Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8CoP-287-2018.pdf
PDF · 79.49 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/287/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Marianny Hraboveckej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti F. A. nar. XX.X.XXXX a V. A. nar. XX.X.XXXX zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Poprade, pracovisko Levoča deti rodičov C. A. nar. XX.XX.XXXX bývajúcej v R. na Y. ulici č. XXXX/XX a C. A. nar. XX.XX.XXXX bývajúceho v J. č. XX toho času v W. na N. sv. Z. č. XXX v konaní o návrhu na zvýšenie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 16P 257/2017-56 z 21.5.2018 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 13P 354/2013-52 z 12.3.2015 tak, že zvýšil výživné otca pre maloletého V. A. nar. XX.X.XXXX z minimálneho zákonného výživného vo výške 30% zo sumy životného minima na 100 Eur mesačne počnúc dňom 7.9.2017, ktoré výživné je otec povinný platiť matke vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred a pre maloletého F. A. nar. 13.3.2000 z minimálneho zákonného výživného vo výške 30% zo sumy životného minima na 120 Eur mesačne počnúc dňom 7.9.2017, ktoré je povinný otec platiť matke maloletého vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred. Dlžné výživné pre V. A. vo výške 793,33 Eur za obdobie od 7.9.2017 do 31.5.2018 povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 22 Eur spolu s bežným výživným a dlžné výživné pre maloletého F. A. vo výške 917,54 Eur za obdobie od 7.9.2017 do 31.5.2018 povolil otcovi splácať v mesačných splátkach vo výške 26 Eur spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok. Návrh matky v prevyšujúcej časti zamietol.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletých detí z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a podľa ust. § 62 ods. 1 CMP, súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutkový stav veci. Vytkol konajúcemu súdu, že pri rozhodovaní o zvýšení výživného sa nedostatočne vysporiadal s jeho majetkovými pomermi a odôvodnenými potrebami maloletých detí. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine, kedy obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov a na ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, kedy pri určení výživného prihliada súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Uviedol, že pri určenom výživnom tak, ako to určil súd prvej inštancie, by sa dostal on sám do existenčných problémov bez možnosti si zabezpečiť základné potreby pre svoj život ako je bývanie, strava, či ošatenie. Výživné v určenej výške nie je schopný vzhľadom na svoj príjem platiť. Vyslovil názor, že konajúci súd nepostupoval správne ak pri určovaní výšky výživného vychádzal z jeho príjmu celkove priznaného z podnikateľskej činnosti za rok 2017 vo výške 14.444,92 Eur, čo je 1.203,74 Eur mesačne a nevzal do úvahy ním odpočítané náklady v rámci jeho podnikateľskej činnosti. Po odrátaní paušálnych výdavkov je jeho čistý priemerný mesačný príjem 481,50 Eur mesačne, pričom je absolútne irelevantné, čo preukazuje v rámci jeho daňového priznania kolónka preukázateľne zaplatené poistné v rámci podnikateľskej činnosti. Na základe uvedeného jeho priemerný mesačný zárobok je 480 Eur. Navrhol preto, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že otec bude povinný prispievať na výživu maloletých detí na každé z nich po 60 Eur mesačne.
3. Matka sa k odvolaniu otca nevyjadrila.
4. K odvolaniu otca sa vyjadril kolízny opatrovník, ktorý uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne správny a zákonný a je predovšetkým v prospech maloletých detí. Navrhol preto rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.
5. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
6. Podľa § 387 ods. 1, 2 a 3 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.
7. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v rozsahu danom § 66 CMP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutočný stav veci, ktorý posúdil podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a v súlade s § 191 CSP vyhodnotil dôkazy, každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania na súde prvej inštancie a otec ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie vo veci. K rozsahu podaného odvolania poukazuje na § 65 CMP, podľa ktorého odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dodáva, že vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Medzi tieto náklady patrí bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školských povinností, preprava, poplatky, prípadne primerané náklady na mobilný telefón, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvoj jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečiť dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Vyživovacia povinnosť má niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení, napríklad bývania, treťou formou je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi. Môže ju preukázať napríklad výška mesačných nákladov rodiča, a to súhrne alebo jednotlivé položky. Vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Odvolací súd v danom prípade zdôrazňuje, že vyživovacia povinnosť otca k obidvom maloletým deťom, bola posledný raz upravená v roku 2015, odkedy uplynulo obdobie troch rokov, za ktoré sa podstatne zmenili pomery predovšetkým u maloletých detí, ale zmenili sa pomery aj u otca. Poukazuje aj na skutočnosť, že pri poslednom určení výživného bolo otcovi určené výživné vo výške 30% životného minima, čo predstavovalo priemerne 27 Eur mesačne na každé dieťa, to znamená, že za celé obdobie znášala výraznou mierou matka zabezpečenie obidvoch detí tak po stránke finančnej, ako aj osobnej, pričom priemerný mesačný príjem matky bol a je 400 Eur mesačne. Aj z uvedeného dôvodu odvolací súd dospel k totožnému záveru ako súd prvej inštancie, že otec, ktorý vykonáva podnikateľskú činnosť, musí svoju prácu a výkony organizovať tak, aby bol schopný platiť súdom určené výživné a tým sa primerane podieľať na výžive svojich detí. Odvolací súd ďalej konštatuje, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil výdavky otca, prihliadol na tie, ktoré je nevyhnutné vynaložiť, pričom neprihliadol na výdavky, ktoré nemajú prednosť pred jeho zákonnou vyživovacou povinnosťou. Na základe vykonaného dokazovania po dôslednom oboznámení sa so zisteným skutočným stavom veci a vyjadreniami obidvoch účastníkov konania dospel odvolací súd k záveru, že miera, ktorou sa otec bude podieľať na uspokojovaní odôvodnených potrieb formou určeného výživného, zodpovedá jeho schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom, preto možno konštatovať, že určené výživné súdom prvej inštancie je zákonné. Vo vzťahu k ďalším odvolacím námietkam otca, že konajúci súd nevykonal dostatočne dokazovanie a vykonané dokazovanie nesprávne vyhodnotil, odvolací súd zdôrazňuje, že súd nemusí dať všetky odpovede na otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní.
8. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v celom rozsahu a to tak vo výrokoch o zvýšení výživného, o určení dlžného výživného a spôsobe jeho zaplatenia podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.
9. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 3 vety druhej CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).