Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6P/93/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno, v konaní pred sudcom JUDr. Máriom Pivarčim, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: J. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom u rodičov, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno, dieťa rodičov - matky: M. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/X, M., a otca: Y. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/X, M., o návrhu otca na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, takto

rozhodol:

I. Súd návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej J. L.Š., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľ doručil súdu dňa 15.10.2018 návrh, v zmysle ktorého žiadal, aby súd maloleté dieťa J. L., nar. XX.XX.XXXX zveril do osobnej starostlivosti otca, ktorý ju bude zastupovať a spravovať jej majetok. Matka je povinná prispievať na jej výživu mesačne sumou 30% zo sumy životného minima mesačne vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred do rúk otca. Styk upraviť nežiadal, vedia sa na ňom dohodnúť. Svoj návrh odôvodnil tým, že s odporkyňou nadviazali známosť ešte pred 13 rokmi. Z tohto vzťahu sa im narodili 3 mal. deti. Do augusta 2015 ich vzťah bol harmonický, potom si partnerka našla inú známosť. Popri tejto známosti sa ešte schádzal intímne s odporkyňou a dňa 16.06.2017 sa im narodilo spoločné dieťa J. L.. Nežijú v spoločnej domácnosti a dohodli sa, že bude vychovávať ich najmenšie dieťa, pretože nový partner jeho bývalej partnerky nedovolí aby si ho matka nechala. Dve staršie deti zostávajú u matky.

2. Dňa 07.01.2019 bola súdu doručená správa zo šetrenia pomerov maloletej. Zo správy vyplýva, že Úrad dňa 30.11.2018 vykonal šetrenie u rodičov na adrese C. XXX/X, M.. Na uvedenej adrese sa nachádza starší rodinný dom, ktorý je vo vlastníctve starého otca z otcovej strany Y. L. nar. XXXX. V čase šetrenia sa v domácnosti nachádzal starý otec, matka mal., otec mal. a mal. deti J. a Z.. Matka mal. poberá rodičovský príspevok 203,20,-Eur mesačne, rodinné prídavky vo výške 118,40,-Eur mesačne a invalidný dôchodok vo výške 184,30,-Eur mesačne. Otec mal. nepracuje, nie je evidovaný na úrade. Dom užívajú všetci spoločne, do režijných nákladov starému otcovi neprispievajú. Vodu majú zo studne, kúrenie je na tuhé palivo. Domácnosť je zariadená starším nábytkom, čistota a hygiena domáceho prostredia bola v čase šetrenia na primeranej úrovni. Otec mal. počas šetrenia úradu uviedol, že tu občas prespáva, ale býva na inej adrese. Úrad odporučil návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností zamietnuť, nakoľko úrad šetrením zistil, že rodičia bývajú v jednej domácnosti a spoločne sa starajú o svoje maloleté deti.

3. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 08.01.2019, na ktoré sa nedostavil navrhovateľ a ani odporkyňa. Súd následne navrhovateľa vyzval, aby súdu osobne, písomne, telefonicky alebo e-mailom oznámil, či na podanom návrhu trvá a žiada, aby súd pokračoval v konaní, alebo berie podaný návrh späť a žiada, aby súd konanie zastavil.

4. Na výzvu súdu navrhovateľ nereagoval. Nariadeného pojednávania, ktoré sa konalo dňa 30.04.2019, sa navrhovateľ a ani odporkyňa bez ospravedlnenia nezúčastnili napriek tomu, že boli na pojednávanie riadne a včas predvolaní. Kolízny opatrovník uviedol, že doporučuje návrh zamietnuť, nakoľko návrh navrhovateľa je účelový, nakoľko rodičia žijú v spoločnej domácnosti a spoločne vychovávajú maloletú.

5. Súd sa oboznámil návrhom, rodným listom maloletej, správou zo šetrenia pomerov zo dňa 28.12.2018, lustráciami v sociálnej poisťovni rodičov, výzvou navrhovateľovi, a ostatnými ku spisu pripojenými dokladmi, a na základe takto vykonaného dokazovania ustálil nasledovný skutočný stav veci:

6. Maloletá J. sa narodila dňa XX.XX.XXXX, ktorá býva so svojimi rodičmi v spoločnej domácnosti na adrese C. XXX/X, M.. Na uvedenej adrese sa nachádza starší rodinný dom, ktorý je vo vlastníctve starého otca z otcovej strany Y. L. nar. XXXX. Matka mal. poberá rodičovský príspevok 203,20 € mesačne, rodinné prídavky vo výške 118,40 € mesačne a invalidný dôchodok vo výške 184,30,€ mesačne. Otec mal. nepracuje, nie je evidovaný na úrade. Dom užívajú všetci spoločne, do režijných nákladov starému otcovi neprispievajú. Vodu majú zo studne, kúrenie je na tuhé palivo. Otec tu občas prespáva, ale býva na inej adrese. Rodičia bývajú v jednej domácnosti a spoločne sa starajú o svoje maloleté dieťa.

7. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

8. Podľa § 24 ods. 1 až 5 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

9. Podľa § 25 ods. 1 a ods. 2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

10. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

11. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného

12. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

13. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

14. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

15. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

16. Primárne súd skúmal, či sú splnené zákonné hmotnoprávne podmienky pre to, aby mohlo byť rozhodnuté o zverení maloletej do starostlivosti jedného z rodičov a súčasne o určení rozsahu vyživovacej povinnosti matky k maloletej.

17. Naplnenie podmienky, že rodičia maloletých detí spolu nežijú, nie je závislé od okolnosti, či spolu bývajú. Splnenie tejto podmienky treba posudzovať s ohľadom na všetky okolnosti, najmä s prihliadnutím na to, či existuje medzi rodičmi vôľa tvoriť rodinu, respektíve vôľa spoločne zabezpečovať jej potreby. V danom prípade súd dospel k záveru, že rodičia spolu žijú, a to nielen na základe toho, že zdieľajú spoločnú domácnosť, ale aj na základe toho, že matka aj otec, hoci každý inou mierou, zabezpečujú potreby rodiny. Z uvedeného je zrejmé, že rodičia sa o rodinu a domácnosť starajú spoločne, podľa svojich možností a schopností; na spoločnom spolužití nič nemení ani fakt, že otec občas prespáva na adrese C. XXX/X, M., ale býva na inej adrese.

18. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané aj to, že starostlivosť o výchovu maloletej zabezpečujú obaja rodičia. Otec sa na jej výchove však preukázateľne tiež podieľa a má s ňou dobrý vzťah. Vzhľadom na uvedené, keďže obaja rodičia vykonávajú osobnú starostlivosť o maloletú, pričom v ich starostlivosti zistené nedostatky neboli, nie je dôvod, aby súd rozhodol o zverení maloletej do starostlivosti iba jedného z rodičov. Rovnako tak súd zamietol ako nedôvodný aj návrh otca na určenie výživného maloletej. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že rodičia zabezpečujú spoločne všetky bytové potreby maloletej. Matka mal. poberá rodičovský príspevok 203,20,-Eur mesačne, rodinné prídavky vo výške 118,40,-Eur mesačne a invalidný dôchodok vo výške 184,30,-Eur mesačne. Otec mal. nepracuje, nie je evidovaný na úrade. Dom užívajú všetci spoločne, do režijných nákladov starému otcovi - majiteľovi domácnosti neprispievajú. Preto súd návrh otca zamietol.

19. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

20. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.

21. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

22. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko účastníci si trovy konania neuplatnili a súd nezistil splnenie podmienok pre aplikáciu § 55 CMP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Komárno, so sídlom Pohraničná 6, 945 01 Komárno, na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.