Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_11CoE-12-2019.pdf
PDF · 96.7 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoE/12/2019
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej a členov senátu JUDr. Romana Tichého a Mgr. Miroslava Šeptáka, v exekučnej veci oprávneného: BENCONT COLLECTION, a.s., IČO: 47 967 692, so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, proti povinnému: V. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. R. V., pre vymoženie pohľadávky vo výške 59,11 eur s príslušenstvom, v exekučnom konaní vedenom pred súdnym exekútorom Mgr. Janou Virličovou, so sídlom Exekútorského úradu M. XXX/A, A. pod sp. zn. EX 4371/15, o odvolaní pôvodného oprávneného PRO CIVITAS s.r.o. proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 1Er/1757/2015-10 zo dňa 07.09.2015, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie konštatoval, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná a.s., sp. zn. PC-A/0313/0462 zo dňa 21.11.2014. Z pripojených listín, najmä rozhodcovského rozsudku, Zmluvy o osobnom účte a Všeobecných Obchodných podmienok zistil, že dňa 26. 1. 2009 bola medzi právnym predchodcom oprávneného, spoločnosťou Poštová banka, a.s. a povinným uzavretá zmluva o osobnom účte, na základe ktorej právny predchodca oprávneného poskytol povinnému služby spojené s vedením účtu. Uvedená zmluva je zmluvou spotrebiteľskou (typovou, formulárovou, adhéznou), ktorú uzatvára dodávateľ vo viacerých prípadoch a voči vopred neurčitému počtu spotrebiteľov, ktorí obsah zmluvy (poskytnutie finančných prostriedkov) podstatným spôsobom neovplyvňujú, všeobecné zmluvné podmienky sú vopred pripravené bez možnosti ich modifikácie. Úprava zákona o ochrane spotrebiteľa rozšírila definíciu spotrebiteľských zmlúv podľa Občianskeho zákonníka aj na zmluvy priamo v Občianskom zákonníku neupravené. Súd mal za preukázané, že povinný má v danom vzťahu vzniknutého z uzavretej zmluvy postavenie spotrebiteľa. Ani prípadná klauzula o aplikácii Obchodného zákonníka teda nie je žiadnou prekážkou na aplikáciu všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka, medzi ktoré patria aj ustanovenia § 52 a nasl. týkajúce sa ochrany spotrebiteľa vychádzajúc zo subsidiarity Občianskeho zákonníka a ustanovení Zákona o ochrane spotrebiteľa. Keďže súd dospel z predložených listinných dôkazov k záveru, že povinný mal vo vzťahu z uzatvorenej zmluve postavenie spotrebiteľa, za použitia všeobecného interpretačného ustanovenia § 54 Občianskeho zákonníka, je namieste pri pochybnostiach o obsahu zmlúv výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, čím treba dospieť k záveru, že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že dlžník koná pri uzatváraní a plnení z uzatvorenej zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti ťaží toho, kto bude tvrdiť takúto výnimku. Z povahy zmluvných strán, predmetu podnikateľskej činnosti veriteľa a v konečnom dôsledku aj z obsahu zmluvy je zrejmé, že ide o štandardnú formulárovú spotrebiteľskú zmluvu o plnení z ktorej rozhodol rozhodcovský súd. Za takéhoto stavu musí exekučný súd podrobiť túto zmluvu
súdnej kontrole, či sa nenavrhuje vymáhať plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky. V ustanovení § 53 ods. 4 Občiansky zákonník obsahuje demonštratívny výpočet ustanovení v spotrebiteľských zmluvách, ktoré zákonodarca považuje za neprijateľné podmienky a ktoré môže a má dopĺňať judikatúra súdov, ktorá by mala vziať do úvahy i znenie a duch smernice93/13/EHS. Medzi absolútne neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve zaraďuje Občiansky zákonník v § 53 ods. 4 písm. r) aj ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Bod 10 Všeobecných obchodných podmienok (a tiež Bod 5/5 zmluvy), na ktorých rozhodcovský súd založil svoju právomoc vo veci konať a rozhodnúť, upravuje riešenie sporov a rozhodcovskú doložku tak, že táto spotrebiteľa núti aktívnym konaním odmietnuť dodávateľom vopred pripravenú rozhodcovskú zmluvu (doložku), ak ňou nechce byť viazaný. Spotrebiteľovi je odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom vo všetkých sporoch, v ktorých sa domáha svojich práv dodávateľ. Rozhodcovská doložka je navyše neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a je dodávateľom pripravená ako súčasť vopred pripravených Všeobecných obchodných podmienok, ktoré nemá možnosť spotrebiteľ ovplyvniť. Zmluvná podmienka núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu a vzdať sa tak ústavného práva na spravodlivý proces pred nezávislým súdom vo všetkých prípadoch, ak bude vystupovať na strane žalovaného a dodávateľ sa bude voči spotrebiteľovi domáhať svojich práv žalobou podanou u ním zvoleného rozhodcovského súdu. Rozhodcovský súd je súkromnoprávnym orgánom, ktorý neoplýva všetkými atribútmi nositeľa verejnej moci, aj keď štát na rozhodcov za stanovených podmienok časť súdnej moci delegoval. Vychádzajúc zo znenia rozhodcovskej doložky je zrejmé, že oprávnený už od počiatku sleduje jej koncipovaním riešenie prípadných sporov rozhodcom za účelom reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa. Ak je rozhodcovská doložka súčasťou vopred pripravených zmluvných podmienok (Všeobecných obchodných podmienok) bez možnosti ich modifikácie, vzniká nezanedbateľné nebezpečenstvo, že spotrebiteľ nepoukáže na jej nekalosť. Pri ochrane spotrebiteľa preto v súvislosti s rozhodcovskou doložkou je nevyhnutné, aby spotrebiteľ mal možnosť požiadať všeobecný súd o ochranu, ak si rozhodcovský súd osobitne nevyjednal a teda si ho výslovne spotrebiteľ neželal. Súd v danom prípade nemal pochybnosť o tom, že ustanovenie bodu 10.2.2 Všeobecných obchodných podmienok je v rozpore so znením § 53 ods. 4 písmeno r) Občianskeho zákonníka, čo má za následok absolútnu neplatnosť predmetného zmluvného dojednania, na čo musí súd prihliadať z úradnej povinnosti (ex offo). Absolútne neplatné právne úkony sa považujú za existujúce, ale neplatné, takže pre vady, s ktorými zákon takúto neplatnosť spája, z nich pre účastníkov ani pre tretie osoby nevznikajú právne následky. Pre absolútnu neplatnosť je ďalej charakteristické, že nastáva priamo zo zákona (ex lege), bez toho, aby sa musel najprv ich následkov dovolávať niektorý z účastníkov dovolávať, súd, ev. iný orgán, prihliada k takejto neplatnosti z úradnej povinnosti (ex offo), čo do doby pôsobí absolútna neplatnosť od začiatku (ex tunc), tj. úkon je neplatný od okamžiku svojho vzniku (nález Ústavného súdu Českej republiky, sp. zn. II. ÚS 91/1998 zo dňa 16. 09. 1998).
3. Voči citovanému uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie pôvodný oprávnený - spoločnosť PRO CIVITAS, s.r.o., ktorý sa domáhal jeho zmeny, tak, že odvolací súd vyhovie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, alternatívne navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Podľa jeho názoru exekučný súd prekročil zákonné limity pre skúmanie žiadosti o vydanie poverenia, a to skúmaním iných listín než pripúšťa výslovné znenie zákona (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku). Prekročil zákonné limity pre skúmanie exekučného titulu (§ 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní - ďalej len zákon o rozhodcovskom konaní) a prekážky rozsúdenej veci, a to skúmaním rozhodcovskej doložky. Okresný súd zároveň vylúčil možnosť riešiť spory podľa zákona o rozhodcovskom konaní, a to nesprávnou aplikáciou právnych predpisov. Súd prvej inštancie nesprávne aplikoval § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka a porušil § 215 CSP, s tým, že pre právne závery uvedené v napadnutom rozhodnutí a pre rozhodnutie vo veci absentujú akékoľvek dôkazy. Konštruoval nový skutkový stav bez účasti oprávneného a odňal mu možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a skutkovému stavu. Porušil právnu istotu a legitímne očakávania, keď exekučné súdy v skutkovo a právne obdobných veciach poverenie vydávajú aj zamietajú. Neprimerane zvýhodnil povinného pred exekučným súdom na základe jeho postavenia. Citujúc ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky odvolateľ uviedol, že ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, súd príslušný na exekúciu nie je vecne príslušný vo veci konať, či už ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci o opravnom prostriedku, ale práve len ako tzv. exekučný súd. Nie je možné priznať exekučnému súdu väčší rozsah vecnej preskúmavacej pôsobnosti, než akou v prospech uvedenej interpretácie nesvedčia len jazykové, logické, axiologické a
systematické dôvody, ale aj premenné historického výkladu. Ďalej uviedol, že doručený rozhodcovský rozsudok už nemožno preskúmavať podľa § 37 zákona o rozhodcovskom konaní vzhľadom na to, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu. O platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský súd, a preto prekážka veci rozsúdenej bráni tomu, aby bola opätovne posúdená. V rámci skúmania exekučného titulu pred vydaním poverenia exekučný súd nie je oprávnený posudzovať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, rozhodcovské konanie, ani zmluvu, keďže doručený rozhodcovský rozsudok už nemožno preskúmavať a má rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok a je záväzný pre účastníkov a všetky orgány. V ďalšom uviedol, že oprávnený bol povinný postupovať v súlade s ustanoveniami rozhodcovského zákona a zákona o bankách. V zmysle ustanovenia II. časti bodu 10 Všeobecných obchodných podmienok, Poštová banka, a.s. postupovala v súlade s § 93b zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách ( ďalej len „zákon o bankách“), ktorý jej ukladá povinnosť ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky s tým, že v predmetnom bode je daná klientovi možnosť neprijať túto zákonom stanovenú ponuku. To, že ju neodmietol je prejavom jeho osobnej a zmluvnej slobody. Súd zamietol poverenie z dôvodu, že exekučný titul bol vydaný v rozhodcovskom konaní, avšak opomína tú skutočnosť, že oprávnený je zo zákona povinný klientovi ponúknuť návrh rozhodcovskej doložky. Pokiaľ by tak neurobil, došlo by k porušeniu zákona o bankách, avšak aj napriek splneniu si zákonom stanovenej povinnosti, súd práve týmto splnením zákonnej povinnosti dôvodí zamietnutie poverenia. Rozhodcovská doložka dohodnutá vo Všeobecných obchodných podmienkach a v Obchodných podmienkach bola dohodnutá riadne a v súlade so zákonom. Odvolateľ vytýkal exekučnému súdu nesprávnu aplikáciu § 53 ods. 4 zákona č. 40/1960 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“), spočívajúcu v tom, že neuviedol, v čom má spočívať údajná nerovnováha v právach a povinnostiach spôsobená rozhodcovskou doložkou. Exekučný súd neskúmal vôľu povinného, nebol preukázaný jej nedostatok pri uzatváraní rozhodcovskej doložky. Rozhodcovská doložka bola označená za neplatnú per se, bez dôkladného skúmania skutkového stavu. Exekučný súd sa nevyjadril, akú inú kvalitu či kvantitu by mali procesné práva slabšej strany na štátnom súde. Oprávnený dal do pozornosti Rokovací poriadok Stáleho rozhodcovského súdu, z ktorého vyplýva, že rozhodcami sú odborne spôsobilé a bezúhonné osoby s právnickým vzdelaním. Oprávnený ďalej namietal exekučný súd v tomto prípade vykonával samostatné nové dokazovanie skutkového stavu, na základe ktorého dospel k odlišným právnym záverom ako rozhodcovský súd v nachádzacom konaní. Oprávnený sa nemal možnosť vyjadriť k takto vykonaným dôkazom a k nanovo vytvorenému skutkovému stavu. OSP, Exekučný poriadok a ani ZoRK neposkytujú oporu pre záver, že exekučný súd by mohol vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku rozhodovať ako súd konajúci vo veci samej a teda vo veci samej vykonávať dokazovanie, alebo rozsudok zrušiť, či zmeniť jeho výrok. Oprávnený poukázal na viaceré rozhodnutia iných krajských či okresných súdov, ktoré v predmetnej veci udelili súdnemu exekútorovi poverenie, resp. rozhodnutie o zamietnutí žiadosti bolo krajským súdom zrušené. Čo sa týka aplikácie sekundárneho práva Európskej únie, oprávnený v tomto smere namietal, že pokiaľ by súd zvažoval rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, nie je možné záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky oprieť o smernicu EHS č. 93/13/EHS (ďalej len „smernica“), nakoľko tento nepriamy normatívny akt je aktom výlučne sekundárnej povahy, ktorého priamy normatívny význam pre výklad národného zákona je výlučne indikatívny a v žiadnom prípade interpretačný. Rovnako pokiaľ by súd uvažoval o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky nie je možné brať do úvahy judikatúru ESD, nakoľko judikatúra ESD vzťahujúca sa na rozhodcovské doložky všeobecne, alebo rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách, nie je voči jednotlivcom- teda ani voči účastníkom tohto konania - bezprostredne záväzná. Na základe vyššie uvedeného danú smernicu nemožno použiť v horizontálnych vzťahoch medzi subjektmi súkromného práva. V závere svojho odvolania zdôraznil, že exekučný súd mu svojim postupom znemožnil uplatniť jeho právo priznané mu exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku.
4. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.
5. Napadnuté uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Zákonná sudkyňa vo vyjadrení uviedla, že odvolaniu nemieni vyhovieť, nakoľko sa v plnom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím vyššieho súdneho úradníka a v podrobnostiach odkázala na odôvodnenie napadnutého uznesenia.
6. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§ 379 § 380 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387 ods. 1,2 CSP.
7. V súdenej veci ide o exekučné konanie začaté pred 01.04.2017 a keďže ustanovenia § 243i až § 243k z. č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku neustanovili inak, krajský súd vec posudzoval podľa ustanovení Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017.
8. Po preskúmaní rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd konštatuje, že sa stotožnil s názorom okresného súdu o spotrebiteľskom charaktere Zmluvy o osobnom účte uzatvorenej dňa 26.01.2009 medzi právnym predchodcom oprávneného Poštovou bankou, a.s. a povinným. Tento záver vo svojom odvolaní nenamietal ani odvolateľ.
9. Vo vzťahu k námietke oprávneného o nedostatku právomoci exekučného súdu skúmať materiálnu správnosť exekučného titulu, skúmať rozhodcovské konanie, ani zmluvu na základe ktorej bol rozsudok vydaný, krajský súd uvádza, že exekučný súd je v exekučnom konaní oprávnený skúmať rozhodcovský rozsudok z hľadísk spĺňania formálnych i materiálnych predpokladov, za ktorých možno vykonať exekúciu. Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017 ukladalo exekučným súdom pri rozhodovaní o udelení poverenia preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Súladom exekučného titulu so zákonom pritom treba rozumieť nielen formálne náležitosti exekučného titulu, ale aj to, či je na jeho základe možné exekúciu vykonať, teda či tu nie sú také zákonné ustanovenia, ktoré by bránili vykonaniu exekúcie na základe tohto exekučného titulu. Tieto zákonné ustanovenia pritom môžu mať rozmanitý charakter - môže ísť o ustanovenia paušálne vylučujúce určité nároky z uspokojenia v exekúcii, prípadne ustanovenia ustanovujúce tzv. exekučné imunity a pod.. Výnimočne môže ísť aj o ustanovenia, ktoré ustanovujú povinnosť exekučného súdu skúmať aj materiálnu správnosť exekučného titulu, teda posúdiť, či nárok priznaný exekučným titulom je v súlade s právom. V danom prípade však okresný súd neposudzoval rozhodcovský rozsudok v jeho merite (hoci by tak mohol učiniť za predpokladu, že rozhodcovská doložka je platná). K zamietnutiu žiadosti na vydanie poverenia došlo čisto z procesného dôvodu, a to že rozhodcovská doložka v úverovej zmluve ako neprijateľná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je absolútne neplatná, a teda pre nedostatok právomoci rozhodcovského súdu vôbec rozhodcovský rozsudok vydať.
10. Oprávnenie exekučného súdu skúmať rozhodcovskú doložku v tom smere, či nenapĺňa charakteristiku neprimeranej podmienky spotrebiteľskej zmluvy, vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Súdneho dvora EÚ. Okresný súd však nezaložil svoje rozhodnutie na aplikácii európskych noriem a rozhodnutí Súdneho dvora EÚ, ale eurokonformný výklad noriem národného práva uplatnil len v medziach vnútroštátneho právneho poriadku. Aj v tomto smere je teda odvolacia námietka oprávneného nedôvodná.
11. Súd prvej inštancie preto postupoval správne, keď pred skúmaním samotného obsahu rozhodcovského rozsudku vykonal prieskum právomoci rozhodcovského súdu, ktorá bola v danom prípade založená rozhodcovskou doložkou obsiahnutou v článku 10.2. 2 Všeobecných obchodných podmienok platných v čase uzavretia zmluvy, na ktorú odkazuje čl. 5.5 zmluvy o osobnom účte.
12. Predmetná rozhodcovská doložka jednoznačne spĺňa charakteristiku neprijateľnej zmluvnej podmienky podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Spotrebiteľ - povinný nemal inú možnosť a viac- menej „musel súhlasiť“ s formulárovou zmluvou a Všeobecnými obchodnými podmienkami, v ktorých je rozhodcovská doložka zakomponovaná. Z uvedeného je zrejmé, že rozhodcovská doložka nebola dojednaná individuálne a povinný pri uzatváraní zmluvy nemohol nijakým spôsobom ovplyvniť jej obsah. Vznik rozhodcovskej doložky vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa a jeho slobodnú voľbu o tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Z predložených listín nevyplýva, že by si uzavretie rozhodcovskej doložky v takomto znení výslovne vymienil povinný a vzhľadom na formulárový charakter zmluvy a VOP nemožno dospieť k záveru, že by povinný mal možnosť do ich obsahu a obsahu rozhodcovskej doložky akýmkoľvek spôsobom zasahovať. Zároveň aj odvolací súd považoval za rozhodujúci fakt, že táto dohoda bola uzavretá z iniciatívy veriteľa, v jeho záujme a v snahe zabezpečiť svoj vlastný prospech.
13. Pokiaľ ide o obsah rozhodcovskej doložky, táto síce dáva dlžníkovi právo obrátiť sa v spore s veriteľom aj na všeobecný súd, avšak toto právo je len formálne, pretože je obmedzené iba do doby, kým nepodá veriteľ návrh na prejednanie sporu na rozhodcovský súd, pričom takýchto prípadov je väčšina. V prípade podania žaloby veriteľom na rozhodcovskom súde je nútený dlžník - spotrebiteľ podrobiť sa rozhodcovskému konaniu bez možnosti domáhať sa ochrany svojich práv na všeobecnom súde.
Dodávateľ mohol na základe tejto rozhodcovskej doložky vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý sám určil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný a spotrebiteľ týmto stratil právo brániť sa voči nárokom dodávateľa/veriteľa na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska a ani nijako nemohol zabrániť uskutočneniu rozhodcovského konania. Z pohľadu spotrebiteľa je rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu vnúti bezprostredne zmluvná klauzula alebo dodávateľ svojím konaním. Spotrebiteľ má byť chránený pred oboma eventualitami. Rozhodcovské konanie by bolo akceptovateľné v prípade skutočne individuálneho dojednania medzi zmluvnými stranami, nie nanútenia rozhodcovského konania spotrebiteľovi.
14. Hoci odvolateľom spomínaný zákon č. 483/2001 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy ukladal bankám - teda aj právnemu predchodcovi oprávneného povinnosť ponúknuť (nie nanútiť) svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, v zmysle tejto právnej úpravy klient nebol povinný tento návrh rozhodcovskej zmluvy predložený bankou prijať. Z uvedeného vyplýva, že aj vtedajšia označená právna úprava mala dať klientovi priestor na to, aby sa sám rozhodol, či uvedený návrh rozhodcovskej zmluvy akceptuje alebo nie. Táto možnosť slobodnej voľby pri rozhodovaní sa o (ne)akceptácii predmetného návrhu rozhodcovskej zmluvy nie je zachovaná, ak je rozhodcovská doložka zakomponovaná vo všeobecných obchodných podmienkach. Navyše povinnosť ponúknuť nedovolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky sa nedá stotožniť s jeho jednostranným nanútením klientovi (spotrebiteľovi).
15. Pokiaľ je zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória i prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nie sú žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví, ak ide o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky (v tomto prípade zamietne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie). Ak je takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou samotná rozhodcovská zmluva a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 24. februára 2011 sp. zn. IV. ÚS 55/2011).
16. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/1/2012 zo dňa 21.3.2013).
17. K odvolacej námietke oprávneného, že okresný súd rozhodol bez jeho účasti a odňal mu možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a skutkovému stavu, krajský súd poznamenáva, že postupom okresného súdu nedošlo k porušeniu jeho ústavou garantovaných práv. Oprávnený má možnosť vyjadriť sa k rozhodnutiu a záverom exekučného súdu v predmetnom odvolacom konaní, ktoré právo v celom rozsahu uplatnil práve podaním odvolania.
18. Krajský súd vyhodnotil všetky odvolacie námietky odvolateľa ako nedôvodné a uzatvára, že exekučný súd správne rozhodol o zamietnutí udelenia poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu neprijateľnej rozhodcovskej doložky. Rozhodcovský rozsudok preto vydal orgán, ktorý naň nemal právomoc, a teda nemôže byť spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by mohla prebehnúť exekúcia.
19. O trovách odvolacieho konania krajský súd nerozhodoval, nakoľko o nich v súlade s § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP rozhoduje aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa Exekučného poriadku sa konanie skončí rozhodnutím o zastavení exekučného konania.
20. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu dovolanie n i e j e prípustné.