Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/290/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudkyňou Mgr. Denisou Mesárošovou, v spore žalobcu: Y. N., nar. XX.X.XXXX, bytom R. XXXX, H. pri L., proti žalovanému: E.N., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX, právne zastúpená: JUDr. Ivan Rendek, Šafárikova 1522, Galanta, v konaní o vysporiadanie BSM po rozvode, takto

rozhodol:

I. Súd do výlučného vlastníctva žalovanej prikazuje nehnuteľnosť a to rodinný dom postavený na parc. č. XXX/XXX, súp. číslo XXX, zapísaný na LV č. XXXX, vedený Okresným úradom v X., katastrálnym odborom, nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okreseB.., obec P., kat. územie P..

II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi titulom vyrovnania bezpodielového spoluvlastníctva sumu vo výške 27.943,25 eur a to do 60 dní od právoplatnosti rozsudku na účet žalobcu.

III. Žalobca je povinný zaplatiť Slovenskej republike súdny poplatok za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov 1.561,50 eur na účet Okresného súdu Nitra, do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žalovaná je povinná zaplatiť Slovenskej republike súdny poplatok za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov 1.627,50 eur na účet Okresného súdu Nitra, do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1./ Žalobca sa žalobným návrhom domáhal, aby súd vysporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo , pričom vo svojom podaní uviedol, že manželstvo uzavreli dňa 24.04.1999 a rozvedené bolo rozsudkom Okresného súdu Nitra zo dňa 28.05.2013, č.k. 13P 100/ 2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 24.09.2013. V priebehu manželstva zo spoločných finančných prostriedkov postavili rodinný dom v obci P., súpisné číslo stavby XXX, okres B. H. . Dom je zapísaný ako spoločné vlastníctvo navrhovateľa a odporkyne v zmysle listu vlastníctva č. XXXX vedený Okresným úradom v X., katastrálnym odborom, pre katastrálne územie: P., ktorý užíva toho času odporkyňa. Nehnuteľnosť má v súčasnosti podľa lokality a odhadu ceny realitnej kancelárie hodnotu cca 124.000,- EUR. Pozemok parcela č.XXX/XXX o výmere XXX m2 druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, na ktorom je rodinný dom postavený, nie je predmetom vyporiadania a je zapísaný na inom liste vlastníctva. Ďalej uviedol, že na vyporiadaní zaniknutého spoločného vlastníctva majetku - domu sa nemôže s odporkyňou dlhodobo dohodnúť a preto navrhuje nehnuteľnosť prikázať do jeho výlučného vlastníctva a zaplatiť odporkyni polovicu hodnoty domu teda sumu 62.000,- EUR.

2./ Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení navrhovateľ v žalobe označil Rozsudok Okresného súdu Nitra, list vlastníctva 1427 .

3./ Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

4./ Strany sporu pred začatím pojednávania zhodne uviedli, že predmetom BSM má byť len nehnuteľnosť, ktorú spoločne nadobudli za trvania manželstva, žalovaná trvá aj na vysporiadaní jej vlastných investícií vložených do nehnuteľnosti a zároveň zhodne uvádzajú, že netrvajú na hnuteľných veciach, nežiadajú vysporiadať, nakoľko sa na hnuteľných veciach vedia dohodnúť, nenavrhujú ich zahrnúť do masy BSM.

