Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6Csp-112-2017.pdf
PDF · 165.37 KB
Case nature
Area
Subarea
6Csp/112/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Kurucovou v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovanej C. F., nar. XX. X. XXXX, S. XXXX/XX, K., o zaplatenie 1639,20 eur s prísl., takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanej vo vzťahu k žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca podal dňa 15. 11. 2017 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadal zaviazať žalovanú na zaplatenie sumy 1639,20 eur, úrok z omeškania 8% ročne zo sumy 1310,91 eur od 24. 6. 2017 do zaplatenia a na náhradu trov konania.
Žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca, Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, uzavrel so žalovanou dňa 26. 2. 2008 Zmluvu č. XXXXXXXXX, na základe ktorej žalovanej boli poskytnuté peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplní zmluvných povinností a ďalšie náležitosti boli upravené v Zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach. Žalovaná porušila podmienky zmluvy tým, že úver nesplácala riadne a včas. Zmluvou o postúpení pohľadávok, uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalobcom dňa 23. 6. 2017, bola pohľadávka zo zmluvy o úvere postúpená na žalobcu. Ku dňu postúpenia pohľadávky dlh žalovanej bol vyčíslený na sumu 1639,20 eur, ktorá pozostáva z istiny 1310,91 eur, úroku 166,75 eur, úroku z omeškania 80,54 eur a ostatného príslušenstva 81 eur. Mimo sumy 1639,20 eur si žalobca podanou žalobou uplatnil aj úrok z omeškania z istiny úveru a náhradu trov konania.
2. Výzvou zo dňa 23. 11. 2017 č.k. XCsp/XXX/XXXX-XX a urgenciou zo dňa 5. 3. 2018 č.k. XCsp/ XXX/XXXX-XX súd vyzval žalobcu, aby doplnil žalobu o skutkový stav. Z podanej žaloby vyplýva, že na základe zmluvy zo dňa 26. 2. 2008 právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej finančné prostriedky. Súdu bola predložená Zmluva o poskytnutí balíka produktov a služieb pre fyzické osoby zo dňa 26. 2. 2008, predmetom ktorej bolo poskytnutie bankových produktov. Bod 4 obsahuje poskytnutie povoleného prečerpania po splnení podmienok uvedených v obchodných podmienkach, nahradenie zmluvy, predmetom ktorej bolo poskytnutie kontokorentného úveru alebo povoleného prečerpania k účtu. Súdu bola predložená aj Zmluva o kontokorentnom úvere zo dňa 15. 2. 2005, kde však konečná splatnosť tohto úveru bola 14. 2. 2006, t.j. ešte pred uzatvorením Zmluvy zo dňa 26. 2. 2008. Preto je potrebné doplniť skutkový stav, z ktorého by bolo zrejmé, vrátenie ktorého úveru sa žalobca domáha
a predložiť súdu zmluvu s náležitosťami v zmysle platných právnych predpisov, z ktorej by bola zrejmá výška čerpaného úveru a podmienky poskytnutého úveru.
3. Dňa 15. 3. 2018 žalobca doplnil žalobu a uviedol, že postupca dňa 15. 2. 2005 uzatvoril so žalovanou zmluvu o kontokorentnom úvere, predmetnom ktorej bolo poskytnutie úverového rámca vo výške 1062,21 eur (32 000,- Sk). Poukázal na bod III.1. Zmluvy s tým, že zmluva sa uzatvára na dobu určitú jedného roka a poskytovanie kontokorentného úveru bolo pravidelne predlžované až ku dňu 26. 2. 2008, keď zmluvné strany uzatvorili postupca s žalovaným Zmluvu o poskytnutí balíka produktov a služieb pre Fyzické osoby predmetom ktorej bolo ako poskytnutie povoleného prečerpania po splnení podmienok uvedených v Obchodných podmienkach banky pre poskytovanie Úverov a povolených prečerpaní privátnym klientom a MIKRO podnikateľom účinných od 01.07.2007 a nahradenie zmluvy, predmetom ktorej bolo poskytnutie kontokorentného úveru alebo povoleného prečerpania k Účtu.
Pôvodný veriteľ postúpil dňa 23.06.2017 na žalobcu vyššie uvedenú pohľadávku v celkovej výške 1639,20 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 1310,91 eur, z riadneho úroku vo výške 166,75 eur, z poplatkov vo výške 81 eur a z úroku z omeškania vo výške 80,54 eur.
Počas zmluvného vzťahu žalovaná vykonala debetné operácie v celkovej výške 91 919,40 eur (výber kartou + platba kartou + odchádzajúce platby z účtu vo výške 89 118,93 eur + poplatky vo výške 842,02 eur + debetné úroky vo výške 1845,64 eur + zmluvné úroky z omeškania vo výške 87,16 eur + úrok z omeškania zákonný vo výške 25,65 eur). Kreditné operácie predstavovali úhrady vo výške 90 280,19 eur. Rozdiel debetných a kreditných operácií predstavuje sumu 1639,20 eur, ktorá pozostáva z istiny 1310,91 eur, z poplatkov 81 eur, z riadneho úroku 166,75 eur a z úroku z omeškania 80,54 eur. Z úhrad žalovanej bola na istinu započítaná suma 87 808,02 eur, na riadny úrok bola započítaná suma 1678,89 eur, na poplatky bola započítaná suma 761,02 eur a na úrok z omeškania bola započítaná suma 32,27 eur.
Žalobca má za to, že právny predchodca žalobcu dodržal všetky podmienky z ustanovenia §92 ods. 8 Zák. o bankách. Žalovaná bola v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní a zároveň bola právnym predchodcom žalobcu vyzvaná na úhradu omeškaných splátok a to výpoveďou zmluvy zo dňa 24. 3. 2016 a výzvou zo dňa 22. 3. 2017. Zároveň žalobca v konaní predložil aj oznámenie postupcu žalovanej o postúpení pohľadávky spolu s podacím hárkom, preukazujúcim odoslanie tejto písomnosti žalovanej, pričom relevantné oznámenie postupcu žalovanej o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka (žalobcu) na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd má povinnosť z tohto oznámenia vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník (žalovaná) sa v takom prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, ani jej prípadne neexistencie. Žalobca zastáva názor, že v konaní bolo nesporne preukázané, že pred postúpením pohľadávky právny predchodca žalobcu dodržal všetky podmienky, ktoré mu ustanovenie §92 ods. 8 ZoB ukladá. Pre úplnosť však v súvislosti s platnosťou postúpenia pohľadávky a ust. § 92 ods. 8 ZoB žalobca zastáva názor, že ustanovenie §92 ods. 8 ZoB nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Zo systematického zaradenia tohto ustanovenia je zrejmé, že účelom predmetného ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Aj podľa dôvodovej správy bol hlavným účelom predmetného ustanovenia prelomenie bankového tajomstva a nie obmedzenie možnosti postúpiť pohľadávku. Zo zákona nevyplýva, že by podmienky uvedené v predmetnom ustanovení podmieňovali platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky. Žalobca zastáva názor, že aj prípadné porušenie povinnosti vyplývajúcej z §92 ods. 8 ZoB nemožno spojiť s občianskoprávnym následkom neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, keďže norma obsiahnutá v §92 ods. 8 ZoB, nezakladá občianskoprávnu povinnosť vo vzťahu ku klientovi banky, v tomto prípade žalovanému, ale administratívnu zodpovednosť postihnuteľnú Národnou bankou Slovenska podľa §50 ods. 1 ZoB. V tejto súvislosti žalobca poukázal na názor doc. JUDr. Kristiána Csacha, PhD., LL.M. publikovanom v časopise Súkromné právo č. 1/2015. Doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle §92 ods. 8 ZoB nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. To znamená, že ak banka pred postúpením pohľadávky písomne nevyzvala dlžníka na plnenie, nemá to vplyv na platnosť postúpenia pohľadávky v zmysle § 524 Občianskeho zákonníka. S nedoručením takejto výzvy môžu byť spojené len sankcie vyplývajúce zo ZoB. S nedoručením takejto výzvy teda nemôže byť spojená sankcia v podobe neplatnosti zmluvy o
postúpení pohľadávok, ale len sankcie vyplývajúce zo ZoB, konkrétne zodpovednosť banky v zmysle ust. §50 ods. 1 ZoB. V ďalšom si žalobca poukázal, že v súlade s prílohou č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok bola žalovaná ku dňu postúpenia pohľadávky v omeškaní po dobu 854 dní, teda súčet všetkých omeškaní žalovanej so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke presiahol jeden rok. Vzhľadom k dikcií ust. §92 ods. 8 ZoB, s poukazom na to, že omeškanie žalovanej trvalo nepochybne viac ako rok, právny predchodca žalobcu by konal v súlade ust. §92 ods. 8 ZoB (a teda by neporušil bankové tajomstvo) aj v takom prípade, ak by písomnú výzvu žalovanej nezasielal. Ustanovenie §89 ods. 1 zákona o bankách pripúšťa úpravu vzťahov medzi bankou a klientom odchýlne od ustanovení daného zákona, pokiaľ zákon predmetnú odchýlku nevylučuje, pričom ustanovenie §92 ods. 8 predmetného zákona nevylučuje odchýlnu úpravu vzájomných vzťahov, zmluvné strany si dohodli otázku postúpenia odchýlne od predmetného zákona. V zmluve a vo všeobecných obchodných podmienkach v bode 19.16., ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy si zmluvnú strany dohodli možnosť postúpenia pohľadávky nepodmienenú počtom dní omeškania, prípadne zaslaním písomnej výzvy. Žalobca nesúhlasí s tým, že by predmetné ustanovenie spôsobovalo nevyvážené postavenie zmluvných strán, nakoľko predmetné ustanovenie je v súlade s ustanovením §524 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zákon o bankách umožňuje zmluvným stranám upraviť si vzájomné vzťahy odchylne od predmetného zákona, pričom predmetné ustanovenie obchodných podmienok je v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka.
4. Ďalšie podanie žalobca doručil súdu dňa 26. 7. 2018, v ktorom poukázal na ustanovenie §1 ods. 3 Zák. č. 258/2001 Z.z. v spojení s ustanovením §3 ods. 6 citovaného zákona. Má za to, že žalovaná bola informovaná o všetkých podmienkach, uvedených v §3 ods. 6, pretože tieto sú uvedené v zmluve, ktorú žalovaná vlastnoručne podpísala a vo VOP, o ktorých vyhlásila, že sa s nimi oboznámila a súhlasí s nimi. Keďže žalovaná uzatvorila zmluvu o kontokorentnom úvere, čím mohla čerpať a uhrádzať poskytnuté finančné prostriedky v rámci výšky úverového rámca, nie je možné vypočítať RPMN.
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, najmä so zmluvou o sporožírovom účte, zmluvami o vydaní a používaní bankovej platobnej karty, zmluvou o poskytnutí balíka produktov a služieb pre fyzické osoby, dodatkami k zmluve o bežnom účte, zmluvou o kontokorentnom úvere, obchodnými podmienkami pre vydávanie a používanie bankovej platobnej karty SLSP a.s., osobitnými obchodnými podmienkami SLSP a.s. pre balíky produktov a služieb pre fyzické osoby, všeobecnými obchodnými podmienkami, výpoveďou zmluvy a vyhlásením mimoriadnej splatnosti, zmluvou o postúpení pohľadávok a jej prílohami, oznámením o postúpení pohľadávok + poštovým hárkom, výzvami k úhrade, pokusom o zmier, platobnou históriou žalovanej, oboznámil sa s písomnými vyjadreniami žalobcu a na pojednávaní vypočul zástupcu žalobcu a zistil tento skutkový stav.
6. Právny predchodca žalobcu, spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s., Suché mýto 4, Bratislava, IČO: 00 151 653 a žalovaná uzatvorili dňa 10. 5. 2001 Zmluvu o sporožírovom účte a dňa 24. 5. 2001 uzatvorili Zmluvu o vydaní a používaní bankovej platobnej karty a to dňa 24. 5. 2001.
7. Dňa 15. 2. 2005 právny predchodca žalobcu, spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s., Suché mýto 4, Bratislava, IČO: 00 151 653 ako veriteľ a žalovaná ako dlžník, uzatvorili Zmluvu o kontokorentnom úvere. Na základe tejto zmluvy žalovanej bola poskytnutá výška úverového rámca 106221 eur (32 000 Sk) pri premenlivej úrokovej sadzbe 10,35% ročne, pri splatnosti úrokov mesačne k poslednému dňu v mesiaci, pri konečnej splatnosti úveru 14. 2. 2006 a poplatku za poskytnutie úveru 2% z výšky úverového rámca splatný pri podpise tejto zmluvy. Poplatok za správu úveru bol 0,20% z výšky úverového rámca mesačne.
V zmysle čl. III bodu 1. Zmluvy, zmluva sa uzatvára na dobu určitú, a to na dobu jedného roka odo dňa podpísania zmluvy zmluvnými stranami. Doba trvania zmluvy sa predlžuje o dobu jedného roka, ak Dlžník neoznámi Veriteľovi najneskôr v lehote jedného mesiaca pred uplynutím doby trvania zmluvy (pôvodnej alebo predĺženej), že nemá záujem o predĺženie doby trvania zmluvy, maximálne však do dosiahnutia 65. roku veku Dlžníka.
8. Dňa 26. 2. 2008 právny predchodca žalobcu, spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s., Suché mýto 4, Bratislava, IČO: 00 151 653 a žalovaná uzatvorili Zmluvu o poskytnutí balíka produktov a služieb pre fyzické osoby, predmetom ktorej bolo poskytnutie bankových produktov v kombinácii balíka EXTRA PLUS, t.j. vedenie/zmena bežného účtu, poskytnutie elektronických služieb k účtu, vydanie platobnej karty a poskytnutie povoleného prečerpania po splnení podmienok uvedených v Obchodných
podmienkach banky pre poskytovanie úverov a povolených prečerpaní privátnym klientom a MIKRO podnikateľom účinných od 1. 7. 2007, resp. nahradenie zmluvy, predmetom ktorej bolo poskytnutie kontokorentného úveru.
9. Taktiež právny predchodca žalobcu, spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s., Suché mýto 4, Bratislava, IČO: 00 151 653 a žalovaná uzatvorili k zmluve o bežnom účte boli uzatvorené Dodatky a to zo dňa 15. 2. 2005, 12. 5. 2010 a Zmluvu o vydaní a používaní bankovej platobnej karty zo dňa 11. 6. 2009.
10. Zmluvné podmienky medzi účastníkmi zmluvného vzťahu mali byť dohodnuté v Obchodných podmienkach pre vydávanie a používanie bankovej platobnej karty SLSP a.s., v Osobitných obchodných podmienkach SLSP a.s. pre balíky produktov a služieb pre fyzické osoby a vo Všeobecných obchodných podmienkach, ktoré však neboli podpísané žalovanou.
Podľa čl. 7.6.1. písm. a), a) Všeobecných obchodných podmienok, ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo zmluvného dojednania zo strany klienta alebo ak je klient v omeškaní so splatením jednej splátky istiny alebo úrokov, ktoré trvá viac ako 10dní, banka je oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. požadovať splatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere a klient je povinný splatiť pohľadávku zo zmluvy o úvere v lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti.
Podľa bodu 19.16 Všeobecných obchodných podmienok Klient výslovne súhlasí s tým, že Banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje Pohľadávky, a to bez ohľadu na to, či sú budúce alebo súčasné, podmienené alebo nepodmienené, bež ohľadu na právny vzťah, z ktorého vyplývajú, ako aj bez ohľadu na to, či Banka vzniesla v súvislosti s takouto Pohľadávkou akúkoľvek požiadavku, alebo nie, voči Klientovi na tretiu osobu, alebo previesť akékoľvek svoje záväzky voči nej na tretiu osobu výlučne s predchádzajúcim písomným súhlasom Banky.
11. Listom zo dňa 24. 3. 2016 právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s., oznámil žalovanej, že vypovedá Zmluvu, na základe ktorej banka žalovanej poskytla povolené prečerpanie k účtu. Banka týmto listom zároveň vyhlasuje mimoriadnu splatnosť tohto povoleného prečerpania. K tomuto listu však súdu nebol predložený žiaden doklad ani o odoslaní zásielky a ani o doručení adresátovi.
12. Spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s., Suché mýto 4, Bratislava, IČO: 00 151 653 vystavila list zo dňa 22. 3. 2017, v ktorom poukázala na to, že banka vyhlásila mimoriadnu splatnosť pohľadávky z dôvodu omeškania žalovanej so splácaním. Banka žalovanej oznámila, že splatná a nezaplatená pohľadávka banky ku dňu 21. 3. 2017 je vo výške 1620,52 eur. Ak dlžná suma nebude uhradená, banka je oprávnená postúpiť pohľadávku banky tretej osobe. List žalovaná neprezvala v odbernej lehote.
13. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/L. zo dňa 23. 6. 2017 a prílohami k tejto zmluve, právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, postúpila svoju pohľadávku voči žalovaným zo zmluvy o úvere, na žalobcu. Uvedenú skutočnosť právny predchodca žalobcu oznámil žalovanej listom zo dňa 30. 6. 2017, ku ktorému pripojil poštový hárok.
Podľa Prílohy č. 1 k uvedenej zmluve o postúpení pohľadávok, dlh žalovanej ku dňu postúpenia pohľadávky predstavuje sumu 1639,20 eur, ktorá pozostáva z istiny 1310,91 eur, úroku 166,75 eur, úroku z omeškania 80,54 eur a poplatkov 81 eur.
14. Listom zo dňa 11. 4. 2017 žalobca vyzýval žalovanú na zaplatenie dlhu vo výške 1838,16 eur najneskôr do 21. 7. 2017.
Pokusom o zmier zo dňa 10. 10. 2017 žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy najneskôr do 17. 10. 2017 a to vo výške 1658,77 eur.
15. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní trval na podanej žalobe v celom rozsahu a žiadal rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, keďže žalovaná sa nevyjadrila vo veci.
Na pojednávaní súd dopytoval zástupcu žalobcu, aby sa žalobca preukázal výzvou, ktorou pôvodný veriteľ, teda SLSP, vyzval žalovanú ako svoju dlžníčku na zaplatenie dlhu pred zosplatnením dlhu, ku ktorému došlo dňa 24. 3. 2016, pričom súdu bola predložená až výzva z 22. 3. 2017, resp. či žalobca
disponuje inou výzvou než ktorú predložil a ktorá je z 22. 3. 2017, lebo k tejto výzve došlo rok po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru a žalovaná ako dlžníčka banky mala byť vyzvaná na splatenie dlhu pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti. Právny zástupca žalobcu uviedol, že inou výzvou, než ktorú súdu predložil, žalobca nedisponuje. Ale ak by aj žalobca vyzval pôvodného veriteľa SLSP, nebola by mu žiadna iná výzva doručená, než tá, ktorú súdu predložil. Žalobca je si vedomý toho, že výzvu, ktorú súdu predložil zaslal pôvodný veriteľ Slovenská sporiteľňa, a. s. až 22.3.2017, to znamená rok po vyhlásení mimoriadnej splatnosti.
Právny zástupca žalobcu na pojednávaní sa nevedel vyjadriť, či žalovaná suma predstavuje dlh zo zmluvy o kontokorentnom úvere z 15. 2. 2005 alebo zo zmluvy z 26. 2. 2008, ktorou mala byť pôvodná zmluva nahradená. Odkázal na vyjadrenie, ktoré bolo súdu doručené dňa 27. 7. 2018. Iný prednes k tejto veci nebude robiť a ani nemala žiadne ďalšie návrhy na dokazovanie.
Žalobca považuje svoj nárok za dostatočne odôvodnený a opodstatnený a to predložením všetkých listinných dôkazov. Zároveň má za to, že preukázal aj svoju aktívnu vecnú legitimáciu v danom spore. Keďže žalovaná nijakým spôsobom uplatnený nárok žalobcu nerozporovala, žalobca žiada, aby súd podanej žalobe v celom rozsahu vyhovel, pretože už nemá žiadne ďalšie návrhy na dokazovanie.
16. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že podanú žalobu je potrebné zamietnuť prioritne pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.
17. Podľa ustanovenia §261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§476), zmluvy o úvere (§497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§591), zasielateľskej zmluvy (§601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§638), zmluvy o tichom spoločenstve (§673), zmluvy o otvorení akreditívu(§682), zmluvy o inkase (§692), zmluvy o bankovom uložení veci (§700), zmluvy o bežnom účte (§708) a zmluvy o vkladovom účte (§716).
Podľa ustanovenia §708 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.
Podľa ustanovenia §708 ods. 2 Obchodného zákonníka, na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.
Podľa ustanovenia §710 Obchodného zákonníka, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).
Ako vyplýva z ustanovenia §497 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Ako vyplýva z ustanovenia §502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Podľa ustanovenia §503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
Podľa ustanovenia §504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
Podľa ustanovenia §506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
Podľa ustanovenia §25 ods. 1, 2 Zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.
Podľa ustanovenia §2 písm. a) a b) Zák. č. 250/2007 Z.z, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti, b) predávajúcim 1. podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi ponúka alebo predáva výrobky, alebo poskytuje služby, 2. fyzická osoba, ktorá predáva spotrebiteľovi rastlinné a živočíšne výrobky z vlastnej drobnej pestovateľskej činnosti alebo chovateľskej činnosti alebo lesné plodiny, 3. fyzická osoba, ktorá predáva vlastné použité výrobky, okrem potravín.
Podľa článku 2 písm. b) Smernice Rady 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, spotrebiteľ znamená akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom, nevzťahujúcim sa k obchodom, podnikaniu alebo povolaniu.
Podľa článku 2 písm. c) Smernice Rady 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, predajca alebo dodávateľ znamená akúkoľvek fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom vzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo povolaniu bez ohľadu na to či má verejnú alebo súkromnú formu vlastníctva.
Podľa článku 10 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zo dňa 5.4.1993, členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do 31.12.1994. Bezodkladne o tom informujú Komisiu. Tieto ustanovenia sa uplatnia na všetky zmluvy uzatvorené po 31.12.1994.
Podľa ustanovenia §879g Občianskeho zákonníka s účinnosťou od 1. 4. 2004, týmto zákonom sa preberajú právne akty Európskych spoločenstiev uvedené v prílohe, kde okrem iných aktov, je uvedená aj Smernica Rady č. 93/13/EHS zo dňa 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Keďže citovanú smernicu Slovenská republika prebrala do svojho právneho poriadku s účinnosťou od 1. 4. 2004, súd posúdil úverovú zmluvu a podmienky dojednania zmluvy aj podľa tejto smernice.
Podľa ustanovenia §3 ods. 1, 2 citovaného zákona, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa ustanovenia §3 ods. 6 citovaného zákona, pri úveroch formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutých bankou iným spôsobom ako na kreditné karty (§ 1 ods. 3) alebo, ak nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o a) úverovom limite, ak je stanovený, b) ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená, c) postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy. Ak je na účte prípustné prečerpanie peňažných prostriedkov a toto prečerpanie trvá dlhšie ako tri mesiace, spotrebiteľ musí byť písomne informovaný o ročnej úrokovej sadzbe, poplatkoch a ďalších dôsledkoch.
Podľa ustanovenia §4 ods. 1 citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Podľa ustanovenia §4 ods. 4 citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2, l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7, q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.
Podľa ustanovenia §4 ods. 3 citovaného zákona, pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Podľa ustanovenia §4 ods. 4 citovaného zákona, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
18. V danej veci súd mal dostatočne preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu, spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653 ako veriteľom a žalovanou ako dlžníčkou bola uzatvorená dňa 26. 2. 2008 Zmluva o poskytnutí balíka produktov a služieb, ktorej predmetom bolo mimo iného aj poskytnutie povoleného prečerpania. Uvedená Zmluva zo dňa 26. 2. 2008 nahradila Zmluvu zo dňa 15. 2. 2005, ktorej predmetom bolo poskytnutie kontokorentného úveru, čo vyplýva z písomného podania doručeného súdu žalobcom. Preto súd ustálil, že žalobca požaduje žalovanú sumu v tomto konaní na základy Zmluvy zo dňa 26. 2. 2008, čo vyplýva aj zo žaloby žalobcu.
19. Súd na základe zisteného skutkového stavu vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi zo Zmluvy o poskytnutí balíka produktov a služieb pre fyzické osoby, ktorá bola uzavretá 26. 2. 2008, teda za účinnosti Občianskeho zákonníka v takom znení, že v ustanovení §52 ods. 1 definoval spotrebiteľskú zmluvu každú zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Na uvedený
právny vzťah je ďalej potrebné aplikovať aj zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy.
V danom prípade je nesporné, a to vzhľadom na povahu účastníkov tejto zmluvy, že predmetný zmluvný vzťah je vzťahom spotrebiteľským, keďže právny predchodca žalobcu ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu so žalovanou, ktorá je fyzickou osobou - nepodnikateľom (čo vyplýva z označenia žalovanej v tejto zmluve identifikačnými znakmi typickými pre nepodnikateľa - menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu). Súd teda zastáva názor, že vyššie uvedená zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, a preto je nutné na ňu aplikovať i príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách upravené v Občianskom zákonníku. Zároveň ide i o spotrebiteľský úver podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Na túto zmluvu je tak potrebné prednostne aplikovať špeciálne spotrebiteľské právo.
Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu, založeného spotrebiteľskou zmluvou.
V tomto prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ustanovenia §52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah úverových podmienok bol daný žalobcom bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu. Preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Súd má za to, že tým, že na daný právny vzťah bol použitý režim Obchodného zákonníka, došlo by k znevýhodneniu postavenia žalovaného ako spotrebiteľa v danom právnom vzťahu.
Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie, je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).
Nepochybne, zmluva uzavretá medzi jej účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.
20. Podľa ustanovenia §53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu poskytnutia povoleného prečerpania 26. 2. 2008, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa ustanovenia §53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa ustanovenia §54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa ustanovenia §37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Ako vyplýva z ustanovenia §39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa ustanovenia §40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
Podľa ustanovenia §451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa ustanovenia §457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Ako vyplýva z ustanovenia §458 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne.
21. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca žiada priznať plnenie zo zmluvy o poskytnutí balíka produktov a služieb pre fyzické osoby, ktorú žalovaná pôvodne uzatvorila so SLSP, pričom išlo o zmluvu podľa §708 a nasl. ustanovení Obchodného zákonníka, resp. §269 ods. 2 Obchodného zákonníka v časti dohodnutých produktov a služieb účtu.
Žalobca odvíjal svoj nárok od dojednania povoleného prečerpania na účte, ktoré malo byť zmluve dojednané ako nastavené plnenie pri splnení kritérií stanovených bankou (bod I.4. Zmluvy).
22. Svojím charakterom ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle §52 a nasl. ustanovení Občianskeho zákonníka, pretože poskytnutím povoleného prečerpania banka vlastne poskytuje úver spotrebiteľovi, ktorý sa zaväzuje splácať za určitých podmienok stanovených bankou. Podľa zmluvy, banka poskytne klientovi povolené prečerpanie až po splnení kritérií stanovených bankou. Takéto dojednanie povoleného prečerpania prostriedkov a tým poskytnutie úveru v zmysle §497 a nasl. ustanovení Obchodného zákonníka je neplatným dojednaním s poukazom na §39 Občianskeho zákonníka, pretože je neurčité (§37 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Zo zmluvy nevyplýva dohoda jej účastníkov o povolení prečerpania prostriedkov, ani právo na zriadenie povoleného prečerpania a toto je poskytnuté z vôle banky až jednostranným konaním. Nie sú vzájomne dohodnuté podstatné náležitosti zmluvy o úvere, výška úveru, výška zmluvného úroku, súvisiacich poplatkov a podobne. Okrem toho je takéto dojednanie neplatné aj v zmysle §53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, keďže ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá nebola dohodnutá individuálne, pretože všetky podmienky poskytnutého prečerpania určuje jednostranne banka bez vôle dlžníka a bez naplnenia písomnej formy spotrebiteľskej zmluvy.
Predmetná zmluva z 26. 2. 2008 je typovou formulárovou zmluvou vopred pripravenou právnym predchodcom žalobcu, v ktorej sú ním naformulované stanovené zmluvné podmienky a tieto žalovaná ako spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť, ale mal možnosť ich len prijať alebo neprijať.
23. Súd je teda toho názoru, že uzavretím zmluvy zo dňa 26. 2. 2008, nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere v písomnej forme. Podľa §4 ods. 1 Zákona 258/2001 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
V zmluve neboli dohodnuté podstatné náležitosti zmluvy o úvere a to výška úveru, výška zmluvného úroku a ďalšie náležitosti podľa §4 zákona 258/2001 Z.z.. Nejestvuje určitá a zrozumiteľná dohoda (v zmysle písomného návrhu - oferty a jeho písomného prijatia - akceptácie žalovanou) v písomnej forme, obsahujúca podstatné náležitosti zmluvy o úvere uvedené konkrétnymi údajmi. Žalobca nepredložil súdu takýto dôkaz (takúto dohodu) a dokonca ani iný dôkaz, z ktorého by uvedené konkrétne náležitosti boli zrejmé. Súd je preto toho názoru, že predmetné dojednanie o povolenom prečerpaní v rámci bežného účtu žalovanej, je neplatné. Z neplatného právneho úkonu sa nemožno domáhať plnenia. V danej súvislosti súd poukazuje na rovnaký názor vyslovený v obdobnej veci v rozhodnutí Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6Co/233/2014 zo dňa 11. 3. 2014, ako aj v napr. v rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 8. 9. 2014 sp. zn. 7C/103/2014.
Žalobca v danom prípade nepredložil žiaden dôkaz o tom, že došlo k platnému uzavretiu určitej a zrozumiteľnej dohody v písomnej forme obsahujúcej podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Keďže súd vyhodnotil plnenie z povoleného prečerpania ako plnenie z neplatného právneho úkonu, nemôže veriteľ ani v súvislosti s takýmto neplatným dojednaním uplatňovať poplatky, resp. zmluvné úroky. Veriteľovi tak vznikol len nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle §451 ods. 1, 2 a § 457 Občianskeho zákonníka.
V konaní však súd mal za preukázané zo žalobcom predloženého prehľadu transakcií na účte, ako aj z vyjadrenia žalobcu, že žalovaná vykonala debetné operácie na účte titulom výberu kartou, platba kartou a odchádzajúce platby v celkovej výške 89 118,93 eur a kreditné operácie titulom úhrad vykonala vo výške 90 280,19 eur, t.j. viac ako čerpala. Na strane žalovanej tak nevzniklo bezdôvodné obohatenie a z tohto dôvodu súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.
24. Avšak žalobe žalobcu by nebolo možné vyhovieť aj v prípade, ak by na strane žalovanej vzniklo bezdôvodné obohatenie a to z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu.
Podľa listinných dôkazov, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 23. 6. 2017, spoločnosť Slovenská sporiteľňa a.s. Bratislava, mala postúpiť svoju pohľadávku zo spornej Zmluvy na spoločnosť postupníka
- na žalobcu.
25. Podľa ustanovenia §524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
Podľa ustanovenia §524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa ustanovenia §92 ods. 8 Zák. č. 483/2001 Z.z., ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
Podľa ustanovenia §525 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.
Vo všeobecnosti vecnou legitimáciou treba rozumieť stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa ktorého fyzická či právnická osoba je subjektom práva alebo povinnosti, ktoré sú predmetom konania. Pokiaľ ide o dvojstranné právne pomery, v ktorých účastníci konania stoja svojimi návrhmi proti sebe, môžeme hovoriť buď o vecnej legitimácii aktívnej (na strane žalobcu), alebo o vecnej legitimácii pasívnej (na strane žalovaného). Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že ten, kto tvrdí svoje hmotnoprávne oprávnenie, alebo o kom sa tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, v skutočnosti toto oprávnenie nemá, alebo nie je nositeľom tvrdenej povinnosti, o ktorú v konaní ide. Žalobca svoje nároky voči žalovanej odvodzuje zo zmluvy, ktorú táto uzavreli so Slovenskou sporiteľňou, a.s., teda bankou poskytujúcou úvery na základe bankovej licencie, čo je skutočnosť všeobecne známa. Tieto nároky mal žalobca získať postúpením. Preto je potrebné sa v prvom rade zaoberať otázkou, či zistený skutkový stav opodstatňuje záver, že postúpenie je voči dlžníkovi platné a účinné.
Aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi ním uplatnené právo, resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej existencie tvrdeného práva na strane žalobcu alebo pasívnej existencie tvrdenej povinnosti na strane žalovaného je imanentnou súčasťou súdneho konania(viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/205/2009).
26. Zákonná úprava postúpenia pohľadávky bankou alebo pobočkou zahraničnej banky (ďalej len „banka“ ) je obsiahnutá v zákone č. 483/2001 Z.z. o bankách o zmene a doplnení ďalších predpisov (ďalej už len „zákon o bankách“) ako osobitná úprava (lex specialis) pred všeobecnou úpravou ( lex generalis ) o postupovaní pohľadávok v § 524 až 530 Občianskeho zákonníka, a to nadobudnutia účinnosti aktuálneho zákona o bankách od 01.januára 2002. Ustanovenie § 92 ods. 8 (pred 01. januárom 2009 ust. § 92 ods. 7) zákona o bankách upravuje zákonné predpoklady, ktoré musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Zákonom o bankách sú - odchylne od všeobecných pravidiel o postúpení pohľadávky v Občianskom zákonníku - sprísnené pravidlá pri postupovaní pohľadávok z bánk na iné subjekty.
Citované ustanovenie §92 ods. 8 zákona o bankách neupravuje len administratívne povinnosti banky pri ochrane bankového tajomstva, ale stanovuje podmienky platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky bankou, ide teda o lex specialis vo vzťahu k všeobecným ustanoveniam Občianskeho zákonníka o postúpení pohľadávky (§524 a nasl.). Citované ustanovenie stanovuje podmienky, za ktorých môže banka aj bez súhlasu klienta postúpiť svoju pohľadávku na inú osobu, čo výkladom a contrario znamená, že ak podmienky uvedené v tomto ustanovení splnené nie sú, banka postúpiť pohľadávku bez súhlasu klienta nemôže. Postúpenie pohľadávky bankou bez splnenia podmienok uvedených v ustanovení §92 ods. 8 zákona o bankách je potrebné považovať za konanie v rozpore so zákonom a takýto úkon je absolútne neplatný podľa §39 Občianskeho zákonníka, pričom na absolútnu neplatnosť právneho úkonu má súd povinnosť prihliadať ex offo.
Osobitná regulácia pravidiel pre postúpenie bankovej pohľadávky oproti všeobecnej právnej úprave bolo uzákonené z dôvodu, aby sa umožnilo bankám ako krajné opatrenie proti chronickým neplatičom dlhov použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a to aj osobe, ktorá nie je bankou. Takéto postupovanie bánk voči ich klientom zákon o bankách doteraz výslovne neupravoval, čo v praxi spôsobovalo vážne výkladové problémy pri riešení otázky, či by pri prípadom postúpení pohľadávky banky voči jej klientovi došlo alebo nedošlo k porušeniu bankového tajomstva s cieľom ochrany klientov bánk.
Striktné podmienky postúpenia pohľadávky vo svojom súhrne opodstatňujú záver o zákaze postúpenia bankovej pohľadávky so súčasným stanovením výnimiek z tohto zákazu a nepodporujú záver o možnosti odklonu od pravidla cesie bankovej pohľadávky v neprospech spotrebiteľa.
Nedodržaním zákonných podmienok postúpenia bankovej pohľadávky v spotrebiteľských veciach sa takéto postúpenie dostáva do rozporu s dikciou zákona s priamym dopadom na platnosť právneho úkonu. Prezumpcia znalosti predpisov zverejnených v zbierke zákonov pritom vylučujú dobromyseľnosť postupníka.
Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle §92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z., môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatnými (dospelé pohľadávky) a to za predpokladu predchádzajúcej
písomnej výzvy po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom postúpenia pohľadávky a musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky.
27. Súd poukazuje aj na závery zasadnutia občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove konaného dňa 21. 3. 2017, v zmysle ktorých: Ustanovením §92 ods. 8 zákona o bankách sa sledovalo sprísnenie postúpenia césie bankovej sféry kontrolovanej centrálnou bankou a umožniť dlžníkovi, ktorý poruší zmluvné podmienky, aby v primeranom čase vykonal nápravu a zotrval vo vzťahu s bankou, s ktorou dojednal finančnú službu (Toto právo banka nemá, ak klient uhradil omeškaný peňažný záväzok ešte pred postúpením pohľadávky ...). Zákonné podmienky akými sú napr. postúpenie iba splatnej pohľadávky, písomná výzva, 90 dňová lehota, možnosť postúpiť bankovú pohľadávku iba na vybrané subjekty neodporuje záver, že by hlavným cieľom sprísnenia cesie bankovej pohľadávky bola ochrana bankového tajomstva. Zákonom č. 299/2016 Z.z. s účinnosťou od 01.01.2017 zákonodarca pristúpil k ďalšiemu sprísneniu postúpenia bankovej pohľadávky v spotrebiteľských veciach a to k zúženiu okruhu subjektov, na ktoré je možné postúpiť bankovú pohľadávku (napr. splatenie vkladu základného imania u postupníka najmenej 500 000,- eur, vylúčenie obchodníkov s oprávnením poskytovať spotrebiteľské úvery do 10 000,- eur a pod) a ii. Striktné podmienky postúpenia pohľadávky vo svojom súhrne opodstatňujú záver o zákaze postúpenia bankovej pohľadávky so súčasným stanovením výnimiek z tohto zákazu a nepodporujú záver o možnosti odklonu od pravidla cesie bankovej pohľadávky v neprospech spotrebiteľa. Nedodržaním zákonných podmienok postúpenia bankovej pohľadávky v spotrebiteľských veciach sa takéto postúpenie dostáva do rozporu s dikciou zákona s priamym dopadom na platnosť právneho úkonu. Prezumpcia znalosti predpisov zverejnených v zbierke zákonov pritom vylučujú dobromyseľnosť postupníka.
„Totiž keďže ku dňu postúpenia pohľadávky nebol splatným celý úver (nedošlo k vyhláseniu jeho mimoriadnej splatnosti), Slovenská sporiteľňa, a. s. nebola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku z úveru vrátane úrokov z neho v celosti inému subjektu. Zmluva o postúpení pohľadávok z 21.10.2010 je preto neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Obč. zák.. Vzhľadom na to v súlade so zásadou, že nikto nemôže na iného previesť viac práv. než má. je neplatnou aj zmluva z 01.12.2010. ktorou advokátska kancelária Havel&Holásek. spol. s r. o. postúpila predmetnú pohľadávku žalobcovi. Žalobcovi preto v spore chýba aktívna vecná legitimácia.“ (rozsudok KS v Bratislave vo veci sp. zn. 6Co/58/2016.“
28. Ak predpoklady podľa ustanovenia §92 ods. 8 Zákona o bankách nie sú splnené, pohľadávka banky nie je postupiteľná a teda jej postúpenie je objektívne neprípustné, zakázané a je v priamom rozpore so zákonom. Ako také je teda neplatné, a to nie len medzi stranami, ale aj navonok, voči dlžníkovi.
Vyššie uvedené ustanovenie zakazuje postúpiť okrem iného také pohľadávky, ktorých obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Podľa názoru súdu pohľadávky banky voči svojim klientom treba považovať za takýto druh pohľadávok. S každou pohľadávkou banky voči klientovi sú totiž neoddeliteľne spojené špecifické povinnosti a požiadavky kladené na podnikanie bánk v zmysle §27 a nasl. zákona č. 483/2001 Z. z., ako aj obsiahle bankové tajomstvo (§91 a nasl. cit. zákona). Tieto požiadavky a povinnosti nevyplývajú pre banku zo zmluvy s klientom, ale priamo zo zákona. Postúpením pohľadávky z banky na inú osobu, ktorá týmto požiadavkám nepodlieha, sa tak podstatným spôsobom mení obsah právneho vzťahu medzi veriteľom-postupníkom a dlžníkom v porovnaní so vzťahom medzi veriteľom- postupcom (bankou) a dlžníkom. Preto treba principiálne vychádzať z toho, že ustanovenie §525 ods. 1 Občianskeho zákonníka bráni postupovaniu pohľadávok z takých právnych vzťahov, v ktorých je veriteľ povinný zo zákona zachovávať mlčanlivosť o záležitostiach dlžníka.
Záväzkový vzťah, ktorý je predmetom tohto konania, vznikol z bankového úveru, regulovaného špeciálnou právnou úpravou zákonom o bankách. Banka je štátom autorizovaná inštitúcia, ktorej činnosť v zmysle § 2 ods. 3 zákona o bankách podlieha bankovému povoleniu na činnosť bánk, zároveň podlieha dohľadu národnej banky Slovenska. Bez bankového povolenia nemôže nikto vykonávať bankovú činnosť. Žalobca v konaní nepreukázal, aby disponoval takým povolením, na základe ktorého by mohol vykonávať správu nezosplatnených úverov poskytovaných fyzickým osobám bankami, teda bankovou činnosťou. V uvedenom kontexte je potrebné vyhodnotiť aj zmluvu o postúpení pohľadávky vyplývajúcej z bankovej činnosti právneho predchodcu žalobcu ako neplatnú pre rozpor so zákonom. Z tohto dôvodu ani samotné oznámenie postupcu žalovaným o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu žalobcu.
Vzhľadom na uvedenú zákonnú výluku ustanovenie §92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. dovoľuje banke postúpiť jej pohľadávky voči klientovi za splnenie určitých vyššie uvedených podmienok, ktorých splnenie však súd v danom konaní preukázané nemal. Postúpenie pohľadávky v danom prípade tak bolo v priamom rozpore s ustanovením §525 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Účelom uvedeného ustanovenia je totiž okrem iného aj ochrana dlžníka pred tým, aby jeho dlh v prípadoch uvedených v cit. ustanovení prešiel na inú osobu než toho veriteľa, voči ktorému pôvodne vznikol. Kým teda v iných prípadoch neplatnosti zmluvy o postúpení (napr. kvôli nedostatočnej identifikácii pohľadávky) sa účinky tejto neplatnosti prejavia len medzi postupcom a postupníkom, no voči dlžníkovi je takéto postúpenie podľa §526 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinné, ak mu ho oznámi postupca, v prípadoch uvedených v §525 Občianskeho zákonníka, ani prípadné oznámenie postupcu v zmysle §526 Občianskeho zákonníka, nemá voči dlžníkovi žiadne účinky. Dlžník teda nie je povinný plniť postupníkovi bez toho, aby bol oprávnený domáhať sa preukázania zmluvy o postúpení.
29. Vyššie citovaného ustanovenia §92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. ukladá banke pred tým ako postúpi svoju pohľadávku, povinnosť splnenia určitých podmienok. Pre platné postúpenie pohľadávky banky musia byť splnené kumulatívne všetky podmienky upravené v § 92 ods. 8 zákona o bankách, t.j. spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle citovaného ustanovenia môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatnými (dospelé pohľadávky), a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom postúpenia pohľadávky. Musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky.
Žalobca v konaní nepreukázal existenciu písomnej výzvy (banky) pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru a po tom, čo bol dlžník (klient banky) nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splácaním jednotlivých už splatných splátok. Splnenie zákonom požadovaných predpokladov na postúpenie splatných pohľadávok nebolo preto v konaní preukázané. Podľa názoru súdu, list zo dňa 22. 3. 2017, ktorým spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s., Suché mýto 4, Bratislava, IČO: 00 151 653, vyzývala žalovanú na úhradu dlhu až po zosplatnení úveru, nepostačuje.
30. Z už uvedeného teda vyplýva absolútna neplatnosť postúpenia (§39 Občianskeho zákonníka), pričom postupca v súdnom konaní, v ktorom takto postúpenú pohľadávku uplatňuje, je povinný tvrdiť a dokázať predpoklady svojej aktívnej legitimácie, teda okrem iného aj splnenie podmienok platného postúpenia. Postupca, ktorému mala byť pohľadávka postúpená bankou, je tak v zmysle uvedeného povinný tvrdiť a dokázať, že pred postúpením pohľadávky banka klienta (dlžníka) písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku a klient napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90dní.
Teda v prípade, ak by aj na strane žalovanej vzniklo bezdôvodné obohatenie, z dôvodu, že súd nemal v tomto konaní preukázané, že by právny predchodca žalobcu splnil podmienky v súlade s ustanovením §92 ods. 8 Zákona o bankách, t.j. že by žalovanú pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru a pred postúpením písomne vyzval na plnenie dlhu a napriek tomu žalovaná zostala v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90dní, čo by malo za následok neplatné postúpenie pohľadávky a tým aj nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v danom konaní. Žalobca tak nedisponuje dostatočnou aktívnou vecnou legitimáciou v predmetnom konaní, lebo zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná, keďže na žalobcu nemohla byť zo strany postupcu postúpená pohľadávka pozostávajúca z čiastkových nárokov, ktorých splatnosť ešte nenastala, keďže žalobca nie je držiteľom bankového povolenia na poskytovanie bankových úverov, teda ani na ich správu, ktorá je súčasťou bankovej činnosti poskytovania úverov, na ktorú je podľa § 7 ods. 1 zákona o bankách potrebné bankové povolenie a zároveň neboli naplnené zákonné predpoklady § 92 ods. 8 zákona o bankách na postúpenie pohľadávky z banky na žalobcu (postupníka).
31. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia §255 C.s.p.. Súd žalobu žalobcu zamietol a teda žalovaná bola v konaní úspešná v celom rozsahu. Preto jej patrí náhrada trov konania v plnom rozsahu. Žalovanej preukázateľne v konaní žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli, preto súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a žalovanej náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.