Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_8CoP-338-2018.pdf
PDF · 90.56 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/338/2018
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci navrhovateľky D. Q. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v Q.-P. č. XXX proti P. E. nar. XX.X.XXXX bývajúcemu na M. ul. č. X v Q. právne zastúpenému advokátkou JUDr. Andreou Tkáčovou so sídlom Magurská č. 3 v Košiciach v konaní o určenie otcovstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej D. Q.Š. nar. XX.X.XXXX zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Košice I z 1.6.2018 č.k. 13C/81/2016 - 132 takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľka domáhala určenia, že P. E. nar. XX.X.XXXX je otcom mal. D. Q. nar. XX.X.XXXX, lebo jeho otcovstvo bolo vylúčené znaleckým dokazovaním z odboru genetiky odvetvia analýzy DNA. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1, 2 CSP a mužovi, ktorého otcovstvo malo byť určené priznal právo na náhradu trov konania proti navrhovateľke v rozsahu 100%.
2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľka z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d) a f) CSP, pretože konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
3. Konajúci súd uznesením 20.8.2018 č.k. 13C/81/2016 - 144 vyzval navrhovateľku, aby v lehote 15 dní od doručenia uznesenia doplnila odvolanie tak, aby bolo zrejmé v akom rozsahu rozsudok Okresného súdu Košice I z 1.6.2018 č.k. 13C/81/2016 - 132 napáda a čoho sa podaným odvolaním domáha (ako chce, aby odvolací súd rozhodol, čiže, aby navrhovateľka uviedla odvolací návrh, t.j. petit). Predmetné uznesenie bolo navrhovateľke doručené 27.8.2018.
4. Dňa 10.9.2018 navrhovateľka na výzvu konajúceho súdu doručila podanie, v ktorom uviedla, že žiada o vykonanie nových testov DNA z krvi.
5. Dňa 12.9.2018 navrhovateľka doplnila svoje odvolanie, kde uviedla, že rozsudok Okresného súdu Košice I z 1.6.2018 č.k. 13C/81/2016 - 132 napáda odvolaním v celom rozsahu a vytkla konajúcemu súdu, že nevykonal všetky dôkazy, ktoré v konaní mali byť vykonané, pretože pokiaľ sa koná o maloletých, súd má vykonať všetky dôkazy, aj tie, ktoré neboli navrhované, ale na objasnenie veci a rozhodnutie vo veci samej súd potrebné. Tvrdila, že v konaní nemala možnosť navrhnúť kontrolný znalecký posudok a tiež nemala možnosť vyjadriť k tomu, z akých dôvodov so závermi znaleckého posudku nesúhlasí. Tvrdila, že v rozhodnom čase nemala inú známosť a s nikým iným okrem odporcu intímne nežila. Navrhovateľka si je istá, že otcom mal. dieťaťa nemôže byť nikto iný ako muž, ktorého
otcovstvo má byť určené, preto bolo potrebné, aby znalec podal aspoň písomné vysvetlenie k tomu, ako je možný takýto výsledok znaleckého dokazovania. Odvolanie vo výroku o náhrade trov konania odôvodnila tým, že na jej strane existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali nepriznať odporcovi trovy konania. Konštatovala, že je na materskej dovolenke, čomu zodpovedá aj jej príjem, sama sa stará o dieťa a úhrada trov konania by jej spôsobila finančné problémy. V závere navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
6. Muž, ktorého otcovstvo má byť určené vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky uviedol, že podanie navrhovateľky podľa jeho názoru postráda náležitosti odvolania (ust. § 363 CSP) a v odvolacom konaní nie sú prípustné prostriedky procesného útoku alebo obrany, ktoré procesnou stranou neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie. Navrhol odvolanie navrhovateľky odmietnuť podľa st. § 386 písm. d) CSP, nakoľko odvolanie nemá náležitosti podľa ust. § 363 CSP a pre jeho vady nemožno v konaní pokračovať. Konštatoval, že navrhovateľka síce odvolanie doplnila, ale po uplynutí 15 dňovej lehoty stanovenej rozhodnutím súdu, teda z jej odvolania nie je zrejmé v akom rozsahu sa napáda a čoho sa navrhovateľka domáha. V závere uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za vecne správny a podľa jeho názoru konajúci súd dostatočne zdôvodnil a aj uviedol ako dospel k jednotlivým záverom a ako vyhodnotil jednotlivé dôkazy.
7. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny.
8. Konania vo veciach určenia rodičovstva a konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa Zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).
9. Podľa ust. § 2 ods. 1 Zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
10. Podľa ust. § 363 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
11. Skôr ako odvolací súd pristúpil k vecnému prejednaniu odvolania, vzhľadom na obsah vyjadrenia muža, ktorého otcovstvo má byť určené, konštatuje, že odvolanie navrhovateľky (doplnené dňa 10.9.2018 a dňa 12.9.2018) obsahuje všetky náležitosti, ktoré vyžaduje zákon v ust. § 363 Civilného sporového poriadku, nota bene je spôsobilé na prejedanie v odvolacom konaní.
12. V posudzovanom veci je z obsahu spisu a podaného odvolania navrhovateľky zrejmé, že súd prvej inštancie nenechal bez povšimnutia skutočnosť, že odvolanie navrhovateľky doručené súdu 27.7.2018 (čl. 142) neobsahovalo zákonné náležitosti odvolania vyžadované vyššie citovaným ustanovením § 363 CSP, a to odvolací návrh a údaj o tom, v akom rozsahu sa rozhodnutie súdu napáda. Keďže odvolanie je vždy podaním vo veci samej (§ 123 ods. 2 CSP), na uvedené sa primerane použije ust. § 129 CSP a súd prvej inštancie je povinný vyzvať odvolateľa na odstránenie vád odvolania uznesením. V uznesení súd prvej inštancie uvedie, v čom spočíva vada odvolania, ako ho treba doplniť alebo opraviť, a určí na tento úkon lehotu nie kratšiu ako 10 dní (§ 129 ods. 1 a 2 CSP). Súčasne odvolateľa poučí o následkoch neodstránenia vád spočívajúcich v odmietnutí odvolania podľa § 386 písm. d) CSP. Konštatuje, že súd prvej inštancie postupoval dôsledne v zmysle ust. § 373 ods. 1 CSP, keď odvolateľku vyzval na odstránenie vád odvolania predpísanou zákonnou formou (uznesením), pričom určil lehotu 15 dní od doručenia rozhodnutia. Lehota, ktorú súd určí v uznesení určil podľa § 129 CSP je lehotou sudcovskou a jej márne uplynutie nespôsobuje nemožnosť vytknuté vady podania odstrániť neskôr, dokiaľ súd z ich neodstránenia nevyvodí zákonom predpísané následky, t.j. v danom prípade pred odmietnutím odvolania odvolacím súdom podľa ust. § 386 písm. d) CSP. V súdenej veci odvolateľka doplnila odvolanie tak, aby spĺňalo všetky zákonom vyžadované náležitosti (§ 363 CSP) síce po uplynutí 15 dňovej lehoty stanovenej súdom, ale pred rozhodnutím odvolacieho súdu o podanom odvolaní, preto nie je dôvod, aby odvolací súd nepristúpil k vecnému prejednaniu podaného odvolania.
13. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na zmenu, preto ho podľa § 389 ods. 1 písm. c ) CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).
14. Podľa § 31 CMP súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní.
15. Podľa § 32 CMP účastníci sú povinní úplne a pravdivo opísať skutkové okolnosti potrebné na rozhodnutie. Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení.
16. Podľa § 35 CMP súd je povinný zistiť skutočný stav veci.
17. Podľa § 36 CMP súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.
18. Z citovaného zákonného ust. § 36 CMP vyplýva, že v mimosporových konaniach, ktorým je aj konanie o určenie otcovstva (§ 105 CMP), platí vyšetrovacia zásada, ktorá znamená, že súd je povinný zisťovať čo najdôslednejšie skutočný stav veci. Súd pritom určí, ktoré z navrhnutých dôkazov je potrebné vykonať a vykoná aj iné dôkazy potrebné na zistenie skutočného stavu, aj keď ich účastníci konania nenavrhli. Nie je vylúčené, aby si súd osvojil (fakultatívne) zhodné tvrdenia účastníkov, ale len za splnenia podmienky, že nemá pochybnosti o ich pravdivosti a zároveň nie sú v rozpore s vykonaným dokazovaním.
19. Podľa ust. § 94 ods.1, 2 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,Zákon o rodine“) ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd. Za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.