5./ Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že predmetom vyporiadania masy BSM je len nehnuteľnosť. Manželstvo uzavreli v roku 24.04.1999 a z manželstva pochádzajú dve deti, ktoré sú v súčasnej dobe ešte maloleté. Ako uviedol predmetom sporu zostala nehnuteľnosť a to stavba rodinný dom, ktorý sa nachádza v obci P. na parc. č. XXX/XXX, ktorý majú v súčasnej dobe v podielovom spoluvlastníctve. Predmetná nehnuteľnosť sa začala stavať v roku 2000, on bol v tom čase nezamestnaný, nezamestnaný bol od roku 1997 až do roku 2003, ženil ako nezamestnaný. Ďalej uviedol, že z jeho strany mu boli poskytnuté finančné prostriedky formou úspor od jeho rodičov, nepamätá si, jeho otec bol v tom čase zamestnaný na Mestskom úrade B. H. ako technik a matka pracovala v tom čase ako asistentka v nemocnici. Okrem toho má ďalších dvoch súrodencov, myslí si, že jeho súrodencom zo strany rodičov nebola poskytnutá žiadna finančná čiastka. Rodičia poskytli len jemu finančnú čiastku. Nehnuteľnosť sa stavala v R.h na pozemku, ktorý bol vo výlučnom vlastníctve žalovanej, stavba sa stavala svojpomocne, pomáhal otec žalovanej, manuálne pomáhal aj jeho otec. Stavba sa ukončila v roku 2003, nasťahovali sa v roku 2003, stavba nebola dokončená, dom nebol zariadený, boli tam len hlavné veci, aby sa tam dalo prespať. Je pravdou, že neboli robené žiadne vonkajšie úpravy, terénne úpravy. V roku 2003 si otvoril živnosť, v tej firme pracuje dodnes a do rozvodu v roku 2013 si zarobil na faktúrach, ktoré vystavoval zamestnávateľovi 6.436.951,-Sk do doby pokiaľ nedošlo k premene zarobil 3.111.012,- Sk a od roku 2009 zarobil v eurách 110.401 eur. Pracoval ako technik v stavebnej firme, nevie preukázať koľko finančných prostriedkov sa vložilo za ten čas do nehnuteľnosti, nakoľko pracoval na týždňovky, všetko objednávala odporkyňa, vyplácala a po rozvode tieto doklady jej aj zostali. Od roku 2003 odkedy aj on zarábal sa na predmetnej nehnuteľnosti vykonali všetky vonkajšie úpravy ako je dlažba, záhrada, oplotenie, zariaďoval som dom, nakoľko do tej doby tam bola len posteľ a kuchyňa, jedna sedačka a televízor. Zakúpili sa detské izby, obývačka, spálňa, hosťovská izba, komplet sa zariadil rodinný dom. Ďalej uviedol, že žiadam vyplatiť polovicu zo znaleckého posudku, čiže žiadam, aby mu bola vyplatená suma 50.000 eur, čiže je to polovica z hodnoty, ako je uvedené v znaleckom posudku. Jeho odhad s otcom žalovanej bol taký, že on vložil do nehnuteľnosti sumu 100.000 eur a otec žalovanej vložil taktiež sumu 100.000 eur. Spochybňuje časť blokov predložených zo strany žalovanej, nakoľko bloky mohol financovať aj on , nie je preukázané, že to vyplácal pán Y. t.j. otec žalovanej svojimi finančnými prostriedkami, nespochybňujem bloky, spochybňuje len financie, ktorými boli predmetné bloky uhradené. Žalovaná nie je schopná seriózne priznať, že 4 roky sústavne pracoval v Rakúsku, pravidelne. Chodil na týždňovky, resp. na dvojtýždňovky, na víkend chodil späť. Pred rozvodom boli s otcom žalovanej na káve, dohodli sa, že investovali do predmetnej nehnuteľnosti sumu 200.000 eur, každý po 100.000 eur, teda 100.000 eur on a 100.000 eur otec žalovanej. Tie peniaze, ktoré každý mesiac dával do jeho čierneho kufríka v kuchyni bolo to plus mínus 60.000,-Sk do ruky, po dobu 4 rokov a s tými financiami splácal a kupoval materiál. Na preukázanie tohto svojho tvrdenia nemá žiadne dôkazy, myslí si skôr, či neskôr, že to pánX. prizná. Čo sa týka vkladnej knižky, aj on som dostal od rodičov vkladnú knižku, vkladná knižka je niekde v trezore doma. Nie je si istý, či tam bolo tam 80.000,-Sk, alebo 60.000,-Sk, čo sa týka chodníkov okolo nehnuteľnosti, všetky financoval on už z legálnych peňazí, nakoľko bol riadne zamestnaný a financoval aj zariadenie domu. Čo sa týka tvrdení žalovanej, že chodil do Rakúska 9 až 10 krát do roka, môže preukázať svedkami, že tam pracoval 4 roky v kuse, na to vie zabezpečiť svedkov.

6./ Právny zástupca žalovanej v závere uviedol, že v celom rozsahu sa pridržiavajú písomných vyjadrení, žiadajú, aby súd nehnuteľnosť zapísanú n LV č. S.7 vedenú Okresným úradomB., katastrálnym úradom pre obec XX.XXX,XXprikázal do výlučného vlastníctva žalovanej, čo v konaní ani sporné nebolo, zároveň žiada, aby súd zaviazal žalovanú uhradiť žalobcovi titulom celkového finančného vyporiadania sumu 22.043,24 eur, pričom poukazujeme na vykonané dokazovanie. Má za preukázané, že žalovaná investovala do výstavby rodinného domu finančné prostriedky, ktoré získala darovaním od svojich rodičov, teda išlo o jej výlučné prostriedky minimálne v sume 63.913,53 eur, pričom má právo si tieto odrátať. Vykonaným dokazovaním je za preukázané, že rodičia žalovanej mali dostatok finančných prostriedkov, rovnako žalobca v konaní niekoľkokrát potvrdil, že otec žalovanej resp. rodičia do stavby investovali sumu 100.000 eur. Pokiaľ ide o tvrdenia ohľadne práce žalobcu v zahraničí, oni nikdy netvrdili, že do výstavby domu nešli aj spoločné peniaze, napriek výsluchu svedkov trvajú na ich doterajších vyjadreniach ohľadom frekvencie a zarobených peňazí žalobcom v zahraničí. Vykonaným dokazovaním nemajú za preukázané, že by žalobca pred uzatvorením manželstva, alebo z peňazí ktoré by zarobil po uzavretí manželstva, tieto investoval do rodinného domu, ani v akom rozsahu by to malo byť. Od roku 1999 konkrétne od apríla účastníci uzatvorili manželstvo a preto všetky investované prostriedky po uzatvorení manželstva boli spoločné a ako už uviedli nespochybňujú , že do výstavby išli aj spoločné prostriedky. Vzhľadom na uvedené žiadajú, aby súd prikázal nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva žalovanej s povinnosťou vyplatiť žalobcu.

7./ Odporkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že mali s rodičmi stavebné sporenie a vlastne z tohto stavebného sporenia čerpali aj finančné prostriedky na stavbu rodinného domu. So svojimi rodičmi na základe sporenia v Prvej stavebnej sporiteľni si mohli zobrať celkový úver 750.000 Sk, ručiteľmi na predmetnom úvere boli rodičia žalobcu. Úver bol braný po častiach, úver splácal jej otec, ten bol v tom čase zamestnaný. Jej rodičia mali našetrené finančné prostriedky, ktoré dali výlučne len jej, finančné prostriedky boli na knižkách, ktoré sú už v súčasnej dobe neexistujúce, tieto vkladné knižky už v súčasnej dobe nevie žiadnym spôsobom zistiť, väčšiu časť financoval jej otec, nemôže povedať, že by nefinancoval žalobca, ale žalobca bol nezamestnaný. Je pravdou, že pracoval v Rakúsku , mohlo to byť 9 až 10 krát do roka po dobu jedného týždňa, alebo víkendu. V tej dobe boli ešte šilingy, takže za každú dobu v Rakúsku po návrate domov mohol doniesť 800-900 šilingov, čo aspoň on uviedol takúto sumu. Predmetná nehnuteľnosť sa stavala od jesene 1999 a dokončená bola v roku 2004. Ďalej uviedla, že listinné doklady, ktoré sú založené v spise, ktoré súdu predložili ako sú faktúry a bločky sú financované zo strany jej otca. O tom, že by navrhovateľ dával finančné prostriedky jej otcovi, ktorý by za to zakupoval stavebný materiál, o tom nemá vedomosť, ona je ochotná vyplatiť navrhovateľovi finančnú čiastku vo výške 30.000 eur. Nemá vedomosť , že by on vložil do nehnuteľnosti až takú vysokú čiastku 100.000 eur, nemá predstavu, ale 100.000 eur to nebolo. Navrhovateľ finančné prostriedky investoval do seba, do oblečenia, nakoľko si potrpí na značkovom oblečení, v tom období mali aj dcéru, do ktorej sme investovali peniaze, ona bola na materskej dovolenke od roku 2000 do roku 2003, potom sa riadne zamestnala a dosahovala som príjem 8.500,-Sk.

8./ Svedkyňa vypočutá v konaní E. Y. uviedla, že obidvaja spolu chodili, v roku 1999 sa vzali, potom bývali u nich, potom chceli si postaviť dom, avšak na to nemali finančné prostriedky, nakoľko boli obidvaja nezamestnaní, potom sa dcéra zamestnala u manžela, ktorý bol v tom čase konateľ v CALEX KOV, ona tam pracovala a on bol doma. Ďalej na otázku právneho zástupcu z čoho sa bude financovať dom, sadli si a povedali si, že oni ten dom zafinancujú, že budú dávať dcére peniaze, nakoľko boli obidvaja nezamestnaní, peniaze nemali. S manželom mali stavebné sporenie, mali tri stavebné sporenia, ktoré mala dcéra, ona a manžel. Už boli našetrené na nich peniaze, tak tieto finančné prostriedky z týchto stavebných sporení použili na tú stavbu. Vtedy to bolo okolo 600.000,-Sk, zakúpili sa projekty. Dom sa staval na konci ich záhrady, urobilo sa oplotenie, pozemok bol dcérin, urobila sa studňu a potom sa na jar začal v roku 2000 stavať dom. Peniaze mali oni a z týchto peňazí na požiadanie dcéry financovali to, čo bolo treba k tej stavbe. Tak isto im aj ďalej prispievali, nakoľko boli obidvaja ona aj manžel zamestnaní, takže dávali aj z peňazí, ktoré mali našetrené. Začali sa stavať základy, múry, okná, strecha, dvere, dávali peniaze aj z ich našetrených, mali našetrené peniaze okolo dvoch miliónov korún. Čo mali doklady, to platili oni a načo doklady neboli, to nefinancovali. Išli do stavebnín, napísali čo potrebovali, tam im to vydali a dcéra to prišla zobrať, vyplatilo sa to a pokračovalo sa v stavbe.

Ďalej uviedla, že s manželom si zobrali pôžičku okolo 600.000,-Sk a rodičia žalobcu im boli ručitelia, pričom oni tú pôžičku aj splácali. Nepamätá si kedy ju platili ani dokedy ju platili. Nepamätá si, koľko mali našetrené , z toho si kúpili OCTAVIU, takže mohla dostať z toho okolo 1.500.000,-Sk. Ako stavebník bola evidovaná dcéra a to z toho dôvodu, že jej dávali peniaze. Zať - žalobca bol nezamestnaný, museli jej oni dávať peniaze, zaťko keď sa oženil doniesol 70.000,-Sk, viem to presne, jeho rodičia neprispievali na stavbu nehnuteľnosti, ale na nehnuteľnosti robil jeho otec ako aj samotný žalobca. Na otázku právneho zástupcu žalovanej, či dával žalobca nejaké finančné prostriedky na nákup materiálu uviedla, že žalobca nedával žiadne finančné prostriedky na nákup materiálu. Zať začal pracovať v roku 2003 u pána Marku. Zať chodil do Rakúska robiť a nevie, či niečo zarobil, boli dospelí, ona sa do nich nemiešala, dcéra jej to nehovorila. Svedkyňa uviedla , že jej manžel v tom čase zarábal okolo 25.000,-Sk mesačne, potom bol ohodnotený akú mal tržbu a z toho mal 6 %, čiže na konci roka mohol dostať v rozmedzí okolo 90.000,-Sk až 120.000,- Sk, ona bola podnikateľka, robila v obchode a mala príjem okolo 10 až 12.000,-Sk mesačne, mala obchod s potravinami a pomáhal jej aj žalobca, to je pravda.

9./ Svedok E. Y. vo svojej výpovedi uviedol, že odporkyňa je jeho dcéra navrhovateľ je jeho zať. Svedok na otázku právneho zástupcu žalobcu, či sa vie vyjadriť, odkedy dokedy sa stavala stavba, v ktorej býva odporkyňa uviedol, že od roku 1999 do roku 2003. Dom sa staval z jeho peňazí, ktoré on daroval svojej dcére, bolo jej darované okolo 2 miliónov korún, čo sa týka finančných prostriedkov, mali našetrené 2.000.000,-Sk. Potom peniaze mali ešte zo stavebného sporenia, stavebné sporenia mali tri, mala ho dcéra, manželka a on a všetky tieto peniaze daroval dcére. Bolo tam našetrených 600.000,-Sk na každého to bolo 200.000,-Sk, aj tieto finančné prostriedky boli dané dcére a boli použité na stavbu. Na otázku koľko finančných prostriedkov daroval z vkladných knižiek svedok uviedol, že mali našetrených celkovo 4 milióny korún, dcére dali peniaze zo stavebného sporenia, potom jej dali nejakých 400.000,-Sk z vkladných knižiek, daroval jej vyše 2 miliónov korún, aby mohla stavať dom. Potom si ešte zobrali okolo 300.000,-Sk pôžičku zo stavebného, za to sa kúpili okná, ručili im svatovci. Na otázku ako sa kupoval materiál, kto ho vyplácal, či sa robila evidencia uviedol, keď začali stavať, mali stavby vedúceho, ktorý im povedal, čo majú kúpiť a dcéra išla do stavebnín, materiál objednala, dal jej peniaze a vyplatil. Veci, ktoré platila dcéra doklady o tom vrátila späť, on robil evidenciu nákupu materiálu. Všetko bolo hradené z mojich peňazí. Žalobca mu nedával peniaze na materiál, nemal z čoho, je pravdou, že chodil do Rakúska, ale len sem tam. Viem, že keď zať prišiel k nim, dcéra mu povedala, že doniesol 70.000,-Sk, potom nedal už žiadne peniaze na kúpu materiálu a keď niečo kúpil, nikdy o tom žiadny doklad nevidel. Svedok uviedol, že zať chodil pracovať do zahraničia , odkedy sa zobrali, mohlo to byť 10-12 krát do roka, vypratával domy. V čase keď sa staval rodinný dom on mal príjem okolo 25.000,-Sk, manželka mala súkromný obchod s potravinami a tam zarobila nejakých 10 až 12.000,-Sk mesačne.

10./ Svedok K. F. vo svojej výpovedi uviedol, že pozná sa so stranami sporu, sestra navrhovateľa je jeho manželka a pozná sa aj so žalovanou. Svedok na otázku žalobcu, či pracovali spolu v Rakúsku, aké obdobie tam pracovali, ako dlho a aké boli príjmy, svedok uviedol, že on s navrhovateľom pracoval zhruba v rokoch 1999 až 2002. Chodili pracovať na týždňovky, alebo na dvojtýždňovky, chodili pracovať každý týždeň a keď pracovali celý týždeň a niekedy pracovali aj 2 týždne v kuse, domov chodili len na víkendy. Chodili zhruba 4 roky, 4 aj pol roka sústavne. V tej dobe zarábali zhruba 60.000,-Sk za mesiac, bolo im to vyplácané v hotovosti. Ako rodiny sa aj navštevovali, staval aj navrhovateľ a aj oni stavali, finančné prostriedky dávali do domu. Svedok na otázku súdu aké práce vykonávali v Rakúsku uviedol, že vykonávali sme stavebné práce. Svedok uviedol, že účastníci konania stavali dom zo spoločných peňazí, on si nebral úver, finančné prostriedky použil čo zarobil v Rakúsku.

11./ Svedok Y. F., vo svojej výpovedi uviedol, že účastníkov konania pozná, s pánom navrhovateľom spolu robili a odporkyňu pozná, nakoľko jeho dcéra a odporkyňa sú kamarátky.

So žalobcom robili od roku 1997 zhruba 5 až 6 rokov, pracovali sme v Rakúsku tak, že išli v pondelok a v piatok sa vrátili domov a keď bolo moc práce, tak robili aj soboty, nedele. Príjem bol okolo 58.000,- Sk až 60.000,-Sk, keď sa robilo v sobotu, tak boli príplatky. On pracoval v zahraničí spolu aj so zaťkom, chodil s jeho zaťkom a navrhovateľ chodil s K. so švagrom, bolo to individuálne podľa toho aká bola pre nich robota, potom tam šéf dosadil svojich ľudí Rakúšanov a ich prepustil. Ďalej uviedol, že žalobca sa ho pýtal, či mu pôjde svedčiť na súd ako svedok koľko zarábal v čase, keď pracoval v Rakúsku, a on súhlasil. Z rozprávania žalobcu vie o tom, že peniaze dal svokrovi, že to a to kúpil, aby sa mohlo na stavbe pokračovať. On nikdy nebol prítomný pri stretnutí keď mu dával peniaze, myslí si, že žalobca nemá prečo klamať, lebo tie peniaze tam zarábali všetci, pracovali tam zhruba 5-6 rokov, spolu tam zhruba robili 5 rokov a potom žalobca odišiel, lebo si našiel robotu inde.

12./ Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu , oboznámením sa s listinným dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise , výsluchom svedkovXX F., Y. F., E. Y., E. Y., oboznámením sa so znaleckým posudkom , so spisom 13 v P 100/ 2013 a dospel k nasledovným skutkovým a právnym zisteniam :

13./ Strany sporu uzavreli manželstvo dňa 24.04.1999, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Nitra č.k. 13P/100/2013-136 zo dňa 28.5.2013, maloleté deti na čas po rozvode a to maloletXXX,- narodená XX.X.XXXX a K. nar. XX.X.XXXX boli zverení do osobnej starostlivosti žalovanej, pričom žalobca bol zaviazaný prispievať na ich výživu a to na výživu maloletej L. sumou 260,- eur mesačne a na výživu od K. sumou 190,- eur mesačne. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 24.9.2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre číslo konania 25CoP/53/2013-165 zo dňa 23.8.2013. Príčinou rozvratu manželstva súd prvej inštancie v rozvodom konaní videl v postupnom citovom odcudzení spôsobeným stratou dôvery medzi účastníkmi konania, v dôsledku čoho nie je predpoklad reparácie takto narušených vzťahov do budúcnosti. Z výpisu z listu katastra nehnuteľností číslo XXXX bolo zistené, že účastníci konania sú vlastníkmi k stavbe a to k rodinnému domu, súpisné číslo B., postavený na parcele číslo XXX/XXX nachádzajúcej sa v obci P.. Z výpisu z katastra nehnuteľností pre okres ZH.XXX, obec P., katastrálne územie P., č.l. XXX bolo zistené, že žalovaná je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti a to parcely číslo XXX/XXX vo výmere 138 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, na ktorej sa nachádza predmetná nehnuteľnosť. Zo stavebného povolenia vydaného Okresným úradom v B. H. (č.l. 37) bolo zistené, že žalovanej bolo vydané dňa 06.03.2000 stavebné povolenie na prízemnú stavbu rodinného domu. Dňa 15. 12.2004 Obec Hosťovce vydala kolaudačné rozhodnutie na meno žalovanej, z ktorého bolo zistené, že sa povoľuje užívanie stavby rodinný dom - PREMIER 107. Zo znaleckého posudku založeného žalovanou do spisu číslo 186/2014 vypracovaného znalcom Ing. Drahoš Juraj, na základe objednávky zo dňa 15.11.2014 bolo zistené, že všeobecná hodnota predmetnej nehnuteľnosti je vo výške 108.000 eur (č.l.274).

14./ Podľa § 143 Občianskeho zákonníka, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

15./ V zmysle § 144 Občianskeho zákonníka veci v BSM užívajú obaja manželia spoločne; spoločne uhrádzajú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním.

16./ Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

17./ Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.

18./ Podľa § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.

19./ Podľa § 150 Občianskeho zákonníka, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

20./ Pod pojmom vyporiadanie BSM sa rozumie usporiadanie majetkových vzťahov medzi manželmi, (pokiaľ je to možné) ku všetkým veciam, ktoré boli predmetom zaniknutého BSM. Ide nielen o rozdelenie hnuteľných a nehnuteľných vecí (vyporiadanie v užšom zmysle), ale aj o vyporiadanie pohľadávok, dlhov a iných majetkových hodnôt nadobudnutých počas trvania manželstva (vyporiadanie v širšom zmysle).Výsledkom vyporiadania BSM je konečné určenie, ktoré veci dosiaľ patriace do BSM sa stávajú v dôsledku vyporiadania výlučným vlastníctvom toho ktorého manžela, resp. ktoré veci sa stanú predmetom ich podielového spoluvlastníctva. Vyporiadanie BSM vedie k definitívnemu zániku BSM (resp. jeho časti). Predmetom vyporiadania BSM je spravidla všetok majetok, ktorý existuje ku dňu zániku BSM a ktorý manželia nadobudli spoločne, pričom nejde o individuálny majetok jednotlivých manželov. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že individuálnym majetkom je aj taký majetok, ktorý bol získaný jedným z manželov počas trvania BSM výmenou za vec alebo prostriedky, ktoré boli výlučným vlastníctvom jedného z manželov (L.) - nejde tu totiž o nadobudnutie nového majetku ani rozmnoženie doterajšieho majetku za trvania BSM, ale iba o jeho zmenu, ktorá nemá vplyv na povahu týchto vecí ako individuálneho majetku (ide o transformáciu druhu individuálneho majetku - napr. výlučne z finančných prostriedkov jedného manžela, ktoré nadobudol ešte pred uzavretím manželstva kúpi tento manžel počas trvania manželstva auto, tak toto auto bude v jeho výlučnom vlastníctve). Zásady, z ktorých treba vychádzať pri vyporiadaní BSM upravuje ust. § 150 Občianskeho zákonníka tak, že pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliada predovšetkým na potreby maloletých detí, na to ako sa každý z manželov staral o rodinu a na to, ako sa zaslúžilo nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti. 21./ Z vykonaného dokazovania, ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise mal súd za preukázané, že žaloba je dôvodná. Z výsluchu strán sporu súd zistil, že medzi stranami sporu nedošlo k vyporiadaniu zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov dohodou a preto sa žalobca predmetnou žalobou domáhal vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov súdom. Žalobca nemal záujem o predmetnú nehnuteľnosť a preto súhlasil s tým, aby predmetná nehnuteľnosť bola prikázaná do výlučného vlastníctva žalovanej s tým, že žalovaná vyplatí žalobcovi titulom vyrovnania bezpodielového spoluvlastníctva finančnú čiastkou vo výške 50.000,- eur.

22./ Z výsluchu strán sporu súd zistil, že medzi stranami sporu nedošlo k vyporiadaniu zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov dohodou, a preto sa žalobca predmetnou žalobou domáhal vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov súdom. Predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov bola nehnuteľnosť zapísaná na LV číslo XXXX vedená Okresným úradom v X., katastrálnym odborom pre katastrálne územie P., obec P. a to rodinný dom a stavby so súpisným číslom XXX pričom predmetný rodinný dom bol postavený na parcele číslo XXX/XXX o výmere 138 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, ktorý bol vo výlučnom vlastníctve žalovanej. Vzhľadom na skutočnosť, že sa strany sporu nevedeli dohodnúť na finančnom vyrovnaní k predmetnej nehnuteľnosti, právny zástupca žalovanej predmetnú nehnuteľnosť dal oceniť znaleckým posudkom, ktorý vypracoval Ing. Drahoš Juraj. Žalobca voči predmetnému znaleckému posudku nemal žiadne námietky, nerozporoval ocenenú hodnotu predmetnej nehnuteľnosti stanovenú znaleckým posudkom, avšak požadoval, aby mu z predmetnej nehnuteľnosti na základe vypracovaného znaleckého posudku bolo vyplatené finančné vyrovnanie vo výške 50.000 eur.

S takto navrhnutou výškou finančného vyrovnania žalovaná nesúhlasila, čo odôvodňovala tým, že nehnuteľnosť bola postavená vo väčšej miere z finančných prostriedkov poskytnutých jej rodičmi, pričom uviedla, že rodičia im pomohli aj tým spôsobom, že od roku 1995 mali zriadené stavebné sporenie na cieľovú sumu vo výške 600.000,-Sk, pričom v roku 2001 mali už nasporenú sumu 325.206,10 Sk a zároveň dostali medzi úver vo výške 274.793,95 Sk ako rozdiel do cieľovej sumy vo výške 600.000 Sk a túto sumu im dali . Žalobca predmetnú skutočnosť nerozporoval, bol si vedomý tejto skutočnosti a to aj z toho dôvodu, že jeho rodičia ručili na predmetnom úverovom prípade. Žalovaná ďalej v rámci svojej obrany uviedla, že predmetná nehnuteľnosť sa začala stavať od roku 1999 a dokončila sa až v roku 2004, pričom z tohto obdobia bol žalobca od 28.02.1997 do 31.8.2003 nezamestnaný a z toho ona bola od roku 2000 do roku 2003 na materskej dovolenke, čiže počas tohto obdobia im jednoznačne finančne na výstavbu predmetnej nehnuteľnosti pomáhali jej rodičia, pričom jej otec bol zamestnaný, jeho príjem bol okolo 25.000,-Sk mesačne a okrem toho dostával každý rok odmeny vo výške 6 % z ročného zisku, čo mohlo predstavovať čiastku až do 100.000,-Sk a s tým, že ona bola jediná dcéra a preto rodičia finančné prostriedky investovali do predmetnej nehnuteľnosti. Skutočnosti tvrdené žalovanou žalobca nerozporoval, v rámci útoku tvrdil, že aj on prispieval určitou finančnou čiastkou na výstavbu predmetnej nehnuteľnosti, pričom z jeho vyjadrenia jednoznačne vyplynulo, e rodičia žalovanej sa na predmetnej nehnuteľnosti podieľali jednou polovicou tak, ako sa podieľal on na výstavbe rodinného domu taktiež investíciami vo výške jednej polovici, čím jednoznačne potvrdil skutočnosť, že rodičia žalobkyni do predmetnej nehnuteľnosti z vlastných finančných prostriedkov investovali polovicu hodnoty domu. Čo sa týka zistenia ceny nehnuteľnosti a to rodinného domu patriaceho do BSM zapísaného na liste vlastníctva číslo XXX/XXXX, kat. územie P., súd vychádzal zo znaleckého posudku č.186/2014, ktorý v konaní predložila žalovaná a ktorý vypracoval znalec Ing. Juraj Drahoš, ktorý určil cenu predmetnej vo výške 108.000 eur. Na základe predloženého znaleckého posudku, súd mal určenú hodnotu nehnuteľnosti, ktorú znalec ocenil ku dňu 26.11.2014, pričom v súlade s judikatúrou súdov sa cena predmetu vyporiadania stanovuje v čase vykonania vyporiadania, ale aj ku dňu zániku manželstva z čoho vyplýva, že žalobca hodnotu nehnuteľnosti, teda rodinného domu stanovenú v priebehu konania a predloženú žalovanou nenamietal, nerozporoval, žiadnym spôsobom nespochybnil a ani nepredložil dôkazy o inej hodnote predmetnej nehnuteľnosti a to až do vyhlásenia rozsudku, kedy na poslednom pojednávaní žiadal vypracovať nový znalecký posudok, s čím súd nesúhlasil a takýto návrh na vykonanie dokazovania nepripustil, vzhľadom na dĺžku sporu, dobu sporu a skutočnosť, že v priebehu celého pojednávania tieto skutočnosti zo strany žalobcu neboli žiadnym spôsobom rozporované.

23./ Súd uvádza, že konanie o vyporiadanie BSM je konaním sporovým, pričom teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie § 132 (predtým §120 ods.1 prvá veta OSP), podľa ktorého strany označia dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Uvedené ustanovenie stanovuje dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách. Tá strana sporu, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu sporu nepriaznivé rozhodnutie.

24./ Svedkovia v konaní vypočutí a to rodičia žalovanej potvrdili, že do predmetnej nehnuteľnosti vložili finančné prostriedky v tom čase zhruba vo výške 1.500.000,-Sk, preukázali svoje osobné a majetkové schopnosti, pričom žalobca tieto skutočnosti v konaní nerozporoval, svedkovia ktorých navrhol vypočuť žalobca a to svojich bývalých kolegov, s ktorými pracoval v Rakúsku potvrdili, že žalobca vykonával v dobe kedy bol nezamestnaný práce v Rakúsku, teda aj on zarábal peniaze, avšak nepotvrdili skutočnosť, že by predmetné peniaze investoval do nehnuteľnosti. Z ich výpovedí bolo preukázané len to, že zarobil peniaze, z ktorých mohol stavať nehnuteľnosť. Ďalej súd uvádza, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno o tom, že by pravidelne tak, ako tvrdil pracoval v Rakúsku, ani že by jeho príjem bol taký, ako tvrdili svedkovia v konaní vypočutí a to B. F. a Y. F., nepotvrdil ani výšku svojho príjmu vzhľadom na to, že v tom čase bol nezamestnaný a preto

súd túto svedeckú výpoveď považoval len za preukázanie tvrdenia žalobcu, že aj on mohol prispieval určitou čiastkou na nehnuteľnosť. Žalobca tvrdil, že peniaze odovzdával otcovi žalovanej, pričom nevedel preukázať a ani uviesť koľko mu dával mesačne, akú čiastkou dával, nevedel preukázať na čo boli použité finančné prostriedky, nevedel preukázať čo bolo konkrétne uhradené z jeho finančných prostriedkov, ktoré zarobil v Rakúsku.

