, otec sa maloletému venoval len na pár minút a potom odišiel. Od ukončenia spolužitia sa o neho nezaujíma, nekontaktuje ho.

54. Z predložených správ od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza vyplýva, že medzi matkou a maloletým U. sú vytvorené pozitívne citové väzby. Zverenie dieťaťa do starostlivosti matky, je v jeho záujme.

55. Súd na čas po rozvode maloletého U. zveril do osobnej starostlivosti matky, v doterajšej starostlivosti ktorej neboli zistené žiadne nedostatky. Dieťa je na jej osobu citovo naviazané, keďže sa oň stará od narodenia, cíti sa pri nej bezpečne a isto, rešpektuje ju ako autoritu. Spoločne užívajú prenajatý bytový priestor, ktorý je zariadený tak, aby zodpovedal potrebám maloletého. Navštevuje základnú školu, kde dosahuje výborné vyučovacie výsledky (známky: jednotky, dvojky). Vzťahom k maloletému U., rodičovskými zručnosťami, matka poskytuje lepšie predpoklady než otec, k zabezpečeniu jeho riadnej osobnej starostlivosti a to i s prihliadnutím na vývinové potreby, na zabezpečenie jeho riadnej výchovy aj po stránke citovej, duševnej. Keďže otec o dieťa neprejavuje záujem, je možné vysloviť záver, že nie sú medzi ním a synom vytvorené pozitívne citové väzby. Pokiaľ ide o striedavú osobnú starostlivosť, táto v čase rozhodnutia súdu vo veci samej nie je vhodná, neboli by ňou lepšie zabezpečené potreby maloletého, pretože pri tomto spôsobe osobnej starostlivosti by musel navštevovať dve školy (v Pakistane a na Slovensku) a prekonávať i rečovú bariéru. Z psychologického hľadiska, cieľom výchovy dieťaťa je jednoznačne jeho všestranný vývoj na fungujúcu, citovo a psychosociálne zrelú osobnosť, s produktívnou sociálnou orientáciou, čo by pri striedavej osobnej starostlivosti rodičov v prejednávanej veci, nebolo zaručené.

56. Ustanovenie § 24 ods. 1 Zákona o rodine ukladá súdu rozhodnúť i o tom, kto bude dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

57. Podľa § 28 ods. 1 písm. b), písm. c) Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä zastupovanie maloletého dieťaťa, správa jeho majetku.

58. Maloleté dieťa má len takú spôsobilosť na právne úkony, aká je primeraná jeho veku a vôľovej a rozumovej vyspelosti. Preto je nevyhnutné, aby v prípade, ak pre nedostatok spôsobilosti nemôže samo robiť právne úkony, konal za neho jeho zákonný zástupca.

59. Správa majetku, predstavuje právo rodiča hospodáriť s majetkom maloletého dieťaťa v súlade s jeho záujmami.

60. Súd rozhodol, že matka, ktorej maloletý U. bol zverený do osobnej starostlivosti, je oprávnená zastupovať ho a spravovať majetok.

61. Pokiaľ ide o úpravu styku, matka za súhlasu kolízneho opatrovníka dieťaťa netrvala na úprave styku otca s maloletým U. a to s prihliadnutím na to, že jeho bydlisko je v Pakistane a o dieťa žiadny záujem, nejaví. V zmysle § 25 ods. 2 veta za bodkočiarkou, súd neupravoval styk otca s dieťaťom.

62. Podľa čl. 1, ods. 3 písm. e) Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje Nariadenie (ES) č. 1347/2000 (Brusel II. a), toto nariadenie sa nevzťahuje na vyživovaciu povinnosť.

63. Podľa čl. 3 písm. b) Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti, v členských štátoch je právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná súdu podľa miesta obvyklého pobytu oprávneného.

64. Podľa čl. 3 písm. d) Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti, v členských štátoch je právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o rodičovských právach a povinnostiach, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov.

65. Podľa § 100 Civilného mimosporového poriadku (zákon č. 161/2015 Z.z.) platného na území Slovenskej republiky, s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

66. Ako to už bolo uvedené v odôvodnení rozsudku, maloletý U. sa na území Slovenskej republiky zdržiava od mesiaca septembra 2013, býva v spoločnej domácnosti s matkou, najskôr navštevoval predškolské zriadenie a v súčasnej dobe navštevuje druhý ročník základnej školy. Na Slovensku bol a naďalej je integrovaný do sociálneho a rodinného prostredia. V čase podania návrhu na začatie konania a tiež v čase rozhodnutia súdu vo veci samej, obvyklým pobytom dieťaťa bolo a naďalej je, územie Slovenskej republiky.

