Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25CoP/30/2019

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudkýň: JUDr. Martina Valentová a Mgr. Lucia Mizerová, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: J. J., nar. XX.X.XXXX, adresa ako matka, v konaní zastúpené procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, so sídlom Piešťany, Krajinská cesta 5053/13, dieťa rodičov - matky: Mgr. Z. J., PhD., nar. XX.X.XXXX, adresa K., G. XXXX/XXX, zastúpená splnomocnencom: RS Legal, s. r. o., so sídlom Piešťany, M. Waltariho 7, IČO: 36 864 358 a otca: Ing. arch. Y. J., nar. X.X.XXXX, adresa G. - N. S., X. XXXX/X, zastúpený splnomocnencom: Advokátska kancelária Ivan Syrový, s. r. o., so sídlom Bratislava, Kadnárova 83, IČO: 47 232 765, v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o návrhu otca na zmenu nariadeného neodkladného opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany č. k. 9P/130/2017-276 zo dňa 30.11.2018, t a k t o

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti úpravy styku otca s maloletým počas víkendov m e n í tak, že

„Otec je o p r á v n e n ý stýkať sa s maloletým J. s účinnosťou od vykonateľnosti tohto uznesenia každý nepárny týždeň v kalendárnom roku v sobotu a v nedeľu v čase od 9.00 hod. do 19.00 hod. tak, že si v určenom čase maloletého prevezme a po ukončení styku odovzdá matke v detskom kútiku obchodného domu Aupark v Piešťanoch. “

II. Vo zvyšnej časti napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým rozhodol, že mení uznesenie Okresného súdu Piešťany, č.k. 9P/130/2017-75 zo dňa 14.11.2017, v spojení s uznesením Krajského súdu Trnava, č.k. 11CoP/17/2018-147 zo dňa 28.02.2018, v časti úpravy styku otca s maloletým J. tak, že: „Otec je oprávnený stýkať sa s maloletým počas prvých 8 týždňov nasledujúcich od vykonateľnosti tohto uznesenia každý utorok a štvrtok v čase od 16.00 hod. do 19.00 hod., tiež každú nepárnu nedeľu a každú párnu sobotu v čase od 9.00 hod. do 15.00 hod. Po uplynutí uvedených 8 týždňoch je otec oprávnený stýkať sa s maloletým každý utorok a štvrtok v čase od 16.00 hod. do 19.00 hod., tiež každú nepárnu nedeľu a každú párnu sobotu v čase od 9.00 hod. do 19.00 hod. tak, že si maloletého prevezme v určenom čase v detskom kútiku Aupark v Piešťanoch a na rovnakom mieste maloletého po skončení styku odovzdá matke. Matka je povinná maloletého na stretnutie s otcom riadne pripraviť a v určenom čase ho otcovi odovzdať.“

2. Rozhodnutie súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 2 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) a ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, § 330 ods. 2 zák. č. 160/2016 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a vecne tým, že vzhľadom na doterajší obsah spisového materiálu v predmetnej veci dospel k záveru, že zmena nariadeného neodkladného opatrenia je dôvodná, nakoľko vzťahy medzi rodičmi sú narušené,

na starostlivosti o maloletom sa nevedenia dohodnúť, pričom otec sa neodkladným opatrením domáha rozšírenia styku s maloletým J., keďže doterajšia úprava styku je pre neho t. č. už nedostatočná, vzhľadom na to, že jeho bydlisko je v G. a určený styk v rozmedzí dvoch hodín mu neumožňuje vziať maloletého do miesta svojho bydliska, kde má pre neho zabezpečené adekvátne podmienky na jeho rozvoj. Stanovený čas mu neumožňuje výchovne na dieťa vplývať v takom rozsahu, v akom by chcel a potreboval, ale ho obmedzuje len na zotrvanie s maloletým v meste Piešťany. Otec pritom dôvodil, že maloletý je už starší, ako pri prvej úprave styku neodkladným opatrením, nie je už cez deň dojčený matkou, majú spolu vytvorený pekný vzťah, pričom maloletý je na neho zvyknutý a matka mu bez relevantných dôvodov odmieta umožniť styk vo väčšom rozsahu, než aký je t. č. určený súdom. Matka s rozšírením styku otca s maloletým nesúhlasila, uviedla, že chce počkať na výsledky mediácie, ako aj na výsledky znaleckého dokazovania, uvádzala, že otec užíval návykové látky a nie je si istá, či tieto mali, resp. majú nejaký vplyv na správanie otca. Tiež uviedla, že počas mediácie navrhla, aby sa maloletý mohol stretávať s otcom každý druhý týždeň v sobotu od 11.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 11.00 hod. do 18.00 hod. v jej neprítomnosti. Súd mal potom z obsahu spisu, najmä zo správy procesného opatrovníka za osvedčené, že styk otca s maloletým J. sa realizuje v zmysle právoplatného neodkladného opatrenia bez problémov, otec v čase styku starostlivosť o maloletého riadne zabezpečuje, pričom sa snaží s matkou dohodnúť na širšej úprave styku, avšak táto to odmieta a žiada znalecké dokazovanie.