25./ V zmysle § 144 Občianskeho zákonníka veci v BSM užívajú obaja manželia spoločne; spoločneuhrádzajú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním. Podľa § 145 Občianskeho zákonníka bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon (relatívne)neplatný (§ 40a Občianskeho zákonníka). Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne. Zánikom manželstva zanikne i BSM (§ 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Ak BSM zanikne, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150 Občianskeho zákonníka. Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh podaný do troch rokov od zániku BSM niektorým z účastníkov na súd (§149 ods. 1, 3 a 4 Občianskeho zákonníka). Zásady, z ktorých treba vychádzať pri vyporiadaní BSM upravuje ust. § 150 Občianskeho zákonníka tak, že pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliada predovšetkým na potreby maloletých detí, na to ako sa každý z manželov staral o rodinu a na to, ako sa zaslúžilo nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti. 26./ Súd na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žaloba žalobcu na vyporiadanie BSM bola dôvodná z dôvodu, že strany sporu po rozvode manželstva neuzavreli dohodu o vyporiadaní spoločného ohľadom vlastníctva k nehnuteľnosti a to k stavbe rodinného domu, ktorú nadobudli za trvania manželstva. Žalobca v priebehu konania tvrdil, že do nehnuteľnosti investoval taký istý finančný obnos, ako investovali aj rodičia žalovanej, pričom investície rodičov žalovanej do predmetnej nehnuteľností nerozporoval, žalovaná v konaní riadne preukázala listinnými dokladmi založenými do spisu investície jej rodičov do nehnuteľnosti, pričom žalobca nespochybňoval doklady, ktoré boli založené z jej strany do spisu, ale spochybňoval práve spôsob financovania a to či predmetné doklady založené v spise, či všetky faktúry, ktoré boli predložené do spisu boli uhradené výlučne z finančných prostriedkov zo strany jej rodičov. K tomuto tvrdeniu súd uvádza, že žalobca v konaní žiadnym spôsobom neprodukoval žiadne dôkazy smerujúce k tomu, že by preukázal opak alebo že by preukázal, že časť z niektorých dokladov predložených žalovanou ohľadom nákupu materiálu boli financované práve z finančných prostriedkov, ktoré zarobil v Rakúsku, a nie výlučne z finančných prostriedkov rodičov žalovanej, prípadne neoznačil žiadne dôkazy, ktoré by svedčili o tom, že tieto investície boli v celom rozsahu uhradené z ich spoločných prostriedkov patriacich do BSM, pričom súd poukazuje aj na skutočnosť, že strany sporu začali stavať nehnuteľnosť v roku 1999 a dokončili ju v roku 2004, pričom žalovaný bol od roku 1997 do roku 2003 nezamestnaný, evidovaný na úrade práce, čiže zrejme nemohli mať toľko finančných prostriedkov, aby mohli nehnuteľnosť financovať v takej čiastke, ako tvrdil žalobca, zároveň v tomto období bola žalovaná od roku 2000 do roku 2003 na materskej dovolenke, čiže ona tiež bola bez akéhokoľvek príjmu a príjem, ktorý žalobca zabezpečil za to obdobie prácami v Rakúsku, čo nebolo spochybnené podľa vyjadrenia žalovanej bol spotrebovaný na zabezpečenie základných potrieb pre seba ako aj pre mal. dieťa. V rámci dokazovania súd mal za to, že žalovaná dostatočným spôsobom preukázala výšku investícií vložených zo strany jej rodičov do predmetnej nehnuteľnosti, pričom súd mal z listinných dokladov založených v spise za preukázané, že zo strany rodičov žalovanej bola investovaná čiastka vo výške 49.790 eur, vložená výška investícií nebola sporná, žalobca takto preukázanú výšku investícií žiadnym spôsobom nerozporoval, prípadne nenavrhoval žiadne dôkazy preukazujúce opak tejto tvrdenej skutočnosti zo strany žalovanej, sám tvrdil, že rodičia žalovanej vložili do predmetnej nehnuteľnosti taký istý rovnaký podiel ako on, čiže každý vložil do nehnuteľnosti čiastku vo výške 100.000 eur, čím jednoznačne potvrdil skutočnosť, že z hodnoty nehnuteľnosti, jedna polovica predstavuje investície vložené rodičmi žalovanej . Súd zároveň k preukázanej investícii zo strany rodičov žalovanej vo výške 49.790 eur prirátal ešte finančnú čiastku vo výške 2.323,50 eur, pričom išlo o finančné prostriedky, ktoré boli do nehnuteľnosti vložené zo strany rodičov žalobcu, čo taktiež v konaní nebolo ničím a nikým rozporované, naopak

tieto skutočnosti boli potvrdené aj rodičmi žalovanej, vypočutými v konaní ako svedkovia a na základe toho má súd za preukázané, že po odrátaní hodnoty nehnuteľnosti ocenenej znalcom Ing. Jurajom Drahošsom vo výške 108.000 eur, ktorá taktiež v konaní nebola sporná, sa odrátali investície, ktoré do nehnuteľnosti vložili rodičia žalovanej, ako aj žalobcu, pričom predmetom sporu vyporiadania BSM zostala nehnuteľnosť so zostatkovou hodnotou 55.886,50 eur.