67. Súd Slovenskej republiky (Okresný súd Prievidza) má právomoc konať vo veci vyživovacej povinnosti k dieťaťu, a to podľa čl. 3 písm. b) Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti. Súčasne, má právomoc konať vo veci vyživovacej povinnosti aj podľa čl. 3 písm. d) uvedeného nariadenia, pretože táto vec je spojená s konaním o rodičovských právach a povinnostiach, o ktorých má súd Slovenskej republiky podľa svojho právneho poriadku, právomoc konať.

68. Podľa čl. 15 Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti, rozhodné právo vo veciach vyživovacej povinnosti sa v členských štátoch, ktoré sú viazané Haagskym protokolom o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť z 23. novembra 2007 (ďalej len „Haagsky protokol z roku 2007“), určuje podľa tohto protokolu.

69. Podľa čl. 3, ods. 1 Protokolu (Haagsky protokol) o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť, pokiaľ nie je v tomto protokole ustanovené inak, vyživovacia povinnosť sa spravuje právnym poriadkom štátu obvyklého pobytu oprávneného.

70. Rozhodné právo súd určil s poukazom na čl. 3, ods. 1 Protokolu (Haagsky protokol) o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť. Maloletý U. má obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky. Preto sa určenie rozsahu vyživovacej povinnosti, spravuje právnym poriadkom slovenským.

71. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

72. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

73. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

74. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

75. Z výsluchu matky vyplýva, že náklady na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa pozostávajú zo zabezpečovania stravy, oblečenia, obuvi, hygienických a kozmetických potrieb, liekov, z nákladov na voľnočasové aktivity, z nákladov súvisiacich s návštevou školy. Maloletý U. v školskom roku 2018/2019 navštevuje 2. ročník základnej školy. Stravuje sa (obedy) v škole, z ktorého titulu vznikajú mesačné výdavky vo výške 25,- eur až 27,- eur. Ostatnú stravu mu zabezpečuje ona. Priebežne podľa potreby mu zakupuje učebné pomôcky. Naposledy to boli 4 kusy obalov po 0,29 eur. V mesiaci júni 2018, poskytla škole peniaze na zakúpenie základnej sady učebných pomôcok, potrebných na školský rok 2018/2019. Maloletý po skončení vyučovania navštevuje školský klub, kde platí sumu 6,- eur mesačne. Oblečenie pre dieťa jej poskytujú kamarátky a príbuzní, niektoré druhy oblečenia a tiež obuv mu však zakupuje. Naposledy to boli nohavice za 14,90 eur, prezuvky do školy za 5,- eur a tenisky na hodinu telesnej výchovy za 5,- eur. Má zvýšené výdavky na zdravotnú starostlivosť pre maloletého. Dôvodom sú zdravotné problémy respiračného charakteru. Celoročne (okrem mesiacov júl a august kalendárneho roka) používa spray a kvapky, za účelom zlepšenia dýchania. Výška mesačného doplatku, za lekárom predpísané spraye a kvapky, predstavuje 4,55 eur. S maloletým užíva prenajatý bytový priestor, za ktorý mesačne platí sumu 180,- eur, vrátane zálohových platieb za dodávané energie. Je zamestnaná na Meste Prievidza. Okrem príjmu, ktorý dosahuje u tohto zamestnávateľa, iný príjem nemá. Finančne alebo kúpou potravín, jej pomáha brat.

76. Zo správ o prešetrení rodinných pomerov, predložených Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza vyplýva, že maloletý U. vzhľadom na nepriaznivú finančnú situáciu matky, v škole nenavštevuje žiadny krúžok.

77. Z vyjadrenia Mesta Prievidza vyplýva, že matka pracuje ako opatrovateľka. Za obdobie máj 2018 až január 2019 (č. l. 400 a 467) dosiahla priemerný mesačný netto zárobok 464,78 eur.

78. Minimálna mzda v Pakistane predstavuje výšku po prepočte na eur 0,23 na hodinu (č. l. 478).

79. Z výsluchu matky vyplýva, že otec dieťaťa má skúsenosti s výkonom práce: barman, maliar - natierač, strážna služba, je však schopný vykonávať aj inú prácu, pretože je manuálne zručný. Jeho rodina v Pakistane je strednou vrstvou, majú farmu s dobytkom, predávajú mlieko a obilie (pšenicu). Príjmy zamestnancov v Pakistane môžu byť aj vyššie než je minimálna mzda, a to i vo výške 100,- eur mesačne. Ceny potravín sú tam však nižšie, než na Slovensku. Je možné, že otec pracuje v zahraničí, pretože v tomto zmysle sa v predchádzajúcom období vyjadroval.

80. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi na strane výživou oprávneného dieťaťa, a tiež na strane povinného rodiča. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho odôvodnené potreby, s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča. Medzi odôvodnené potreby dieťaťa patrí výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je oblečenie, obuv, náklady na bývanie, hygienické a kozmetické potreby, rozvoj záujmov.

81. Náklady na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa pozostávajú zo zabezpečovania stravy, oblečenia, obuvi, hygienických a kozmetických potrieb, liekov, z nákladov na voľnočasové aktivity, z nákladov súvisiacich s návštevou školy, a tiež bývania.

