Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Co-266-2018.pdf
PDF · 115.58 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/266/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amálie Paulerovej a členov senátu - sudcov JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobkyne
- Mgr. M. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXXX/XX, XXX XX O. D., v zastúpení - JUDr. Pavol Zavacký, advokát so sídlom L. P. XX, XXX XX U., proti žalovanému - „Spoločenstvo vlastníkov bytov" (v skratke SVB), v likvidácii, so sídlom Belopotockého 3301/13, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 37 805 177, v zastúpení - spoločnosť Martin Pavle, s.r.o., so sídlom Pribinova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 860 450, o zaplatenie 5.598,68 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 4C/26/2017-86 zo dňa 13.02.2018, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e v celom rozsahu rozsudok súdu prvej inštancie.
Žalovanému p r i z n á v a voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie (ďalej iba „okresný súd“) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 5.598,68 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 16.07.2017 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania.
2. Peňažný nárok uplatnený žalobkyňou titulom odmeny za výkon funkcie predsedníčky spoločenstva (ďalej iba „SVB“) za obdobie rokov 2005 - 2014 vyhodnotil súd za nepreukázaný. Zákon o vlastníctve bytov v znení do 30.6.2007 v § 7c ods. 9 písm. k/ a v § 7c ods. 8 písm. k/) vyslovene uvádza, že odmenu predsedovi spoločenstva a členom rady určuje zhromaždenie vlastníkov bytov, preto bolo povinnosťou žalobkyne preukázať existenciu vôle vlastníkov prejavenej v rozhodnutí v zmysle uvedeného ustanovenia. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na listinné dôkazy „ vyúčtovania zálohových platieb za roky 2005 - 2014 „ tieto boli podpísané len žalobkyňou (pod pôvodným menom Mgr. L. M.). Vo vyúčtovaniach sa nachádzala len položka „správa domu“, ktorá zodpovedá ustanoveniu § 7c ods. 9 písm. d/ Zákona o vlastníctve bytov (súd odkazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 MCdo/9/2012, v ktorom bolo rozoberané rozlišovanie pojmov „správa domu“ a „odmena správcu). Žalobkyňa nepreukázala, že by predmetná položka mala predstavovať jej odmenu za výkon funkcie, nepredložila súdu žiadne rozhodnutie zhromaždenia vlastníkov bytov ktoré by v súlade s § 7c ods. 9 (resp. ods. 8) písm. k/ Zákona o vlastníctve bytov jej určilo odmenu ako predsedníčke spoločenstva. Ak zástupca žalobkyne tvrdil, že žalovaný zadržiava bližšie neurčené listinné dôkazy, v tomto kontexte nenavrhol vykonať žiaden dôkaz. Zároveň súd dodal, že aj v samotnom Dodatku č. 1 zo dňa 06.05.2008 k Zmluve o spoločenstve vlastníkov bytov a nebytových priestorov sa zmluvné strany (žalobkyňa označená pod poradovým číslom 7/) v článku 8 ods. 3 písm. j/ dohodli, že zhromaždenie určuje odmenu predsedovi spoločenstva a členom rady.
3. Okresný súd sa zaoberal podrobne s argumentáciou žalobkyne o uznaní dlhu vo výške 5.598,68 eur žalovaným voči nej na základe Dohody o uznaní dlhu zo dňa 18.09.2014 titulom nevyplatených odmien za výkon funkcie predsedníčky SVB za obdobie od januára 2005 do septembra 2014. Žalobkyňou predložený listinný dôkaz súd vyhodnotil za absolútne neplatný právny úkon. Dohoda o uznaní dlhu zo dňa 18.09.2014, ktorú podpísala žalobkyňa za žalovaného (v postavení dlžníka) a rovnako aj za seba ako veriteľa, predstavuje právny úkon, ktorý odporuje zákonu a podľa § 39 Občianskeho zákonníka je sankcionované absolútnou neplatnosťou. Súd poukazuje na to, že už v rámci predbežného právneho posúdenia na pojednávaní dňa 13.02.2018 konštatoval konflikt záujmov v prípade uznania dlhu žalovaným a to z dôvodu, že pri dotknutom právnom úkone žalobkyňa konala ako za dlžníka tak aj za seba. Vychádzal z § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka podľa ktorého zastupovať iného nemôže ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného, na súdenú vec predmetné hmotnoprávne ustanovenie aplikoval preto, lebo Zákon o vlastníctve bytov neobsahuje ustanovenie pre prípad rozporu záujmu/ov medzi predsedníčkou spoločenstva (štatutárny orgán podľa § 7c ods. 2 daného predpisu) a spoločenstvom. Žalobkyňa pri podpisovaní dohody o uznaní dlhu konala ako štatutárny zástupca zjavne v rozpore so záujmami žalovaného. Existencia dohody o uznaní dlhu by mohla založiť prezumpciu existencie záväzku (§ 558 veta prvá Občianskeho zákonníka) avšak iba v prípade jej platnosti.
4. Aj dohody o vykonaní práce z roku 2004 žalobkyňou predložené pre účely súdneho konania vyhodnotil súd za absolútne neplatné, pretože v zmysle ich obsahu žalobkyňa určila odmenu „sama sebe“ ako predsedníčka SVB, navyše, uvádzané listinné dôkazy sa dotýkali úplne iného obdobia preto sa s nimi obšírnejšie ani nezaoberal. Podľa názoru súdu ani svedkyňa T. X. vo svojej výpovedi neuviedla žiadne konkrétne rozhodnutie/a zhromaždenia spoločenstva na základe ktorého/ ktorých by bola za v žalobe vymedzené rozhodné obdobie jej určená odmena ako predsedníčke spoločenstva.
5. Súd zamietol procesný návrh na vykonanie dokazovania výsluchom žalobkyne. Argumentoval, že vykonanie dôkazu má nadväzovať na predtým tvrdené skutočnosti, ktoré sa majú dokazovaním preukázať. Zástupca žalobkyne uviedol na pojednávaní, že predmetný výsluch sa má vykonať na účely potvrdenia skutočnosti, že žalobkyňa zastávala funkciu od začiatku vzniku SVB a tiež k uplatnenému nároku na odmenu. Vzhľadom na rozsah dokazovania a jeho výsledky nevidel súd dôvod vypočuť stranu sporu k okolnostiam, ktoré boli už zrejmé z ostatných dôkazných prostriedkov a najmä za situácie, že návrh vzniesol zástupca až na pojednávaní (§ 153 ods. 1 CSP). Žalobkyňa si na zastupovanie v konaní splnomocnila advokáta, ktorý sa k veci na pojednávaní mohol riadne vyjadriť a uplatniť všetky potrebné prostriedky procesného útoku a procesnej obrany. Zástupca žalobkyne bol na pojednávaní konfrontovaný s predbežným právnym posúdením súdu a uplatnenými prostriedkami procesnej obrany žalovaného, čo súd z hľadiska predmetu sporu považoval za postačujúce pre zabezpečenie práva na spravodlivý proces.
6. Rovnako zamietol súd aj návrh na vykonanie dokazovania výsluchom likvidátora žalovaného. Mal za to, že takýmto dokazovaním by nebolo možné zistiť žiadne relevantné skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci. Likvidácia žalovaného, dôvod pre ktorý vstúpil do likvidácie nie sú relevantné skutočnosti pre posúdenie nároku na zaplatenie žalovanej sumy.
7. V súhrne súd jednoznačne uzavrel, že zhromaždenie vlastníkov bytov právne relevantným spôsobom neurčilo odmenu žalobkyni, preto nemohlo dôjsť ani k uznaniu dlhu z titulu nevyplatenej odmeny a už vôbec nie podpísaním dohody o uznaní dlhu jedinou osobou konajúcou za dlžníka aj za veriteľa.
8. Podľa § 255 ods. 1 v spojení § 262 ods. 1 CSP aplikujúc princíp úspechu/ neúspechu strán v spore okresný súd úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100% voči žalovanej, v spore neúspešnej.
9. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa. Domáhala sa zmeny rozsudku, v rámci nej žiadala žalobe vyhovieť, alternatívne zrušenia rozsudku podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a na nové rozhodnutie.
10. Žalobkyňa nesúhlasila s argumentáciou okresného súdu, že neuniesla bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno, t.j. že nepredložila dôkaz o určení odmeny na zhromaždení vlastníkov. Tvrdila, že odmena jej ako predsedovi spoločenstva musela byť určená na zhromaždení vlastníkov, vyplýva to jednak z toho, že všetci vlastníci túto odmenu v rámci platieb za služby spojené s užívaním bytov uhrádzali a nikdy sa žiadnym spôsobom nedomáhali jej vrátenia ako neoprávnene vyplatenej čiastky. Okolnosť, že v danom prípade išlo o sumu vedenú pod položkou „správa domu“, nemôže byť na škodu jej. Všetci vlastníci túto položku akceptovali ako odmenu pre predsedu spoločenstva. O tom, že medzi vlastníkmi bytov neboli žiadne pochybnosti, že išlo o odmenu pre predsedu spoločenstva svedčia aj listiny žalovaného nachádzajúce sa v spise a ktoré ani raz nevyvrátili ten fakt, že išlo o odmenu. Takisto zo zápisnice zo zhromaždenia SVB konaného dňa 19.09.2017 jednoznačne vyplýva, že „vlastníci nesúhlasili s vyplatením odmeny za vykonávanie funkcie predsedu SVB pre Mgr. M. V. z dôvodu, že všetci vlastníci bytov už riadne zaplatili za odmenu pre predsedu SVB, ale Mgr. M. V. si tieto finančné prostriedky nevyplatila ...“. Z tohto dôkazu podľa názoru žalobkyne vyplýva jednoznačný záver, že jej odmena patrila a všetci vlastníci o tejto odmene vedeli. Uvedený listinný dôkaz - zápisnicu získala až po konaní hlavného pojednávania od jedného z vlastníkov bytov, totiž v byte, ktorého je vlastníčkou na ul. Y. XXXX/XX v O. D. nebýva a o konaní zhromaždenia dňa 19.09.2017 nebola upovedomená riadnym spôsobom, pretože žalovaný len v priestoroch bytovky vyvesil oznámenie o konaní schôdze vlastníkov.
11. Dohody o vykonaní práce z roku 2004 predložila iba príkladmo, aby preukázala oprávnenosť svojho nároku. V žiadnom prípade ale nemôže súhlasiť s argumentáciou okresného súdu, že určila odmenu „sama sebe“ ako predsedníčke SVB. Ona považuje svoj nárok na vyplatenie sumy vo výške 5.598,68 eur s prísl. za oprávnený.
12. Označuje rozhodnutie okresného súdu o zamietnutí návrhu na vykonanie dokazovania jej výsluchom za arbitrárne. V rámci svojho výsluchu by ozrejmila záležitosti, ktoré nemohli a ani nevyplývali z predložených listinných dôkazov. Nemôže obstáť argumentácia okresného súdu, že jej právny zástupca sa mohol k veci vyjadriť a uplatniť všetky potrebné prostriedky procesného útoku a procesnej obrany. Procesný návrh na jej výsluch bol predložený právnym zástupcom z hľadiska ustanovenia § 153 ods. 1 CSP včas. Nič nebránilo konajúcemu súdu, aby ju na pojednávaní vypočul, pretože bola prítomná.
13. Za arbitrárny postup súdu hodnotí odvolateľka aj zamietnutie procesného návrhu na vypočutie likvidátora žalovaného. Uvedený dôkaz je podľa jej názoru dôležitý na preukázanie najmä dôvodu vstupu žalovaného do likvidácie. Aj Ing. X. vo svojom výsluchu potvrdila prevzatie od nej kompletnej dokumentácie žalovaného (teda aj zápisnicu zo zhromaždenia, kde bola určená odmena predsedníčke SVB). Zamietnutím návrhu na vypočutie likvidátora znemožnil jej súd uskutočniť procesné práva a porušil aj jej právo na spravodlivý proces.
14. V doplnení odvolania odvolateľka namieta záver súdu o neplatnosti Dohody o uznaní dlhu zo dňa 18.09.2014 aplikáciou § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V danom čase - 18.09.2014 sa vzdala funkcie predsedníčky SVB ( u žalovaného) a v podstate uznaním dlhu len deklarovala daný stav. Podpísanie Dohody o uznaní dlhu za žalovaného ňou nemôže byť v rozpore so záujmami zastúpeného. Išlo jednoznačne len o deklarovanie existujúceho stavu v danom čase, o čom všetci vlastníci vedeli, uvedené nemôže byť v rozpore so záujmami SVB (žalovaného).
15. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne žiada potvrdenie rozsudku z dôvodu jeho vecnej správnosti a žalobkyňu zaviazať k náhrade trov odvolacieho konania. Odôvodnenie rozsudku podáva ucelenú a dostatočne vyčerpávajúcu odpoveď na všetky podstatné skutkové a právne otázky nastolené v spore. Súd v rozsudku zrozumiteľným spôsobom vyargumentoval dôvody svojho rozhodnutia, pri výklade a aplikácii zákonných ustanovení vzťahujúcich sa na základ sporu neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a dojednaní a nepoprel ich význam ani účel. Odôvodnenie rozsudku spĺňa požiadavky ústavnosti a zákonnosti. Námietky žalobkyne voči postupu súdu pokladá za neopodstatnené a šikanózne. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo strany (účastníka konania), aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bola strana (účastník konania) pred všeobecným súdom úspešná, teda, aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi.
16. V prípade zápisnice zo dňa 19.09.2017 o zhromaždení vlastníkov ktorú odvolateľka predložila jednoznačne ide o prostriedok procesného útoku, ktorý nemožno v odvolacom konaní použiť a odvolací súd by na tento nemal ani prihliadať (§ 366 Civilného sporového poriadku). Na predmetné zhromaždenie vlastníkov boli všetci vlastníci bytov riadne pozvaní, zápisnica zo zhromaždenia bola riadne prístupná pre všetkých vlastníkov. To, že žalobkyňa nevyužila svoje oprávnenie zúčastniť sa predmetného zhromaždenia, ide výlučne na jej ťarchu. Napokon, niektorí vlastníci bytov z obavy ďalších platieb, uviedli na tomto zhromaždení na svoju obranu, že všetko čo mali platiť riadne aj platili a ak bola schválená odmena, tak si ju žalobkyňa mala vyplatiť a nie použiť na iný neschválený účel. O tejto otázke vlastníci bytov ani nehlasovali a ani ju inak neodsúhlasili.
17. Žalobkyňa ani jeho právny zástupca nevedeli riadne odôvodniť čo sa má jej výsluchom preukázať. Napokon žalobkyňa svoje tvrdenia uviedla v žalobe, vo svojich vyjadreniach, tieto nepodložila relevantnými dôkaznými prostriedkami. Ani Ing. X. ako bývalý predseda SVB u žalovaného a svedkyňa vypočutá v konaní nepotvrdila, že žalobkyňa má nárok na uplatňovanú odmenu. Svedkyňa vo svojom výsluchu uviedla, že o existencii pohľadávky sa dozvedela až pri poslednom stretnutí so spoluvlastníkmi, pritom bola predsedom SVB žalovaného od mája 2014 do júna 2016, aj z toho je zrejmé, že pohľadávka žalobkyne neexistuje, nikto o tejto pohľadávke nevedel, dokonca ani Ing. X. ako zastupujúci predseda SVB po žalobkyni.
18. Žalobkyňa a jej právny zástupca nevedeli riadne zdôvodniť, čo má výsluch likvidátora žalovaného preukázať a aké relevantné skutočnosti má potvrdiť. Podľa požiadavky zo strany žalobkyne výsluch likvidátora mal byť smerovaný k otázke vstupu do likvidácie vzhľadom na tvrdenie, že dôvodom likvidácie bola pohľadávka žalobkyne, uvedené však vyvrátila svedkyňa Ing. X., ktorá ako dôvod likvidácie žalovaného označila nevôľu zvoliť si nového predsedu. Ing. X. nepotvrdila tvrdenie žalobkyne o existencii zápisnice zo zhromaždenia na ktorom bola určená odmena predsedníčke SVB, uviedla iba, že prevzala dokumentáciu a v rámci nej aj zápisnice, tie však neskúmala.
19. Žalovaný zdôrazňuje, že vlastníci bytov neurčili odmenu žalobkyni ako predsedovi a ani neeviduje rozhodnutie zo zhromaždenia vlastníkov, ktoré by tvrdenie žalobkyne o určení odmeny jej ako predsedníčke potvrdzovalo. Navyše, žalobkyňa viackrát na zhromaždeniach vlastníkov vyhlásila, že žiadnu odmenu nepotrebuje.
20. Vo vyúčtovaniach nákladov spojených s užívaním bytu za roky 2005 - 2014 sa nenachádza položka „odmena predsedovi spoločenstva“. Zákon o vlastníctve bytov rozlišuje odmenu predsedovi a členom rady (§ 7c ods. 9 písm. k/) a úhradu za správu (§ 7c ods. 9 písm. d/), tieto pojmy nemôže žalobkyňa stotožňovať, čo potvrdzuje aj záver rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 5MCdo/9/2012 zo dňa 27.11.2015.
21. Žalobkyňa nebola oprávnená uzavrieť Dohodu o uznaní dlhu zo dňa 18.09.2014, predseda SVB mohol samostatne nakladať s prostriedkami do výšky 2.000,- Sk (viď listinný dôkaz, ktorý pripojil k odporu žalovaný - čl. 14 ods. 4 Dodatku k zmluve o spoločenstve), na nakladanie s vyššou peňažnou čiastkou potrebovala žalobkyňa predchádzajúci súhlas zhromaždenia, takýmto súhlasom ale nedisponovala.
22. Finančné prostriedky na účte žalovaného sú viazané na určitý účel a predseda SVB nemôže svojvoľne určiť, že niečo vyplatí a niečo nie, respektíve peniaze určené na jeden účel použije svojvoľne na iný účel. Žalovaný odkazuje aj na tvrdenia ním prezentované a uvádzané v písomnom odpore proti platobnému rozkazu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 4C/26/2017-34 zo dňa 12.09.2017.
23. Žalobkyňa v písomnej reakcii na predchádzajúce vyjadrenie žalovaného považovala ňou predloženú zápisnicu zo dňa 19.09.2017 za relevantný prostriedok procesného útoku, ktorý môže v odvolacom konaní použiť. Argumentovala v tejto súvislosti najmä tým, že na predmetnú schôdzu vlastníkov sa nemohla dostaviť, pretože žalovaný si podľa § 14 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov nesplnil svoju zákonnú povinnosť, oznámenie o schôdzi vlastníkov jej nedoručil v žiadnej písomnej forme (hoc žalovaný mal vedomosť, že v predmetnom byte už nebýva a nemá sa ako okrem písomného pozvania dozvedieť o konaní zhromaždenia), dokonca ani formou elektronickej pošty, čo bolo v minulosti bežné. Písomné oznámenie konania zhromaždenia nedoručil ani ďalšiemu vlastníkovi bytov, ktorý disponuje s ďalšími troma hlasmi tak ako ona. Uznesenie prijaté na uvedenom zhromaždení bolo podľa nej dôležité, nakoľko v zápisnici je uvedené: „Vlastníci nesúhlasili s vyplatením odmeny za vykonávanie funkcie predsedu SVB pre Mgr. M. V....“. Týmto je zrejmé, čo vlastníci bytov potvrdili aj v zápise, že odmena pre predsedu bola v minulosti riadne schválená. Finančné prostriedky a akumulovaná odmena predsedu nikdy nebola ňou použitá na iný neschválený účel. V čase, keď sa vzdala funkcie predsedu, boli všetky prostriedky týkajúce sa naakumulovanej odmeny na účte SVB, zo strany žalovaného išlo jednoznačne o účelové konanie.
24. Svedkyňa Ing. X. bola predsedníčkou SVB u žalovaného v období od 01.06.2015 do 16.07.2017. Vo svojom výsluchu dňa 13.02.2018 na pojednávaní okrem iného uviedla: „s tým, že som im dala na vedomie, že spoločenstvo nebude zlikvidované, kým táto pohľadávka nebude uhradená“. Aj na obsah výsluchu tejto svedkyne, bol neoprávnene zamietnutý výsluch likvidátora, tento mal byť vypočutý k existencii jej pohľadávky, či ju vedú v evidencii, ako vznikla pohľadávka a podobne. O tom, že o tejto pohľadávke vlastníci bytov rokovali, svedčí aj zápisnica zo dňa 19.09.2017, preto nebol dôvod odmietnuť výsluch likvidátora. Označuje za nemiestne tvrdenie, že dôvodom vstupu do likvidácie bola nevôľa vlastníkov zvoliť si predsedu. Predseda nefungoval od roku 2016 a o vstupe do likvidácie začali uvažovať práve vtedy, keď sa začala domáhať vyplatenia svojich peňazí. Ak svedkyňa Ing. X. potvrdila, že prevzala kompletnú dokumentáciu od nej vrátane zápisníc, mohla presne označiť tú, v ktorej jej bola určená odmena. Žalobkyňa ďalej poukazuje na to, že v každom vyúčtovaní bola kolónka „správa domu“. Všetci vlastníci to akceptovali, že ide o odmenu pre predsedu. Nikdy a nikto s tým nemal žiaden problém, všetci vedeli, o čo ide. Nikdy nikto z vlastníkov bytov nenamietal, nereklamoval túto položku vo vyúčtovaní za celé obdobie, dokonca ani kontrolná komisia pri vykonávaní kontrol účtovníctva vedenia agendy SVB na túto skutočnosť nikdy neupozornila a ani nežiadala zjednanie nápravy. V prípade platieb na správu domu nešlo o jednorazovú sumu, ale o sumu pozostávajúcu zo súm, ktoré nikdy nepresiahli 2.000,- Sk. Najviac to bolo mesačne pri sume 3 eur za byt x 16 bytov = 48 eur mesačne. Peniaze ako odmena pre predsedu neboli vyplácané z dôvodu, že sa čakalo na optimálny právny stav v súvislosti s odvodmi z odmeny za výkon funkcie predsedu. Už v dobe, keď sa SVB rozhodovalo o zatepľovaní bytového domu (dávno pred rokom 2014), už vtedy vlastníci bytov vedeli, že si ona odmenu nevyplatí a počká, ako sa bude vyvíjať situácia okolo financovania zatepľovania, aby sa nemusel brať úver, tam by došlo k zvýšeným poplatkom od vlastníkov.
25. V závere svojho vyjadrenia žalobkyňa uviedla, že v celom rozsahu sa pridržiava odvolania zo dňa 28.03.2018 a jeho dodatku zo dňa 31.03.2018.
26. Žalovaný v písomnej reakcii na predchádzajúce vyjadrenie žalobkyne označuje jej námietky uvádzané v jej predchádzajúcom vyjadrení za námietky bez skutkového a právneho základu. Dodáva, že žalobkyňa sa snaží zavádzajúcou interpretáciou odôvodnenia rozsudku, resp. postupu súdu prvej inštancie vyvolať dojem jeho vadnosti. Pritom nepreukázala nelogickosť ani nesprávnosť záverov rozhodnutia. Opakovane zdôrazňuje, že vlastníci bytov neurčili odmenu žalobkyni ako predsedovi a ani neeviduje rozhodnutie zo zhromaždenia vlastníkov, ktoré by uvedené posudzovalo. Žalobkyňa nepredložila akýkoľvek dôkaz, ktorým by jej vlastníci určili odmenu.
27. Pokiaľ ide o schôdzu vlastníkov bytov zo dňa 19.09.2017, žalobkyňa v odvolaní zo dňa 28.03.2018 sama uviedla, že oznámenie o konaní schôdze vlastníkov bolo zverejnené. Ostatní vlastníci sa dostavili. Žalobkyňa ak nesúhlasila s predmetnou schôdzou mohla uplatniť svoje práva žalobou na súde, čo však neučinila. Z toho je zrejmé, že žalobkyňa disponovala predmetnou zápisnicou už počas konania pred súdom prvej inštancie a jej tvrdenia sú podľa žalovaného irelevantné.
28. Pokiaľ žalobkyňa predložila list datovaný na deň 15.05.2015 adresovaný Ing. X., on vedomosť o existencii tohto listu nemá. Podľa jeho názoru sa jedná o prostriedok procesného útoku, ktorý nemožno v odvolacom konaní použiť (§ 366 CSP) a odvolací súd by nemal na tento prihliadať. V predmetnom liste si žalobkyňa svojvoľne určila, že si nebude nárokovať vyplatenie údajnej odmeny za rok 2005 - 30.04.2015, čo svedčí o špekulatívnom konaní žalobkyne.
29. Hoc žalobkyňa opakovane namieta nevykonanie výsluchu likvidátora žalovaného súdom, ani ona ani jej právny zástupca nevedeli riadne odôvodniť, čo sa má výsluchom likvidátora preukázať, aké relevantné skutočnosti má potvrdiť. Pokiaľ žalobkyňa žiadala vykonanie výsluch likvidátora k otázke vstupu do likvidácie, s tvrdením, že dôvodom likvidácie bola jej pohľadávka, uvedené skutkové tvrdenie vyvrátila vo svojom výsluchu svedkyňa Ing. X., ktorá uviedla, že dôvodom likvidácie bola nevôľa zvoliť si nového predsedu.
30. Žalobkyňa v ďalšej písomnej reakcii (zo dňa 27.09.2018 - na č.l. 142 spisu) písomne reagovala na predchádzajúce vyjadrenie žalovaného. Odkazuje na svoje odvolanie, tvrdí, že v ňom riadne, zrozumiteľne vysvetlila, prečo schôdza vlastníkov bytov konaná dňa 19.09.2018 (pozn. odvolacieho súdu - zrejme má ísť o deň 19.09.2017) nebola zvolaná v súlade so zákonom o vlastníctve bytov, že sa o konaní tejto schôdze dozvedela až po vykonaní hlavného pojednávania, logicky nemohla uplatniť svoje práva žalobou na súde tak ako to uvádza žalovaný vo vyjadrení, preto jej nie je zrejmé, na základe čoho žalovaný tvrdí, že ona už disponovala predmetnou zápisnicou počas konania pred súdom prvej inštancie. Dôvody výsluchu likvidátora ako ona, tak aj jej právny zástupca, riadne vysvetlili. V celom rozsahu sa pridržiava dôvodov, ktoré uviedla v odvolaní a v ďalších písomných vyjadreniach v štádiu odvolacieho konania a svoj nárok považuje za oprávnený.
31. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku) po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote na to oprávnená strana sporu proti rozsudku, ktorému odvolanie je prípustné, odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, postupujúc podľa § 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP, potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP v celom rozsahu. Krajský súd sa stotožnil aj s písomným odôvodnením rozsudku, avšak v záujme zvýraznenia vecnej správnosti záverov v ňom uvedených, plniac zároveň aj svoju povinnosť voči odvolateľke zaujíma stanovisko k vecným súvislostiam ( charakteru procesného a hmotného ) podstatným v súdenej veci.
32. Žalobkyňa podanou žalobou v sporovom konaní si uplatnila zaplatenie sumy vo výške 5.598,68 eur voči žalovanému titulom odmeny ( nevyplatenej ) za výkon funkcie predsedu SVB za obdobie rokov 2005 až 2014. V skutkovom vymedzení žaloby tvrdila, že na predmetnú odmenu nárok má, napriek tomu od žalovaného za uvedené obdobie neprevzala žiadnu odmenu za výkon funkcie. Zdôraznila, že predmetný peňažný nárok žalovaný voči nej v žalovanej výške uznal na základe uzavretej Dohody o uznaní dlhu a jeho splácaní zo dňa 18.09.2014, zaviazal sa dlh zaplatiť po tom, čo budú uhradené všetky pohľadávky zhotoviteľom Aktims, s.r.o. a G. H. - Aktims,.
33. Podstatnou povinnosťou žalobkyne bolo preukázať v spore právny základ svojho nároku. Prioritne skutočnosť, že odmenu jej za výkon funkcie predsedníčky SVB v rozhodnom období ( za roky 2005 až 2014 ) určilo ( resp. priznalo ) zhromaždenie vlastníkov bytov, pretože podľa § 7c, ods.9, písm. k Z.č.182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov zhromaždenie vlastníkov bytov určuje odmenu predsedovi spoločenstva a členom rady, nepredložila však v priebehu sporu relevantný listinný dôkaz, že by jej priznal odmenu za výkon funkcie predsedníčky na to zákonom povolaný orgán - zhromaždenie spoločenstva. Pokiaľ sa odvolala na písomnú dokumentáciu, ktorú odovzdala nasledujúcej predsedníčke SVB a súčasťou ktorej mala byť zápisnica o schválení takejto odmeny, bolo žiaduce, aby aspoň časovo vymedzila na ktorom zasadnutí zhromaždenia bola odmena schválená, navyše existenciu zápisnice o zasadnutí zhromaždenia vlastníkov bytov, kde by mala byť schválená odmena pre žalobkyňu, nepotvrdila vypočutá svedkyňa Ing. X. predsedníčka SVB u žalovaného v období od 1.6.2015 do 16.7.2017.
34. Právny základ nároku bolo možné preukázať aj platne uzatvorenou Dohodou o uznaní dlhu. Podľa hmotnoprávnej úpravy v § 558 Občianskeho zákonníka totiž ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Uznanie dlhu sa totiž považuje za samostatný zabezpečovací inštitút. Zabezpečovaciu funkciu plní tým, že zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku o existencii dlhu v dobe uznania. V súdenej veci žalobkyňa oprela svoj nárok práve o Dohodu o uznaní dlhu, v predmetnej dohode konala za žalovaného ako dlžníka a aj za seba ako veriteľa. Odvolací súd za vecne správny hodnotí postup okresného súdu, keď v takom prípade ako tomu bolo v súdenej veci sa zaoberal právnym významom ustanovenia § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ustanovenia zastupovať iného nemôže ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Konflikt záujmov pri zastupovaní žalovaného žalobkyňou pri uzatvorení dohody o uznaní dlhu bol jednoznačne preukázaný. Pri uzatvorení právneho úkonu vystupovala žalobkyňa ako predsedníčka SVB - štatutárna zástupkyňa žalovaného ( zároveň dlžníka) a na druhej strane konala aj za seba - v prospech žalobkyne došlo k uznaniu záväzku za rozhodné obdobie a vo výške uplatňovanej žalobou, avšak záväzok bol uznaný bez toho, že by jej ( žalobkyni ) určilo odmenu v minulosti svojim rozhodnutím zhromaždenie vlastníkov bytov. Za tejto preukázanej situácie potom dohoda o uznaní dlhu má charakter neplatného právneho úkonu, ktorý nemôže vyvolať zákonom predpokladané právne účinky.
35. Obdobne bez právneho významu vo veci je aj jej odvolacia argumentácia, či bola/ nebola upovedomená ako vlastníčka bytov, či bola/ nebola riadne pozvaná na schôdzu vlastníkov bytov konanú dňa 19.9.2017, - pretože predmetná schôdza sa konala už v dobe v ktorej žalobkyňa predsedníčkou SVB nebola, navyše aj podľa vyjadrenia žalobkyne vlastníci bytov na uvedenej schôdzi „ nesúhlasili s vyplatením odmeny... „ takýto nesúhlas podľa názoru odvolacieho súdu rozhodne nepotvrdzuje nárok žalobkyne na odmenu. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že vlastníci bytov platbami „ na správu“ uhradzovali jej odmenu za výkon funkcie predsedníčky, už rozhodovacia prax Najvyššieho súdu jednoznačne ustálila, že platba za správu ( bytu/ bytov) nie je totožná s inštitútom odmeny predsedu SVB za výkon funkcie a platbu za správu bytu nie je možné stotožniť s odmenou predsedu, aj uvedenú rozhodovaciu prax NS SR premietol okresný súd správne do rozhodovania v aktuálnej veci.
36. Podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd v súdenej veci postupoval v dôkaznej fáze konania v súlade s ustanoveniami Civilného procesného poriadku. Žalobkyňa mala vytvorený procesný priestor okresným súdom na realizáciu tých práv, ktoré jej Civilný sporový poriadok priznáva. Žalobkyňa nepreukázala, že jej určilo odmenu za výkon funkcie predsedníčky SVB zhromaždenie spoločenstva ( ide o kolektívny orgán, ktorý podľa zákonnej úpravy je oprávnený o takejto odmene rozhodovať ) a ďalej za vyhodnotenej neplatnosti dohody o uznaní dlhu bola bez právneho významu otázka aký bol dôvod vstupu žalovaného do likvidácie ( ku ktorej sa dožadovala vypočuť likvidátora v procesnom návrhu žalobkyňa pred okresným súdom), o to viac, že vypočutá svedkyňa Ing. X. za dôvod vstupu do likvidácie označila nevôľu vlastníkov zvoliť si predsedu.
37. Písomné odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu po obsahovej stráne spĺňa právo strán sporu pre spravodlivé súdne konanie. Je vyargumentované zrozumiteľne, jasne, podrobne. Súd zodpovedal prečo, z akých dôvodov procesné návrhy žalobkyne na vykonanie dokazovania neakceptoval, uviedol z ktorých dôkazov vychádzal, vyargumentoval dôsledne podľa ktorých právnych predpisov žalobný nárok v rovine právnej posúdil a žalobu zamietol.
38. V súvisiacom výroku o náhrade trov prvoinštančného konania rozhodovanie okresného súdu princípom úspechu/neúspechu strán v spore má oporu v § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku.
39. Vzhľadom na súhrn všetkých hore uvedených skutočností odvolací súd odvolaniu žalobkyne vyhovieť nemohol.
40. V odvolacom konaní žalobkyňa úspešná nebola, žalovaný úspešný v spore si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania, odvolací súd potom postupujúc podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP priznal žalovanému voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
41. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody), čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia uznesenia v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa § 429 ods. 1 CSP neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.