27./ Súd uvádza, že základnou zásadou pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva je zásada rovnosti podielov a z nej vyplýva, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Výšku podielov je možné upraviť podľa hľadísk vytýčených v zákone. Zákonný predpoklad rovnosti podielov a smernica ,,podľa, ktorej môže dôjsť k modifikácii tohto predpokladu platia ako v prípade, ak sa vyporiadanie robí na základe dohody, ako aj v prípade, že vyporiadanie vykonáva súd. Ďalšou významnou zásadou, ktorá sa uplatňuje pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva je zásada refundácie nákladov. Podľa konštantnej judikatúry, ak bola nejaká vec získaná za trvania manželstva a bezpodielového spoluvlastníctva čiastočne z prostriedkov patriacich len jednému z manželov, potom pri vyporiadaní je manžel, z ktorého prostriedkov bol tento náklad vynaložený oprávnený len požadovať, aby mu bolo uhradené to, čo takto vynaložil.

28./ Na základe týchto skutočností vyplýva, že žalovaná v konaní jednoznačne preukázala výpoveďami svedkov a to svojich rodičov, že rodičia jej prispeli finančnou čiastkou vo výške 49.790 eur, pričom tieto finančné prostriedky boli výlučne poskytnuté jej, rodičia žalovanej priamo z vlastných finančných prostriedkov uhrádzali materiál potrebný na stavbu nehnuteľnosti, pričom táto skutočnosť v predmetnom konaní nebola ani sporná, žalobca sám tvrdil, že je pravdou, že rodičia žalovanej finančne prispeli, respektíve sa finančne podieľali na výstavbe predmetnej nehnuteľnosti zhruba vo výške 1 a z tohto dôvodu má žalovaná právo na vrátenie finančných prostriedkov, ktoré jej boli dané ako darom, dané výlučne jej rodičmi na predmetnú nehnuteľnosť, pričom súd túto skutočnosť zohľadnil. Tak isto súd zohľadnil investície vložené rodičmi žalobcu vo výške 2.323,50 eur, pričom predmetná čiastka bola potvrdená nielen stranami sporu ale aj svedkami vypočutými v konaní a to manželmi Škulovými a taktiež žalobca má právo na zohľadnenie tejto finančnej čiastky v rámci vyporiadania BSM. Súd prvej inštancie, teda pri výške vyrovnacieho podielu titulom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov vychádzal, že z majetku žalovanej bolo na nehnuteľnosť patriacu do BSM investovaná čiastka 49.790 eur a zo strany žalobcu čiastka 2.323,50 eur, pričom súd pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov prihliadol na to, že to čo bolo zo spoločného majetku manželov vynaložené na spoločný majetok odrátal z hodnoty ceny nehnuteľnosti, z čoho vznikla hodnota masy BSM, ktorá predstavuje sumu 55.886,50 eur, čiže to je hodnota, ktorá je predmetom sporu a ktorá sa má finančne vyporadúvať v rámci vyporiadania BSM . Pri vyporiadaní BSM súd vychádzal z § 150 Občianskeho zákonníka, že podiely oboch manželov sú rovnaké a preto zostatkovú hodnotu po odrátaní investícií vložených stranami sporu do nehnuteľnosti delil dvomi a vyšla suma vo výške 27.943,25 eur, na ktorú súd zaviazal žalovanú, aby predmetnú čiastku uhradila žalobcovi z titulu finančného vyrovnania v rámci vyporiadania BSM.

29./ Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

30./ Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

31./ O náhrade trov konania rozhodol súd tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania, pretože obe mali iba čiastočný úspech.

32./ Podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, podľa ktorého poplatníkom sú obe strany sporu (ďalej len „strana“) v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo jeden z nich podľa rozhodnutia súdu.

33./ Podľa § 7 odsek 8 zákona o súdnych poplatkoch, v konaní o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov je základom poplatku cena všetkých vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a ostatných hodnôt, ktoré sa pritom vyporiadavajú.

34./ Podľa položky č. 6 písmeno b) sadzobníka zákona o súdnych poplatkov sa za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov z predmetu konania, ak sa konanie skončilo rozsudkom 3% a ak sa konanie skončilo súdnym zmierom, 1% najmenej 66 eur, najviac 16 596,50 eura.

35./ Čo sa týka súdneho poplatku za vysporiadanie BSM (položka 6 písm. b/ sadzobníka), v konaní o vyporiadaní BSM je základom poplatku cena všetkých vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva a ostatných hodnôt, ktoré sa pritom vyporiadavajú. Keďže ZoSP hovorí len o veciach a hodnotách, poplatkový základ tvoria iba aktíva, pasíva sa do základu ani nezahŕňajú, ani sa o ne poplatkový základ neznižuje. Taktiež sa zo základu neodpočítavajú sumy, ktoré manželia vynaložili zo svojho na spoločný majetok.

36./ Vecou - aktívom, ktorá bola predmetom vyporiadania, bola nehnuteľnosť - rodinný dom postavený v kat. úz. P. v hodnote 55.886,50 eur. Z celej hodnoty aktív tak súdny poplatok činí 1.676,59 eur (3% z 55 886,50,- eur), t. j. pričom každá zo strán sporu je povinná zaplatiť súdny poplatok v polovici z tejto sumy. Nakoľko žalobca uhradil súdny poplatok vo výške 66,- eur, súd uhradený súdny poplatok z vyrubeného odrátal a zaviazal ho zaplatiť súdny poplatok vo výške 778,- eur a žalobkyňu vo výške 838,- eur.

37./ Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nitra v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie (§ 127 CSP) , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že ( § 365 ods. 1 CSP) a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ä § 365 ods. 3 CSP) . Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie.