Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26CoP-51-2018.pdf
PDF · 107.85 KB
Case nature
Area
Subarea
26CoP/51/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja a sudcov JUDr. Daniela Ilavského a Mgr. Michala Novotného v právnej veci navrhovateľa: E. K., nar. X. G. XXXX, adresa trvalého pobytu B. XXXX/XX, H. L. a manželka: H. K. J., nar. XX. E. XXXX, adresa trvalého pobytu B. XXXX/XX, H. L.,, t.č. J. XX, G. R., zastúpená advokátkou: JUDr. Natália Kubáňová, so sídlom Zsigmonda Móricza 5707/8, Dunajská Streda, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom: K. K., nar. X. E. XXXX a K. K., nar. XX. E. XXXX, obe bytom u matky, zastúpené procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda z 3. mája 2018 č. k. 12P/77/2017-154 takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o určení výživného (výrok III.), úprave styku otca s maloletými deťmi (výrok IV.) p o t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie č. k. 12P/77/2017-154 súd manželstvo účastníkov konania uzavreté dňa 11. februára 2012 pred Matričným úradom Mesta Dunajská Streda rozviedol. Maloletého K. K., nar. X. E. XXXX a maloletého K. K., nar. XX. E. XXXX zveril na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach, pričom otca zaviazal platiť na výživu mal. K. sumu 170 eur mesačne a mal. K. sumu 130 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva. Styk otca s maloletými upravil tak, že otec je oprávnený stýkať sa s deťmi každý týždeň v utorok a vo štvrtok od 15.00 hod. do 18.30 hod. a každý párny týždeň roka v sobotu od 9.00 hod. do 18.00 hod., počas letných prázdnin každý rok v čase od 1. júla 9.00 hod. do 7. júla 16.00 hod. a od 1. augusta 9.00 hod. do 7. augusta 16.00 hod. a počas Vianočných sviatkov každý párny rok dňa 24. decembra od 9.00 hod. do 19.00 hod. a každý nepárny rok dňa 25. decembra od 9.00 hod. do 19.00 hod., matka je povinná deti na styk pripraviť a v stanovenom čase deti otcovi odovzdať v mieste jej bydliska a otec je povinný v stanovenom čase deti matke v mieste jej bydliska vrátiť a v prípade, že sa z vážnych dôvodov nemôže styk otca s maloletými deťmi uskutočniť rodičia sú povinní sa o tomto dôvode navzájom informovať najneskôr 24 hodín pred začiatkom styku.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne podľa ust. § 24 ods. 1 až 3, § 25 ods. 1, § 62 ods. 1 až 5, § 63 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 ZoR (zákon č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších zmien a doplnení, ďalej len „ZoR“) a § 52, § 57, § 100 C.m.p. (zákon č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok v znení účinnom od 1. júla 2016, ďalej len „C.m.p.“).
3. Vecne mal za preukázané, že manželia uzavreli manželstvo vo februári 2012. Z manželstva pochádzajú dve, toho času ešte maloleté deti, narodené v roku 2012 a 2016. V manželstve účastníkov konania došlo k vážnemu a trvalému rozvratu, spôsobenému názorovými nezhodami a nedostatočným záujmom o vzájomnú komunikáciou zo strany navrhovateľa, v dôsledku čoho došlo k citovému odcudzeniu manželov. Toto manželstvo účastníkov neplní svoje spoločenské funkcie, pričom nie je pravdepodobné, že by v budúcnosti došlo k obnove manželského spolužitia manželov. Keďže manželstvo nie je po žiadnej stránke funkčné, zo strany navrhovateľa ani manželky nie je záujem o obnovu manželského spolužitia a také prostredie, v ktorom by žili obaja rodičia spoločne bez racionálnej komunikácie a citového vzťahu nie je vhodné ani na výchovu maloletého dieťaťa. Súd návrhu vyhovel a manželstvo účastníkov konania rozviedol. Pokiaľ ide o úpravu výkonu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode, došlo k zhode rodičov na určení, ktorému z nich majú byť deti zverené do starostlivosti, s čím súhlasil aj procesný opatrovník. Vzhľadom na zhodný návrh rodičov, keďže neboli zistené dôvody, pre ktoré by sa matka nedokázala o deti riadne postarať a zabezpečiť ich potreby, súd dospel k záveru, že je v záujme maloletých detí na ich zverení do výlučnej starostlivosti matke. Procesný opatrovník vykonal šetrenie u matky maloletých detí, zo správy spísanej dňa 8.2.2018 vyplýva, že matka s maloletými deťmi býva v súčasnosti u svojej matky v poschodovom rodinnom dome, majú k dispozícii tri izby. Staršie dieťa sociálnej pracovníčke uviedlo, že sa so svojím otcom stretáva a oboch rodičov má rovnako rád, chce naďalej bývať so svojou matkou a bratom a otca len navštevovať, mladšie dieťa (vzhľadom aj na vek) sa odmietlo rozprávať. Na strane matky neboli zistené žiadne nedostatky, má vytvorené dobré podmienky na zabezpečenie všestranného psychického, fyzického a sociálneho vývinu maloletých detí. Pokiaľ ide o osobné a majetkové pomery na strane matky, táto v čase rozhodovania súdu prvej inštancie poberala rodičovský príspevok vo výške 213,20 eur mesačne, poberá rodinné prídavky na obe deti v sume 47,04 eur mesačne a okrem toho od februára 2018 pracuje ako asistentka učiteľa s 23 hodinovým úväzkom týždenne s príjmom vo výške 690 eur brutto, pracovný pomer má dohodnutý na dobu určitú, do konca augusta 2018. Spoločne s otcom maloletých detí (navrhovateľom) vlastnia byt, nadobudnutý za 68.000 eur v roku 2014, vlastnia dve vozidlá - Škoda Octavia a Citroen C3. Vo výlučnom vlastníctve má VW Golf, ktoré dostala od navrhovateľa darom pred uzavretím manželstva. Založili neziskové združenie R., ktoré prevádzkuje detské jasle. Zriaďovacie náklady predstavovali 25.000 eur, podľa účtovných výkazov, ktoré robila matka, príjem z toho má v rozmedzí 880 až 980 eur mesačne. K zvýšeným výdavkom na deti uviedla, že sú v starostlivosti endokrinológa, z toho dôvodu majú nariadenú diétu - špeciálnu stravu, čo vychádza navyše k bežným výdavkom asi 50 eur na obe deti. Starší syn už chodí do škôlky, stravné predstavuje 25 eur mesačne. Deťom platí poistenie od februára 2016 - 25,20 eur a 23 eur mesačne. Za mesiace február a marec mala matka vykázaný príjem 519,07 eur mesačne. Poukázala na to, že kým žili v spoločnej domácnosti s navrhovateľom mal navrhovateľ príjem cca 1.700 eur mesačne. Na strane navrhovateľa (otca maloletých detí) súd zistil, že je zamestnaný s príjmom 200 eur mesačne, pracuje na štvorhodinový úväzok podľa objednávok a k tomu dostane hotovosť 350 eur, za apríl potvrdil príjem 500 eur. Je vyučený sústružník, nemá žiadne zdravotné problémy, pre ktoré by nemohol pracovať v plnom pracovnom úväzku. Podľa výplatných lístkov mal od marca do decembra 2017 príjem 197,07 eur každý mesiac, od januára t. r. 217,44 eur mesačne, predtým pracoval u iného zamestnávateľa (príjem mal v priemere 344,38 eur mesačne). Poukázal na to, že R. bola zriadená z jeho peňažných prostriedkov, hospodárenie v súčasnosti vykazuje stratu 45.000 eur. Spoločný byt je zaťažený úverom so splátkami 550 eur mesačne, ktoré spláca navrhovateľ za finančnej pomoci svojich rodičov. V októbri 2017 predal nehnuteľnosť nadobudnutú dedičstvom po svojom otcovi za 26.500 eur, tieto peňažné prostriedky spotreboval prevažne na účely chodu R.. Podľa predloženého daňového priznania Rodinného centra R. vykázalo združenie za rok 2017 stratu 10 936 eur (pri príjmoch 9.082,85 eur a výdavkoch 20.019,47 eur). V čase rozhodnutia súdu prvej inštancie boli maloleté deti vo veku 5 a 2 roky, zvýšené výdavky na ich starostlivosť matka má na zabezpečenie špeciálnej stravy, staršie dieťa navštevuje škôlku. Vzhľadom na vek detí, ich (základné) odôvodnené potreby a možnosti a schopnosti otca súd upravil otcovi výšku vyživovacej povinnosti sumou 170 eur a 130 eur mesačne (v zmysle návrhu otca). Takéto výživné spolu s prídavkom na dieťa (keďže matka v súčasnosti vyvažuje svoju vyživovaciu povinnosť k deťom osobnou starostlivosťou a zabezpečením bývania) umožní uspokojiť odôvodnené potreby maloletých. Otec má príjem zo zamestnania, je schopný riadne pracovať v plnom pracovnom úväzku, nepreukázal žiadne významné výdavky, na ktoré je potrebné prihliadať pri určení výšky výživného. Styk otca s maloletými deťmi súd upravil podľa návrhu matky tak ako rozhodol vo výroku, pričom takto upravený styk (styk prebiehajúci každý týždeň) je v záujme rozvíjania a upevňovania vzťahu otca s deťmi. Stretnutia otca s deťmi nad rámec súdnej úpravy možno len podporiť, avšak je potrebné sa na nich s matkou včas s dostatočným časovým predstihom a slušne dohodnúť. O trovách konania rozhodol v zmysle § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal včas odvolanie otec, namietajúc súdom určenú výšku výživného ako aj úpravu styku otca s maloletými deťmi s návrhom na zmenu tak, že odvolací súd zaviaže otca na platenie výživného na mal. K. sumou 120 eur mesačne a na mal. K. sumou 80 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva a zmenou pokiaľ ide o styk otca s maloletými tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletými deťmi každý párny týždeň roka v piatok od 16.00 hod. do nedele do 15.00 hod., počas letných prázdnin každý rok v čase od 1. júla od 9.00 hod. do 7. júla do 16.00 hod. a od 1. augusta od 9.00 hod. do 7. augusta do 16.00 hod., počas Vianočných sviatkov každý párky rok dňa 24. decembra od 9.00 hod. do 19.00 hod. a každý nepárny rok dňa 25. decembra od 9.00 hod. do 19.00 hod. Navrhovateľ uviedol, že od podania návrhu došlo k zmene pomerov na jeho strane a to v zmene zamestnania, kde dosahuje príjem 900 eur brutto. Z neziskovej organizácie R. vystúpil ku dňu 4. mája 2018, v dôsledku čoho jeho príjmy poklesli. Otec spláca mesačne úver vo výške 410 eur, náklady na bývanie, telefón a domácnosť predstavujú cca sumu 150 eur mesačne, výdavky na stravovanie mesačne v sume cca 300 eur, má ďalšie výdavky s cestovaním. Pokiaľ ide o styk, úpravu považuje za nezrealizovateľnú, nakoľko jeho pracovný čas v týždni sa pohybuje do cca 15.30 hod., niektoré dni pracuje do 18.00 hod. Preto navrhuje zmenu styku tak, že bude oprávnený stretávať sa s deťmi každý párny týždeň v sobotu od 9.00 hod. do nedele do 15.00 hod., s prespaním maloletých detí u neho.
5. K odvolaniu otca sa vyjadril procesný opatrovník, ktorý navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu potvrdiť ako vecne správny.
6. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka maloletých detí, ktorá uviedla, že výdavky spojené so starostlivosťou o maloletého K. predstavujú cca 300 eur a so starostlivosťou o maloletého K. cca 280 eur. Mesačne nakupuje potraviny v kvalite BIO vo výške cca 250 eur. Spolu výdavky na starostlivosť o maloleté deti predstavujú sumu 809,18 eur.
7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len C.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - matka dieťaťa (§ 359 a § 362 ods. 1 C.s.p. a § 7 ods. 1 C.m.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 C.s.p.), vzhľadom k potrebe doplnenia dokazovania nariadil v zmysle § 385 ods. 1, v spojení s § 383 C.s.p. vo veci pojednávanie, na ktoré sa dostavili všetci predvolaní účastníci konania. Odvolací súd po doplnení dokazovania výsluchom rodičov a predloženými listinnými dôkazmi dospel k záveru, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, v dôsledku čoho je jeho rozhodnutie vecne správne.
8. Predmetom prvoinštančného konania pod sp. zn. 14P/41/2018 bol návrh navrhovateľky na rozvod a úpravu práv a povinností rodičov na čas po rozvode k maloletým deťom. Predmetom odvolacieho konania s poukazom na odvolacie dôvody otca je preskúmanie správnosti a postupu súdu prvej inštancie, ktorým otcovi určil vyživovaciu povinnosť na obe maloleté deti vo výške 120 eur na každé dieťa.
9. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie návrhom uplatnených nárokov a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil a preto sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia v napadnutých výrokoch o určení výživného a o dlhu na zročnom výživnom, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p. odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:
10. Podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).
11. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Obaja rodičia pritom prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti pritom súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
12. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Konkrétna výška výživného je teda ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávnenej, jednak na strane výživou povinnej osoby. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Odôvodnené potreby dieťaťa môžu byť rôzne podľa okolností každého jednotlivého prípadu, pričom sú závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a rozsahu jeho prípravy na budúce povolanie a ďalších okolností. Výživné pre dieťa nemá slúžiť len na uspokojovanie jeho najzákladnejších hmotných potrieb (jedlo, bývanie, ošatenie, obuv), ale aj ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelávanie, prípravu na povolanie, kultúrne, športové, rekreačné potreby a pod.). Na strane povinnej osoby sa skúmajú jej schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet vyživovaných osôb, výška takéhoto výživného a pod.
13. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.
14. Pokiaľ ide o matkou presne špecifikované výdavky spojené so starostlivosťou o obe deti, odvolací súd má za to, že tieto s ohľadom na vek detí, školskú dochádzku, aktivity, ako aj zdravotné ťažkosti maloletých, predstavujú reálne náklady na ich výživu. Odvolací súd je toho názoru, že je v možnostiach otca zvýšiť svoj príjem, a to s prihliadnutím na svoj vek, zdravotný stav a kvalifikačné schopnosti. Je totiž povinnosťou oboch rodičov venovať všetky sily dôslednému zabezpečeniu výživy maloletých detí, ktoré sú v plnej miere odkázané výživou na svojich rodičov, keďže nie sú schopné samy sa živiť.
15. Tu je potrebné zdôrazniť aj skutočnosť, že matka poskytuje deťom osobnú starostlivosť, zabezpečuje im bývanie, tiež zabezpečuje riadnu starostlivosť, pokiaľ ide o starostlivosť spojenú so zdravotnými ťažkosťami detí, ako aj starostlivosť spojenú so školskými povinnosťami a mimoškolskými aktivitami, pričom odôvodnené potreby kryje finančne vo vyššej miere ako otec.
16. Práve i z tohto dôvodu odvolací súd na základe preskúmania napadnutého výroku rozsudku o určení výživného nezistil okolnosti, pre ktoré by malo byť vyhovené odvolaniu otca v časti požiadavky o určenie ním požadovanej výšky výživného. Napokon otec v konaní pred súdom prvej inštancie nijako nepreukázal mesačné náklady spojené s bývaním a zabezpečením základných životných potrieb ako tvrdil v odvolaní a neučinil tak, resp. nepredložil dôkazy na podporu svojich tvrdení ani v odvolaní, hoci tak urobiť mohol, aby mohol súd prvej inštancie, príp. odvolací súd posúdiť potrebu nevyhnutnosti vynaloženia výdavkov. Treba uviesť, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62ods. 5 ZoR). Odvolací súd má za to, že na strane otca ako povinnej osoby vo vzťahu k maloletým deťom sú dané dostatočné majetkové pomery, ako aj potenciál zvýšiť svoje príjmy tak, aby boli vyššie uvedené potreby maloletých výživným z jeho strany i zo strany matky pokryté, berúc do úvahy i vyššiu mieru osobnej starostlivosti matky o deti.
17. Pokiaľ ide o odvolaním napadnutý výrok, ktorým súd prvej inštancie upravil styk otca s maloletými deťmi (výrok IV. rozsudku), odvolací súd dodáva:
18. Úprava styku tak ako bola určená súdom prvej inštancie je v záujme maloletých detí, ktoré potrebujú určitý čas na to, aby mohol byť realizovaný styk otca s nimi aj počas víkendov, príp. aj počas týždňa s prespaním detí u otca, pretože deti sa nepochybne po rozchode rodičov musia vyporiadať s touto náročnou životnou etapou, ktorá zasiahla do ich života, čo vyplýva aj z vyjadrenia Centra špeciálnopedagogického poradenstva v Dunajskej Strede. Rodičia by mali spolu ohľadom výchovy detí komunikovať, osobné animozity by mali ísť bokom, aby deti mali pocit, že ich ani jeden z rodičov nezrádza (napr.: dodržať sľub, nehádať sa v prítomnosti detí, pochváliť dieťa, venovať pozornosť emóciám dieťaťa a pod.). Najideálnejšie je na forme a čase styku s deťmi sa dohodnúť podľa okolností, ktoré zvážia obaja rodičia, pretože stýkanie sa rodiča s dieťaťom presne podľa rozvrhu by mala byť možnosť posledná zo všetkých, aj keď v niektorých prípadoch, najmä pri problematickej dohode rodičov, jediná schodná cesta. Nevylučuje sa ani možnosť do budúcna zmeny úpravy styku práve s ohľadom na vývoj udalostí, čo bude hlavne závisieť od toho, aký si deti vytvoria pocit rodinnej spolupatričnosti, k čomu potrebujú mať vzťah tak s matkou, ako aj s otcom. Súd pri úprave styku rodiča s maloletým dieťaťom berie v prvom rade ohľad na záujmy dieťaťa a nie na záujmy alebo osobné priania rodiča, preto v tomto smere nemohol akceptovať námietky otca ohľadom zmeny jeho zamestnania a pracovného času.
19. Odvolací súd riadiac sa vyššie uvedeným, preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu podľa ustanovenia § 387 ods. 1 C.s.p. z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdil.
20. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 52 C.m.p. v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 C.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
21. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).