Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozhodnutie_5Co-217-2018.pdf
PDF · 94.93 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/217/2018
Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v spore žalobkyne Bc. U. T., nar. X.XX.XXXX, bytom U. XXX, zastúpenej JUDr. Stanislavou Čagalovou, advokátkou, so sídlom Prievidza, Bojnická cesta 5 proti žalovaným 1/ MUDr. Z. Perkáczovi, bytom P., T. XXXX/X, zastúpenému JUDr. Dašou Taschovou, advokátkou, so sídlom Prievidza, M. Hodžu 14/1 a 2/ PERGYN s.r.o., so sídlom Prievidza, Nábrežná 5, IČO 47 250 135 o náhradu škody náhradu nemajetkovej ujmy, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza č.k. 10C/142/2016-166 zo dňa 08. júna 2018, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku II. o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .
Žalovaný 1/ m á proti žalobkyni n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie /výrok I./ a rozhodol, že žalovaný 1/ má nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni vo výške 100 %, s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej / výrok II./. Rozhodnutie o zastavení konania odôvodnil súd vo vzťahu k žalovanému 1/ späťvzatím žaloby žalobkyne podľa § 144, § 145, § 146 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /ďalej len CSP/ a vo vzťahu k žalovanému 2/ stratou procesnej subjektivity tohto subjektu dôsledkom jeho výmazu z obchodného registra podľa § 61, § 62, § 64, § 161 CSP v spojení s § 18 ods. 1 a § 20a ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 68 ods. 1 Obchodného zákonníka. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil súd podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1 CSP a uviedol, že v prejednávanej veci žalobkyňa procesne zavinila zastavenie konania voči žalovanému 1/ späťvzatím žaloby z dôvodu, že v priebehu súdneho konania nepreukázala jeho pasívnu legitimáciu. V tejto súvislosti dal súd do pozornosti písomné vyjadrenie žalovaného 2/ zo dňa 16.12.2016, v ktorom poukázal na to, že v čase udalosti, s ktorou žalobkyňa spájala nesprávne poskytnutú zdravotnú starostlivosť žalovanými, bol žalovaný 1/ jediným spoločníkom a konateľom žalovaného 2/. Písomné vyjadrenie žalovaného 2/ bolo žalobkyni doručené dňa 23.1.2018 spolu s predvolaním na pojednávanie. Na základe uvedenej informácie žalobkyni nebránili žiadne skutočnosti, aby si preverila pasívnu legitimáciu žalovaného 1/, naviac ak od 2.2.2018 bola v konaní zastúpená advokátkou, čo urobila až späťvzatím žaloby voči nemu dňa 17.4.2018, po pojednávaní vo veci konanom dňa 15.3.2018. Bolo povinnosťou žalobkyne už na začiatku konania preukázať, na základe čoho žalovaného 1/ označila za pasívne legitimovanú stranu sporu. Pokiaľ uvedenú skutočnosť nebola schopná preukázať, nesie zodpovednosť za zavinenie zastavenia konania, ktorým je nárok protistrany na náhradu trov konania. S poukazom na dôvod späťvzatia žaloby voči žalovanému 1/ súd tomuto priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100%. Na strane žalobkyni nevzhliadol dôvody osobitného zreteľa pre nepriznanie nároku na náhradu trov konania žalovanému 1/ podľa § 257 CSP, keď aplikácia tohto ustanovenia musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter.