3. Naposledy bol pritom styk otca s maloletým upravený uznesením Okresného súdu Piešťany č. k. 9P/130/2017-75 zo dňa 14.11.2017, v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 11CoP/17/2018-147 zo dňa 28.2.2018, na základe ktorého sa otec s maloletým stýkal každý týždeň v utorok a vo štvrtok v čase od 17.00 hod. do 19.00 hod., každú párnu sobotu a nepárnu nedeľu v čase od 9.00 hod. do 11.00 hod. Súd uviedol, že odvtedy došlo k zmene pomerov na strane maloletého, ktorý je o rok starší, ako bol v čase prvej úpravy styku, nie je počas dňa dojčený, na otca je zvyknutý, styk sa realizuje bez problémov bez prítomnosti matky, pričom je zrejmé, že uvedená úprava styku otca s maloletým je t. č. pre otca obmedzujúca, keďže miesto jeho bydliska je vzdialené cca 80 km od bydliska dieťaťa a tento dieťa nemôže vziať k sebe domov, ale musí s ním zotrvať v meste Piešťany. V záujme dieťaťa však je, aby sa jeho vzťah k otcovi vekom utužoval, malo u otca vytvorené obdobné zázemie a pocit istoty ako u matky a aby mal otec priestor na neho výchovne pôsobiť a byť mu vzorom, pričom matka nesúhlasila s rozšírením styku otca s maloletým aj z dôvodu, že otec by mal užívať návykové látky, ktoré by mohli negatívne vplývať na úroveň zabezpečenia starostlivosti otca o maloletého. Tieto tvrdenia však matka súdu žiadnym spôsobom nepreukázala, ani neosvedčila, pričom neuviedla žiadny ďalší relevantný dôvod jej nesúhlasu s rozšírením styku otca s maloletým v zmysle návrhu otca. Zo záverečnej mediačnej správy pritom vyplýva, že matka mediáciu ukončila s tým, že k tomuto rozhodnutiu ju viedla skutočnosť, že si uvedomila, že otec sa nechce vzdať myšlienky na striedavú starostlivosť o maloletého J.. Súd uviedol, že takéto správanie považuje za bezdôvodnú svojvôľu matky, ktoré nie je v najlepšom záujme dieťaťa. Zo správy procesného opatrovníka mal pritom súd osvedčené, že otec má v mieste svojho bydliska vhodné podmienky na realizáciu styku s dieťaťom a je žiaduce, aby dieťa toto prostredie dôverne poznalo a malo možnosť byť jeho súčasťou. Dieťa je vo veku, kedy sa jeho vzťah k obom rodičom formuje, vytvárajú sa osobné väzby, ktorých rozvoj je v jeho najlepšom záujme. Preto súd s poukazom na vek maloletého, ako aj doterajší priebeh konania a stanovisko procesného opatrovníka uzavrel, že návrh otca na rozšírenie styku je dôvodný, pričom je vhodné tento styk rozširovať postupne. Preto súd upravil styk otca s maloletým počas utorka a štvrtka od 16.00 hod. do 19.00 hod., a počas párnej soboty a nepárnej nedele od 9.00 hod. do 15.00 hod., aby si dieťa na výchovné prostredie otca zvykalo postupne a nebolo traumatizované dlhým pobytom v novom prostredí bez prítomnosti matky, keď dieťa síce žilo v domácnosti otca prvý polrok po narodení, ale od júla 2017 doposiaľ sa nachádzalo iba v domácom prostredí matky. Následne po uplynutí adaptačnej doby 8 týždňov súd rozšíril styk otca s maloletým počas párnej soboty a nepárnej nedele od 9.00 hod. do 19.00 hod. v zmysle návrhu otca.

4. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie matka s tým, že výslovne napáda len tú časť rozhodnutia, ktorá sa týka stretávania sa otca s maloletým počas sobôt a nedieľ, pričom sa domáhala aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že upraví styk otca s maloletým každú nepárnu nedeľu a každú nepárnu sobotu v čase od 9.00 hod. do 19.00 hod., s tým, že vo zvyšku zostane napadnuté uznesenie nezmenené. Dôvodila, že v dôsledku nariadenej úpravy styku nemá žiaden voľný víkend, ktorý by mohla stráviť s dieťaťom podľa svojich predstáv, ako napr. vycestovanie s dieťaťom na návštevu, dlhší výlet alebo krátku dovolenku. Uviedla, že ako matka má právo stráviť s dieťaťom nerušený voľný čas počas soboty a nedele.

