Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16Pc-1-2017.pdf
PDF · 104.51 KB
Case nature
Area
Subarea
16Pc/1/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III, v konaní o návrhu navrhovateľky: J.. V. F. W.., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom E. XXXX/XX, A., zastúpenej advocatius s. r. o., IČO: 36 868 752, so sídlom Palackého 12, Bratislava, proti opatrovníkovi domnelého otca: J.. Q. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. M. XXX, na určenie otcovstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu: M. F., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom E. XXXX/XX, A., zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, úsek sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, takto
rozhodol:
I. Súd určuje, že W. B. T., nar. XX.XX.XXXX a zomrelý XX.XX.XXXX naposledy trvalým bytom XXX Z. st. N. M., J., L. je otcom maloletej M. F., nar. XX.XX.XXXX, z matky J.. V. F. W.., nar. XX.XX.XXXX.
II. Maloletá M. F., nar. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky, J.. V. F. W.., nar. XX.XX.XXXX, ktorá je oprávnená zastupovať maloletú a spravovať majetok maloletej.
III. Vyživovaciu povinnosť a styk zomrelého otca vo vzťahu k maloletej súd neupravuje.
IV. Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.
V. Navrhovateľka je povinná nahradiť trovy štátu v sume 300 Euro v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Návrhom na začatie konania zo dňa 03.01.2017 sa matka J.. V. F. W.., rod. F., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len „matka“ al. „navrhovateľka“) domáhala, aby súd určil, že W. B. T., nar. XX.XX.XXXX a zomrelý XX.XX.XXXX naposledy trvalým bytom XXX Z. st. N. Vernon, J., L. (ďalej len „domnelý otec“), je otcom maloletej M. F., nar. XX.XX.XXXX, (ďalej len „maloletá“) a súčasne žiadala, aby súd zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky.
2. Matka svoj návrh odôvodnila tým, že sa s domnelým otcom maloletej zoznámila dňa 18.10.2011, v rámci svojej pracovnej cesty v USA, v Indianapolise. Po návrate na Slovensko bola navrhovateľka tehotná s maloletou dcérou M., ktorá sa narodila dňa XX.XX.XXXX. V rodnom liste maloletej, vedenom v knihe narodení matričného úradu Bratislava - Ružinov, domnelý otec nie je uvedený, nakoľko v čase narodenia dcéry nebol prítomný na území Slovenska. Avšak začal usilovať o to, aby došlo v rámci výkonu jeho pracovných povinností k jeho translokácii na územie Slovenska, k čomu prišlo dňa 24.12.2013, kedy začal reálne na Slovensku pracovať. Domnelý otec maloletej mal trvalý pobyt v Spojených štátov amerických, N. M. v J., avšak od roku 2013 pracoval v spoločnosti Martinrea Slovakia Fluid Systems s.r.o. sídliacej vo Svätom Jure a spoločne bývali s navrhovateľkou v rodinnom dome v E. X., kde zdieľali spoločnú domácnosť. Od 25.12.2013 sa presťahovali do prenajatého rodinného domu na H. vode, obec E. X., ktorý mu ako zahraničnému zamestnancami spoločnosti Martinrea Slovakia Fluid Systems s.r.o., poskytol zamestnávateľ. Od začatia spolužitia navrhovateľky a domnelého otca v spoločnej domácnosti, začali obaja pracovať na tom, aby svoje partnerstvo potvrdili aj po právnej stránke. Dňa 12.05.2016 domnelý otec dostal vyrozumenie o tom, že mu bude v najbližšej dobe poskytnuté štátne občianstvo Slovenskej republiky a ďalším krokom malo byť získanie trvalého pobytu na Slovensku. Následne plánovali s navrhovateľkou uzatvoriť manželstvo a kúpiť na Slovensku rodinný dom, ktorú skutočnosť vedia potvrdiť aj kolegovia domnelého otca. Rovnako chceli obaja rodičia doriešiť učenie otcovstva k maloletej M., avšak dňa 13.06.2016 domnelý otec maloletej náhle odpadol do bezvedomia a následne mu bol diagnostikovaný nález IC hematómu (ICH) v oblasti thalamu a capsula interne, ako následok neliečenej hypertenzie a dňa 04.07.2016 domnelý otec zomrel. Za účelom prípadných DNA testov za účelom určenia otcovstva, boli zomrelému W. B. T. na oddelení Súdneho lekárstva a patologickej anatómie na Sasinkovej ulici č. 4 v Bratislave, odobraté vzorky tkaniva.
3. Ďalej navrhovateľka uviedla, že uznesením Okresného súdu Bratislava III zo dňa 07.12.2016, č. k. 38P/291/2016-15, bol nebohému domnelému otcovi W. B. T., ustanovený opatrovník na jeho zastupovanie v konaní o určenie otcovstva k maloletej M. F., nar. XX.XX.XXXX, v osobe J.. Q. V. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. M. XXX, B..
4. Opatrovníčka nebohého domnelého otca (J.. Q. V. X.), ustanovená na jeho zastupovanie v predmetnom konaní, sa k návrhu matky na určenie otcovstva k maloletej M. vyjadrila písomne dňa 01.06.2017, kde k veci samej uviedla, že W. B. T. (ďalej uvádzaný ako „B.“) bol jej priateľ a kolega a ich spolupráca začala ešte keď pracoval v USA pobočke. Po presunutí na slovenskú pobočku spoločnosti Martinrea Slovakia Fluid Systems s.r.o., kde pôsobil až do úmrtia, sa od roku 2012 stali priateľmi aj v súkromnom živote. Rovnako s navrhovateľkou sa spoznali v roku 2012 v uvedenej firme, boli kolegyne a priateľky, avšak spolupracovali iba krátky čas, vzhľadom na odchod navrhovateľky z firmy v roku 2012, zostali v kontakte len ako priateľky. Uviedla, že o vzťahu medzi navrhovateľkou a B. vedela ešte za čias keď B. pôsobil v USA. Vždy keď bola na služobnej ceste v USA pobočke sa rozprávali o jeho spoločnom živote s navrhovateľkou a aj o procese jeho realizácie, nakoľko od začiatku vzťahu plánovali spoločný život a celý svoj profesionálny a súkromný život prispôsobil tomu, aby mohli s navrhovateľkou spolu žiť v jednej krajine ako rodina. Opatrovníčka nebohého domnelého otca tiež uviedla, že si pamätá ako sa viackrát vyjadril, že ak by ho pracovne chceli presunúť mimo slovenskej pobočky, dá výpoveď, len aby mohol ostať s navrhovateľkou a maloletou M.. Počas doby keď domnelý otec chodil služobne na Slovensko, každý večer venoval navrhovateľke a M. a aj na služobnej večeri zostal len nevyhnutný čas a potom odišiel za navrhovateľkou a maloletou M., aby bol s nimi, kým bol na Slovensku, čo najviac času. Navrhovateľku nikdy neoslovil inak ako „V.“ a maloletú „B.“. Po tom, čo bol pracovne presunutý na Slovensko, bol veľmi šťastný a začal plánovať spoločný život s navrhvoaťteľkou a maloletou, zabezpečil im spoločný život v krásnom dome v E. X., pre maloletú anglicko-slovenskú škôlku. Ak mal veľa práce, často pracoval z domu, len aby mohol stráviť čas s maloletou, kým nespala. Keď sa s navrhovateľkou zasnúbili, veľmi aktívne riešil ako a kedy môžu uzatvoriť manželstvo a viackrát vycestoval do USA, aby urýchlil proces udelenia občianstva. Opatrovníčka domnelého otca ďalej uviedla, že si svoje súkromie chránil a púšťal doňho len tých ľudí, ktorých považoval za svojich priateľov a nikdy neurobil nič, čo by mohlo ohroziť navrhovateľku a maloletú M.. Vždy keď o nich rozprával bola jeho hlase láska a pri spoločných akciách bol vždy hrdý, že „jeho dievčatá“ sú tam a rovnako hrdo sa k nim hlásil aj pred svojou rodinou v USA, od ktorej nosil zo služobnej cesty vždy pre maloletú M. kopu darčekov. Na základe všetkých týchto skutočností, opatrovníčka nebohého domnelého otca súhlasila s návrhom na určenie jeho otcovstva k maloletej M., keďže domnelý otec nikdy nespochybňoval, že je jeho dcérou a vždy sa k nej hlásil. Záverom vyjadrenia oaptrovníčka uviedla, že keby domnelý otec ešte žil, pokračoval by v krokoch na uzavretie manželstva s navrhovateľkou a oficiálneho uznania otcovstva k maloletej M..
5. Kolízny opatrovník maloletej sa písomne k návrhu nevyjadril.
6. Súd vec prejednal, pričom vypočul právnu zástupkyňu navrhovateľky a kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa a vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, opatrovníčky nebohého domnelého otca ustanovenej na jeho zastupovanie v predmetnom konaní, predloženými listinami a fotodokumentáciou, Znaleckým posudkom z odboru genetiky (analýza DNA) č. 37/2018 vypracovaným Doc. RNDr. Vladimírom Ferákom, CSc..
7. Pred súdom navrhovateľka (matka mal. dieťaťa) ešte doplnila, že v USA, kde sa pri pracovnej ceste zoznámila s domnelým otcom, bola do 20.12.2011, následne boli v telefonickom kontakte a po tom, čo zistila, že je tehotná, bola sa v apríli 2012 aj so svojou matkou, zoznámiť v USA s rodinou domnelého otca. Domnelý otec prišiel trvale bývať na Slovensko až 24.12.2013, nakoľko z pracovných a osobných dôvodov musel byť v USA, avšak chodil na dlhšie pracovné cesty (3 týždne až mesiac). Odvtedy bývali spolu v prenajatom dome spolu s domnelým otcom a maloletou dcérou, až do jeho náhlej smrti. Zasnúbili sa, chystali svadbu a tým chceli vyriešiť aj veci týkajúce sa otcovstva maloletej, preto sa domnelý otec snažil, aby na Slovensku dostal povolenie na trvalý pobyt, čo sa mu podarilo 12.05.2016, avšak krátko na to, o mesiac upadol do bezvedomia a náhla smrť domnelého otca tieto ich plány prekazila. Domnelý otec zomrel na Slovensku a je tu aj pochovaný. Navrhovateľka ďalej k veci uviedla, že v rozhodnom období pred tým ako zistila, že je tehotná, sa intímne nestýkala so žiadnym iným mužom, iba s domnelým otcom.
8. Kolízny opatrovník maloletej v konaní sa k veci nevyjadril, avšak vzhľadom na daný skutkový stav v záujme maloletého dieťaťa navrhol, aby za účelom určenia otcovstva bolo súdom nariadené znalecké dokazovanie znalcom z odboru genetiky, analýzou DNA, na základe záveru ktorého, že otcovstvo označeného muža (domnelého otca) je prakticky dokázané, navrhol vyhovieť návrhu.
9. Zo záveru Znaleckého posudku č. 37/2018 zo dňa 14.11.2018, vypracovaného Doc. RNDr. Vladimírom Ferákom, CSc. súdnym znalcom z odboru genetiky, analýza DNA súd zistil, že na základe vykonaného znaleckého dokazovania, vychádzajúc zo súčasného stavu poznatkov v odbore genetiky treba pokladať otcovstvo označeného muža (domnelého otca) - W. B. T., nar. XX.XX.XXXX a zomrelého XX.XX.XXXX, voči testovanému dieťaťu - maloletej M. F., nar. XX.XX.XXXX, za prakticky dokázané s mimoriadne vysokou pravdepodobnosťou, ktorú možno pre praktické účely stotožniť s istotou, pričom pravdepodobnosť jeho otcovstva mala číselnú hodnotu 99,999999 %.
10. Z vykonaného dokazovania predloženými listinami, fotografiami, vyjadrenia navrhovateľky a opatrovníčky nebohého domnelého otca J.. Q. V. X. (odsek 6. až 9. rozsudku), mal potom súd za preukázané, že maloletá M. F. sa narodila dňa XX.XX.XXXX matke J.. V. F. W.., nar. XX.XX.XXXX, pričom otec maloletej nebol v rodnom liste uvedený. Matka a označený muž (domnelý otec) sa intímne stýkali v období od 18.10.2011 do 20.12.2011 a pri absencii preukázaného opaku, mala navrhovateľka v tomto období pohlavný styk výlučne s označeným domnelým otcom. Vyplývalo to s opísaných skutkových okolností navrhovateľkou, ktorých pravdivosť bola podporená vyjadrením pôvodnej, pre konanie ustanovenej opatrovníčky nebohého domnelého otca, ktorá bola zároveň aj jeho kolegyňou a blízkou priateľkou, a poznala jeho partnerský vzťah k navrhovateľke. Nakoľko označený muž, voči ktorému návrh o určenie otcovstva smeroval (domnelý otec) zomrel ešte pred podaním návrhu, kolízny opatrovník maloletého dieťaťa trval na nariadení znaleckého dokazovania znalcom z odboru genetiky, analýza DNA, s čím advokátka navrhovateľky vyslovila súhlas, pokiaľ pre rozhodnutie súdu nebude postačujúce dokazovanie výsluchom matky a listinami. Súd s ohľadom na daný skutkový stav, rovnako považoval za potrebné vykonať navrhnuté znalecké dokazovanie analýzou DNA, pre dôsledné ustálenie skutkového stavu a vylúčenie možných pochybností, keďže absentovalo priame vyjadrenie domnelého otca k určeniu jeho otcovstva k maloletej. Preto súd v danom prípade nariadil uznesením z 30.01.2018, č.k. 16Pc/1/2017-67 znalecké dokazovanie a ustanovil Doc. RNDr. Vladimíra Feráka, CSc., súdneho znalca z odboru genetiky, analýza DNA, ktorý po vykonaní úkonov znaleckej činnosti (vyšetrenia a analýzy DNA) vypracoval Znalecký posudok č. 37/2018, v ktorého závere konštatoval, že vychádzajúc zo súčasného stavu poznatkov v odbore genetiky nemožno vylúčiť otcovstvo označeného muža (nebohého domnelého otca) voči vyšetrenému dieťaťu (maloletej M.), pričom pravdepodobnosť jeho otcovstva mala číselnú hodnotu 99,999999%, čím je jeho otcovstvo za prakticky dokázané s mimoriadne vysokou pravdepodobnosťou, ktorú možno pre praktické účely stotožniť s istotou.
11. V priebehu konania, súdom ustanovená opatrovníčka domnelého otca pre konanie o určenie otcovstva (J.. Q. V. X.), dňa XX.XX.XXXX zomrela. Preto Okresný súd Bratislava III v osobitnom konaní, uznesením zo dňa 18.01.2019, č.k. 38P/5/2019-21, právoplatným a vykonateľným dňa 02.03.2019, nebohému domnelému otcovi ustanovil na konanie pred súdom vo veci určenia jeho otcovstva k maloletej M., opatrovníka v osobe Z. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. peci XA, B. Q..
12. Podľa § 84 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákona o rodine“) otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.
13. Podľa § 94 ods. 1 Zákona o rodine, ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd. Podľa § 94 ods. 2 Zákona o rodine, za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.
14. V zmysle zákonnej úpravy návrhu na určenie otcovstva možno vyhovieť, ak sa v konaní preukáže, že v rozhodujúcom období došlo medzi matkou a domnelým otcom k súloži a neexistujú závažné okolnosti, ktoré by otcovstvo vylučovali. Skutkovým základom domnienky podľa § 94 ods. 2 Zákona o rodine je preto vykonanie súlože medzi označeným mužom a matkou dieťaťa v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako 180 dní a viac ako 300 dní. Povinnosť tvrdenia a dôkazné bremeno, pokiaľ ide o túto spornú skutočnosť, zaťažuje v konaní o určení otcovstva navrhovateľa, t.j. v tomto prípade matku a naopak účastníka, proti ktorému návrhu smeruje, zaťažuje povinnosť preukázať, že k súloži v tomto rozhodnom čase nedošlo, resp. pokiaľ aj došlo, existujú také závažné okolnosti, ktoré otcovstvo vylučujú. Potom v prípade, ak sa súlož medzi matkou a domnelým otcom nepreukáže, súd návrh na určenie otcovstva zamietne. V opačnom prípade ak sa, či už prostredníctvom dôkazov alebo na základe zhodných tvrdení účastníkov konania, o pravdivosti ktorých nemá súd pochybnosti preukáže, že v rozhodnom čase prišlo k súloži, môže domnienku otcovstva podľa § 94 ods. 2 Zákona o rodine, vyvrátiť len preukázanie závažnej okolnosti vylučujúcej otcovstvo a odôvodňujúcej záver, že muž, ktorý s matkou v rozhodnom čase súložil, nemôže byť biologickým otcom dieťaťa. Tvrdenie o tom, že súlož nebola dokončená alebo že bol použitý prezervatív takouto závažnou okolnosťou vylučujúcou otcovstvo nie je a rovnako ani preukázanie skutočnosti, že matka mala pohlavné styky v rozhodnom čase aj s inými mužmi, ktorá domnienku otcovstva podľa § 94 ods. 2 Zákona o rodine nevylučuje, iba spochybňuje. Vzhľadom na to, že konanie o určenie otcovstva je v zmysle § 35 a 36 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), konaním mimosporovým, ovládaným zásadou oficiality, je súd povinný zistiť skutočný stav veci a za tým účelom vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci konania. Preto, ak v konaní o určenie otcovstva nie je ani prostredníctvom dokazovania bez vážnejších pochybností dostatočne preukázaný skutkový stav, resp. domnelý otec tvrdí, že otcom dieťaťa nie je, alebo je vykonanie súlože medzi ním a matkou sporné, príp. je preukázané avšak zároveň za otca označí iného muža, s ktorým mala matka v rozhodnom čase tiež pohlavný styk, resp. iné významné okolnosti, takéto skutočnosti a tvrdenia nemôžu ostať bez povšimnutia. Za takého stavu je žiaduce, aby súd zvážil na zistenie skutočného stavu veci znalecké dokazovanie.
15. Vzhľadom na zistený skutkový stav z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že k pohlavnému styku medzi označeným domnelým otcom a matkou maloletej M., nar. XX.XX.XXXX prišlo v rozhodujúcom období pre počatie dieťaťa podľa § 94 ods. 2 Zákona o rodine, tzn. v dobe, od ktorej neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako 180 a viac ako 300 dní, konkrétne cca medzi 18.10.2011 do 20.12.2011. Rovnako nebolo preukázané (a ani nikým tvrdené), že by v tomto rozhodnom období mala matka maloletej, pohlavný styk s iným mužom (resp. mužmi), okrem označeného nebohého domnelého otca, ktorému preto svedčí domnienka otcovstva podľa § 94 ods. 2 Zákona o rodine. Napriek tomu však súd, vzhľadom na uvedený skutkový stav (úmrtie domnelého otca ešte pred podaním predmetného návrhu o určenie otcovstva) a závažnosť dopadu rozhodnutia súdu na osobnostné práva účastníkov konania, mal za potrebné vyhovieť návrhu kolízneho opatrovníka a vykonať ohľadom zistenia skutočného stavu otcovstva k maloletej M. znalecké dokazovanie znalcom z odboru genetiky, analýza DNA (aj bez jeho návrhu v zmysle § 35 a nasl. Civilného mimosporového poriadku), z ktorého záverov v súhrne s ostanými dôkazmi súd pri svojom rozhodnutí vychádzal.
16. Z uvedených dôvodov súd potom podľa § 94 ods. 1 Zákona o rodine určil, že W. B. T., nar. XX.XX.XXXX a zomrelý XX.XX.XXXX, naposledy trvalým bytom XXX Z. st. N. M., J., L., je otcom maloletej M. F., narodenej dňa XX.XX.XXXX z matky J.. V. F. PhD., nar. XX.XX.XXXX.
17. Podľa § 110 CMP, s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého.
18. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.
19. Podľa § 28 ods. 3 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností
20. Sústavná a dôsledná starostlivosť o výživu dieťaťa je súčasťou rodičovských povinností (§ 28 ods. 1 písm. a) zákona č. 36/2005 Z.z.). Vzniká narodením dieťaťa (resp. právoplatnosťou rozhodnutia o určení otcovstva) a zaťažuje oboch rodičov, bez ohľadu na to, či sa dieťa narodilo v manželstve alebo mimo manželstva. Tento záväzok rodičov nie je solidárny, čo znamená, že pri nedostatku schopností a možností na strane jedného z rodičov, sa povinnosť presúva v potrebnom rozsahu na druhého rodiča. Miera potrieb dieťaťa je rôzna. Závisia od veku, duševnej a fyzickej vyspelosti, schopností, zdravotného stavu, záujmov, nadania, talentu, vzdelania a podobne. Ide o fyzickú a duševnú vyspelosť patriacu konkrétnemu dieťaťu a preto nemožno potreby dieťaťa generalizovať. Právna úprava úpravy výkonu rodičovských práv a povinností vychádza zo zásady, že autoritatívne rozhodovanie súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností je až druhoradým riešením, a to pokiaľ medzi rodičmi nedôjde k dohode o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, resp. ak uzavretá dohoda nie je v záujme maloletého dieťaťa. Predpokladom je, že obaja rodičia sú známy, žijú a majú v plnom rozsahu spôsobilosť na právne úkony.
21. V konkrétnom prípade nebolo sporné, že muž, ktorého otcovstvo k maloletej M. bolo určené súdom na základe domnienky otcovstva podľa § 94 ods. 2 Zákona o rodine, zomrel. S ohľadom na túto skutočnosť a to, že konanie o určenie otcovstva je ex lege spojené s konaním o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého dieťaťa (§ 110 CMP), súd rozhodol o úprave rodičovských práv a povinností len vo vzťahu k matke maloletej tak, že ju zveril do jej osobnej starostlivosti s oprávnením zastupovať maloletú a spravovať majetok maloletej, pričom o výživnom súd nerozhodoval, nakoľko ide o zákonnú povinnosť rodiča. Z rovnakého dôvodu súd neupravoval vyživovaciu povinnosť a styk zomrelého otca vo vzťahu k maloletej, keď v takom prípade rodičovské práva a povinnosti vykonáva len jeden z rodičov, tzn. v danom prípade matka maloletej (§ 28 ods. 3 Zákona o rodine)
22. Podľa § 49 ods. 1 CMP, účastník platí trovy konania, ktoré vznikajú jemu a jeho zástupcovi, ak nejde o trovy konania, ktoré platí štát.
23. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
24. Podľa § 53 CMP, v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom, ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať. 25. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
26. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
27. V mimosporových konaniach upravených Civilným mimosporovým poriadkom platí zásada, že žiadny z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania, ktoré mu v konaní vznikli (§ 49 CMP v spojení s § 52 CMP). Každý z účastníkov si sám znáša trovy, ktoré mu v konaní vznikli a preto súd podľa § 52 CMP o náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov konania, nemá nárok na náhradu trov konania.
28. O trovách štátu, ktoré v danom prípade vznikli v súvislosti s úhradou preddavku na výdavky spojené so znaleckou činnosťou vo výške 300 euro, rozhodol súd aj bez návrhu tak, že k ich náhrade zaviazal v zmysle § 49 ods. 1 v spojení s § 55 CMP navrhovateľku, v prospech návrhu ktorej bolo znalecké dokazovanie nariadené pre zistenie skutočného stavu veci (§ 35 a § 36 CMP). Nakoľko vykonanie dôkazu znaleckým posudkom analýzou DNA, na určenie otcovstva označeného muža (nebohého domnelého otca), bolo potrebné pre rozhodnutie veci v záujme navrhovateľky a aj maloletej M., pričom takýto súkromný znalecký posudok nebol v konaní predložený, súd považoval za spravodlivé, aby trovy ktoré v tejto súvislosti vznikli štátu vyplatením preddavku znalcovi, znášala navrhovateľka. O zvyšku odmeny znalca v sume 152,94 euro už bolo rozhodnuté samostatným uznesením z 29.11.2018, č.k. 16Pc/1/2017-103, ktorým bola rovnako na jej zaplatenie zaviazaná navrhovateľka. Preddavok bol priznaný a vyplatený súdnemu znalcovi ako výdavok spojený so znaleckou činnosťou zo štátnych finančných prostriedkov, na základe uznesenia OS Bratislava III z 13.03.2018, č. k. 16Pc/1/2017-79, právoplatného dňa 05.05.2018. V prípade, že súd účastníkovi konania neuloží zloženie takéhoto preddavku súčasne s nariadením znaleckého dokazovania, príp. pri jeho priznaní a vyplatení znalcovi, je tiež potrebné vychádzať zo zásady uvedenej § 49 ods. 1 CMP, podľa ktorej si účastník konania trovy konania, tzn. všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva, platí sám. Z uvedených dôvodov súd v rozhodnutí, ktorým konanie končí rozhodol aj o trovách, ktoré vznikli štátu do rozhodnutia vo veci samej (§ 58 CMP) a uložil povinnosť nahradiť ich navrhovateľke vo výške 300 euro.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné, nakoľko sa opatrovníčka domnelého otca a kolízny opatrovník maloletej tohto práva po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení a poučení o odvolaní, výslovne vzdali (§ 368 C.s.p.).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) . Proti tomuto rozsudku môže navrhovateľka podať odvolanie len do výroku o náhrade trov konania a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 ods. 1 Civilného sporového poriadku uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis, ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).