Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13CoE-35-2019.pdf
PDF · 75.61 KB
Case nature
Subarea
13CoE/35/2019
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a z členov senátu JUDr. Jozefa Vancu a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Spišská Nová Ves, Elektrárenská 10, 052 19 Spišská Nová Ves, IČO: 30 807 484, proti povinnému: H. B., nar. X.XX.XXXX, bytom XXX XX H. č. XXX, okres G., o vymoženie 2.683,62 eur a trov exekúcie vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Dulinom, Exekútorský úrad, Ľudovíta Štúra 12, 071 01 Michalovce, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 4.9.2018, č.k. 5Er/740/2011-22, takto
rozhodol:
I. Odvolanie o d m i e t a.
II. Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením zo dňa 4.9.2018, č.k. 5Er/740/2011-22 (ďalej len „uznesenie“) exekúciu zastavil a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 99,73 eura do troch dní od právoplatnosti uznesenia.
2. Súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil tým, že súdny exekútor doručil súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného a uplatnil si náhradu trov exekúcie. Súd po preštudovaní podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, pripojených písomností a obsahu exekútorského spisu mal za to, že nemajetnosť povinného bola v exekučnom konaní nesporne preukázaná. Povinný preukázateľne v súčasnosti nevlastní exekúciou postihnuteľný majetok (resp. nemá ani postihnuteľný príjem) a ďalšie pokračovanie v exekučnom konaní by bolo v rozpore so zásadami hospodárnosti a účelnosti, nakoľko v doterajšom priebehu výkonu exekúcie nebola pohľadávka oprávneného ani čiastočne vymožená. Súd preto exekúciu podľa § 57 ods.1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) zastavil. O náhrade trov exekúcie rozhodol v zmysle § 14 a nasl. vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) a súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie vo výške 99,73 eura. Na ich náhradu zaviazal oprávneného v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že konanie vo veci zastaví podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku a náhradu trov exekúcie exekútorovi voči oprávnenému neprizná.
4. Oprávnený v odvolaní uviedol, že dňa 2.11.2011 podal návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučných titulov - rozhodnutia č. 700-3810010707-GC04/07 zo dňa 23.1.2007, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26.2.2007 a vykonateľnosť dňa 13.3.2007 v sume 1.663,31 eura a rozhodnutia č. 700-3810028208-GC04/08 zo dňa 11.2.2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 20.3.2008 v sume 1.020,31 eura. Súdny exekútor podal návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného. Oprávnený vo vyjadrení zo dňa 19.3.2018 uviedol, že s návrhom súdneho exekútora nesúhlasí, nakoľko pohľadávka oprávneného bola dňa 21.3.2012 v plnej výške 2.683,62 eura uhradená. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu zastavil a v odôvodnení uznesenia uviedol, že nemajetnosť povinného bola v tomto konaní nesporne preukázaná a ďalšie pokračovanie v exekučnom konaní by bolo v rozpore so zásadami hospodárnosti a účelnosti, nakoľko pohľadávka oprávneného nebola ani čiastočne vymožená. Toto rozhodnutie považoval oprávnený za nesprávne, nakoľko je v rozpore so zistenými skutočnosťami. Súd prvej inštancie nezohľadnil vyjadrenie oprávneného o úhrade dlžnej sumy povinným. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza preto z nesprávneho právneho posúdenia veci, kedy súd prvej inštancie nesprávne aplikoval dôvod zastavenia exekúcie, t.j. nemajetnosť povinného. Exekúciu mal súd zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, nakoľko bolo preukázané, že dlžná pohľadávka bola povinným uhradená v priebehu exekučného konania. Dôvod, pre ktorý dôjde k zastaveniu exekúcie, je rozhodujúci aj pre následné rozhodnutie o náhrade trov exekučného konania. V prípade zastavenia exekúcie z dôvodu podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku znáša trovy exekučného konania povinný podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku.
