Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Csp/211/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Dagmar Aradskou v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, v konaní zastúpený spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., Martinčekova 13, Bratislava, IČO: 50 361 368 proti žalovanému: Ľ. V., nar. XX.X.XXXX, bytom Y., F. XXX/XX, o zaplatenie 6.701,74 eur s príslušenstvom a iné

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 5.221,02 eur s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 5.221,02 eur od 1.8.2018 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd žalobu v časti istiny prevyšujúcej sumu 5.221,02 eur, ako aj v časti úrokov vo výške 2.800,28 eur, v časti úrokov vo výške 1.565,53 eur, v časti 12,9 % úroku od 1.8.2018 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti úroku z omeškania zamieta.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 3,14 % náhradu trov konania do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia o výške náhrady trov konania, o ktorej súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 2.11.2018 si Poštová banka, a.s. ako pôvodný žalobca uplatnila voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy istiny vo výške 6.701,74 eur s úrokom vo výške 2.800,28 eur, s úrokom vo výške 1.565,53 eur, s 12,9% úrokom ročne zo sumy 6.701,74 eur od 1.8.2018 do zaplatenia, s 5,05% úrokom z omeškania ročne zo sumy 6.701,74 eur od 1.8.2018 do zaplatenia a náhradu trov konania. Uplatnený nárok pôvodný žalobca odôvodnil tým, že 21.5.2013 uzavrel ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o úvere č. 7476439586, súčasťou ktorej sú Všeobecné obchodné podmienky, Obchodné podmienky pre úver. Na základe zmluvy bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 7.000 eur, pričom sa žalovaný zaviazal vrátiť poskytnuté prostriedky v splátkach vo výške podľa zmluvy o úvere. V dobe od uzatvorenia zmluvy žalovaný splatil svoj záväzok len čiastočne, pričom jednotlivé platby a spôsob ich započítania sú uvedené v časti „Zaplatené splátky“ listiny „Aktuálny zostatok“, ktorá je vyhotovená z bankového informačného systému žalobcu. V dobe od uzatvorenia zmluvy do 31.7.2018 žalovaný splatil svoj záväzok len čiastočne, keď na istinu zaplatil 298,26 eur, na úroky zaplatil sumu 1.100,37 eur a na poplatky zaplatil sumu 240,35 eur. Po 31.7.2018 žalovaný nerealizoval žiadne úhrady. V dôsledku omeškania žalovaného vzniklo veriteľovi v zmysle Obchodných podmienok pre úver právo požadovať predčasné splatenie úveru vrátane príslušenstva. Žalovanému bolo zaslané upozornenie pred zosplatnením úveru, v ktorom bol oboznámený s tým, že pohľadávka zo Zmluvy je viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti. Žalovaný úhradu nerealizoval v určenej 15 dňovej lehote, a tak Poštová banka, a.s. pristúpila k zosplatneniu úveru listom - Výzva na úhradu dlžnej sumy, následkom čoho sa stal celý úver vrátane príslušenstva predčasne splatným. V súlade s Obchodnými

podmienkami vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť za poskytnutý úver veriteľovi úrok, pričom v zmluve je dojednaná sadzba vo výške 12,9% ročne. Dátum začatia úročenia od 1.8.2018 je deň nasledujúci po dni vystavenia listiny Aktuálny stav úveru zo dňa 31.7.2018, v ktorej je špecifikovaná pohľadávka vrátane vyčíslených úrokov.

Pôvodný žalobca za dôkaz označil zmluvu o úvere, Obchodné podmienky pre úver, Všeobecné obchodné podmienky, predpis splátok, listinu Aktuálny stav úveru, upozornenie, výzvu na úhradu dlžnej sumy, špecifikáciu úrokov, sadzobník poplatkov, výpis z úverového účtu.

2. Podaním doručeným súdu dňa 4.1.2019 Poštová banka, a.s. ako pôvodný žalobca súdu oznámila, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok z 25.10.2018, uzavretej medzi Poštovou bankou, a.s. ako postupcom a spoločnosťou BENCONT COLLECTION, a.s. ako postupníkom, postupca postúpil okrem iného uvedenej spoločnosti postupníka aj pohľadávku voči žalovanému, ako vyplýva z prílohy zmluvy o postúpení. Preto navrhol rozhodnúť o zmene žalobcu. Súčasne bol súdu doručený súhlas spoločnosti BENCONT COLLECTION, a.s. so vstupom do predmetného konania.