2. Proti tomuto rozhodnutiu do výroku II. o náhrade trov konania podala včas odvolanie žalobkyňa. Uviedla, že k späťvzatiu svojej žaloby voči žalovanému 1/ pristúpila nakoľko tento na pojednávaní dňa 15.03.2018 vzniesol námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie a svoje tvrdenie preukázal dôkazom doloženým súdu dňa 16.03.2018 po tom, čo bol k tomu súdom vyzvaný. Názor súdu prvej inštancie, že žalobkyňa zavinila zastavenie konania a preto má žalovaný 1/ nárok na náhradu jeho trov nezodpovedá skutočnostiam, ktoré vyšli v konaní najavo. Súd nezobral do úvahy, že z dôkazov, ktoré mala žalobkyňa k dispozícii, pasívna legitimácia žalovaného 1/ od podania žaloby zo dňa 02.09.2016 až do pojednávania dňa 15.03.2018 nebola vôbec sporná. Ošetrujúcim lekárom žalobkyne, ktorý zároveň realizoval všetky gynekologické vyšetrenia týkajúce sa jej tehotenstva z roku 2014 bol iba žalovaný 1/. Jednotlivé lekárske úkony žalovaného 1/ vyplývajú priamo zo zdravotnej dokumentácie, ktorej rozhodná časť bola doložená aj do súdneho spisu. Zmenu poskytovania zdravotnej starostlivosti z fyzickej osoby (zo žalovaného 1/) na právnickú osobu (na žalovaného 2/) žalovaný 1/ žalobkyni ako pacientke počas jej návštev v gynekologickej ambulancii tiež neosvedčil, keďže medzi ňou a žalovaným 2/ nebola uzavretá dohoda o poskytovaní zdravotnej starostlivosti podľa zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Vzhľadom k tomu bol žalovaný 1/ označený ako nositeľ hmotnoprávnych povinností, z ktorých žalobkyňa odvodila svoj právny nárok. Pre neexistenciu dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti žalovaným 2/ nebol dôvod si overovať pasívnu legitimáciu žalovaného 1/ cez zdravotnú poisťovňu. Sám žalovaný 1/ ,,zlegitímnil“ svoje postavenie ako strany svojim prvým procesným úkonom adresovaným súdu ako reakciu na podanú žalobu, t.j. vyjadrením zo dňa 08.12.2016 a dôkazom, ktorý doložil žalovaný 2/ spolu so svojim vyjadrením zo dňa 16.12.2016, keď na výzvu súdu na včasné uplatnenie prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany tvrdil, že ,,....výzva sa týka len mňa ako súkromnej osoby........Vy ani aktuálna s.r.o. Pergyn s tým nemáte nič spoločné....“. Keďže žalovaný 1/ nepoprel zánik svojej povinnosti pre nedostatok pasívnej legitimácie, platila domnienka nespornosti tejto otázky, ktorej sa žalobkyňa držala. V snahe vyhnúť sa zbytočným trovám konania voči jednému či druhému žalovanému žalobkyňa už v podaní žaloby zo dňa 02.09.2016 avizovala doloženie dôkazu preukazujúceho zmluvný vzťah oboch subjektov v rozhodnom čase, keďže nebolo v jej moci sa k predmetným relevantným dôkazom dostať. Napriek tomu žalovaný 1/ tak neučinil ani v rámci svojho písomného vyjadrenia a ani na pojednávaní dňa 15.03.2018, aj keď na ňom už zmenil svoju obranu a prostredníctvom svojho zvoleného právneho zástupcu začal namietať nedostatok svojej vecnej pasívnej legitimácie. Nakoniec žalovaný 1/ doklady, ktoré boli dôvodom späťvzatia žaloby voči nemu, doložil až na základe výzvy súdu, zrejme preto, že aj súd chcel mať jednoznačne vyriešenú nejasnú otázku postavenia žalovaného 1/ v konaní. Žalobkyňa je toho názoru, že so žalovaným 1/ sa muselo konať dovtedy, dokým nedošlo k odstráneniu vytknutých vád, t.j. doloženiu dôkazu preukazujúceho jeho námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie. Keby zobrala žalobu späť voči žalovanému 1/ ešte predtým, ako by bolo jednoznačne preukázané, že nie je zodpovedným subjektom, mohla by som sa dostať do pozície, ktorá by sa mohla neskôr ukázať ako nenapraviteľná. Nie je jej chybou, že žalovaný 1/ nevie, ako má postupovať v písomnom styku po podaní žaloby, aj keď bol súdom riadne poučený na včasné uplatnenie prostriedkov procesnej obrany a procesného útoku. Veď na to, aby sa ,,zbavil“ svojej zodpovednosti, lebo zdravotnú starostlivosť poskytoval ako zamestnanec u žalovaného 2/ z dôvodu zrušenia povolenia na prevádzkovanie vlastnej ambulancie vyšším územným celkom predsa nepotrebuje byť právnik. Na tieto skutočnosti súd absolútne neprihliadol, a namiesto toho uložil žalobkyni nahradiť žalovanému 1/ trovy konania. Pritom v tomto konaní to bola práve ona, ktorá bola poškodená, keďže preukázateľne neadekvátnou zdravotnou starostlivosťou žalovaného 1/ prišla o dieťa a oba subjekty, žalovaný 1/ a 2/, sa procesne vyhli znášania zodpovednosti za ujmu jej vzniknutú. 3. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný 1/. Poukázal na to, že v zmysle § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Podľa ustálenej judikatúry najvyššieho súdu kritérium procesného zavinenie treba posudzovať podľa objektívneho hľadiska a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného , ktorý sa celkom alebo v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle podanej žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k petitu. V takom prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie účastníka konania, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu. V tejto veci žalovaný 1/ svojim správaním nezavinil zastavenie konania. Táto skutočnosť nebola žiadnym spôsobom preukázaná. Zastavenie konania jednoznačne