82. Otec dieťaťa vo vyjadrení k návrhu, navrhol určiť rozsah jeho vyživovacej povinnosti k maloletému U. vo výške 50,- eur mesačne. Uviedol, že vedie malý obchod s mliekom. Výšku svojich mesačných príjmov neuviedol.

83. Súd určil rozsah vyživovacej povinnosti otca k maloletému U. sumou 100,- eur mesačne, s účinnosťou odo dňa právoplatnosti rozsudku. Povinnosť plniť si vyživovaciu povinnosť k dieťaťu, je základnou povinnosťou rodiča, ktorý je povinný urobiť všetko preto, aby boli zabezpečené odôvodnené potreby dieťaťa. Medzi základné životné potreby maloletého U., patrí aj bývanie. Spolu s matkou užíva prenajatý bytový priestor, z ktorého titulu vznikajú mesačné výdavky 180,- eur. Z uvedeného vyplýva, že len náklady na bývanie dieťaťa predstavujú 90,- eur mesačne (180,- eur delene 2). Maloletý sa stravuje v škole, ktorej matka platí poplatky (za obedy) 25,- eur až 27,- eur mesačne. Okrem toho platí náklady aj na ďalšiu jeho stravu: raňajky, desiata, olovrant, večera, strava počas víkendov. Dieťa je vo vývine fyzického rastu, potrebuje mliečne výrobky, ovocie, zeleninu, mäsové potraviny. Ako to už bolo uvedené (bod 75.), po skončení vyučovania navštevuje školský klub, z ktorého titulu výška poplatkov predstavuje 6,- eur mesačne. Matka z príjmu, ktorý dosahuje, nie je schopná pokryť všetky odôvodnené potreby maloletého. Medzi jeho odôvodnené potreby pritom patrí, aj záujmová činnosť. Nepriaznivá finančná situácia jej však neumožňuje platiť náklady, ktoré by v tejto súvislosti vznikli. Pokiaľ otec navrhol určiť výživné sumou 50,- eur mesačne a vedie obchod s mliekom, tak je možné vyvodiť, že dosahuje vyšší príjem ako je minimálna mzda v Pakistane. Zamestnanci v tomto štáte, ako to vyplýva z výsluchu matky, môžu dosiahnuť i mzdu vyššiu. Otcovi dieťaťa bol doručený opis zápisnice zo dňa 28.8.2018, pričom výpoveď matky nenamietol. Rodina otca má farmu s dobytkom, a je tak možné vysloviť, že pre svoje základné životné potreby a to stravu, má (otec dieťaťa) niektoré produkty (mäso, mlieko, múku, atď.) zdarma (od svojich príbuzných). Výživné 100,- eur mesačne zo strany otca je tak primerané, zodpovedá jeho schopnostiam a možnostiam a odôvodneným potrebám maloletého. Matka navrhla výživné 150,- eur mesačne. Súd však pri rozhodovaní o výživnom (vo výške 100,- eur mesačne) zohľadnil to, že matka poberá i rodinné prídavky ako príspevok od štátu vo výške 24,34 eur mesačne, ktoré sú tiež určené na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa.

84. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

85. O trovách konania súd rozhodol v zmysle citovaného ustanovenia zákona.

86. Podľa § 259 Civilného sporového poriadku, ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení, ako svedok.

87. Predkladateľ Civilného sporového poriadku uviedol, že ustanovenie § 259 pokrýva aj potencionálne výdavky štátu.

88. Podľa § 155 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku, každý má právo konať pred súdom v jazyku, ktorému rozumie.

89. V konaní štátu vznikli trovy, v súvislosti s pribratím tlmočníka a prekladateľa z jazyka anglického do konania, a tiež pri doručovaní písomností manželovi (otcovi dieťaťa) do Pakistanskej islamskej republiky.

90. Z ustanovenia § 155 ods. 1 Civilného sporového poriadku vyplýva právo účastníka konať v jazyku, ktorému rozumie.

91. Právo účastníka konať v jazyku, ktorému rozumie, znamená aj právo na preklad doručovaných písomností.

92. S poukazom na uvedené skutočnosti, súd štátu náhradu trov nepriznal. Manžel (otec dieťaťa) mal právo konať v jazyku, ktorému rozumie, čo znamená aj právo na preklad doručovaných písomností.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prievidza, písomne, v dvoch vyhotoveniach. O odvolaní rozhoduje Krajský súd Trenčín.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie ďalej možno odôvodniť skutočnosťami uvedenými v § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku a v § 62 Civilného mimosporového poriadku.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.

Na pojednávaní dňa 30.4.2019 sa navrhovateľka vzdala práva podať odvolanie proti vyhlásenému rozsudku, čo potvrdila aj so svojím právnym zástupcom vlastnoručným podpisom do súdnej zápisnice.