5. Vo vyjadrení zo dňa 25.10.2018 k odvolaniu oprávneného súdny exekútor uviedol, že pohľadávku uhradil povinný priamo oprávnenému, avšak trovy exekúcie neboli uhradené ani čiastočne, preto súdny exekútor pokračoval vo výkone exekúcie. V danom prípade teda nešlo o vymoženie pohľadávky v exekučnom konaní. Počas celého priebehu výkonu exekúcie nebol zistený žiadny relevantný majetok ani príjem povinného, preto súdny exekútor ďalší výkon exekúcie vyhodnotil ako neefektívny a podal podnet na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť. Zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nie je podmienené súhlasom oprávneného, ktorý má výlučný záujem na pokračovaní exekúcie aj z dôvodu očakávania, že povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok. Takéto očakávanie však musí mať reálny podklad. V závere vyjadrenia uviedol, že jeho podnet na zastavenie exekúcie bol dostatočne odôvodnený a exekučný súd rozhodol správne, ak exekúciu zastavil.
6. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
7. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
8. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario. Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie oprávneného je potrebné odmietnuť podľa § 358 s § 386 písm. c/ C.s.p..
9. Oprávnený podal odvolanie jednak proti výroku o zastavení exekúcie čo do uvedenia dôvodu jej zastavenia a jednak proti výroku o náhrade trov konania.
10. Čo sa týka prvého z napadnutých výrokov (výrok o zastavení exekúcie), oprávnený v podanom odvolaní nesúhlasil s dôvodom, pre ktorý súd prvej inštancie exekúciu zastavil, namietal, že exekúcia mala byť zastavená nie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku (teda pre nemajetnosť povinného), ale podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, nakoľko v tomto konaní došlo k úhrade pohľadávky v plnej výške. Jeho odvolanie proti výroku o zastavení exekúcie teda smeruje proti odôvodneniu napadnutého uznesenia.
11. Odvolací súd k odvolaniu oprávneného poznamenáva, že povinný v priebehu exekúcie síce uhradil pohľadávku oprávneného v plnej výške, t.j. 2.683,62 eura, ale neuhradil trovy exekúcie súdnemu exekútorovi. Preto odvolací súd konštatuje, že exekúcia odôvodnene pokračovala ďalej, pričom v jej priebehu súdny exekútor konštatoval nemajetnosť povinného.
12. Podľa § 358 C.s.p., odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
13. Čo sa týka druhého z napadnutých výrokov (výrok o povinnosti oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie), oprávnený nesúhlasil s tým, aby bol na ich náhradu zaviazaný z dôvodu, že exekúcia nemala byť zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
14. Podľa § 355 ods. 2 C.s.p., proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
15. Podľa § 357 C.s.p., odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o a) zastavení konania, b) odmietnutí podania vo veci samej, c) odmietnutí žaloby na obnovu konania, d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1, f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku, h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva, l) zabezpečení dôkazného prostriedku, m) nároku na náhradu trov konania, n) prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164, o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.
16. Civilný sporový poriadok v citovanom § 355 stanovuje, že odvolanie je prípustné len proti tým uzneseniam, voči ktorým to zákon výslovne pripúšťa. Ide o zmenu oproti doterajšej právnej úprave Občianskeho súdneho poriadku účinnej do 30.6.2016, ktorá naopak taxatívne vypočítavala uznesenia, voči ktorým odvolanie prípustné nebolo. Citované § 357 C.s.p., taxatívne vymedzujúce voči ktorým uzneseniam je odvolanie prípustné, pritom nestanovuje, že takým uznesením je aj uznesenie súdu o trovách exekúcie. Súčasne od 1.7.2016 (novela uverejnená v Zbierke zákonov SR pod č. 2/2017 Z.z.) ani Exekučný poriadok nemá žiadne ustanovenie, ktoré by pripúšťalo možnosť podať proti trovám exekúcie akýkoľvek opravný prostriedok (t.j. odvolanie).
17. Podľa § 386 písm. c) C.s.p., odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
18. Vzhľadom na to, že oprávnený podal odvolanie proti prvému výroku napadnutého uznesenia (výrok o zastavení exekúcie) čo do jeho odôvodnenia, pričom podľa § 358 C.s.p. takéto odvolanie nie je prípustné a zároveň proti druhému výroku o náhrade trov konania, proti ktorému odvolanie prípustné taktiež nie je, odvolací súd podľa § 386 písm. c) C.s.p. odvolanie oprávneného odmietol.
19. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Oprávnený nemal v tomto konaní úspech a povinnému preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.
20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).