zavinila svojim správaním žalobkyňa. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce či žalobca len cíti alebo sa domnieva kto je nositeľom hmotnoprávnych povinností v právnom vzťahu z ktorého odvodzuje svoj právny nárok, ale vždy ide o to či ním povinný subjekt je alebo nie je. Pokiaľ sa žalovaná bráni tvrdením, že zmenu poskytovania zdravotnej starostlivosti žalovaný 1/ neosvedčil, keďže medzi ňou a žalovaným 2/ nebola uzavretá Dohoda o poskytovaní zdravotnej starostlivosti ide jednoznačne o zvádzajúce tvrdenie. Neznamená, že keď žalovaná si nepamätá uzavretej takejto dohody, alebo ňou nedisponuje, táto neexistuje. Ak by takáto dohoda neexistovala, zdravotná poisťovňa by poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti neposkytovala odplatu za vykonané úkony. Sama žalobkyňa predložila v konaní vyjadrenie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zo dňa 12.3.2015 a zo dňa 11.8.2015, v zmysle ktorého úrad konštatuje že poskytovateľom zdravotnej starostlivosti v sledovanom období /21.4.2014 -3.9.2014/ bola spoločnosť PERGYN s.r.o., teda žalovaný 2/ a nie žalovaný 1/. Už z tejto listiny muselo byť žalobkyni zrejmé, kto jej v rozhodnom období poskytoval zdravotnú starostlivosť, teda s kým mala uzavretú dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Žalobkyňa tak mala resp. mohla označiť pasívne legitimovaný subjekt správne. Zastavenie konania voči žalovanému 1/ v dôsledku absencie jeho pasívnej legitimácie jednoznačne zavinila svojim správaním žalobkyňa. Neexistujú tu potom žiadne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré by mal súd prihliadať pri rozhodovaní o náhrade trov konania. Takéto žalobkyňa nepreukázala. Rozhodnutie prvostupňového súdu tak považuje žalovaný 1/ za vecne a právne správne a navrhol, aby ho odvolací súd potvrdil. 4. K vyjadreniu žalovaného 1/ na svoje odvolanie sa vyjadrila žalobkyňa. Opätovne poukázala na vyjadrenia žalovaného 2/ i žalovaného 1/ v konaní, z ktorých vyplývalo, že práve žalovaný 1/ je pasívne vecne legitimovaný. Aj keď zdravotná poisťovňa vie, že žalovaný 1/ prešiel k poskytovaniu zdravotníckej starostlivosti na právnickú osobu, ani ona ani Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou nemôžu vedieť ako a akým spôsobom má žalovaný 1/ vysporiadaný právny vzťah a záväzky ako fyzická osoba so žalovaným 2/. Samotnou pracovnou zmluvou lekár tieto inštitúcie nedisponujú. Žalobkyňa nedisponuje dohodou o poskytovaní zdravotnej starostlivosti uzatvorenou so žalovaným 1/, nemala sa k nej ako dostať a dohoda o poskytovaní zdravotnej starostlivosti so žalovaným 2/ nebola realizovaná. Preto podala žalobu spôsobom ako ju podala. Až následne žalovaní podali súdu vyjadrenia, z ktorých sa dalo zistiť, v koho zdravotnej starostlivosti žalobkyňa bola v čase udalosti, ktorá bola predmetom žaloby. Treba tiež prihliadať na vyjadrenia žalovaného 1/ a 2/ k žalobe žalobkyne, z ktorých vyplynulo, že žalobkyňa bola v čase predmetnej udalosti v zdravotnej starostlivosti žalovaného 1/. Žalobkyňa nemal ako preukázať, či sú tieto vyjadrenia pravdivé alebo nie. S prihliadnutím na všetky tieto skutočnosti by bolo nesprávne a nespravodlivé, aby žalobkyňa niesla zodpovednosť za túto situáciu, ktorú nezapríčinila a znášala trovy konania. Naopak, mal by to byť žalovaný 1/, ktorý by mala zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania, pretože nesprávne a neadekvátne jej poskytol zdravotnú starostlivosť a sám seba ako fyzickú osobu lekára označil vo vyjadrení k žalobe ako subjekt, ktorého sa žaloba týka. 5. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP vo výroku II. o náhrade trov konania z dôvodov odvolania žalobkyne, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné a uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti vo výroku II. o náhrade trov konania podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť ako vecne správne. 6. Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení konania nebolo odvolaním strán sporu napadnuté a preto je v tejto časti právoplatné a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknuté /§ 367 CSP/. 7. Pokiaľ ide o odvolaním žalobkyne napadnutý výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie o náhrade trov konania strán sporu, odvolací súd po preskúmaní veci zistil, že odvolacie námietky žalobkyne nie sú dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie o náhrade trov konania je vecne správne. 8. V predmetnej veci došlo k zastaveniu konania o žalobe žalobkyne o zaplatenie 5.000,- eur s príslušenstvom titulom náhrady škody a náhrady nemajetkovej ujmy, a to z dôvodu späťvzatia žaloby žalobkyne proti žalovanému 1/ a z dôvodu straty procesnej subjektivity žalovaného 2/ pri jeho zániku bez právneho nástupcu. Vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným 1/ potom konajúci súd prvej inštancie v uznesení o zastavení konania rozhodol, že žalovaný 1/ má proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania, čo odôvodnil podľa § 256 ods. 1 CSP procesným zavinením žalobkyne na zastavení konania. 9. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 10. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia strana, ktorá procesne zavinila, že konanie muselo byť zastavené, je povinná hradiť jeho trovy. Procesné zavinenie zastavenia konania sa po zmene právnej úpravy /kedy od 01.07.2016 je platný a účinný Civilný sporový poriadok, ktorý nahradil predchádzajúci Občiansky súdny poriadok/ musí posudzovať už nie len výlučne z procesného hľadiska, t.j. podľa
procesného výsledku /v tomto zmysle zavinenie zastavenia konania môže spočívať napríklad v tom, že bola podaná žaloba vo veci, v ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté, alebo v ktorej prebieha iné konanie, alebo že bol a podaná žaloba proti niekomu, kto nemá spôsobilosť byť účastníkom konania, alebo došlo zo strany žalobcu späťvzatiu nedôvodne podanej žaloby/ ale aj tak, že procesné zavinenie zastavenia konania predstavuje konanie žalovaného, ktoré viedlo k tomu, že žalobca vzal svoju dôvodne podanú žalobu späť. O dôvodnosti podania žaloby je treba uvažovať z hľadiska vzťahu výsledku správania žalovaného k požiadavkám žalobcu, čo znamená, že žaloba je podaná dôvodne najmä v prípade, kedy žalovaný po začatí konania žalobcu uspokojí, a to aj vtedy, ak by uspokojil žalobcu, hoci k tomu nemal právnu povinnosť. Ak má byť také správanie, ktoré spôsobilo zastavenie konania, ísť na ťarchu žalovaného, musí ísť o procesnú situáciu, kedy sa žalovaný zachoval v intenciách žalobného návrhu (petitu). Pôjde teda o situáciu, kedy bola požiadavka žalobcu splnená neskorším správaním (konaním) žalovaného bez toho, aby o veci (meritórne) rozhodol súd. Pritom medzi správaním žalovaného a žalobným návrhom musí byť vecná spojitosť. V takom prípade má žalobca právo, aby mu žalovaný nahradil trovy, ktoré účelne vynaložil na uplatňovanie svojho práva. Z uvedeného potom vyplýva, že pri zodpovedaní otázky, ktorá zo strán sporu z procesného hľadiska zavinila zastavenie konania, je treba vychádzať z porovnania toho, čoho sa žalobca podanou žalobou domáhal (podľa petitu) a dôvodom späťvzatia žaloby. 11. V danom prípade sa žalobkyňa svojou žalobou od žalovaného 1/ domáhala náhrady škody a náhrady nemajetkovej ujmy, ktoré vyjadrila spoločne sumou 5.000,- eur. K späťvzatiu žaloby proti žalovanému 1/ pristúpila po tom, čo sa na základe listín, ktoré žalovaný 1/ v spore predložil, presvedčila o nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie. Z uvedeného je zrejmé, že porovnaním toho, čoho sa žalobkyňa podanou žalobou domáhala od žalovaného 1/ a dôvodu, pre ktorý vzala svoju žalobu proti žalovanému 1/ späť, nie je možné usúdiť, že by sa žalovaný 1/ po podaní žaloby zachoval v intenciách žalobného petitu a tým priviedol žalobkyňu k späťvzatiu jej žaloby proti nemu. Preto nemožno hovoriť o dôvodne podanej žalobe, ktorá bola vzatá späť len pre správanie sa žalovaného 1/ a žalovanému 1/ tak nemožno pričítať žiadne procesné zavinenie na zastavení konania. To zostalo celkom na žalobkyni, ktorá zastavenie konania procesne zavinila späťvzatím svojej žaloby proti žalovanému 1/. V zmysle § 256 ods. 1 CSP preto patrí náhrada trov konania protistrane, žalovanému 1/. 