Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Csp/46/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Dagmar Aradskou v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, v konaní zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovaným: 1. Y. L., nar. X.XX.XXXX, 2. Y. L.Á., nar. X.X.XXXX, obaja bytom W., o zaplatenie 1.588,03 eur s príslušenstvom

rozhodol:

Žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2.rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 119,05 eur s 8,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 119,05 eur od 24.10.2015 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2.rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 3,04 % náhradu trov konania do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia o výške náhrady trov konania, o ktorej súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 15.2.2017 sa žalobca domáhal spoločného a nerozdielneho zaviazania oboch žalovaných na zaplatenie sumy 1.588,03 eur spolu s 8,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.000 eur od 24.10.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania. Uplatnený nárok žalobca odôvodnil tým, že Slovenská sporiteľňa, a.s. (ďalej len SLSP, a.s.) ako postupca Zmluvou o postúpení pohľadávok z 23.10.2015 postúpila na žalobcu ako postupníka pohľadávku voči žalovaným, keď postupca na základe Zmluvy o splátkovom úvere č. 5036544176 zo 17.12.2012 poskytol žalovaným peňažné prostriedky. Ku dňu postúpenia pohľadávka voči žalovaným predstavovala sumu vo výške 1.588,03 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 1.000 eur, z riadneho úroku vo výške 449,45 eur, úroku z omeškania vo výške 60,14 eur a z poplatkov vo výške 78,44 eur a keďže uvedená pohľadávka nebola uhradená, žalobca si ju uplatňuje v celom rozsahu. Za dôkaz žalobca označil zmluvu o úvere, všeobecné obchodné podmienky, Zmluvu o postúpení pohľadávok s prílohou, oznámenie o postúpení pohľadávky a pokus o zmier.

2. Žalobca podaním z 25.5.2017 až na výzvu súdu doplnil skutkové tvrdenia a uviedol, že žalovaní čerpali úver vo výške 1.000 eur, ktorý sa žalovaní zaviazali splatiť mesačnými splátkami vo výške po 28,49 eur od 15.2.2013, splatnými k 15. dňu v mesiaci, pri úrokovej sadzbe 16,50% ročne, pričom konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na 15.7.2018. Žalovaní sa zaviazali zaplatiť poplatok za poskytnutie úveru vo výške 39 eur. Taktiež sa zaviazali platiť poplatok za vedenie účtu a za poistenie vo výške 0,96 eur mesačne. Žalovaní podľa žalobcu uhradili (len) sumu vo výške 113,96 eur, avšak úhrady žalovaných špecifikoval platbami realizovanými od 22.7.2013 do 22.3.2014 vo výške 493,32 eur s tým, že z úhrad žalovaných bola suma vo výške 55,21 eur započítaná na úrok a suma 58,75 eur bola započítaná na poplatky. Taktiež uviedol, že žalovaným boli vyúčtované poplatky v celkovej výške 137,19 eur, a to za poskytnutie úveru vo výške 39 eur, 5 x poplatok za poistenie vo výške 0,96 eur = 4,80 eur, 4 x poplatok za poistenie vo výške 0,86 eur = 3,44 eur, 5 x poplatok za vedenie účtu vo výške 2,99 eur = 14,95 eur a 3 x poplatok za upomienku vo výške 25 eur = 75 eur. Na poplatkoch zostala neuhradená suma 78,44 eur. Uplatnený úrok z omeškania vo výške 60,14 eur zahrnutý v žalovanej sume pozostáva zo zmluvného úroku z omeškania vo výške 44,42 eur a zákonného úroku z omeškania vo výške 15,72 eur.

Žalobca podaním z 21.11.2017 na výzvu súdu spresnil svoje skutkové tvrdenia a uviedol, že žalovaní uhradili sumu vo výške 113,96 eur a z úhrad žalovaných bola suma vo výške 55,21 eur započítaná na úrok a suma 58,75 eur bola započítaná na poplatky.

3. Súd v poradí prvým rozsudkom z 5.12.2017 uložil obom žalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 699,05 eur s 8,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 658,12 eur od 24.10.2015 do zaplatenia. Žalobu v časti prevyšujúcej sumu 699,05 eur ako aj v prevyšujúcej časti úroku z omeškania zamietol a žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal.

4. Uvedený rozsudok súd odôvodnil tým, že z oznámenia spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a.s. z 30.10.2015 adresovanom každému žalovanému vyplýva, že uvedená spoločnosť ako postupca každému žalovanému oznámila postúpenie svojej pohľadávky z úveru č. 5036544176 zo dňa 17.12.2012 v neuvedenej výške v prospech žalobcu ako postupníka Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1237/2015/CE - uzavretou dňa 23.10.2015.

Z dokazovania vykonaného podľa § 295 CSP vyplýva, že medzi postupcom a žalovanými bola dňa 17.12.2012 uzavretá Zmluva o splátkovom úvere č. 5036544176, na základe ktorej postupca poskytol obom žalovaným ako dlžníkom úver vo výške 1.000 eur, ktorý sa žalovaní zaviazali splatiť 66 mesačnými splátkami vo výške 28,49 eur od 15.2.2013, splatnými k 15. dňu v mesiaci, pri fixnej úrokovej sadzbe 16,50% ročne, s RPMN vo výške 25,96% a priemernou RPMN 28,04%, pričom konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na 15.7.2018. Podľa čl. II zmluvy dlžník bol povinný zaplatiť banke spracovateľský poplatok jednorázovo vo výške 39 eur. V periodicite mesačne a v termíne splátok úveru boli žalovaní povinní platiť aj poplatok za správu úveru vo výške 2,99 eur a poplatok za poistenie vo výške 0,96 eur. Celková „čiastka“ spojená s úverom mala predstavovať sumu 1.812,97 eur, pričom bankou sa nevyžadovalo poistenie ( čl. I. zmluvy), avšak žalovaných zaťažovala povinnosť platiť poplatok za poistenie úveru (čl. II. zmluvy).

Prípisom z 30.9.2015 SLSP, a.s. každému zo žalovaných oznámila vyhlásenie mimoriadnej splatnosti pohľadávky zo zmluvy č. 5036544176 ku dňu 29.9.2015, pričom súčasne vyzvala každého žalovaného na úhradu pohľadávky vo výške 1.572,31 eur do 15 dní. Podania SLSP, a.s. z dôvodu, že žalovaní ako adresáti boli neznámi, neboli doručené žalovaným.

Súd danú vec posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy podľa zákona č. 129/2010 Z.z., § 52 a nasl. OZ, § 497 a nasl. Obchodného zákonníka.

Podstatnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z.z. je aj údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov a celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítanej na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

Podľa § 2 písm. g) a h) citovaného zákona celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sú všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok, h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ citovaného zákona v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

V danom prípade podľa písomného vyhotovenia úverovej zmluvy podpísanej zmluvnými stranami dňa 17.12.2012 suma celkovej čiastky spojenej s úverom vo výške 1.812,97 eur nezodpovedá súčinu počtu splátok (66) s výškou splátky (28,49 €), ktorému zodpovedá suma vo výške 1.880,34 eur, ale v tejto sume celkovej čiastky nie sú započítané ani poplatky za správu úveru (2,99 € mesačne), či poistenie úveru (0,96 € mesačne), ktoré spotrebiteľ musel platiť, keď podľa tlačiva zmluvy sa aj uzavretie poistenia predpokladalo (časť II. bod 3. Zmluvy). Pokiaľ žalovaným čerpaný úver bol splatný 66 splátkami po 28,49 eur a povinnosťou žalovaného bolo aj platiť poplatky v úhrnnej výške 3,95 eur mesačne, celkové náklady spotrebiteľa boli vo výške 1.141,04 eur. Preto je vylúčené, aby celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť (2.141,04 eur) bola len suma vo výške 1.812,97 eur, ako je to uvedené v tlačive zmluvy. Údaju 1.812,97 eur nezodpovedá ani súčin počtu splátok (66) s výškou splátky bez poplatkov (28,49 €), ktorý je 1.880,34 eur, a tak v zmluve absentuje (správny) údaj o celkovej čiastke v zmysle § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy žalovaných, Je zrejmé, že pri výpočte RPMN neboli s poukazom na § 19 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. použité celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom v zmysle § 2 písm. g/ citovaného zákona, ale len nižšie náklady, aj to bez poistenia a poplatku za správu úveru. Teda veriteľ žalovaných v úverovej zmluve uviedol RPMN v nižšej výške, teda v neprospech spotrebiteľov, ktorých tým uviedol do omylu, keď je známe, že čím nižšia je RPMN, tým je úver lacnejší. S poukazom na § 11 ods. 1 písm. b/ citovaného zákona je úver čerpaný na základe zmluvy uzavretej zmluvnými stranami dňa 17.12.2012 bezúročný a bez poplatkov.

Žaloba vo veci bola doručená súdu dňa 15.2.2017, a tak súd, s poukazom na § 5b zákona č. 250/2007 Z.z., prihliadol na premlčanie časti žalobcom uplatneného nároku podľa § 100 a § 101 OZ, vzhľadom na spotrebiteľský charakter záväzku dlžníkov, keď do podania žaloby uplynula trojročná premlčacia doba pre úspešné uplatnenie nároku na úhradu splátok vo výške 28,49 eur splatných od 15.2.2013 do 15.1.2014 vrátane, a to v úhrnnej výške 341,88 eur. Nepremlčaný dlh žalovaných na bezúročnom a bezpoplatkovom úvere potom predstavuje sumu vo výške 658,12 eur.

Pokiaľ v žalovanej sume je zahrnutý aj vyčíslený úrok z omeškania vo výške 60,14 eur, je nepochybné, že žalobcovi vznikol nárok na úrok z omeškania podľa § 517 ods. 1, 2 OZ, v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. z každej z nepremlčaných splátok, od splátky splatnej 15.2.2014 po splátku splatnú 15.9.2015 vrátane, a to odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty splatnosti každej z uvedených splátok až do 23.10.2015, ako žalobca ohraničil koniec úročenia dlžných splátok. Úrok z omeškania z uvedených splátok a období predstavuje úhrnom sumu vo výške 40,93 eur.

S poukazom na uvedené súd uplatnený nárok žalobcu považoval za dôvodný do výšky 699,05 eur (658,12 + 40,93) a v časti prevyšujúcej uvedenú sumu žalobu zamietol ako nedôvodnú.

Keďže žalovaní ani po 23.10.2015 nerealizovali žiadnu úhradu v prospech veriteľa, naďalej sú v omeškaní s úhradou sumy 658,12 eur od 24.10.2015 až do jej zaplatenia. Za omeškanie žalovaných po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru vznikol veriteľovi žalovaných v súlade s § 517 ods. 1, 2 OZ a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., nárok na úrok z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyšší ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, ktorá k 24.10.2015 bola 0,05 %. Súd o úroku z omeškania rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku a v prevyšujúcej časti úroku z omeškania žalobu zamietol.

5. Na základe odvolania žalobcu voči zamietajúcemu výroku do výšky 119,05 eur s príslušenstvom Krajský súd v Nitre ako odvolací súd uznesením č.k. 7Co/137/2018 - 130 zo dňa31.12.2018 rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že Odvolací súd preskúmaním dôvodnosti podaného odvolania žalobcu, ktorým namietal vecnú správnosť rozsudku súdu prvej inštancie v jeho zamietajúcej časti dospel k záveru, že súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil v otázke premlčania keď aplikoval ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a z úradnej povinnosti (bez vznesenej námietky premlčania stranou sporu) skúmal premlčanie uplatneného nároku žalobcu.

Súd prvej inštancie poukazujúc na ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. dospel k záveru o premlčaní časti uplatneného nároku žalobcu, v dôsledku čoho žalobu v tejto časti zamietol. Z ust. § 5b cit. zákona vyplývalo, že "orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával". Odvolací súd však v tomto smere poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. PL. ÚS 11/2016 zo 7. februára 2018, ktorý vyslovil, že ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Na základe predmetného nálezu stratilo citované ustanovenie § 5b účinnosť, a to dňom 27.09.2018, kedy bol nález publikovaný v Zbierke zákonov, pričom zákonodarca je povinný toto ustanovenie uviesť do súladu s Ústavou Slovenskej republiky do 6 mesiacov odo dňa jeho zverejnenia v zbierke zákonov, inak stráca aj platnosť.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného nálezu, teda aj napriek skutočnosti, že súd prvej inštancie vychádzal pri jeho rozhodovaní v predmetnej veci z platného a účinného práva, vychádzal tiež z predpokladu ústavnosti sporného ustanovenia, dospel odvolací súd k potrebe zrušenia napadnutého výroku rozsudku súdu prvej inštancie. Nesúladnosť sporného ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa bola ústavným súdom konštatovaná až neskôr, avšak s poukazom na to, že nález ústavného súdu ex tunc, nemožno argumentáciu súdu prvej inštancie, ktorou odôvodnil zamietnutie časti žaloby žalobcu považovať za správnu. Súd prvej inštancie aj napriek tomu, že v čase jeho rozhodovacej činnosti vychádzal z právne súladnej právnej normy, v dôsledku rozhodnutia Ústavného súdu SR, ktorým vyslovil nesúladnosť § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa prišlo k takej podstatnej zmene okolností, v dôsledku ktorých odvolací súd musí konštatovať, že súd prvej inštancie zaťažil napadnuté rozhodnutie vadou nesprávneho právneho posúdenia veci.

Nad rámec uvedeného, odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení svojho rozsudku nevysporiadal s tým, či žalobca uplatnenú pohľadávku nadobudol platným právnym úkonom postúpenia v nadväznosti na ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z.

S poukazom na uvedené skutočnosti, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP). Súd prvej inštancie v ďalšom konaní najskôr posúdi aktívnu legitimáciu žalobcu, teda s poukazom na vyššie uvedené sa bude zaoberať platnosťou postúpenia pohľadávky zo strany právneho predchodcu žalobcu (Slovenskej sporiteľne, a.s.) na samotného žalobcu. V závislosti od uvedeného vec opätovne právne posúdi aj s ohľadom na nové skutočnosti týkajúce sa nesúladu ustanovením § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách odvolacieho konania.

6. Po nadobudnutí právoplatnosti vyhovujúceho výroku rozsudku z 5.12.2017 ako aj zamietajúceho výroku v časti, ktorá nebola napadnutá odvolaním žalobcu, predmetom konania zostala suma 119,05 eur s príslušenstvom v dôsledku zrušenia zamietajúceho výroku odvolacím súdom v rozsahu jeho napadnutia odvolaním žalobcu.

7. Súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania, ktoré opäť zopakoval na pojednávaní dňa 30.4.2019, listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise, dospel k záveru, že žalobca je v spore aktívne legitimovaní.

Postupca - Slovenská sporiteľňa, a.s. v oznámení z 30.10.2015 každému žalovanému oznámila postúpenie svojej pohľadávky z úveru č. 5036544176 zo dňa 17.12.2012 v prospech žalobcu ako postupníka Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1237/2015/CE - uzavretou dňa 23.10.2015. Z prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok č.1237/2015/CE z 23.10.2015 je zrejmé, že žalovaní realizovali ostatnú úhradu 15.5.2013 a ku dňu postúpenia boli v omeškaní 858 dní. Postupca úver žalovaných mimoriadne zosplatnil k 29.9.2015, pričom žalovaných vyzval na zaplatenie sumy 1.572,31 eur, ako to vyplýva z oznámenia spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a.s. z 30.9.2015 na čl. 42 súdneho spisu.

8. Pokiaľ žalovaní čerpali sumu bezúročného a bezpoplatkového úveru vo výške 1.000 eur, na ktorý uhradili úhrnom sumu vo výške 113,96 eur a rozsudkom súdu prvej inštancie z 5.12.2017 boli právoplatne zaviazaní na zaplatenie sumy 699,05 eur, z ktorej na istinu čerpaného úveru pripadá suma vo výške 658,12 eur a na úrok z omeškania vyčíslený z dlžných splátok pripadá suma vo výške 40,93 eur, nepochybne žalobcovi vznikol aj nárok na dlžnú istinu bezúročného a bezpoplatkového úveru v zostávajúcej výške 119,05 eur (1.000 - 113,96 - 658,12 - 119,05), na úhradu ktorej súd žalovaných zaviazal.

9. Za omeškanie žalovaných s úhradou sumy vo výške 119,05 eur po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru vznikol veriteľovi žalovaných v súlade s § 517 ods. 1, 2 OZ a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., nárok na úrok z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyšší ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, ktorá k 24.10.2015 bola 0,05 %. Súd o úroku z omeškania rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

10. V spore bol žalobca len čiastočne úspešný (51,52%), pričom neúspech žalobcu v časti istiny, keď zo žalovanej sumy 1.588,03 eur súd žalovaných zaviazal úhrnom na úhradu sumy vo výške 818,10 eur, je úspechom žalovaných (48,48%), ktorý sa odrátava od úspechu žalobcu. S poukazom na § 262 ods. 1 CSP súd o náhrade trov celého konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 CSP s prihliadnutím na § 396 ods. 3 CSP tak, že procesne úspešnejšiemu žalobcovi priznal 3,04% náhradu trov celého konania.

11. Lehotu na plnenie súd žalovaným určil v súlade s § 232 ods. 3 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Komárno, Pohraničná č. 6, Komárno, na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.