Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/104/2019

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: C. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom R., T. XXX, za účasti Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Prešov, Nám. legionárov 5, IČO: 42 176 778, zast. JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom, so sídlom Stropkov, Nám. SNP 7, o zaplatenie sumy 1.822,56 eura s príslušenstvom, o odvolaní Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 5. februára 2018 č. k. 17C/152/2014-82 takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku týkajúcom sa nepriznania trov konania občianskeho združenia Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Prešov, Nám. legionárov 5, IČO: 42 176 778 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nepriznal žalovanej náhradu trov konania. Ďalším výrokom nepriznal občianskemu združeniu - Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Prešov, Nám. legionárov 5 náhradu trov konania. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 470 ods. 1, 2, § 251, § 256 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP). Uviedol, že rozsudkom zo dňa 27. 10. 2014 č. k. 17C/152/2014-54 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 24. 09. 2015 č. k. 9Co/729/2015-69 bolo konanie v časti o zaplatenie sumy 50 eur s príslušenstvom zastavené, vo výroku II. odvolací súd pripustil späťvzatie návrhu, rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 27. 10. 2014 č. k. 17C/152/2014-54 v zamietajúcej časti zrušil a konanie v tejto časti zastavil. Zároveň vo výroku III. bolo rozhodnuté o trovách konania tak, že o nich rozhodne súd do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Rozsudok nadobudol právoplatnosť vo výroku I., III. dňa 01. 04. 2015 a vo výroku II. dňa 18. 02. 2016. Žalovaná si náhradu trov konania neuplatnila, pričom zároveň uviedla, že nesúhlasí s priznaním náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi. Podaním zo dňa 18. 07. 2013 si spotrebiteľské združenie OSA (správne malo byť uvedené Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS) uplatnilo náhradu trov konania vo výške 213,94 eura, pozostávajúcu z dvoch úkonov právnej služby po 81,33 eura (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie zo dňa 18. 07. 2013- vznesenie námietky premlčania), 2 x režijný paušál po 7,81 eura a náhrada DPH. Mal za to, že žalobca späťvzatím návrhu zavinil zastavenie konania, z ktorého dôvodu priznal žalovanej právo na plnú náhradu trov, ktoré žalovanej v konaní vznikli. Keďže si však žalovaná v uvedenom konaní náhradu trov konania neuplatnila, súd jej žiadne trovy konania nepriznal. S poukazom na novú právnu úpravu zavedenú CSP zdôraznil, že subjekt, s ktorým súd do 30. 06. 2016 konal ako s vedľajším účastníkom konania, po 01. 07. 2016 viac v konaní ako vedľajší účastník konania vystupovať nemôže a jeho postavenie ako vedľajšieho účastníka konania k 30. 06. 2016 zaniká. Tento subjekt môže po

01. 07. 2016 vystupovať v konaní buď ako osobitný subjekt v zmysle § 95 CSP (do konania môže byť pribratý iba na základe rozhodnutia súdu, ak s tým strana súhlasí), alebo ako všeobecný zástupca podľa § 89 CSP. Inštitút vedľajšieho účastníka (podľa § 93 OSP) bol v novej právnej úprave nahradený inštitútom intervenienta (podľa § 81 a nasl. CSP). Poukázal, že zásada účelnosti trov potrebných na uplatnenie alebo bránenie práva je vyvoditeľná zo všeobecných zásad efektivity a spravodlivosti civilného sporového konania ako celku a z ústavnoprávneho princípu proporcionality, chrániaceho primeranosť ako hodnotu právneho štátu. Primeranosť súvisí s rozumnosťou v práve, ktorá je chápaná ako vyhľadávanie praktickej rovnováhy v rámci aplikácie práva. V tomto smere dospel k záveru, že trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom v predmetnej veci nie je možné považovať za trovy nevyhnutne (účelne) vynaložené na riadne uplatnenie alebo bránenie práva na súde. Spotrebiteľské združenie zastúpené advokátom hromadne vstúpilo do porovnateľných vecí, pričom v písomnom oznámení o vstupe do konania vznieslo všeobecne formulovanú (prakticky formulárovú) námietku premlčania, aktualizovanú len o údaje žalovanej, a to bez akéhokoľvek oboznámenia sa s obsahom spisu. Spotrebiteľské združenie v písomnom podaní zároveň požiadalo o zaslanie žaloby a žiadalo o priznanie náhrady trov konania za 2 úkony právnej služby, a to i napriek tomu, že k oboznámeniu s vecou nedošlo, nakoľko plnomocenstvo bolo všeobecné, bez špecifikácie žalovaných. Uviedol, že zastúpenie združenia advokátom vo veciach, ktoré spolu napĺňajú charakteristiku tzv. hromadných vecí, sa javí ako odporujúce rozumnosti, a teda ako zneužitie práva na právnu ochranu. Záverom poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II ÚS 78/03 zo dňa 09. 09. 2004, uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 19. marca 2014 sp. zn. 6 M Cdo 5/2013 a zo dňa 20. júna 2014 sp. zn. 6 M Cdo 9/2013, vydanými v dôsledku nejednotnosti rozhodovania okresných a krajských súdov o otázke účelnosti trov právneho zastúpenia za účelom zjednotenia ich názorov. Uzavrel, že v danej veci nešlo zo strany spotrebiteľského združenia o účelne vynaložené trovy konania, z ktorého dôvodu mu náhradu trov konania nepriznal.

2. Proti tomuto uzneseniu proti výroku o nepriznaní náhrady trov konania občianskemu združeniu

- Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, podalo v zákonnej lehote odvolanie občianske združenie - Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, domáhajúc sa ním zmeny rozhodnutia súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti tak, že súd mu prizná náhradu trov konania v plnom rozsahu, prípadne zrušenia rozhodnutia súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil i náhradu trov odvolacieho konania. Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že po nadobudnutí účinnosti CSP s ním nie je možné ďalej konať. V tejto súvislosti uviedol, že právne postavenie občianskeho združenia vystupujúceho ako vedľajší účastník na strane spotrebiteľa podľa § 93 ods. 2 OSP v konaniach prebiehajúcich do 30. 06. 2016 s účinnosťou od 01. 07. 2016 posudzuje súd za použitia článku 4 ods. 1 CSP ako postavenie osobitného subjektu podľa § 95 ods. 1 CSP. Ide o právnickú osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa Zákona o ochrane spotrebiteľa a inštitút osobitného subjektu podľa § 95 CSP je svojím obsahom a účelom najbližší inštitútu vedľajšieho účastníka podľa § 93 ods. 2 OSP. Postavenie uvedeného občianskeho združenia je možné posudzovať aj podľa § 291 ods. 1 CSP ako zástupcu spotrebiteľa, v takom prípade sa však bezpodmienečne vyžaduje plná moc udelená spotrebiteľom (Inštitút vzdelávania MS SR v Omšení na seminári dňa 14. 11. 2016-16. 11. 2016 k novým právnym úpravám účinným od 01. 07. 2016). Zdôraznil, že v konaní vystupoval ako vedľajší účastník podľa § 93 ods. 2 OSP, z pozície ktorého vykonával jednotlivé procesné úkony až do účinnosti CSP. Mal za to, že všetky úkony vykonané v konaní boli náležité, vecné a v súvislosti s ochranou práv ním podporovanej spotrebiteľky a aj účelné, keďže vo svojom komplexe zabezpečili úspech žalovanej v konaní. Argumentoval tiež dôvodmi uvedenými v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR zo dňa 22. 11. 2016 sp. zn. 6Cdo/181/2015. Uviedol, že v danej veci nebolo preukázané, že žalovaná svojim správaním zapríčinila späťvzatie žaloby, pričom žalobca vzal bez akéhokoľvek odôvodnenia žalobu v celom rozsahu späť, čím procesne zavinil zastavenie konania. Žalobca pritom nedosiahol v súdnom konaní to, čo od žalovanej žiadal, preto je tento stav potrebné považovať za jeho procesný neúspech. Združenie využilo prostriedky procesnej obrany, čo žalobcu viedlo k späťvzatiu žaloby v celom rozsahu. Mal za to, že jeho procesné úkony sú reálne preukázané, sledoval nimi dosiahnutie legitímneho cieľa, ktorým bolo efektívne bránenie práv žalovanej v spore v nevyhnutnom a všeobecne akceptovateľnom rozsahu, na základe čoho spĺňajú podmienky odôvodnenosti a účelnosti. Nevyhnutnosť uskutočnenia týchto úkonov sa v konečnom dôsledku prejavila v procesnom neúspechu žalovanej. Záverom poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 29. 09. 2015 sp. zn. 4Mcdo/16/2014, nález Ústavného súdu SR zo dňa 25. 05. 2010 sp. zn. III. ÚS 144/2010, sp. zn. II. ÚS 78/03, sp. zn. II. ÚS 31/04, sp. zn. II. ÚS 56/05, sp. zn. IV. ÚS 147/08, sp. zn. II. ÚS 122/09, sp. zn. III. ÚS 481/2015, ako i rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 12. 03. 2013 sp. zn. 14Co/100/2013.

3. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu občianskeho združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS uviedla, že nikdy nepožiadala o ochranu združenia, združenie vstúpilo do konania z vlastnej iniciatívy ako profesijná organizácia na ochranu spotrebiteľa, dokonca sa nezúčastnilo ani pojednávania. Združenie splnomocnilo na svoje zastupovanie advokáta, hoci ono samo by malo byť schopné konať v mene toho, na strane koho v spore vstupuje. Podľa jej názoru by združenie malo uhradiť trovy svojho právneho zastúpenia samé, pokiaľ súd túto povinnosť neuloží žalobcovi ako strane neúspešnej v tomto konaní. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil a nepriznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania voči nej.

4. Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovanej uviedlo, že skutočnosť, že žalovaná nepožiadala združenie o vstup do konania, ani o pomoc, je bezpredmetná, keďže v čase vstupu združenia do konania to zákon nevyžadoval. Úvahy o schopnosti a potrebe združenia chrániť spotrebiteľov bez pomoci advokátov len potvrdzujú, že spotrebiteľka je v problematike nezorientovaná. Dodávateľov (bonitné banky, nebankovky, inkasné skupiny, telekomunikační operátori, dodávatelia médií a pod.) vždy zastupujú veľké renomované advokátske kancelárie, ktorým súdy zväčša aj priznávajú v úspešných sporoch náhradu trov konania.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací v zmysle ustanovenia § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v jeho napadnutom výroku týkajúcom sa trov konania občianskeho združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS a bez nariadenia odvolacieho pojednávania dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku je potrebné ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.

6. Z obsahu podanej žaloby žalobcu a z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa ňou proti žalovanej domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým by súd žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.822,56 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 22,75 eura, úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1.822,56 eura od 26. 04. 2012 do zaplatenia a trovy konania. Zo žalobného návrhu vyplýva, že dňa 24. 06. 2005 uzavrel postupca so žalovanou zmluvu č. 8000426, v rámci ktorej postupca poskytol žalovanej finančné prostriedky a žalovaná sa zaviazala tieto uhrádzať v pravidelných mesačných splátkach riadne a včas. Vzhľadom na to, že žalovaná si zmluvnú povinnosť nesplnila, dostala sa do omeškania s úhradou dlžnej sumy a ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky dlhovala sumu pozostávajúcu z neuhradených dlžných splátok a príslušenstva v celkovej výške 3.333,27 eura. Žalovaná uznala vyššie uvedený záväzok v Dohode o uznaní záväzku.

7. Súd prvej inštancie vo veci dňa 16. 01. 2013 pod č. k. 19Ro/598/2012-19 vydal platobný rozkaz, ktorým žalovanej uložil povinnosť, aby do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatila žalobcovi sumu 1.822,56 eura, úrok z omeškania vo výške 22,75 eura, úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1.822,56 eura od 26. 04. 2012 do zaplatenia, nahradil trovy konania vo výške 109 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 213,52 eura, alebo aby v tej istej lehote podal odpor na tomto súde. Po vydaní platobného rozkazu dňa 17. 01. 2013 oznámilo vstup do konania Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, ktoré v oznámení uviedlo, že proti platobnému rozkazu podáva odpor, v ktorom namieta neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve a z opatrnosti podáva námietku premlčania žalovanej pohľadávky. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 18. 07. 2013 Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS požiadalo o doručenie všetkých príloh k návrhu na začatie konania, uvádzajúc, že trvá na podanej námietke premlčania. Zároveň si vyčíslilo i trovy konania v celkovej výške 213,94 eura za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie zo dňa 18. 07. 2013), 2 x režijný paušál 7,81 eura, 20% DPH v sume 35,66 eura. Písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 22. 10. 2014 žalobca zobral žalobu v zmysle § 96 ods. 1 OSP späť v celom rozsahu, žiadal konanie zastaviť. Navrhol, aby súd o trovách Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS rozhodol tak, že náhradu trov konania neprizná. Písomným podaním, doručeným súdu prvej inštancie dňa 24. 10. 2014, žalobca zobral žalobu v časti istiny vo výške 50 eur späť a žiadal, aby súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.772,56 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 22,75 eura, úrokom z omeškania vo výške 9% zo sumy 1.822,56 eura od 26. 04. 2012 do 14. 01. 2012, zo sumy 1.772,56 eura od 15. 12. 2012 do zaplatenia a súdny poplatok vo výške 109 eur z dôvodu, že žalovaná po podaní návrhu zaplatila dňa 14. 12. 2012 sumu 50 eur. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 27. 10. 2014 č. k. 17C/152/2014-54 konanie v časti o zaplatenie sumy 50 eur spolu s príslušenstvom zastavil, návrh žalobcu zamietol a o trovách konania si vymienil rozhodnúť osobitným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Proti tomuto rozsudku proti zamietajúcemu výroku podal odvolanie žalobca. Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 24. 09. 2015 č. k. 9Co/729/2015-69, právoplatným dňa 18. 02. 2016, pripustil späťvzatie návrhu, rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 27. 10. 2014 č. k. 17C/152/2014-54 v zamietajúcej časti zrušil a konanie v tejto časti zastavil. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením žalovanej náhradu trov konania nepriznal, ktorý výrok odvolaním dotknutý nebol, v dôsledku čoho nadobudol právoplatnosť. Predmetom odvolacieho konania je odvolaním napadnutý výrok týkajúci sa trov konania Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS.

8. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

9. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

10. Počnúc dňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý zrušil dovtedy platný zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov Občiansky súdny poriadok. Keďže v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (ak nie je ustanovené inak), je potrebné na danú právnu vec aplikovať právnu úpravu CSP. Zároveň však uvedený právny predpis v ustanovení § 470 ods. 2 stanovuje výnimky z tohto základného pravidla. Podľa tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

11. S poukazom na novú právnu úpravu zavedenú je potrebné zdôrazniť, že subjekt, s ktorým súd do 30. 06. 2016 konal ako s vedľajším účastníkom konania, po 01. 07. 2016 viac v konaní ako vedľajší účastník konania vystupovať nemôže a jeho postavenie ako vedľajšieho účastníka konania k 30. 06. 2016 zaniká. Tento subjekt môže po 01. 07. 2016 vystupovať v konaní buď ako osobitný subjekt v zmysle § 95 (do konania môže byť pribratý iba na základe rozhodnutia súdu, ak s tým strana súhlasí), alebo ako všeobecný zástupca podľa § 89 CSP. Inštitút vedľajšieho účastníka (podľa § 93 OSP) bol v novej právnej úprave nahradený inštitútom intervenienta (podľa § 81 a nasl. . S poukazom na uvedené už nie je možné ďalej konať so Združením na ochranu občana spotrebiteľa HOOS ako s vedľajším účastníkom konania, resp. intervenientom.

12. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

13. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

14. Odvolací súd konštatuje, že pre všetky prípady rozhodovania súdu o náhrade trov konania platí zásada, podľa ktorej môže byť strane konania priznaná náhrada len preukázaných, odôvodnených a účelne vynaložených výdavkov, ktoré jej vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva (teda nie všetky náklady majúce povahu trov konania). Pojem "účelnosť" treba chápať ako určitú poistku pred hradením nákladov nesúvisiacich s konaním, resp. pred nákladmi nadbytočnými, či nadmernými. Pri posudzovaní účelnosti nákladov vynaložených na právne zastúpenie treba dôsledne rozlišovať, či právne zastúpenie advokátom je využitím ústavne zaručeného práva na právnu pomoc, alebo či sa jedná skôr o zneužitie tohto práva na úkor protistrany (napr. zastúpenie v celkom banálnej veci, opakované zastúpenie v tzv. hromadných - skutkovo a právne takmer totožných veciach, alebo zrejmá snaha zvýšiť náklady konania protistrane (viď nález Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 25. 03. 2014 sp. zn. I. ÚS 3819/13 dostupný na www.concourt.cz).

15. Zásada účelnosti trov potrebných na uplatnenie alebo bránenie práva je vyvoditeľná zo všeobecných zásad efektivity a spravodlivosti civilného sporového konania ako celku a z ústavnoprávneho princípu proporcionality, chrániaceho primeranosť ako hodnotu právneho štátu. Primeranosť súvisí s rozumnosťou v práve, ktorá je chápaná ako vyhľadávanie praktickej rovnováhy v rámci aplikácie práva.

16. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 19. marca 2014 sp. zn. 6 MCdo 5/2013 vyslovil záver, že trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom v tzv. hromadných (skutkovo a právne takmer totožných) veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní, vyhotovených advokátom, mení len o aktualizáciu a individualizáciu tej - ktorej veci, nemožno považovať za trovy nevyhnutne (účelne) vynaložené na riadne uplatnenie alebo bránenie práva na súde. Hlavnou zásadou, ktorá ovláda rozhodovanie o trovách konania, je zásada úspechu vo veci, pričom ústavný súd k tejto otázke judikoval, že pomeriavať úspech a neúspech vo veci nemožno len tým, ako bolo o konkrétnom návrhu rozhodnuté, ale treba ho posudzovať v širších súvislostiach. V rozhodnutí zo dňa 13. 01. 2005 sp. zn. IV. ÚS 1/04 ústavný súd zaujal stanovisko, podľa ktorého ani rozhodovanie o trovách konania nesmie byť len mechanickým posudzovaním výsledku sporu bez komplexného zhodnotenia rozhodnutia vo veci. Rozhodnutie o trovách konania má byť zrejmým a logickým ukončením celého súdneho konania (ÚS ČR I. ÚS 257/05).

17. Keďže z obsahu spisu v predmetnej veci bolo zrejmé, že občianske združenie- Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, zastúpené advokátom, hromadne vstúpilo do porovnateľných vecí, pričom v písomnom oznámení o vstupe do konania vznieslo všeobecne formulovanú (prakticky formulárovú) námietku premlčania, a to bez akéhokoľvek oboznámenia sa s obsahom spisu, odvolací súd mal v zhode s právnym záverom súdu prvej inštancie za to, že trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom v predmetnej veci nemožno považovať za trovy nevyhnutne (účelne) vynaložené na riadne uplatnenie alebo bránenie práva na súde. Na zdôraznenie správnosti svojho záveru prihliadol aj na skutočnosť, že v tomto písomnom podaní Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS zároveň požiadalo o doručenie žaloby a jej príloh a následne písomným podaním zo dňa 18. 07. 2013 žiadalo o priznanie náhrady trov konania za 2 úkony právnej služby, a to i napriek tomu, že k oboznámeniu s vecou nedošlo, nakoľko plnomocenstvo bolo všeobecné, bez bližšej špecifikácie ku konkrétnemu prípadu. Rovnako oznámenie o vstupe do konania je formulované úplne všeobecne, bez uvedenia výšky predmetu konania, resp. aspoň jedného prvku odlišujúceho tento spotrebiteľský spor od iných. Spotrebiteľské združenie v oznámení o vstupe do konania zo dňa 17. 01. 2013, okrem mena a priezviska žalovanej, neuviedol žiadne iné jej identifikačné údaje ako adresa, dátum narodenia. Iné podanie vo veci samej Združením na ochranu občana spotrebiteľa HOOS podané nebolo. Odvolací súd, reagujúc na námietku združenia, nepopiera možnosť združenia dať sa v konaní zastúpiť advokátom, resp. advokátskou kanceláriou, avšak takýto procesný vzťah medzi týmito dvoma subjektmi musí hodnotiť najmä z pohľadu účelnosti, keďže ak by musel právny zástupca zastupovať združenia na ochranu spotrebiteľa v každom prípade, v podstate by nebol dôvod na pribratie združenia do konania v pozícií vedľajšieho účastníka na strane žalovanej. S poukazom na uvedené sa zastúpenie Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS advokátom vo veciach, ktoré spolu napĺňajú charakteristiku tzv. hromadných vecí, javí ako odporujúce rozumnosti, a teda ako zneužitie práva na právnu ochranu. To všetko má za následok povinnosť odvolacieho súdu konštatovať neúčelnosť nákladov vynaložených na právne zastúpenie, a teda ich nepriznanie strane, ktorá by inak na ich náhradu mala právo. Združenie na ochranu spotrebiteľa je profesijným združením, ktorého zmyslom podľa zákona č. 250/2007 Z. z. a zákona č. 384/2008 Z. z. hájenie záujmov spotrebiteľa. Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS by svoju úlohu, spočívajúcu v pomoci žalovanej v postavení spotrebiteľa, mohlo efektívne splniť aj bez vynaloženia nadbytočných nákladov na právne zastupovanie v každej skutkovo a právne takmer totožnej veci. Požiadavke rozumnosti by zodpovedal napríklad taký jeho postup, ktorým by si vyžiadal právnu službu len za vyhotovenie námietky premlčania, ktorú by potom sám použil v súdnom konaní vo všetkých porovnateľných veciach. Z uvedených dôvodov, ako i s prihliadnutím na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II ÚS 78/03 zo dňa 09. 09. 2004 a uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, najmä uznesenia zo dňa 19. marca 2014 sp. zn. 6 M Cdo 5/2013 a uznesenia zo dňa 20. júna 2014 sp. zn. 6 M Cdo 9/2013, vydanými v dôsledku nejednotnosti rozhodovania okresných a krajských súdov o otázke účelnosti trov právneho zastúpenia za účelom zjednotenia ich názorov, odvolací súd sa plne stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, že v danej veci nešlo zo strany Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS o účelne vynaložené trovy konania. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

18. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a v konaní úspešnému žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože mu žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).