20. V konaní bolo preukázané, že k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov nedošlo, takže matka ako navrhovateľka aj v mene maloletého dieťaťa podala návrh o určenie otcovstva voči P. E. na súde. V zmysle citovaného ustanovenia Zákona o rodine za otca dieťaťa sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v dobe, od ktorej neprešlo do narodenia dieťaťa menej než 180 a viac než 300 dní, pokiaľ jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti. V záujme ochrany nielen práv dieťaťa je povinnosťou súdu, aby vykonal náležité dokazovanie pre správne a zákonom zodpovedajúce súdne rozhodnutie. V konaní o určenie otcovstva súd musí náležitým spôsobom zisťovať nielen všetky okolnosti, ktoré tvoria skutkový základ domnienky otcovstva svedčiaci mužovi, ktorého otcovstvo má byť určené v zmysle citovaného zákonného ustanovenia, ale i prípadné okolnosti, ktoré vylučujú otcovstvo označeného muža. V spore o určenie otcovstva je preto potrebné vykonať všetky dostupné dôkazy svedčiace o realite rozhodnej pre rozhodnutie vo veci.
21. Po preskúmaní napadnutého rozsudku a konania, ktoré mu predchádzalo zastáva odvolací súd názor, že súd prvej inštancie sa dôsledne neriadil ust. § 36 CMP a nezisťoval všetky okolnosti významné pre rozhodnutie o určenie otcovstva. Z obsahu spisu nepochybne rezultuje záver, že navrhovateľka a muž, ktorého otcovstvo má byť určené udržiavali intímny pomer v rozhodnej dobe pri splodení dieťaťa a nie sú tu závažné okolnosti, ktoré by vylučovali otcovstvo tohto muža. Muž, ktorého otcovstvo má byť určené pohlavný styk s navrhovateľkou ako taký na pojednávaní dňa 1.12.2016 poprel, odvolací súd však zdôrazňuje, že na toto tvrdenie neprihliadol, vzhľadom na podanie označeného muža z 3.5.2016 (čl. 19), v ktorom rozsiahlo opisuje ako sa dozvedel o tehotenstve navrhovateľky a ako sa na dieťa tešil, no následne mal pochybnosti či je jeho, pretože mu ho oznámila vo vyššom štádiu tehotenstva. Preto ak po preukázaní, že matka dieťaťa v rozhodnej dobe pri splodení dieťaťa súložila s označeným mužom a ak vykonané znalecké dokazovanie tohto muža vylúči z otcovstva, v záujme spoľahlivosti a presvedčivosti rozhodnutia o určení otcovstva mal konajúci súd uložiť znalcovi, aby podal vysvetlenie (§ 208 ods. 3 CSP), prípadne vypracoval nový znalecký posudok alebo ustanovil iného znalca, aby vec znovu posúdil a vyjadril sa aj k správnosti už podaného znaleckého posudku. Uvedené tzv. vyššie dobrozdanie (R 1/1981) je namieste v prejednávanej veci, nakoľko navrhovateľka konzistentne tvrdí, že s iným mužom v rozhodnej dobe pre splodenie dieťaťa nesúložila a súlož domnelého muža s navrhovateľkou bola
preukázaná. V rámci preskúmania správnosti znaleckého posudku je možné opakovane vykonať aj celý test DNA, ak nie je možné pri preskúmaní postupu pri odbere a spracovaní vzoriek biologického materiálu u zúčastnených osôb spoľahlivo vylúčiť, že nedošlo k zámene osôb pri odbere vzoriek biologického materiálu, alebo k zámene vzoriek pri izolácii DNA.
22. Pokiaľ súd prvej inštancie založil svoj právny názor, že je vylúčené otcovstvo označeného muža k maloletému dieťaťu len na závere znaleckého posudku prof. RNDr. J. P., PhD. bez toho, aby mu predchádzalo hore opísané náležité dokazovanie (výsluch znalca) a preskúmanie znaleckého posudku v rámci tzv. vyššieho dobrozdania, pričom navrhovateľka jeho výsledok namietala už v priebehu konania na súde prvej inštancie (podanie na čl. 107) a v podstate kontrolný znalecký posudok žiadala aj v podanom odvolaní (§ 63 CMP), nie je možné napadnuté rozhodnutie považovať za vecne správne a zodpovedajúce zákonu.
23. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie dôsledne nerešpektoval ust. § 36 CMP, na zistenie skutočného stavu veci nevykonal potrebné dokazovanie, a preto neboli preukázané ani všetky okolnosti, ktoré sú relevantné pre rozhodnutie o určení otcovstva označeného muža, odvolací súd zrušil rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, keďže rozsah dokazovania, ktoré je potrené vykonať zjavne prekračuje rámec, resp. účel odvolacieho konania.
24. Po vrátení veci bude úlohou súdu prvej inštancie dôsledne zistiť skutočný stav veci a vykonať, resp. doplniť dokazovanie v naznačenom smere, vysporiadať sa aj s okolnosťami a tvrdeniami účastníkov, ktoré vyšli najavo v odvolacom konaní, opätovne rozhodnúť a svoje rozhodnutie odôvodniť tak, aby zodpovedalo požiadavkám vyplývajúcim z ust. § 220 ods. 2 CSP, teda aby jeho závery boli logicky správne, presvedčivé a spätne preskúmateľné.
25. Navrhovateľka napadla odvolaním aj výrok o trovách konania účastníkov.
26. Podľa ust. § 53 CMP v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom, ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať.
27. Podľa ust. § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
28. Podľa ust. § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
29. Súd prvej inštancie priznal v napadnutom rozsudku mužovi, ktorého otcovstvo malo byť určené proti navrhovateľke právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s poukazom na ust. § 262 ods. 1, 2 CSP, nakoľko tento bol v konaní úspešný, a preto má právo na náhradu trov konania proti navrhovateľke.
30. Odvolací súd konštatuje, že Civilný mimosporový poriadok je vo vzťahu k CSP špeciálnym predpisom, a preto majú ustanovenia Civilného mimosporového poriadku vždy prednosť pred ustanoveniami generálneho procesného kódexu, najmä ak sa jedná o oblasť právnej úpravy, ktorú upravujú oba tieto procesné predpisy. V prípade trov konania sa nepochybne jedná o oblasť právnej úpravy, ktorá je upravená oboma predpismi. Civilný mimosporový poriadok upravuje uvedenú oblasť odlišne a ustanovenia týkajúce sa nároku upravuje priamo. Vzhľadom k uvedenému nie je preto na mieste v prípade trov v mimosporovom konaní uplatňovať všeobecný procesný predpis tak, ako ho aplikoval súd prvej inštancie, keď najskôr rozhodol o nároku na náhradu trov konania ako to predpokladá ust. § 262 a nasl. CSP. V predmetnej veci, kde konajúci súd rozhodoval o určení otcovstva a nerozhodol o výške trov konania tak, ako to vyžaduje ust. § 58 CMP je daný dôvod na zrušenie rozhodnutia aj v tejto časti. S poukazom na skutkový stav veci a citované zákonné ustanovenia je zrejmé, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil a nesprávnym procesným postupom znemožnil stane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva keď nerozhodol o nároku na náhradu a o výške trov konania v rozhodnutí, ktorým sa končí konanie. Dodáva, že v konaní o určenie otcovstva je s poukazom na ust. § 53 CMP prelomené generálne pravidlo, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania a možno v ňom akceptovať náhradu trov konania ako formu procesnej sankcie. Zdôrazňuje, že
pre priznanie nároku na náhradu trov konania samo o sebe nepostačuje, že v konaní vznikli trovy ale musí tu pristúpiť aj ďalšia požiadavka, a to, že je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé, ktorú skutočnosť musí súd skúmať ex offo a v rozhodnutí podrobne odôvodniť. Možnosť súdu priznať náhradu trov konania je totiž v tomto prípade fakultatívna, preto súd môže rozhodnúť, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania v konaní o určenie otcova, ak zistí, že to nemožno spravodlivo požadovať napr. s prihliadnutím na sociálne pomery účastníkov.
31. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd zrušil rozsudok aj v napadnutom výroku o trovách konania a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP. Úlohou súdu prvej inštancie bude v rozhodnutí, ktorým sa končí konanie znovu rozhodnúť o náhrade trov konania rešpektujúc osobitnú úpravu v ust. § 53 a § 58 CMP.
32. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí vo veci (§ 396 ods. 3 CSP).
33. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 zák.č. 160/2015 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je : a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania.