Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20S-163-2020.pdf
PDF · 120.89 KB
Case nature
Area
Subarea
20S/163/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudkýň Mgr. Moniky Kadlicovej a JUDr. Eriky Tischlerovej, v právnej veci žalobcu PEGI FASHION, spol. s r. o., Stará Vajnorská 17, Bratislava, IČO: 50 584 570, zastúpeného advokátom Mgr. Miroslavom Golianom, Budatínska 16, Bratislava, proti žalovanému Národnému inšpektorátu práce, Masarykova 10, Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. NIP/NIP_PO/BEZ/2020/5070 zo dňa 2.10.2020, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa v konaní domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia č. NIP/NIP_PO/ BEZ/2020/5070 zo dňa 2.10.2020, ktorým žalovaný ako odvolací orgán podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku zamietol jeho odvolanie a potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu práce Trnava č. R76/2020/SE ROZ/2020/697 2020/9458 zo dňa 27.7.2020 o uložení pokuty podľa § 190 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce vo výške 1000 eur za porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) prvom bode zákona o inšpekcii práce tým, že: „účastník konania neviedol u zamestnankýň: B. R. (nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX/XX, XXX XX A., pracovná zmluva nebola predložená) v mesiaci júl 2019 a v období od 1.8.2019 do 13.8.2019, B. R. (nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, XXX XX G., pracovná zmluva zo dňa 13.8.2019, asistentka predaja, miesto výkonu práce: F.) v mesiaci august 2019, evidenciu pracovného času, práce nadčas, nočnej práce, aktívnej časti a neaktívnej časti pracovnej pohotovosti tak, aby bol zaznamenaný začiatok a koniec časového úseku, v ktorom menované zamestnankyne vykonávali prácu alebo mali nariadenú alebo dohodnutú pracovnú pohotovosť, čím porušil ust. § 99 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov.“
2. Namietal, že podľa zákona je k uloženiu pokuty možné pristúpiť až po prerokovaní protokolu o výsledku inšpekcie práce s kontrolovaným subjektom a nepostačuje doručenie protokolu, pričom v jeho prípade má byť protokol prerokovaný fikciou jeho prerokovania podľa § 14 ods. 4 zákona o inšpekcii práce z dôvodu, že sa žalobca ani jeho právny zástupca v určený deň 18.11.2019 na prerokovanie protokolu nedostavili a svoju neúčasť neospravedlnili.
3. Podľa žalobcu si inšpektorát práce termín prerokovania protokolu určil bez dohody so žalobcom a jeho zástupcom, nevzal do úvahy ich pracovnú vyťaženosť, a bez potvrdenia tohto termínu žalobcom ani nemôže tvrdiť, že sa žalobca k prerokovaniu bezdôvodne nedostavil, pretože žalobca sa dostaviť chcel.
Hoci túto námietku uviedol v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, žalovaný sa ňou nezaoberal, rovnako ako ďalšími jeho odvolacími námietkami, čo robí rozhodnutie nepreskúmateľným.
4. Namietal tiež, že inšpektorát práce porušenie jeho povinností formuloval tak, akoby p. R. pracovala u žalobu celý mesiac júl 2019 a p. R. celý august 2019, hoci to nie je pravda. Ak aj inšpektorátu uviedol, že p. R. pracovala u neho 7 či 8 dní, neznamená to, že nevie, ako dlho u neho menovaná pracovala, ale odvolanie vypracoval právny zástupca, ktorý vychádzal z jemu dostupných údajov. Z iných dokladov predložených inšpektorátu, ako sú výplatné pásky, presný čas výkonu práce p. R. vyplýva, táto na odmene za vykonanú prácu nebola ukrátená, rovnako ako zamestnankyňa p. R..
5. Žalobca má za to, že porušenie povinnosti vedenia evidencie výkonu práce možno za vážny správny delikt či závažné porušenie zákona pokladať iba v prípade, ak by bol niektorý zo zamestnancov poškodený a nebola by mu riadne vyplatená mzda za odvedenú prácu.
6. Ak obom zamestnankyniam bola mzda riadne vyplatená, znamená to, že žalobca musel evidenciu ich pracovného času viesť, a to, že inšpektorát práce túto evidenciu od žalobcu neobdržal, neznamená, že ňou žalobca nedisponuje.
7. Zákon nestanovuje, ako má evidencia pracovného času vyzerať a žalobca v presvedčení, že ide o evidenciu vykonávanú samotnými zamestnankyňami, takúto evidenciu inšpektorátu nepredložil, nakoľko dotknuté zamestnankyne si povinnosť uloženú zamestnávateľom takmer vôbec neplnili. Žalobca si viedol vlastnú evidenciu s presným časom ich príchodu na pracovisko a odchodu z pracoviska, vrátane prestávok, z ktorej vychádzal pri výpočte mzdy.
8. Poukazoval aj na to, že zamestnankyňa R. pracovala u neho iba 6 dní, do 20.8.2019, potom prestala do práce chodiť až do rozviazania pracovného pomeru 10/2019, napriek čomu ju evidoval ako zamestnankyňu s neplateným voľnom a neoznámil Sociálnej poisťovni jej absenciu.
9. Namietal, že správny orgán pri určení výšky pokuty neprihliadal na žiadnu poľahčujúcu okolnosť, hoci uviedol, že ide o prvé jeho pochybenie. Má za to, že poľahčujúcou okolnosťou je aj to, že sa na porušení povinnosti viesť evidenciu môže podieľať aj zamestnanec, čo pripustil aj inšpektorát v odôvodnení rozhodnutia. Žalobca nemohol ovplyvniť konanie zamestnankýň z dôvodu krátkosti času, ktorý u neho pracovali, pričom vykonanie inšpekcie bolo realizovaná práve z podnetu p. R. za podpory p. R., správanie ktorej vykazuje znaky úmyselného konania smerujúceho k poškodeniu žalobcu, ktoré skutočnosti znižujú mieru zodpovednosti žalobcu za správny delikt a ktoré neboli žalovaným objektívne vyhodnotené.
10. Žalobca musel viesť evidenciu pracovného času zamestnankýň, pretože inak by im nemohol vypočítať mzdu a zabezpečenie stravovania, pričom takúto evidenciu nemal povinnosť preukazovať, nakoľko nedošlo k prerokovaniu protokolu, najmä ak vyplynula priamo z vystavených výplatných pások.
11. Podľa žalobcu pre právnu domnienku odmietnutia prerokovania protokolu musí správny orgán preukázať, že žalobca výslovne uviedol, že protokol odmieta prerokovať. Nepravdivé je aj tvrdenie inšpektorátu, že sa na prerokovanie protokolu nedostavil bezdôvodne, nakoľko prerokovania sa nezúčastnil z objektívnych dôvodov.
12. Výška uloženej pokuty podľa žalobcu nezodpovedá závažnosti zisteného následku, keď aj správne orgány konštatovali, že porušením zákona nebola nikomu spôsobená škoda, nemalo to dopad na sociálnu situáciu zamestnankýň a išlo o prvé pochybenie žalobcu bez závažnejších následkov. Navrhoval preto, aby súd, ak by mal za to, že postup správnych orgánov bol zákonný, znížil uloženú pokutu na minimum (200 eur) alebo od uloženia pokuty celkom upustil.
13. Žalovaný v písomnom vyjadrení k veci navrhol žalobu zamietnuť.
14. Uviedol, že nesúhlasí s tvrdeniami žalobcu uvedenými v žalobe a trvá na tom, že sankcia uložená rozhodnutím R 76/2020/SE, ROZ/2020/697, 2020/9458 zo dňa 27.7.2020 je v súlade s príslušnými pracovnoprávnymi predpismi. Prvostupňový správny orgán má za to, že žalobca svojimi vyjadreniami žiadnym spôsobom nespochybnil, že neviedol u zamestnankýň: B. R. (nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX/
XX, XXX XX A., pracovná zmluva nebola predložená) v mesiaci júl 2019 a v období od 1.8.2019 do 13.8.2019, B. R. (nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, XXX XX G., pracovná zmluva zo dňa 13.8.2019, asistentka predaja, miesto výkonu práce: F.) v mesiaci august 2019, evidenciu pracovného času, práce nadčas, nočnej práce, aktívnej časti a neaktívnej časti pracovnej pohotovosti tak, aby bol zaznamenaný začiatok a koniec časové úseku, v ktorom menované zamestnankyne vykonávali prácu alebo mali nariadenú alebo dohodnutú pracovnú pohotovosť. V danom prípade žalobca neviedol u zamestnankýň: B. R. (nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX/XX, XXX XX A., pracovná zmluva nebola predložená) v mesiaci júl 2019 a v období od 1.8.2019 do 13.8.2019, B. R. (nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, XXX XX G., pracovná zmluva zo dňa 13.8.2019, asistentka predaja, miesto výkonu práce: F.) v mesiaci august 2019, evidenciu pracovného času, práce nadčas, nočnej práce, aktívnej časti a neaktívnej časti pracovnej pohotovosti tak, aby bol zaznamenaný začiatok a koniec časové úseku, v ktorom menované zamestnankyne vykonávali prácu alebo mali nariadenú alebo dohodnutú pracovnú pohotovosť. Protokol č.: ITA-20-62-2.3/P-E24,A25-19 zo dňa 18.11.2019 mal byť prerokovaný dňa 18.11.2019 o 12.00 hod. s Mgr. Miroslavom Golianom, právnym zástupcom žalobcu na základe dohody o plnej moci zo dňa 9.9.2019. Dňa 22.10.2019 bola do elektronickej schránky účastníka konania do vlastných rúk s fikciou doručenia zaslaná Výzva na prerokovanie protokolu č. ITA-20-62-2.3/P-E24,A25-19, ktorá bola prevzatá dňa 7.11.2019 a považuje sa za doručená. V predmetnej výzve bol stanovený termín prerokovania predmetného protokolu na deň 11.11.2019 a tiež možnosť zmeniť tento termín v lehote do 2 dní od doručenia výzvy. Dňa 11.11.2019 Mgr. Miroslav Golian, právny zástupca žalobcu, telefonicky a elektronickou poštou požiadal inšpektora práce o nový termín na prerokovanie protokolu. Inšpektor práce určil nový a záväzný termín na prerokovanie protokolu na deň 18.11.2019 o 12.00 hod. na Inšpektoráte práce Trnava. Žalobca ani jeho právny zástupca sa na prerokovanie protokolu nedostavili a ani žiadnym spôsobom svoju neúčasť neospravedlnili. Táto skutočnosť sa považuje za odmietnutie oboznámenia sa s protokolom a vyjadrenia sa k nemu. Z uvedeného dôvodu bol predmetný protokol ukončený na Inšpektoráte práce Trnava bez oboznámenia a podpísania právnym zástupcom. Protokol o výsledku inšpekcie práce bol zaslaný na sídlo žalobcu a právnemu zástupcovi. Oznámenie o začatí správneho konania vo veci uloženia pokuty bolo žalobcovi zaslané dňa 23.6.2020 elektronicky do elektronickej schránky Ústredného portálu verejnej správy. Účastník konania oznámenie neprevzal v lehote 15 dní od jeho doručenia do elektronickej schránky. Oznámenie o začatí konania sa v zmysle § 25 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) považuje za doručené dňom vrátenia nedoručenej zásielky správnemu orgánu, a to aj vtedy, ak ten, kto je oprávnený konať za právnickú osobu, sa o tom nedozvie. Oznámenie o začatí konania bolo teda žalobcovi doručené dňa 9.7.2020 fikciou doručenia. Právnemu zástupcovi žalobcu bolo oznámenie o začatí správneho konania vo veci uloženia pokuty doručené dňa 3.7.2020. Žalobca ani právny zástupca sa k oznámeniu o začatí správneho konania nevyjadrili, a teda nespochybnili priebeh a výsledky inšpekcie práce ani dôvody správneho konania.
15. Žalobca bol požiadaný o predloženie evidencie pracovného času zamestnankyne B. R. za mesiac júl 2019 a obdobie od 1.8.2019 do 13.8.2019 a zamestnankyne B. R. (nar. XX.XX.XXXX) za mesiac august 2019. Správny orgán poukazuje na to, že žalobca ako zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu pracovného času, práce nadčas, nočnej práce, aktívnej časti a neaktívnej časti pracovnej pohotovosti zamestnanca v súlade s § 99 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov tak, aby bol zaznamenaný začiatok a koniec časového úseku, v ktorom zamestnanec vykonával prácu alebo mal nariadenú alebo dohodnutú pracovnú pohotovosť. Žalobca počas výkonu inšpekcie práce nepredložil evidenciu pracovného času menovaných zamestnankýň za uvedené obdobie. Skutočnosť, že menované zamestnankyne vykonávali v danom období pracovnú činnosť má správny orgán za preukázané tiež z predložených výplatných pások, teda žalobca v danom období zúčtoval mzdu za vykonanú prácu kontrolovaných zamestnankýň. Správny orgán konštatuje, že nevedením evidencie pracovného času v súlade s pracovnoprávnymi predpismi je o. i. znemožnená kontrola skutočne odpracovaných hodín zamestnankyňami, kontrola poskytovania prestávok v práci alebo kontrola poskytnutia mzdy v súlade so skutočne odpracovanými hodinami. Keďže evidencia pracovného času je dôležitým podkladom pre výpočet mzdy zamestnanca je potrebné, aby bola vedená v súlade s pracovnoprávnymi predpismi. Nevedenie evidencie pracovného času v súlade s § 99 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov nemôže správny orgán považovať len za administratívny nedostatok a v tejto súvislosti správny orgán poukazuje na inštitút objektívnej zodpovednosti, teda že zamestnávateľ je zodpovedný už tým, že k porušeniu došlo, bez ohľadu, či ide o zavinené alebo nezavinené konanie či opomenutie. Z právneho hľadiska je pre vznik objektívnej zodpovednosti zamestnávateľa za správny delikt tiež nepodstatným, či k pochybeniu došlo zavinením určitých okolností, zavinením zamestnancov zamestnávateľa alebo iných subjektov ako
zamestnávateľa. Správny orgán uvádza, že žalobca je povinný zabezpečiť správne spracované interné doklady v takej forme, aby zodpovedali požiadavkám pracovnoprávnych predpisov. Na to, aby sa žalobca zbavil zodpovednosti za porušenie povinnosti musí predložiť také dôkazy, ktoré by dokazovali, že zistený správny delikt vôbec nespáchal, čo však žalobca nepreukázal.
16. Podľa žalovaného sa žalobca dvakrát nedostavil na prerokovanie protokolu, z uvedeného dôvodu v súlade s ust. §14 ods. 4 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce, ak sa zamestnávateľ odmietne oboznámiť sa s protokolom, protokol sa považuje prerokovaný, pričom táto skutočnosť musí byť v protokole uvedená. Nakoľko sa žalobca nedostavil na vopred dohodnutý a odsúhlasený termín prerokovania protokolu dňa 18.11.2019, a to bez akéhokoľvek uvedenia relevantného dôvodu, pre ktorý sa nemôže dostaviť, inšpektor práce postup žalobcu vyhodnotil ako odmietnutie sa oboznámiť s predmetným protokolom, o tejto skutočnosti bol žalobca poučený tak vo výzve na prerokovanie protokolu zo dňa 22.10.2019, ako aj v závere predmetného protokolu. Na základe uvedených skutočností správny orgán považuje protokol za prerokovaný v súlade so zákonom č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce. Žalobca počas inšpekcie práce nepredložil evidenciu pracovného času zamestnankyne B. R. za mesiac august 2019 vôbec, teda tvrdenie žalobcu, že viedol evidenciu pracovného času, ale táto bola neúplná, sa nezakladá na pravde. Už zo samotného tvrdenia uvádzané tak v odvolaní, ako aj v žalobe, kde žalobca uvádza, že menovaná u neho odpracovala v danom období „iba 8, či 7 dní“ je zrejmé, že kvôli nevedeniu evidencie pracovného času v súlade s pracovnoprávnymi predpismi, sám žalobca ako zamestnávateľ nevie s určitosťou povedať, koľko dní v danom mesiaci kontrolovaná zamestnankyňa skutočne odpracovala. Je povinnosťou žalobcu ako zamestnávateľa viesť evidenciu pracovného času tak, ako to ukladá zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce, a to bez ohľadu na to, či zamestnanec odpracuje jeden pracovný deň alebo celý mesiac. Nakoľko z predložených dokladov nebolo možné jednoznačne stanoviť, v ktorých konkrétnych dňoch menovaná zamestnankyňa v mesiaci august 2019 vykonávala prácu, správny orgán vo výroku rozhodnutia uviedol, že žalobca neviedol evidenciu pracovného menovanej zamestnankyne v mesiaci august 2019. Čo sa týka zamestnankyne B. R., žalobca k menovanej zamestnankyni predložil evidenciu pracovného času iba za obdobie 14.8.2019 až 21.8.2019, z tohto dôvodu správny orgán do výroku rozhodnutia špecifikoval, že žalobca nepredložil evidenciu pracovného času menovanej zamestnankyne za mesiac júl 2019 a obdobie od 1.8.2019 do 13.8.2019. V tejto súvislosti tiež správny orgán poukazuje na tvrdenie žalobcu, že evidenciu pracovného času viedol, ale táto bola neúplná, ako na nepravdivé, nakoľko vedenie evidencie pracovného času menovanej zamestnankyne v období špecifikovanom vo výroku rozhodnutia, a to ani v „neúplnej forme“ žiadnym spôsobom nepreukázal. Tvrdenie, že vedením evidencie pracovného času boli poverené zamestnankyne, a tieto si ju neviedli, nemôže správny orgán v žiadnom prípade zohľadniť ako poľahčujúcu okolnosť, nakoľko v správnom konaní, tak ako je to uvedené napádanom rozhodnutí, sa uplatňuje objektívna zodpovednosť, a teda zamestnávateľ je zodpovedný za zistené porušenie, a to napriek tomu, že vedením evidencie pracovného času poveril svojich zamestnancov. Správny orgán poukazuje na to, že je v záujme zamestnávateľa kontrolovať plnenie povinností uložených zamestnancom. V žiadnom prípade žalobcu ako zamestnávateľa nezbavuje zodpovednosti za zistené porušenie to, že plnenie povinností, ktoré mu ukladá zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov „oddelegoval“ na svojich zamestnancov, pričom títo si uvedené povinnosti neplnili.
17. Správne konanie nebolo vedené pre nevyplatenie mzdy, v súvislosti so mzdou správny orgán iba skonštatoval, že vedenie evidencie pracovného času je dôležitým podkladom pre správny výpočet mzdy zamestnanca, a z tohto dôvodu je potrebné, aby bola evidencia pracovného času vedená v súlade s pracovnoprávnymi predpismi - v tejto súvislosti správny orgán poukazuje na tvrdenie žalobcu uvádzané v odvolaní, ako aj v žalobe, keď pri zamestnankyni B. R. nevedel jednoznačne uviesť počet odpracovaných dní. Skutočnosť, že menovaným zamestnankyniam bola zúčtovaná mzda za kontrolované obdobie, v žiadnom prípade nepreukazuje plnenie povinnosti v zmysle ust. § 99 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov tak, ako to uvádza žalobca. Výplatné lístky zamestnankýň síce obsahujú počet odpracovaných dní a hodín, uvedené však nezodpovedá evidencii pracovného času, akú je zamestnávateľ povinný viesť v zmysle ust. § 99 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov. Žalobca tvrdí, že evidenciu pracovného času u menovaných zamestnankýň viedol, avšak túto skutočnosť žiadnym spôsobom nepreukázal ani počas inšpekcie práce, v správnom ani odvolacom konaní. V súvislosti s poľahčujúcimi a priťažujúcimi okolnosťami, ktoré boli zohľadnené pri určení výšky sankcie, správny orgán poukazuje na § 34 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, podľa ktorého správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Je teda na posúdení správneho orgánu, ktoré skutočnosti zohľadní ako poľahčujúce a ktoré ako priťažujúce. Správny orgán má za to, že výška sankcie je odôvodnená dostatočne, pričom uviedol, že pri určovaní výšky sankcie zohľadnil najmä to, že zistené porušenie je závažným v tej súvislosti, že nevedením evidencie pracovného času tak, aby bol zaznamenaný začiatok a koniec časového úseku, v ktorom zamestnanec vykonával prácu, bolo znemožnené vykonať kontrolu plnenia ďalších povinností zamestnávateľa, ako napr. poskytovanie prestávok v práci menovanému zamestnancovi, teda správny orgán má za to, že uvedenie priťažujúcich okolností v odôvodnení rozhodnutia neabsentuje.
18. Podľa zákona č. 162/2015 Z.z. (Správny súdny poriadok, SSP):
§ 2 - V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (ods. 1). Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde (ods. 2).
§ 6 ods. 1 - Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
§ 194 ods. 1 - Správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.
§ 198 ods. 1 - Správny súd môže na základe výsledkov ním vykonaného dokazovania na návrh žalobcu rozsudkom a) zmeniť druh alebo výšku sankcie, aj keď orgán verejnej správy pri jej uložení nevybočil zo zákonného rámca správnej úvahy, ak táto sankcia je neprimeraná povahe skutku alebo by mala pre žalobcu likvidačný charakter, b) upustiť od uloženia sankcie, ak účel správneho trestania možno dosiahnuť aj samotným prejednaním veci.
§ 198 ods. 2 - Správny súd môže podľa odseku 1 rozhodnúť len tak, ako mohol podľa osobitného predpisu rozhodnúť orgán verejnej správy.
Podľa zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce:
§ 2 ods. 1 písm. a), bod 1. - Inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných podmienok žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili 15 rokov veku, a kolektívne vyjednávanie.
§ 14 ods. 4 - Protokol sa považuje za prerokovaný aj vtedy, ak sa zamestnávateľ alebo ním poverený zamestnanec, alebo fyzická osoba, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, odmietne oboznámiť s protokolom, písomne sa k nemu nevyjadrí alebo ho nepodpíše; táto skutočnosť musí byť uvedená v protokole.
§ 19 ods. 1 písm. a) - Inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu, ak tento zákon neustanovuje inak, zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) prvom bode až treťom bode, šiestom bode a siedmom bode alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 100 000 eur, a ak v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená 1. ťažká ujma na zdraví, najmenej 20 000 eur,
2. smrť, najmenej 33 000 eur.
§ 19 ods. 6 - Inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na a) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, b) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, c) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a) prvého bodu, d) skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku, e) opakované zistenie toho istého nedostatku.
Podľa § 99 zákona č. 311/2001 Z.z. (Zákonník práce): Zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu pracovného času, práce nadčas, nočnej práce, aktívnej časti a neaktívnej časti pracovnej pohotovosti zamestnanca tak, aby bol zaznamenaný začiatok a koniec časového úseku, v ktorom zamestnanec vykonával prácu alebo mal nariadenú alebo dohodnutú pracovnú pohotovosť. Počas dočasného pridelenia zamestnávateľ vedie evidenciu podľa prvej vety v mieste výkonu práce dočasne prideleného zamestnanca.
19. Súd prejednal vec v neprítomnosti žalovaného, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní vopred ospravedlnil a nepožiadal o jeho odročenie z dôležitého dôvodu, vypočul prítomného žalobcu, resp. jeho právneho zástupcu, a po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu, dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby.
20. Žalobca v konaní zotrval na argumentácii uvedenej v jeho písomnom podaní. Poukazoval na to, že u oboch zamestnankýň išlo iba o krátke obdobie trvania ich pracovného pomeru a že tieto neboli postupom zamestnávateľa poškodené, mzda za skutočne odpracovaný čas im bola vyplatená, z čoho je súčasne zrejmé, že evidencia ich dochádzky musela existovať, avšak táto sa mohla stratiť, rovnako ak pracovná zmluva jednej zo zamestnankýň. Pracovný čas zamestnankýň dol determinovaný pracovným časom predajne, v ktorej pracovali, pričom požadovaná evidencia podľa žalobcu môže byť suplovaná výplatnými páskami zamestnankýň. Čo sa týka prerokovania protokolu, právny zástupca žalobcu mal v úmysle sa ho v určený termín zúčastniť, avšak keď tento termín oznámil svojmu klientovi, tento ho informoval, že sa prerokovania protokolu sám zúčastní, že tam zástupca nemusí chodiť, ale v konečnom dôsledku na to zrejme zabudol, čo správny orgán vyhodnotil ako odmietnutie prerokovania, pričom dôvody neúčasti žalobcu ani nezisťoval.
21. Z vyjadrení účastníkov konania a obsahu administratívneho spisu správneho orgánu mal súd porušenie povinnosti žalobcu stanovenej § 99 Zákonníka práce a tým aj spáchania správneho deliktu sankcionovaného podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce konaním (nekonaním) identifikovaným vo výroku rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu zo dňa 27.7.2020 (uvedené v bode 1. odôvodnenia tohto rozsudku) za preukázané.
22. Žalobca sám výsledky zistení správnych orgánov v tomto smere nespochybnil takým spôsobom, aby bolo dôvodné vôbec polemizovať o tom, či k porušeniu povinnosti podľa § 99 Zákonníka práce došlo, keď tento na jednej strane tvrdil, že evidenciu pracovného času nepredložil, nakoľko jej vedením poveril svoje zamestnankyne, ktoré si povinnosť nesplnili, a na strane druhej, že si viedol vlastnú evidenciu, o existencii ktorej svedčí vyhotovenie výplatných pások, ktorá sa mohla stratiť, prípadne, že výplatné pásky túto evidenciu nahrádzajú.
23. Žalobca teda nepoprel, že evidenciu pracovného času svojich zamestnankýň v rozsahu konštatovanom v rozhodnutí správneho orgánu nepredložil, v súvislosti s čím nepreukázal, že svoju povinnosť viesť evidenciu splnil.
24. V súlade s právnym názorom žalovaného je potrebné konštatovať, že zodpovednosti za správny delikt žalobcu nezbavuje prípadné porušenie povinností zamestnancami, ktorých vedením evidencie
poveril, pričom znakom skutkovej podstaty správneho deliktu v danom prípade nie je spôsobenie ujmy zamestnancom kontrolovaného subjektu. Výplatné pásky (lístky) zákonom vyžadovanú evidenciu nenahrádzajú, nakoľko neobsahujú údaje, ktoré evidencia podľa § 99 Zákonníka práce má obsahovať a z rovnakých dôvodov nie sú dôkazom o vedení tejto evidencie (odhliadnuc už od možnosti vyplatenia mzdy iba na základe ústne poskytnutých údajov o odpracovanom čase, či iba na základe údajov o prevádzke, v ktorej zamestnankyne prácu vykonávali).
25. Podobne nekonzistentné boli aj vyjadrenia žalobcu k jeho neúčasti na prerokovaní protokolu o výsledku inšpekcie práce, podľa ktorých došlo k zlyhaniu komunikácie medzi ním a inšpektorátom práce, v dôsledku čoho mu nebolo umožnené protokol s inšpektorátom prerokovať, prerokovania sa zúčastniť chcel, dôvody jeho neúčasti neboli zisťované, inšpektorát nemôže tvrdiť, že sa nedostavil bezdôvodne, nebola vzatá do úvahy pracovná vyťaženosť žalobcu a jeho právneho zástupcu.
26. Bolo preto potrebné vychádzať z nesporných faktov, podľa ktorých žalobcovi bol správnym orgánom stanovený termín prerokovania protokolu na deň 11.11.2019 o 9.00 hod. v priestoroch Inšpektorátu práce Trnava, na ktorý sa žalobca ani jeho právny zástupca bez predchádzajúceho ospravedlnenia nedostavili, a nový termín 18.11.2019 bol stanovený na základe návrhu právneho zástupcu žalobcu, ktorý ho aj dodatočne potvrdil - odsúhlasil.
27. Skutočnosť, že žalobca svojou neúčasťou zmaril dva termíny prerokovania protokolu a neuviedol, ani dodatočne, žiaden dôležitý dôvod, pre ktorý sa nedostavil na termín ním požadovaný a odsúhlasený (skúmanie dôvodu neúčasti nie je úlohou inšpekcie práce), potom správne orgány logicky, objektívne a v súlade s ustanovením § 14 ods. 4 zákona č. 125/2006 Z.z. vyhodnotili ako obštrukciu, odmietnutie oboznámiť sa s protokolom, ktoré má za následok, že sa protokol považuje za prerokovaný.
28. V neposlednom rade, právo žalobcu vyjadriť sa k protokolu bolo zachované ďalším postupom správneho orgánu, ktorý účastníkovi konania tento dokument doručil.
29. V súvislosti so žalobnou námietkou týkajúcou sa skutočnosti, že sa žalovaný nezaoberal jeho odvolacou námietkou nedôvodnosti uloženia pokuty bez predchádzajúceho prerokovania protokolu, je pritom potrebné uviesť, že takáto námietka obsahom odvolania žalobcu proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu nie je. Žalobca v závere svojho odvolania iba stručne a bez náležitého vysvetlenia konštatoval, že jeho nedostavenie sa k prerokovaniu protokolu bolo dôsledkom nedorozumenia a zlyhania komunikácie (?) a že vzhľadom k právnej úprave už bolo zrejme bezpredmetné pokúšať sa o dohodu na novom termíne. Nenamietal nesprávnosť vyhodnotenia jeho neúčasti na prerokovaní protokolu ako odmietnutia oboznámenia sa s protokolom, ani ho nespájal s nesprávnosťou rozhodnutia o pokute, či nezákonnosťou postupu správneho orgánu vo veci, preto nebol dôvod, aby sa touto okolnosťou prípadu odvolací orgán podrobnejšie zaoberal v odôvodnení svojho rozhodnutia.
30. Podľa odôvodnenia rozhodnutia Inšpektorátu práce Trnava zo dňa 27.07.2020 prvostupňový správny orgán pri stanovení výšky pokuty v blízkosti spodnej hranice jej zákonnej sadzby umožňujúcej uloženie pokuty až do výšky 100.000 eur zohľadnil všetky okolnosti porušenia povinnosti, mieru zavinenia účastníka konania, spôsob spáchania deliktu, dobu protiprávneho konania i skutočnosť, že nešlo o opakované zistenie takéhoto nedostatku a že tento je následkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa. Správny orgán prihliadal aj na potrebu zachovania preventívneho a represívneho charakteru pokuty a zrozumiteľne ozrejmil, na základe akých skutočností zistený nedostatok považoval za závažný (nevedením riadnej evidencie pracovného času je znemožnené vykonanie kontroly aj plnenia iných povinností zamestnávateľa, ako napr. poskytovanie prestávok v práci zamestnancom).
31. Žalovaný reagujúc na odvolaciu námietku žalobcu v odôvodnení svojho rozhodnutia správne doplnil, že práve závažnosť zisteného porušenia povinnosti a jeho vznik ako dôsledok neúčinného riadenia ochrany práce u zamestnávateľa sú priťažujúcimi okolnosťami, na ktoré prihliadal prvostupňový správny orgán, a že poľahčujúcou okolnosťou bola skutočnosť, že nejde o opakované zistenie toho istého nedostatku.
32. Konštatoval tiež, že sankcia, s ohľadom na prax a výšku ukladaných pokút v obdobných prípadoch, neodporuje ani zásade vyplývajúcej z ustanovenia § 3 ods. 5 správneho poriadku, dbať na to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely, čo žalobca v konaní nespochybnil.
33. Súd mal obsahom spisového materiálu za preukázané, že žalovaný v spojení s odôvodnením potvrdzovaného rozhodnutia Inšpektorátu práce Trnava dostatočne a v súlade so zistenými skutkovými okolnosťami ozrejmil spôsob stanovenia výšky pokuty (reálne dosahujúcu jednu stotinu jej maximálnej zákonnej sadzby), ktorý zodpovedal kritériám vyplývajúcim z ustanovenia § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce.
34. V súlade s právnym názorom žalovaného odôvodňujúcim ďalšie zníženie výšky pokuty, vzhľadom na objektívnu zodpovednosť žalobcu, nie je prípadné porušenie povinnosti jeho zamestnancami (v prípade právnických osôb je takýto spôsob vedenia evidencie logicky najpravdepodobnejší), či sťaženie jeho možnosti ovplyvniť ich konanie pre krátkosť trvania pracovného pomeru, odhliadnuc už od toho, že ide iba o tvrdenie žalobcu nepodložené vykonaným dokazovaním vo veci.
35. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností neodôvodňujúcich záver o nezákonnosti postupu či rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, súd žalobcu podľa § 190 SSP zamietol, keď v okolnostiach prípadu nezistil ani dôvody pre zníženie výšky uloženej sankcie ako neprimeranej skutku či pomerom žalobcu, a jeho možnosť upustiť od uloženia pokuty je ustanovením § 198 ods. 2 SSP viazaná na rovnakú možnosť, v danom prípade podľa osobitného predpisu absentujúcu, správneho orgánu.
36. O náhrade trov rozhodol súd s poukazom na skutočnosť, že v tomto konaní úspešnému žalovanému správnemu orgánu žiadne trovy uplatniteľné podľa § 168 SSP nevznikli.
37. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní mesiaca od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom (§ 440 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.