Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15S-45-2019.pdf
PDF · 82.81 KB
Case nature
Area
Subarea
15S/45/2019
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bzdúška a členov senátu JUDr. Pavla Lukáča a JUDr. Martiny Balegovej, v právnej veci žalobcu: M. K., nar. XX.XX.XXXX, B. XXXX/XX, E., proti žalovanému: Ústav na výkon trestu odňatia slobody Želiezovce, Veľký Dvor č. 12, Želiezovce, o správnej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 14.01.2019, takto
rozhodol:
Správny súd žalobu odmieta.
Žalovanému správny súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 14.01.2019, doručenou na Okresný súd Levice dňa 15.01.2019, doplnenou podaním zo dňa 31.01.2019 a dňa 06.02.2019 domáhal, aby súd rozhodol tak, že ruší disciplinárny trest č. 1228953-1-DT z dôvodu nezákonného postupu a jeho nezákonnosti. Zároveň sa domáhal, aby súd prikázal žalovanému, aby navodil stav pred právoplatným rozhodnutím vo veci, žalobcovi sa písomne ospravedlnil a vo výške, ktorú nechal na úvahe súdu vyplatil žalobcovi spôsobenú nemajetkovú ujmu.
2. Okresný súd Levice uznesením č. k. 14C/1/2019-18 zo dňa 04.03.2019 postúpil vec vedenú na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 14C/1/2019 v časti správnej žaloby Krajskému súdu v Nitre, teda v časti v ktorej sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutí žalovaného, a to rozhodnutia zo dňa 10.01.2019 o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu vydanom v disciplinárnom konaní č. 1228953-1-DT zo dňa 31.12.2018, ktorým mu bol uložený disciplinárny trest podľa § 52 ods. 3 písm. a) zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov - pokarhanie, pričom žalobca v žalobe žiadal i zrušenie týchto rozhodnutí.
3. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci po oboznámení sa s obsahom podanej žaloby, žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného zo dňa 10.01.2019, ktorým bolo rozhodnuté o odvolaní proti rozhodnutiu vydanom v disciplinárnom konaní č. 1228953-1-DT zo dňa 31.12.2018, ktorým bol žalobcovi uložený disciplinárny trest podľa § 52 ods. 3 písm. a) zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov - pokarhanie, dospel k záveru, že žalobcom podanú žalobu je potrebné podľa § 98 ods. 1 písm. g/ SSP odmietnuť ako neprípustnú.
4. Podľa § 2 zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
Podľa § 3 ods. 1 písm. b), c) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie b) rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka, c) opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo.
Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 7 písm. h) SSP, správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia, opatrenia, rozkazy, nariadenia, príkazy a pokyny, personálne rozkazy a disciplinárne rozkazy orgánov verejnej správy, ktorých preskúmanie vylučuje osobitný predpis.
Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.
Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
5. Podľa § 97n ods. 1 zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov, rozhodnutie o uložení disciplinárnej odmeny a rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu nie je preskúmateľné súdom; to neplatí, ak ide o rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu za konanie odsúdeného, ktoré má znaky priestupku.
Podľa § 40 písm. f) zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov, odsúdenému sa zakazuje predstierať ochorenie, úmyselne sa poškodzovať na zdraví, užívať lieky nepredpísané, nepovolené lekárom alebo užívať ich inak, ako ich predpísal alebo povolil lekár alebo odovzdávať lieky iným odsúdeným.
Podľa § 52 ods. 2 zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov, disciplinárnym previnením je zavinené nesplnenie alebo porušenie povinnosti alebo zákazu podľa tohto zákona, predpisov na jeho vykonanie alebo ústavného poriadku odsúdeným. Disciplinárnym previnením je aj konanie, ktoré má znaky priestupku podľa osobitných predpisov.
6. Správny súd mal z obsahu súdneho spisu nesporne preukázané, že žalobca sa správnou žalobou domáha preskúmania zákonnosti postupu žalovaného. Žalobca sa zároveň domáhal aj zrušenia rozhodnutí žalovaného, a to rozhodnutia zo dňa 31.12.2018, vydaného žalovaným v disciplinárnom konaní č. 1228953-1-DT, ktorým bol žalobcovi uložený disciplinárny trest (pokarhanie) podľa § 52 ods. 3 písm. a) zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pretože bol uznaný za vinného zo spáchania disciplinárneho previnenia podľa § 40 písm. f) zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov ako aj rozhodnutia žalovaného zo dňa 10.01.2019, ktorým bolo rozhodnuté o odvolaní žalobcu tak, že odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie potvrdil.
7. Žalobca sa teda domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým bolo rozhodnuté o uložení disciplinárneho trestu žalobcovi podľa zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov, teda rozhodnutie ktoré je podľa § 7 písm. h) SSP vylúčené zo súdneho prieskumu. SSP v § 7 písm. h) ustanovuje, že z právomoci správneho súdnictva sú vyňaté tie správne akty, o ktorých to ustanovuje osobitný zákon. Dané správne akty sú pre lepšiu názornosť aj pomenované vo vzťahu k svojmu formálnemu označeniu ako „rozhodnutia, opatrenia, rozkazy, nariadenia, príkazy a pokyny, personálne rozkazy a disciplinárne rozkazy orgánov verejnej správy“. Napriek takémuto vyňatiu sa však s odkazom na generálnu klauzulu obsiahnutú v čl. 46 ods. 2 Ústavy SR vždy budú na poli správneho súdnictva preskúmavať rozhodnutia týkajúce sa základných práv a slobôd (napr. nález Ústavného súdu SR, sp. zn. II. ÚS 50/01, z 8. novembra 2001 a sp. zn. ÚS 52/02, z 28. mája 2003.)
8. Základným predpokladom pre súdny prieskum a pre poskytnutie ochrany súdom v správnom súdnictve je preto existencia rozhodnutia, opatrenia alebo zásahu orgánu verejnej správy, ktoré sa dotýka práv a právom chránených záujmov fyzických alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy. Pojem orgánu verejnej správy je vymedzený v § 4 SSP. Správny súd sa preto zaoberal tým, či rozhodnutia, ktoré žalobca žiadal preskúmať, sú rozhodnutiami vydanými orgánom verejnej správy (v zmysle jeho vymedzenia v § 4 SSP), pri výkone jeho právomoci v oblasti verejnej správy a dotýkajú sa práv a právom chránených záujmov žalobcu ako fyzickej osoby v oblasti verejnej správy. Pokiaľ ide o normatívny spôsob vylúčenia súdneho prieskumu, tak zväčša zákonodarca volí v zákonnom texte variácie formulácií typu „toto rozhodnutie nie je možné preskúmať súdom“. Medzi správne akty, ktoré sú v zmysle osobitných predpisov vylúčené z právomoci správnych súdov patrí aj rozhodnutie podľa § 97n zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
9. V tejto súvislosti je však potrebné poukázať na nález Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 715/2016 zo dňa 18.10.2016, v zmysle ktorého ústav na výkon trestu odňatia slobody pri ukladaní disciplinárneho trestu odsúdenému nerozhoduje ako správny orgán (s výnimkou prípadu podľa § 97n ods. 1 zákona č. 475/2005, ak má konanie odsúdeného znaky priestupku). Disciplinárne trestanie odsúdených v rámci výkonu trestu odňatia slobody má totiž ideový a aj normatívny základ v trestnej oblasti a je len pokračovaním výkonu trestnej politiky štátu voči páchateľom trestných činov, ktorá sa formalizovane prejavuje počnúc prípravným konaním, pokračujúc konaním pred súdom, prijatím právoplatného rozsudku o vine a treste, ktorý sa v prípade trestu odňatia slobody vykonáva za zákonom stanovených podmienok v určených zariadeniach. Podradenie disciplinárneho trestania odsúdených v rámci výkonu trestu odňatia slobody pod správne právo a jeho následné preskúmavanie správnymi súdmi by z dogmatického hľadiska znamenalo nesprávnu unifikáciu dvoch dichotomických právnych odvetví s odlišnými právnymi zásadami a odlišným spoločenským účelom.
10. Správny súd ešte považuje za potrebné poukázať na to, že zákonom č. 370/2013 Z. z. došlo k novelizácii Zákona o výkone trestu odňatia slobody s tým, že rozhodnutia o uložení disciplinárnej odmeny a o uložení disciplinárneho trestu boli zákonom výslovne vylúčené zo súdneho prieskumu, s výnimkou prípadu, ak by išlo o uloženie disciplinárneho trestu za konanie, ktoré by malo znaky priestupku. Uvedeným zákonom bola do zákona o výkone trestu odňatia slobody zavedená celá ôsma časť - Konanie vo veciach súvisiacich s výkonom trestu odňatia slobody. Aj v dôvodovej správe k tomuto zákonu je uvedené, že vzťahy v oblasti výkonu trestu patria do právnej úpravy verejného práva trestnoprávneho charakteru a rozhodovanie o nich nemožno považovať za rozhodovanie správneho orgánu v oblasti verejnej správy, keďže ide výlučne o právomoc, ktorá vyplýva z ustanovení zákona a týka sa veci, ktorá súvisí s inštitútmi Trestného poriadku (poukazujúc na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 6Sžo/53/2011 z 20. marca 2012 týkajúce sa disciplinárnych previnení. Uviedol, že prienik správneho súdnictva s trestnou jurisdikciou je neprijateľný a zákonodarcom ani právne nepredpokladaný). Zákonom je teda výslovne vylúčené zo súdneho prieskumu disciplinárne trestanie, v rámci ktorého je možné uložiť ako sankciu pokarhanie, ďalej obmedzenia vo vzťahu k telefonickým hovorom, nákupom, k používaniu vlastného televízneho prijímača a rádioprijímača, ale aj umiestnenie do uzavretého oddielu alebo do samoväzby (až na dobu 14 dní).
11. Z koncepcie celého Zákona o výkone trestu odňatia slobody, s prihliadnutím na jeho ôsmu časť, v rámci ktorej je v ustanovení § 97n vylúčené použitie Správneho poriadku, nemožno podľa správneho súdu dôjsť k záveru, že v prípadoch prijatia iných rozhodnutí a opatrení ústavov na výkon trestu odňatia slobody ako tých, ktoré sú vymedzené v § 97n ods. 1 Zákona o výkone trestu odňatia slobody, je na mieste použitie Správneho poriadku. Táto aplikácia je vylúčená tým, že ústavy na výkon trestu odňatia slobody a príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže, ktorí zabezpečujú výkon trestu odňatia slobody, nie sú v postavení orgánov verejnej správy.
12. Z vyššie uvedených dôvodov potom v čase rozhodovania súdu o podanej žalobe, ale ani v čase jej podania, neboli naplnené podmienky pre to, aby rozhodnutie žalovaného mohlo byť predmetom súdneho prieskumu v správnom súdnictve. S poukazom na uvedené zistenia bolo potrebné žalobu odmietnuť ako neprípustnú v zmysle § 98 ods. 1 písm. g) SSP v spojení s § 7 písm. h) SSP.
13. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 171 ods. 1 SSP, tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal, a to z toho dôvodu, že i keď žalobca zavinil odmietnutie žaloby pre jej neprípustnosť, žalovanému v súvislosti s týmto konaním žiadne preukázateľné trovy konania nevznikli, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. Správny súd mal síce podľa ustanovenia § 171 ods. 1 SSP rozhodovať len o nároku na náhradu trov konania, ale v takom prípade by o výške náhrady trov konania po právoplatnosti rozhodnutia musel rozhodovať podľa § 171 ods. 2 SSP správny súd (konajúc vyšším súdnym úradníkom), a to napriek tomu, že už v čase rozhodovania správneho súdu je zrejmé, že žalovanému žiadne trovy konania nevznikli. Z uvedeného dôvodu, v záujme, aby bola vec čo najrýchlejšie rozhodnutá, správny súd rozhodol, že žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.
14. Súd takto rozhodol v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (§ 133 ods. 2 SSP). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (§ 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 440 ods. 1, 2 SSP. V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.