Súd uznesením zo dňa 22.1.2019 na návrh postupcu rozhodol o pripustení zmeny na strane žalobcu tak, že na miesto pôvodného žalobcu vstúpila spoločnosť BENCONT COLLECTION, a.s. ako nový žalobca.

3. Žalobca v podaní doručenom súdu 27.3.2019 uviedol, že úver bol vyhlásený za predčasne splatný dňa 2.11.2015. Taktiež uviedol, že žalovaný úhrnom zaplatil sumu 1.778,98 eur, z ktorej sumu 380,35 eur započítal na poplatky, sumu vo výške 1.100,37 eur započítal na zmluvné úroky a úroky z omeškania a sumu vo výške 292,86 eur započítal na istinu. Ďalej uviedol, že v listine Aktuálny stav úveru uvedená suma 2.800,28 eur predstavuje sumu úrokov a úrokov z omeškania odo dňa uzavretia zmluvy do 12.4.2017 a suma 1.565,53 eur predstavuje sumu vyčíslených úrokov a úrokov z omeškania od 12.4.2017 do 31.7.2018. Poukázal na skutočnosť, že žalovaný sa zaviazal úver splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 113,27 eur vždy k 25. dňu v mesiaci, počnúc dňom 25.6.2013, pričom mesačná splátka vo výške 113,27 eur pozostávala zo splátky istiny a úroku vo výške 105 eur a z poplatku za poistenie úveru vo výške 8,27 eur, ktorého výška bola určená v zmysle Sadzobníka poplatkov. Suma zmluvných úrokov do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru predstavuje sumu 2.141,06 eur a suma úrokov z omeškania do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru predstavuje sumu 22,62 eur, teda spolu sumu vo výške 2.163,68 eur, z ktorej žalovaný uhradil sumu 965,02 eur, a tak výsledná suma zmluvných úrokov a úrokov z omeškania do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru tak predstavuje sumu vo výške 1.198,66 eur. Po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru do 31.7.2018 suma zmluvných úrokov predstavuje sumu 2.373,30 eur a suma úrokov z omeškania predstavuje sumu 929,08 eur, spolu sumu 3.302,28 eur, od ktorej boli odrátané úhrady žalovaného vo výške 135,35 eur, a tak suma zmluvných úrokov a úrokov z omeškania po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru do 31.7.2018 predstavuje sumu 3.167,03 eur. Spolu úroky predstavujú sumu vo výške 4.365,69 eur. Žalobca v ďalšom poukázal aj na rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C-42/2015 a zákon č. 279/2017 Z.z. a venoval sa odôvodneniu svojho nároku na zmluvný úrok po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru s poukazom na § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka. V ďalšom tabuľkovo špecifikoval zmluvný úrok z istiny, sankčný úrok z omeškaných splátok, vklady na úroky, úroky po zosplatnení a vklady na úroky, pričom pripojil aj kalkulačku pre výpočet RPMN.

4. Súd dňa 30.4.2019 otvoril pojednávanie vo veci s tým, že pojednával v neprítomnosti riadne predvolaného právneho zástupcu žalobcu.

Žalovaný uviedol, že by chcel platiť, no nevie kde a ako.

5. V súlade s § 181 ods. 2 CSP súd určil, že medzi stranami nie je sporné uzavretie zmluvy, sporný je však rozsah uplatneného nároku, keďže súdu sa javí pre absenciu podstatných náležitostí úverovej zmluvy byť čerpaný úver bezúročný a bez poplatkov. Súčasne súd uviedol, že vo veci vykoná dokazovanie listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah súdneho spisu.

6. Súd vykonal dokazovanie podľa § 295 CSP a hodnotil vec s prihliadnutím na žalobný petit a na žalobou vymedzené rozhodujúce skutočností, z existencie ktorých žalobca vyvodzoval opodstatnenosť svojej pohľadávky najmä s poukazom na ustanovenie § 294 CSP, podľa ktorého zmena žaloby (vrátane zmeny skutkových tvrdení) nie je prípustná v konaní voči žalovanému spotrebiteľovi. Žalobca musí

v žalobe jasne, stručne a zrozumiteľne uviesť skutočnosti, od ktorých odvodzuje porušenie svojho subjektívneho práva v sporovom konaní. Opísanie rozhodujúcich skutočností má obsahovať samotná žaloba, ktorá má popisovať nárok po skutkovej stránke a nemožno tieto skutočnosti nahrádzať odkazom na pripojenú listinu (§ 132 CSP).

7. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v zákone č. 129/2010 Z.z., ktorý je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka, s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv, predpisom lex specialis. Súd teda daný vzťah strán sporu posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 1 ods. 1, 2, § 2, § 9 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom k 21.5.2013, § 52 a nasl. OZ, § 497 a nasl. Obchodného zákonníka.

8. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že medzi postupcom ako veriteľom a (len) žalovaným bola dňa 21.5.2013 uzavretá zmluva o úvere pôžička na bývanie, na základe ktorej postupca poskytol žalovanému ako dlžníkovi úver vo výške 7.000 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť 120 mesačnými splátkami po 113,27 eur, resp. splátkami s popl. za správu úv. účtu 115,77 eur, splatnými k 25. dňu v mesiaci, pričom termín konečnej splatnosti úveru bol určený na 25.5.2023, pri ročnej úrokovej sadzbe vo výške 12,9%, pri RPMN 14,96% a priemernej RPMN vo výške 13,79%, pri celkovej výške nákladov 5.871,01 eur.

Podaniami z 12.8.2015, resp. z 31.10.2015, postupca vyzýval žalovaného, ale aj Agnesu Bandovú (?) na úhradu omeškaných splátok zo Zmluvy o úvere 7476439586, vo výške 709,27 eur a poplatkov vo výške 1,15 eur, resp. vo výške 1.034,42 eur a poplatkov vo výške 11,15 eur s tým, že ak nedôjde k úhrade dlžnej sumy, je postupca oprávnený vyhlásiť úver predčasne splatným. Podaním z 2.11.2015 adresovaným žalovanému, ale aj Agnese Bandovej (?) postupca vyhlásil pohľadávku zo zmluvy o úvere č. 7476439586 za predčasne splatnú v celom rozsahu s tým, že túto špecifikoval ako dlžnú istinu vo výške 6.701,74 eur, úrok vo výške 1.198,72 eur, poplatky za upomienky vo výške 14,65 eur, úhrnom vo výške 7.915,11 eur. Súčasne vyzval žalovaného, ale aj Agnesu Bandovú (?) k úhrade vyčíslenej dlžnej sumy do 10 dní od doručenia výzvy. Z fotokópie doručeniek na čl. 19-20, resp. čl. 89-90, resp. čl. 21, resp. čl. 91 súdneho spisu vyplýva, že žalovaný, ale aj Agnesa Bandová (?) si zásielky postupcu prevzali dňa 5.11.2015.

Z tvrdení žalobcu na čl. 142 vyplýva, že žalovaný uhradil svojmu veriteľovi úhrnom sumu vo výške 1.778,98 eur (podľa aktuálneho stavu úveru od 13.6.2013 do 12.4.2017 vrátane), pričom z platieb žalovaného pôvodný veriteľ započítal len sumu vo výške 298,26 eur na úhradu istiny. Žalovaný ďalšie úhrady nerealizoval.

9. Súd dospel k záveru, že pokiaľ v zmluve uzatvorenej medzi postupcom a (len) žalovaným dňa 21.5.2013 nie sú uvedené žiadne poplatky (s výnimkou za správu a vedenie úv. účtu 2,5 eur, pričom na poplatok splatný po 9.6.2013 veriteľovi nárok zanikol - § 37 ods. 21 zákona č. 483/2001 Z.z. v znení účinnom od 10.6.2013 v spojení s § 122s ods. 4 citovaného zákona), veriteľ žalovaného s poukazom na § 9 ods. 9 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom k 21.5.2013 nemohol od žalovaného ako spotrebiteľa požadovať poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve, ktorá navyše, podľa textu zmluvy, nemá ani žiadne prílohy. Prílohou úverovej zmluvy nie sú ani Sadzobník poplatkov, ani VOP postupcu, ani Obchodné podmienky pre úver, pričom tieto nie sú ani opatrené podpismi zmluvných strán, a preto nemôžu tvoriť zmluvnú dokumentáciu vzťahu strán sporu (bod 45. rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15 z 9.11.2016 dostupný na www.curia.europa.eu <http://www.curia.europa.eu>).

10. V danom prípade v písomnom vyhotovení úverovej zmluvy uzavretej zmluvnými stranami dňa 21.5.2013 absentuje podstatný údaj o dobe trvania zmluvy (§ 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy), ale aj údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť (§ 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy), čo s poukazom na § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť žalovaným čerpaného úveru.

Aj podľa bodov 42, 43 rozsudku Súdneho dvora C-42/15, na ktorý poukazoval žalobca v podaní doručenom súdu 27.3.2019, písomne vyhotovená zmluva o úvere musí zrozumiteľne a presne uvádzať náležitosti upravené v článku 10 ods. 2 smernice 2008/48 (písm. c/ - zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza dĺžku trvania zmluvy), pričom všetky tieto náležitosti sa musia povinne zahrnúť do takejto zmluvy. V zmysle bodu 45. citovaného rozsudku, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí byť

podpísaná zmluvnými stranami a táto požiadavka podpísania sa vzťahuje na všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere uvedené v článku 10 ods. 2 smernice 2008/48.

V zmluve z 21.5.2013 je síce uvedený dátum konečnej splatnosti úveru, ktorý však nemožno stotožniť s (v zmluve neuvedenou) dobou trvania zmluvy, najmä keď doba trvania zmluvy, ale aj termín konečnej splatnosti, boli esenciálnymi náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Preto aj v danej úverovej zmluve žalovaného mala byť zrozumiteľne uvedená doba trvania zmluvy. Súd poznamenáva, že ani údaj o počte mesačných splátok, ktorý je v zmluve o úvere špecifikovaný číslom 120, nie je možné stotožňovať s pojmom doba trvania zmluvy.

V zmluve z 21.5.2013 úplne absentuje ďalšia podstatná náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a to údaj o celkovej čiastke v zmysle § 2 písm. h/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítanú na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Nie je zrejmé, prečo by si priemerný spotrebiteľ mal matematickým úkonom, a to súčtom výšky úveru a celkových nákladov spojených s úverom, vypočítať celkovú čiastku najmä keď profesionál dodávateľ tento výpočet do textu formulára úverovej zmluvy nedal a dať mal (§ 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy), pod hrozbou bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru.

Navyše, pokiaľ žalovaným čerpaný úver bol splatný 120 splátkami po 115,77 eur, celkové náklady spotrebiteľa boli vo výške 6.892,40 eur [(120 x 115,77) - 7.000], resp. vo výške 6.592,40 eur v prípade splátok po 113,27 eur, ale určite nie vo výške 5.871,01 eur, ako je to uvedené v zmluve, v ktorej úplne absentuje údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť v zmysle § 2 písm. h/ zákona č. 129/2010 v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť pri čerpaní úveru vo výške 7.000 eur a pri 120 splátkach po 113,27 eur, predstavuje sumu vo výške 13.592,40 eur a pri 120 splátkach po 115,77 eur, predstavuje sumu vo výške 13.892,40 eur, kým po pripočítaní nákladov vo výške uvedenej v úverovej zmluve žalovaného - 5.871,01 eur - k výške čerpaného úveru - 7.000 eur - by celková čiastka, ktorú by mal žalovaný uhradiť, predstavovala (len) sumu 12.871,01 eur, čo je pri počte splátok a ich výške matematicky vylúčené. Navyše, z úverovej zmluvy žalovaného vôbec nevyplýva pravdivosť tvrdenia žalobcu, že mesačná splátka vo výške 113,27 eur pozostávala zo splátky istiny a úroku, a to vo výške 105 eur a z poplatku za poistenie úveru vo výške 8,27 eur.

V zmluve teda absentuje údaj o celkovej čiastke v zmysle § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, s poukazom na § 2 písm. h/ citovaného zákona. V zmysle § 2 písm. g/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok. Podľa formulára úverovej zmluvy sa poistenie úveru už predpokladalo v jeho predtlači ako základný súbor poistenia.

Z uvedeného je zrejmé, že pri výpočte RPMN neboli s poukazom na § 19 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. použité celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom v zmysle § 2 písm. g/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, ale nižšie náklady (len vo výške 5.871,01 €). Potom veriteľ žalovaného v úverovej zmluve nepochybne uviedol RPMN v nižšej výške oproti skutočnej výške, teda v neprospech spotrebiteľa, ktorého tým uviedol do omylu, keď je známe, že čím nižšia je RPMN, tým je úver lacnejší. Aj z uvedeného dôvodu je úverová zmluva uzavretá zmluvnými stranami dňa 21.5.2013 bezúročná a bez poplatkov, s poukazom na § 11 ods. 1 písm. d/ citovaného zákona. Kalkulačka výpočtu RPMN, ktorú žalobca dodatočne súdu predložil na čl. 151-152 súdneho spisu nemá pre daný spor výpovednú hodnotu, najmä keď sa v nej kalkuluje len so 118 splátkami (len) po 107,50 eur oproti v zmluve upraveným 120 mesačným splátkam po 113,27 eur, pričom podľa uvedenej kalkulačky výška 119. splátky mala byť len vo výške 46,07 eur oproti v zmluve upravenej splátke 113,27 eur a 120. splátka bola vo výške 0 (slovom nula) eur.

Súd má za to, že veriteľovi žalovaného nevznikol nárok ani na poistné, nakoľko poistenie, tak ako bolo v predmetnej úverovej zmluve „dojednané“ (poistenie schopnosti splácať úver : Základný súbor poistenia), nezodpovedá ustanoveniam § 788 a nasl. OZ o poistných zmluvách, najmä keď nie sú

zrejmé práva a povinnosti poisťovateľa a poisteného, ktorí nie sú v zmluve vôbec identifikovaní a ani práva a povinnosti pôvodného veriteľa, vôbec nie je zrejmý rozsah plnenia, výška poistnej sumy, výška poistného, poistná doba. Žalobca súdu síce tvrdil, že aj v danom prípade došlo k poisteniu, nepredložil súdu žiaden iný doklad preukazujúci nielen vznik, ale ani rozsah a podmienky akéhokoľvek poistenia zaťažujúceho žalovaného platením poistného a vôbec nepreukázal existenciu poistenia. Z uvedených dôvodov podľa názoru súdu veriteľovi žalovaného nevznikol nárok na poistné.

11. Pokiaľ úver čerpaný žalovaným vo výške 7.000 eur je bezúročný a bez poplatkov a žalovaný na takto čerpaný úver uhradil celkom sumu vo výške 1.778,98 eur, dlh žalovaného na bezúročnom a bezpoplatkovom úvere predstavuje sumu 5.221,02 eur (7.000 - 1.778,98). S poukazom na uvedené súd žalobe vyhovel v časti 5.221,02 eur titulom dlžnej istiny a v časti istiny prevyšujúcej sumu 5.221,02 eur ako aj v časti vyčíslených úrokov, či už vo výške 2.800,28 eur ako aj vo výške 1.565,53 eur a v časti 12,9% úroku ročne od 1.8.2018 do zaplatenia súd žalobu zamietol ako nedôvodnú..

12. Z dlžnej sumy prisúdenej istiny vznikol žalobcovi nárok na úrok z omeškania podľa § 517 ods. 1, 2 OZ, v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., a to o 5 percentuálnych bodov vyšší ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, ktorej výška k 1.8.2018 bola 0,00%. Súd s poukazom na § 216 ods. 1, 2 CSP žalobcovi priznal z prísudku 5% úrok z omeškania ročne od 1.8.2018 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti úroku z omeškania žalobu zamietol.

13. V spore s viacerými (vyčíslenými) nárokmi bol žalobca len čiastočne úspešný (51,57%), pričom neúspech žalobcu v časti istiny, ale aj v časti vyčíslených úrokov je úspechom žalovaného (48,43%), ktorý sa odrátava od úspechu žalobcu. S poukazom na § 262 ods. 1 CSP súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 CSP tak, že procesne úspešnejšiemu žalobcovi priznal 3,14% náhradu trov konania.

14. Lehotu na plnenie súd žalovanému určil v súlade s § 232 ods. 3 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Komárno, Pohraničná č. 6, Komárno, na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.