12. Skutočnosti, na ktoré žalobkyňa poukazuje v podanom odvolaní a ktoré sa týkajú jej nemožnosti vedieť o tom, kto je v tomto spore pasívne vecne legitimovaným subjektom, či žalovaný 1/ alebo žalovaný 2/, prípadne, že žalovaní vo svojich vyjadreniach k žalobe sami prijali pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného 1/ v spore, nie sú žiadnym dôvodom, pre ktorý by bolo možné uvažovať o procesnom zavinení žalovaného 1/ na zastavení konania v zmysle § 256 ods. 1 CSP. Je len a len vecou žalobcu, proti komu sa bude domáhať svojich práv, teda koho považuje za pasívne vecne legitimovaného a označí ho za žalovaného. 13. Na druhej strane uvedené skutočnosti uvádzané žalobkyňou by mohli za určitých okolností predstavovať dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by sa podľa § 257 CSP žalovanému 1/ výnimočne náhrada trov konania nemusela priznať. 14. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 15. Uvedené zákonné ustanovenie predstavuje možnosť, kedy súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu, resp. stranu, ktorá procesne zavinila zastavenie konania na náhradu trov konania protistrany a protistrane tak náhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná. Zo znenia uvedeného ustanovenia § 257 CSP je pritom zrejmé, že zákon vyžaduje pre aplikáciu uvedeného zákonného ustanovenia vždy spojenie dvoch podmienok a to: a) dôvody hodné osobitného zreteľa a b) výnimočné okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nešpecifikuje. Výnimočnosť prípadu môže spočívať jednak v okolnostiach danej veci, ale i v okolnostiach na strane strán konania. Úvaha súdu o tom, či ide o výnimočný prípad a či sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia individuálnych okolností konkrétnej veci. Týmito okolnosťami môžu byť dôvody osobné, majetkové asociálne pomery strán konania, dôvody uplatnenia nároku na súde, či postup strany v konaní. Ustanovenie § 257 CSP však neslúži na zmierňovanie, alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami a jeho použitie neodôvodňuje len sama skutočnosť, že strana nie je solventná, alebo že zárobková a majetková situácia strany, ktorá v spore zvíťazila, je lepšia ako u jej protistrany. 16. Po preskúmaní danej veci dospel odvolací súd k záveru, že tu neexistujú také dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by výnimočne umožňovali žalovanému 1/ náhradu trov konania celkom alebo aspoň sčasti nepriznať. Z listov Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou žalobkyni zo dňa 12.03.2015 a 11.08.2015 /pred podaním žaloby/ je zrejmé, že na základe podnetu žalobkyne bol vykonávaný dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorú žalobkyni poskytlo zdravotnícke zariadenie
PERGYN s.r.o.. Z týchto listov podľa odvolacieho súdu vyplýva, že žalobkyňa v čase podania žaloby mala dostatok informácií na to, aby usúdila, ktorá osoba je poskytla v rozhodnom čase zdravotnú starostlivosť a je tak zodpovedná za prípadné pochybenie pri jej poskytovaní. Ostatne sama žalobkyňa hneď v úvode svojej žaloby, pri opise skutkového stavu uvádza, že dňom 21.04.2014 jej bolo jej zmluvným gynekológom MUDr. Ľudovítom Perkáczom, žalovaným 1/, pôsobiacim u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti PERGYN s.r.o., žalovaného 2/, určený začiatok ťarchavosti. Aj v ďalšom texte žaloby žalobkyňa označuje za poskytovateľa zdravotnej starostlivosti spoločnosť PERGYN s.r.o., ktorej jediným spoločníkom a konateľom bol gynekológ MUDr. Ľudovít Perkácz /bod III. žaloby/. Žalobkyňa teda pri podaní žaloby mala dostatočnú vedomosť o tom, kto bol jej poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a proti komu má svoju žalobu titulom zanedbania zdravotnej starostlivosti smerovať. Nebolo preukázané, že by žalobkyňu v tomto jej rozhodnutí zaviedlo konanie žalovaného 1/ alebo žalovaného 2/ pred podaním žaloby. Správanie žalovaných 1/ a 2/ po podaní žaloby, na ktoré žalobkyňa vo svojom odvolaní poukazuje, je potom už bezpredmetné, nemá vplyv na to, koho žalobkyňa označila v žalobe ako žalovaného a posúdenie otázky pasívnej vecnej legitimácie sa v priebehu konania presúva na súd rozhodujúci vo veci samej. 17. Na základe týchto záverov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku II. o náhrade trov konania ako vecne správne potvrdil. 18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému 1/ odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania proti žalobkyni. Suma náhrady trov odvolacieho konania bude určená súdom prvej inštancie. 19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).