5. Otec odvolací návrh nepodal. K odvolaniu matky podal písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že matka dala konštruktívny návrh, ktorému otec rozumie, avšak zároveň je tu možnosť, aby odvolací súd zmenil neodkladné opatrenie a umožnil otcovi stretnutia so synom už aj s prespaním, aby maloletý J. nemusel stále cestovať hore - dole BA-PN-BA a aby mohol u otca prespať v prostredí, ktoré je mu blízke, kde vyrastal a z tohto prostredia bol matkou vytrhnutý. Otec uviedol, že komunikácia s matkou nie je stále ideálna, preto bola aj mediácia neúspešná. Tvrdenia matky, že otec berie drogy a že byt v ktorom býva je plesnivý, nevhodný pre pobyt syna, sú účelové vymyslené tvrdenia, aby otca odstavila od syna. Žili spolu ako manželia v jednej domácnosti, dieťa plánovali, tešili sa na neho. Otec sa podrobil testovaniu v Centre drogových závislostí s negatívnym výsledkom na prítomnosť drog. V správe z ÚPSVaR v Bratislave je pritom uvedený aj stav otcovho bytu. Maloletý J. je šťastný, keď je s otcom, teší sa na neho, tak ako sa otec teší na maloletého na každom stretnutí. Napriek nariadenému neodkladnému opatreniu, je čas, ktorý môže otec so synom stráviť veľmi krátky a nedostatočný na to, aby otec mohol na syna vplývať a vychovávať ho. Aj vo veku 2 rokov otca veľmi potrebuje, aby mu mohol byť vzorom a dáva to najavo aj pri odovzdaniach, keď je vyslovene smutný pri lúčení. Spolu sú 16 hodín čistého času za týždeň. Otec sa snaží, aby sa maloletý čo najskôr dostal aj domov do G., do bytu kde žil od narodenia a odkiaľ bol bez vedomia otca v júli 2017 odnesený. Maloletý J. je doma v G. spokojný, uvoľnený a byt mu aj po roku ostal v pamäti, čo vidno z fotografií. Ďalším dôležitým krokom je, aby J. doma v G. začal aj čo najskôr prespávať, nakoľko čím neskôr k tomu dôjde, tým ťažšia bude jeho prvá noc. Otec by tiež rád s maloletým riešil výlety, návštevy rodiny tak, ako píše matka, ktorá má na to neporovnateľne viac časového priestoru. Otec by tiež chcel mať s dieťaťom voľný celý víkend. V konaní o rozvod manželstva otec podal návrh na striedavú starostlivosť, aby maloletý mohol byť rovnocenne s obidvoma rodičmi. Návrh otca, ako by to mohlo fungovať do rozvodu je: 1. krok pred striedavou starostlivosťou: otec v párnom týždni - utorok od 16.00 hod. do 19.00 hod. preberanie aj odovzdanie v Auparku PN, piatok od 8.00 hod. do nedele 19.00 hod. preberanie aj odovzdanie v bydlisku matky; otec v nepárnom týždni - utorok od 16.00 hod. do 19.00 hod. preberanie aj odovzdanie v Auparku PN, štvrtok od 16.00 hod. do piatok 19.00 hod. preberanie aj odovzdanie v bydlisku matky; 2. krok po 8 týždňoch striedavá starostlivosť: matka v párnom týždni

- pondelok od 8.00 hod. do stredy 8.00 hod. a piatok od 8.00 hod. do pondelka nasledujúceho týždňa 8.00 hod., matka v nepárnom týždni - streda od 8.00 hod. do piatka 8.00 hod., otec v párnom týždni

- streda od 8.00 hod. do piatka 8.00 hod., otec v nepárnom týždni - pondelok od 8.00 hod., do stredy 8.00 hod. a piatok od 8.00 hod. do pondelka nasledujúceho týždňa 8.00 hod., miestom odovzdania bude bydlisko odovzdávajúceho rodiča. Pokiaľ ide o odôvodnenie prvého kroku, matka bude mať priestor už počas 1. kroku tak ako si praje každý druhý víkend mať voľný so synom, vie realizovať výlety, návštevy podľa svojich predstáv; zároveň je o niečo viac rozšírený styk s otcom, ktorý môže viac vplývať na syna aj výchovne. Po ôsmich týždňoch sa plynule môže prejsť do striedavej starostlivosti. Otec striedavú starostlivosť odôvodňoval tým, že má vytvorené nadštandardné podmienky pre mal. J. u seba v čerstvo zrekonštruovanom 4-izbovom byte v G.. Otec je architekt, s kolegom majú vlastný architektonický ateliér, nemá pevnú pracovnú dobu, teda je časovo flexibilný, vie skĺbiť starostlivosť o syna s manažérskou prácou vo svojej firme. V čase, keď nie je so synom, vie sa venovať pracovnej činnosti intenzívnejšie, v čase keď je so synom, nepotrebuje žiadnu opatrovateľku, o svojho jediného syna sa vie a chce postarať a vie sa mu naplno venovať. Matka žije s maloletým u svojich rodičov v 3-izbovom byte, vzájomne si vypomáhajú aj starí rodičia s J.. Otec má tiež rodičov, ktorí žijú v G. v O., tiež sa tešia z ich druhého vnuka J. a tiež by sa mu radi venovali. Matka do tejto chvíle nebola ochotná ani raz umožniť nad rámec stretnutie alebo dlhšie stretnutie J. s otcom, nad rámec neodkladného opatrenia. Dokonca ani na J. narodeniny, ani cez vianočné sviatky. Preto bude potrebné presne špecifikovať aj letné prázdniny. Otec by rád vzal maloletého už toto leto do Španielska k moru, na dva týždne. Matka chce tiež viať syna k moru, preto otec navrhuje dva týždne s matkou a dva týždne s otcom.

6. Otec ďalej v odvolaní uviedol, že si uvedomuje, že v odvolacom konaní bude súd rozhodovať o neodkladnom opatrení a že uplynula krátka doba od rozhodnutia prvoinštančného súdu v Piešťanoch z 30.11.2018, no aj tak bude dobré, ak mu súd umožní byť so synom viac, pretože maloletý sa v tomto veku rýchlo vyvíja a potrebuje tráviť s otcom čo najviac času. Návrh matky by však znamenal, že jeden víkend bude otec chodiť 4x hore - dobe BA - PN, čo určite nie je ani v záujme syna J. a najdlhšia medzera by bola od štvrtka do utorka (5 dní), čo je príliš dlhý čas bez kontaktu so synom, čo nie je v záujme maloletého. Ak by odvolací súd dospel k záveru, že je skoro vyhovieť návrhu otca 1. krok pred striedavou starostlivosťou, otec navrhuje, aby súd aspoň zmenil matkou napadnuté neodkladné opatrenie a rozhodol tak, že namiesto nepárnej nedele a párnej soboty od 9.00 hod. do 19.00 hod. mu umožní byť so synom od soboty 9.00 hod. do nedele do 19.00 hod. a teda matka bude mať pre seba a

syna víkend v párnom týždni. Úpravu cez týždeň by otec v tom prípade nenamietal, nerobí tak ani matka a zachoval by režim utorky a štvrtky od 16.00 hod. do 19.00 hod.

7. K písomnému vyjadreniu otec pripojil záverečnú správu z mediácie zo dňa 10.11.2018, výsledok z vyšetrenia moču Centrom pre liečbu drogových závislostí z 20.12.2018 s negatívnym výsledkom a fotografie o trávení času otca s maloletým.

8. Procesný opatrovník maloletého odvolací návrh nepodal. K odvolaniu matky podal písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že sa stotožňuje s nariadeným neodkladným opatrením, avšak s prihliadnutím na vyjadrenia oboch rodičov, by stretávanie maloletého s otcom počas sobôt a nedieľ mohlo prebiehať tak, ako navrhuje matka maloletého, t. j. napr. každú sobotu a nedeľu v nepárnom týždni v čase od 9.00 hod. do 19.00 hod., čím by si rodičia delili víkendy trávené s maloletým až do rozhodnutia vo veci samej. Stretávanie otca s maloletým počas pracovných dní by zostalo bez zmeny. Iná úprava styku, resp. zverenie do striedavej osobnej starostlivosti je predmetom riadneho konania v právnych veciach, ktoré prebiehajú na OS Bratislava o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletému (č. k. 3P/175/2017) a o úpravu práv a povinností k maloletému na OS Piešťany (č. k. 9P/130/2017).

9. Matka podala k vyjadreniu otca písomné vyjadrenie, v ktorom uviedla, že napriek tomu, že súd vyhovel návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, otec vlastne s týmto neodkladným opatrením nie je spokojný a v rámci odvolacieho konania sa domáha zmeny neodkladného opatrenia - výrazného rozšírenia jeho styku s maloletým J., vrátane prespávania u otca. S týmto návrhom otca, vrátane jeho tzv. prvého a druhého kroku pred striedavou starostlivosťou matka nesúhlasí. Dôrazne sa ohradzuje proti opakovanému tvrdeniu otca, že odniesla syna z G. bez otcovho vedomia. Dňa 24.7.2017 otcovi oznámila, že spolu so synom definitívne odchádza zo spoločnej domácnosti. Bolo to potom, čo sa otec snažil udrieť matku aj so synom na rukách. Bol to posledný incident. Predchádzali mu mnohé psychické aj fyzické útoky, vulgárne nadávky aj vyhrážanie. Matka uviedla, že jej rozhodnutie opustiť spoločnú domácnosť aj so synom bolo jednoznačne ovplyvnené tým, že začala mať z otca strach. Uviedla, že nepopiera, že syn potrebuje aj výchovu a starostlivosť svojho otca. Táto však musí predovšetkým vyhovovať jeho záujmom a nie želaniam a predstavám otca. Maloletý má dva roky, ešte nikdy nespal bez matky. V noci, keď sa zobudí, matka ho ešte dojčí, čo je pre neho veľmi dôležité, pretože to pre neho navodzuje pocit bezpečia v matkinej blízkosti, rýchlo sa upokojí a znovu zaspí. Podľa matky v žiadnom prípade neprichádza do úvahy ani striedavá starostlivosť o maloletého, predovšetkým z dôvodu jeho útleho veku. Odtrhnúť dieťa v tak útlom veku na niekoľko dní od matky bez vážneho dôvodu, je podľa matky bezohľadnosť a bezcitnosť voči dieťaťu. Otec maloletého na jednej strane verbalizuje veľkú lásku k synovi, no na druhej strane tvrdohlavo trvá na striedavej starostlivosti o syna, hoci ani odborníci, ani súdna prax striedavú starostlivosť u detí v tak útlom veku neodporúčajú práve z dôvodu neprimeraného zásahu do záujmu dieťaťa mať pocit istoty a bezpečia s človekom, s ktorým je od narodenia. Matka nemá výhrady proti tomu, aby po uplynutí niekoľkých mesiacov, vo veku dva a pol- tri roky, začal maloletý J. prespávať u otca. Nepovažuje to však za vhodné riešiť teraz formou neodkladného opatrenia. Prespávanie u otca si určite bude vyžadovať veľmi citlivý prístup zo strany oboch rodičov a postupné navykanie maloletého J..

10. Otec k vyjadreniu matky podal písomné vyjadrenie. Uviedol, že na dokreslenie psychicky a fyzicky týranej manželky prikladá výpis sms komunikácie medzi ním a manželkou v júli 2017, kedy manželkin otec prišiel do G. a odviezol manželku aj so synom bez toho, aby mu niečo povedali, k nim domov na majer do O.. Od toho času bol syn vytrhnutý z domáceho prostredia a boli nasilu pretrhnuté otcove väzby s ním, býva s matkou u jej rodičov, pričom otec má zákaz k nim chodiť. Maloletý má dva roky a v žiadnom prípade už nie je kojený. Od narodenia bol prikrmovaný Nutrilonom, kvôli nedostatku materského mlieka. Syn je v prítomnosti otca šťastný a spokojný. Otec od začiatku poukazuje na to, že u matky od pôrodu nastali hysterické záchvaty zúrivosti, ktoré pred tým nemávala. O syna sa reálne starajú matkini rodičia, tak isto aj o matku. Do tejto chvíle nebol žiadnym spôsobom šetrený zdravotný stav matky po psychickej stránke. Obvinenia proti otcovi si matka postupne vymýšľa - týranie, fyzické napádanie, plesnivý byt, užívanie drog, týranie J. otcovými rodičmi - nie sú z hlavy matky ale jej matky. K vyjadreniu otec pripojil výpis sms - komunikácie z 7/2017, vyjadrenie pediatričiek MUDr. Z. Q. a MUDr. H. I. a ďalšie fotografie.

11. Ďalšie písomné vyjadrenia účastníci v odvolacom konaní nepodali.

12. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/ CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie matky je v časti dočasnej úpravy styku otca s maloletým počas víkendov dôvodné, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre zmenu uznesenia v tejto časti podľa § 388 CSP, pričom vo zvyšnej časti je napadnuté uznesenie súdu vecne správne, preto je dôvodné ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.

13. Hoci odvolanie matky smerovalo iba proti časti výroku neodkladného opatrenia, ktorým bol upravený styk otca s maloletým počas víkendov, vzhľadom na to, že ide o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu, odvolací súd nie je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný (§ 40, § 65, § 66 CMP), preto predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s prihliadnutím na skutočnosti osvedčené obsahom spisu, odôvodnenie preskúmavaného uznesenia i argumenty matky predostreté v odvolacom konaní a vyjadrenia otca a procesného opatrovníka, bolo v celom rozsahu posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vecne správne pokiaľ mal za dôvodné neodkladným opatrením upraviť styk otca s maloletým práve v určenom rozsahu.

14. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

15. Podľa § 324 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie (ods. 1). Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd (ods. 2). Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (ods. 3).

16. Podľa § 325 ods. 1 neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V ods. 2 pod písm. a) až h) zákon iba demonštratívne vymenúva možné obsahy neodkladných opatrení.

17. Podľa § 326 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha (ods. 1). K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva (ods. 2).

18. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327 (teda neodmietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahujúci predpísané náležitosti, alebo ako nezrozumiteľný alebo neurčitý), nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Podľa ods. 2 o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu. Podľa ods. 3 uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je súd povinný písomne vyhotoviť a odoslať.

19. V zmysle § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa ods. 2 pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

20. V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa.

21. V čl. 24 Charty základných práv Európskej únie ods. 2 je zakotvené, že pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa. Podľa ods. 3 každé dieťa má právo na pravidelné udržiavanie osobných vzťahov a priamych stykov s obidvoma svojimi rodičmi, ak to nie je v rozpore s jeho záujmom.

22. V zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.

23. Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

24. V zmysle čl. 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

25. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ust. § 24, § 25, § 26 sa použijú primerane.

26. Podľa § 25 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode (ods. 1). Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť (ods. 2).

27. Civilný mimosporový poriadok obsahuje vo svojej Tretej časti iba Niektoré ustanovenia o neodkladných opatreniach, preto sa použijú aj na neodkladné opatrenia v nesporovom konaní všeobecné ustanovenia Civilného sporového poriadku o neodkladných opatreniach, ktorý vo svojom ustanovení § 325 ods. 2 obsahuje iba demonštratívny výpočet možných typov neodkladných opatrení. Vzhľadom na uvedené je teda možné nariadiť neodkladné opatrenie aj iného obsahu, ako vypočítava Civilný sporový poriadok, a teda aj iné neodkladné opatrenia ako výslovne upravuje Civilný mimosporový poriadok.

28. Neodkladné opatrenie možno nariadiť z dvoch dôvodov, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V zmysle ustanovenia § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku, potom ďalšími predpokladmi nariadenia neodkladného opatrenia sú osvedčenie dôvodnosti a trvania uplatneného nároku a preukázanie odôvodnenosti potreby neodkladnej úpravy pomerov alebo obavy z ohrozenia exekúcie. Súd o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhoduje spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán, resp. účastníkov a bez nariadenia pojednávania, a to vzhľadom na charakter tohto procesného inštitútu.

29. Pritom platí, že v zmysle vyššie citovaných ustanovení Charty základných práv aj Dohovoru o právach dieťaťa, najlepší záujem dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri akomkoľvek rozhodovaní súdu vo veciach týkajúcich sa maloletých detí, teda i pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia, i keď to CSP už výslovne v § 324 a nasl. neuvádza.

30. Nariadením neodkladného opatrenia účastník nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí a zvyčajne pre krátkosť času ani nemôže zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí vždy byť dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Nariadenie neodkladného opatrenia v každom prípade podľa cit. § 325 ods. 1 vyžaduje splnenie podmienky, že je daná potreba bezodkladne upraviť pomery (alebo danosť obavy, že exekúcia bude ohrozená). Takáto potreba je daná naliehavosťou situácie, v ktorej vyčkávanie až na prípadné konečné rozhodnutie (vydané po riadne vykonanom dokazovaní) nemusí byť únosným, pretože by zdržanie spôsobené potrebou zachovania všetkých (vč. procesných) postupov v konaní o veci mohlo viesť k ujme, ktorú by neskôr šlo len ťažko (ak vôbec) odvrátiť. Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti je potom z uvedeného pohľadu prioritným záujmom vytvorenie, resp. za určitých okolností i obnovenie podmienok pre riadny a bezproblémový vývin dieťaťa. Tomuto cieľu je na jednej strane podriadená len obmedzená viazanosť súdu v konaniach návrhmi ich účastníkov (čo sa prejavuje v tom, že súd nemusí a často dosť dobre ani nemôže akceptovať práve riešenie problému predostreté tým či oným účastníkom konania, ale je povinný sa v tomto smere riadiť výlučne záujmom dieťaťa), na druhej strane i postup pri dokazovaní v takýchto konaniach. Tu totiž súd na rozdiel od tzv. sporového konania (ktoré je ovládané zásadou zodpovednosti účastníkov za jeho výsledok a kde je tak v značnej miere na procesnej aktivite účastníkov, čo sa v konaní preukáže a s akým výsledkom následne konanie skončí) je povinný i bez návrhu vykonávať všetky dôkazy potrebné na riadne objasnenie skutkového stavu bez ohľadu na to, či ich účastníci navrhli alebo či v tomto smere ostali nečinnými. I v rámci konaní začateľných aj bez návrhu (do ktorej skupiny patrí vo všeobecnosti skupina konaní vo veciach starostlivosti súdov o maloleté deti a špecificky aj konkrétne konanie) však okrem toho treba vidieť nezanedbateľné rozdiely medzi konaním vo veci a konaním o neodkladných opatreniach. Hoci v konaní o neodkladnom opatrení postačuje na vydanie rozhodnutia (na rozdiel od konania vo veci samej) i len osvedčenie skutočností preň významných (kým v konaní o veci je naopak potrebným preukázanie spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti), táto výhoda však má aj svoju druhú stranu, ktorou je relatívne zvýšená miera zodpovednosti navrhovateľa neodkladného opatrenia najmä za osvedčenie nevyhnutnosti navrhovanej dočasnej úpravy pomerov. Je to tak i preto, že už krátkosť zákonom ustanovenej lehoty na nariadenie neodkladného opatrenia na základe návrhu účastníka (tu 30 dní od doručenia návrhu podľa § 328 ods. 2 , prakticky vylučuje akékoľvek podstatnejšie vloženie sa súdu do problému než to, že sa overí spoľahlivosť navrhovateľom predložených podkladov a ich dostatočnosť pre navrhované riešenie. Tým sa práve konanie o neodkladnom opatrení vydávanom na návrh v konaniach zahájiteľných i bez návrhu líši nielen od konania vo veci (kde vykonávanie dokazovania súdom bez ohľadu na aktivitu účastníkov spravidla poskytuje dostatočný priestor pre zistenie všetkých rozhodujúcich skutočností), ale aj od konania o prípadnom neodkladnom opatrení vydanom bez návrhu samotným súdom, v ktorom sa lehoty zhora neuplatnia.

31. Z dosiaľ osvedčeného ako to vyplýva z obsahu spisu, maloletý J., nar. XX.X.XXXX, ktorý má 2 roky, pochádza z manželstva rodičov, aktuálne býva so svojou matkou. Rodičia maloletého žili v spoločnej domácnosti do júla 2017, kedy matka aj s maloletým spoločnú domácnosť opustila. Momentálne matka žije so svojimi rodičmi. Prebieha konanie o rozvod manželstva pred Okresný súdom Bratislava I. pod sp. zn. 3P/175/2017, ako aj konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 9P/130/2017, v rámci ktorého už bolo nariadené neodkladné opatrenie - uznesenie Okresného súdu Piešťany č. k. 9P/130/2017-75 zo dňa 14.11.2017, ktorým bol maloletý ponechaný v starostlivosti matky, otec bol zaviazaný na platenie výživného vo výške 150,- Eur mesačne a bol upravený styk otca s maloletým každý párny štvrtok od 17.00 hod. do 19.00 hod. a každú párnu nedeľu od 9.00 hod. do 11.00 hod. v prítomnosti matky. Predmetné uznesenie nadobudlo vykonateľnosť 24.11.2017 a právoplatnosť v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 11CoP/17/2018-147 dňa 12.12.2017, pričom odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie v časti úpravy styku otca s maloletým tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým každý utorok a štvrtok v čase od 17.00 hod. do 19.00 hod., každú párnu sobotu a každú nepárnu nedeľu od 9.00 hod. do 11.00 hod. tak, že si maloletého prevezme a v detskom kútiku obchodného domu Aupark v Piešťanoch a na rovnakom mieste matke po skončení styku maloletého vráti. Aktuálne sa otec s maloletým pravidelne stretáva. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením v celom rozsahu vyhovel jeho návrhu na rozšírenie jeho styku s maloletým neodkladným opatrením, keď uzavrel, že vzťahy medzi

rodičmi sú vážne narušené, avšak je v záujme maloletého dieťaťa, aby sa stretával so svojím otcom v nariadenom rozsahu, za účelom upevňovania a rozvíjania väzieb otca s maloletým. Svojim odvolaním pritom matka žiadala zmenu úpravy styku len čo stretávania sa otca s maloletým počas víkendov, keď v zmysle návrhu otca bol tento styk (vzhľadom na to, že už uplynulo 8 týždňov od vykonateľnosti napadnutého uznesenia) upravený (okrem pracovného týždňa vždy v utorok a štvrtok od 16.00 hod. do 19.00 hod.) každú nepárnu nedeľu a každú párnu sobotu v čase od 9.00 hod. do 19.00 hod., pričom matka v odvolaní žiadala, aby to bolo každú nepárnu sobotu a nepárnu nedeľu od 9.00 hod. do 19.00 hod., aby tak mohla s maloletým stráviť jeden celý víkend, mala tak možnosť vycestovať s ním, ísť na výlet alebo krátku dovolenku. Otec uviedol, že návrh matky v odvolaní chápe, avšak žiadal, aby v tom prípade bol otcovi umožnený styk s maloletým aj s prespaním maloletého u otca, t. j. súvisle každý nepárny týždeň od soboty 9.00 hod. do nedele do 19.00 hod., s tým, že utorky a štvrtky počas pracovného týždňa zostanú zachované ako bolo upravené, prípadne navrhoval, aby tento styk bol zmenený tak, že počas 8 týždňov bude prebiehať každý utorok od 16.00 hod. do 19.00 hod., a v párnom týždni od piatka 8.00 hod. do nedele 19.00 hod. a v nepárnom týždni vo štvrtok od 16.00 hod. do 19.00 hod. a po uplynutí 8 týždňov by bola nariadená striedavá starostlivosť a to tak, že otec by bol s dieťaťom v párnom týždni od stredy od 8.00 hod. do piatka 8.00 hod. a v nepárnom týždni od pondelka od 8.00 hod. do stredy do 8.00 hod. a potom od piatka od 8.00 hod. do nasledujúceho pondelka do 8.00 hod. a vo zvyšnom čase v rovnakom rozsahu by bola s dieťaťom matka.

32. Pretože vzťah medzi rodičmi je konfliktný, pričom na styku otca s maloletým sa rodičia nevedia dohodnúť, je daná naliehavá potreba bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov ohľadom styku otca s maloletým dieťaťom neodkladným opatrením, a to najmä v záujme zabezpečenia bezproblémového vývinu maloletého dieťaťa a stabilizácie jeho výchovných pomerov. Maloleté dieťa má aktuálne dva roky, je jednoznačne v jeho záujme, aby sa jeho citové väzby s otcom čo najviac rozvíjali a upevňovali, aby otec mohol ovplyvňovať jeho vývin a uplatňovať na maloletého svoj výchovný vplyv, avšak v každom prípade treba rešpektovať potreby maloletého dieťaťa, ktoré v tak nízkom veku potrebuje najmä pocit istoty, stability a bezpečia. Procesný opatrovník maloletého vzhľadom na vyjadrenia rodičov navrhol vyhovieť návrhu matky v podanom odvolaní, avšak prespanie maloletého u otca zatiaľ neodporúčal, ako ani inú úpravu styku ako navrhoval otec, ktorá bude predmetom dokazovania vo veci samej. Odvolací súd sa s názorom procesného opatrovníka plne stotožňuje. Vzhľadom na problematickosť vzťahu rodičov, ktorá vyplýva aj z ich podaní adresovaných súdu v odvolacom konaní, bude pre vyriešenie otázky či už zverenia maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, prípadne vhodnosti striedavej osobnej starostlivosti potrebné vykonať podrobné dokazovanie, čo však v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia najmä pre krátkosť času nie je možné. Preto otcom navrhovaný styk v podanom vyjadrení, ktorý sa má blížiť striedavej starostlivosti zatiaľ v štádiu konania o neodkladnom opatrení nie je dostatočne osvedčený, a preto neprichádza do úvahy. Rovnako pokiaľ ide o prespávanie tak maloletého dieťaťa u otca, odvolací súd nemá žiadnym spôsobom osvedčené, či to maloletý bude bez problémov zvládať, aký je jeho presný nočný režim, či je naozaj tak silno viazaný na matku, že v noci potrebuje jej blízkosť, prípadne či je jeho vzťah s otcom už tak silný, že dokáže u neho prespať aj v noci. Túto otázku preto nateraz nie je vhodné riešiť inštitútom neodkladného opatrenia. Styk otca s maloletým počas pracovného týždňa vždy v utorok a štvrtok od 16.00 hod. do 19.00 hod. účastníci konania nenamietali a odvolací súd má za to, že takáto úprava styku otca s mal. dieťaťom je vhodná a prospešná. Pokiaľ potom ide o návrh matky, aby stretávanie otca s maloletým bolo počas víkendov upravené tak, že v podstate párne víkendy bude maloletý tráviť s matkou a nepárne víkendy bude v čase od 9.00 hod. do 19.00 hod. s otcom, tu dospel odvolací súd k záveru, že je to v záujme maloletého dieťaťa, kedy si obaja rodičia budú môcť plnohodnotnejšie naplánovať trávenie času s maloletým, maloletý bude mať zachovaný svoj pravidelný režim ako aj kontakt s otcom. Pokiaľ otec namietal, že bude počas svojho víkendu musieť 4x s maloletým cestovať, odvolací súd uvádza, že je to úprava len dočasná, do rozhodnutia súdu vo veci samej, prípadne, kým rodičia sami nedospejú k nejakej inej konštruktívnej dohode. Nateraz sa javí, že takýto spôsob styku otca s dieťaťom, je vhodným riešením tak pre maloletého, ako aj jeho rodičov, naďalej tým bude zohľadnený záujem otca stretávať sa so synom v čo najširšej miere, ako aj právo matky tráviť spoločne s maloletým synom aspoň jeden celý víkend.

33. Odvolací súd dodáva, že rozvíjanie väzieb medzi dieťaťom a rodičom je nevyhnutné pre jeho plnohodnotný vývoj. Rodičia by mali byť po rozchode schopní v záujme spoločného maloletého dieťaťa vzájomného kultivovaného správania sa, ktoré je základným predpokladom zdravej výchovy maloletého dieťaťa a ktorým dieťa získava aj pozitívny vzor pre riešenie konfliktných situácií v budúcnosti. Rodičia by mali byť schopní v záujme spoločného dieťaťa spolupracovať a rozchodovú situáciu by nemali zneužívať

na zničenie vzťahu dieťaťa k druhému rodičovi, či dieťa využívať ako prostriedok na potrestanie druhého rodiča. Každý rodič má právo počas doby, kedy má maloleté dieťa vo svojej starostlivosti, na toto dieťa výchovne pôsobiť, ale musí si byť vedomý aj následkov svojho výchovného pôsobenia. Konkrétna úprava styku dieťaťa s rodičom, ktorému dieťa nebude zverené do osobnej starostlivosti v budúcnosti, bude potom výsledkom dokazovania vo veci samej.

34. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v časti úpravy styku otca s maloletým počas víkendov, s použitím ust. § 388 CSP zmenil tak, že dočasne upravil styk otca s maloletým J. tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým J. každý nepárny týždeň v kalendárnom roku v sobotu a v nedeľu v čase od 9.00 hod. do 19.00 hod. tak, že si maloletého prevezme a po ukončení styku odovzdá matke v určenom čase v detskom kútiku obchodného domu Aupark v Piešťanoch a v ostatnej účastníkmi konania nenamietanej a inak vecne správnej časti napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

35. K zániku resp. zrušeniu nariadeného neodkladného opatrenia potom dôjde v zmysle ust. § 333 až 339 CSP.

36. Vzhľadom na to, že sa jedná o konanie o neodkladnom opatrení, ktoré nie je neodkladným opatrením vo veci samej, rozhodne o nároku na náhradu a o výške trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia, včítane trov tohto odvolacieho konania, zmysle ust. § 58 CMP, súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa predmetné konanie bude končiť, a to v rozhodnutí podľa § 334 alebo § 337 ods. 3 CSP, prípadne v konečnom rozhodnutí v konaní vo veci samej.

37. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).