Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Csp-39-2018.pdf
PDF · 93.2 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BN-5Csp/39/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní pred sudcom Mgr. Markom Anovčinom v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, Mýtna 48, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanému: J. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XXX/XX, B. Z. B., o zaplatenie 469,25 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 392,84 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 392,84 eur od 03.11.2015 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšku žalobu z a m i e t a.
III. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 67,44 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým bude rozhodnuté o konkrétnej výške trov po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Pôvodný žalobca - Všeobecná úverová banka, a.s. (VÚB, a.s.), IČO: 31 320 155, sa žalobou podanou dňa 16.08.2018 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 469,25 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 03.11.2015 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že je právnym nástupcom spoločnosti Consumer Finance Holding a.s., IČO: 35 923 130 (ďalej aj len „spoločnosť Consumer“) z titulu zlúčenia uvedenej spoločnosti s VÚB, a.s. Spoločnosť Consumer a žalovaný uzatvorili dňa 24.11.2014 zmluvu o pôžičke č. XXXXXXXX, na základe ktorej poskytla spoločnosť Consumer žalovanému pôžičku vo výške 440,02 eur na kúpu spotrebného tovaru. Podľa zmluvy o pôžičke mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 24 mesačných splátkach v sume 23,59 eur, a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 566,16 eur. Žalovaný uhradil iba sumu 47,18 eur. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas, spoločnosť Consumer vyzvala listom zo dňa 27.08.2015 žalovaného k úhrade dlžných splátok, pričom žalovaného upozornila na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Nakoľko k úhrade dlžných splátok ani v dodatočne poskytnutej lehote nedošlo, spoločnosť Consumer dňa 19.10.2015 úver zosplatnila, o čom bol žalovaný informovaný listom zo dňa 28.10.2015. Žalovaný dlžné splátky neuhradil. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania žaloby predstavuje sumu 469,25 eur. Pôvodný žalobca si zároveň uplatnil zákonné úroky z omeškania, a to od šiesteho dňa nasledujúceho po Oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti, nakoľko oznámenie bolo zaslané obyčajnou listovou zásielkou. Na preukázanie svojho nároku pôvodný žalobca označil a predložil listinné dôkazy, a to notársku zápisnicu, opis rozdelenia majetku a záväzkov, zmluvu o spotrebiteľskom úvere, predžalobnú upomienku, doručenku, oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru a prehľad splátok a úhrad.
2. Pôvodný žalobca dňa 05.01.2019 spolu so spoločnosťou Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, súdu oznámili, že pohľadávku voči žalovanému z vyššie uvedenej zmluvy postúpila VÚB, a.s., spoločnosti Intrum Slovakia s.r.o., o čom ako dôkaz predložili rámcovú zmluvu o postúpení pohľadávok, prílohy rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok, a to žiadosť o postúpenie a prevod, identifikáciu prípadu a oznámenie VÚB, a.s., o postúpení pohľadávky s poštovým podacím hárkom. Zároveň zhodne navrhli zmenu na strane žalobcu. Súd uznesením č. k. 5Csp/39/2018 - 55 zo dňa 16.01.2019 rozhodol tak, že pripustil, aby do konania na miesto doterajšieho žalobcu: VÚB, a.s., vstúpila spoločnosť: Intrum Slovakia, s.r.o., IČO: 35 831 154. Stranou v konaní sa tak na strane žalobcu stala spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154 (ďalej už len žalobca).
3. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril. Keďže v tejto veci ide o spotrebiteľský spor medzi dodávateľom (žalobcom) a spotrebiteľom (žalovaným), ktorý vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy a zároveň hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000,- eur, pričom ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci a skutkové tvrdenia strán nie sú sporné, súd na prejednanie sporu nenariaďoval pojednávanie a dňa 30.04.2019 vo veci verejne vyhlásil rozsudok.
4. Z vykonaného dokazovania zistil súd tento skutkový stav. Spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., IČO: 35 923 130, uzatvorila dňa 26.11.2014 (a nie 24.11.2014 ako tvrdil pôvodný žalobca) ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej spoločnosť Consumer poskytla žalovanému viazaný spotrebiteľský úver vo výške 440,02 eur na kúpu spotrebného tovaru CAT S50. Žalovaný sa zaviazal splatiť úver 24 mesačnými splátkami po 23,59 eur, pričom celkové náklady spotrebiteľa boli 126,14 eur. Konečná splatnosť bola dohodnutá na február 2017, prvá splátka bola splatná dňa 20.03.2015 a splátky boli splatné do 20. dňa v mesiaci. V zmluve bola uvedená RPMN (ročná percentuálna miera nákladov) 22,18 % a fixná ročná úroková sadzba 22,18 %. Žalovaný z úveru splatil sumu 47,18 eur. Listom zo dňa 27.08.2015, označeným ako „predžalobná upomienka“, vyzvala spoločnosť Consumer žalovaného na zaplatenie nedoplatku na splátkach v sume 101,44 eur bezodkladne s upozornením, že ak do 05.10.2015 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 06/2015, bude veriteľ oprávnený úver zosplatniť. V liste zo dňa 28.10.2015, adresovanom žalovanému a označenom ako „Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“, spoločnosť Consumer uviedla, že dlh z úverovej zmluvy č. XXXXXXXX sa stal splatným v celom rozsahu naraz. Týmto listom spoločnosť Consumer zároveň vyzvala žalovaného na úhradu celého dlhu. Spoločnosť Consumer zanikla rozdelením a jej nástupcom sa v tejto veci stala spoločnosť VÚB, a.s., ktorá postúpila pohľadávku z uvedenej zmluvy voči žalovanému žalobcovi, a to k 19.11.2018.
5. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení ku dňu 26.11.2014 (ďalej len ako „zákon o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
6. Podľa § 9 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru.
7. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).
8. Podľa § 15 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o viazanom spotrebiteľskom úvere je zmluva o spotrebiteľskom úvere, v ktorej sa dojednáva spotrebiteľský úver výhradne na financovanie zmluvy o kúpe konkrétneho tovaru alebo poskytnutí konkrétnej služby, pričom tieto dve zmluvy tvoria obchodný celok.
9. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
10. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
11. Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
12. Podľa § 3 nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení od 01.02.2013, ďalej len nariadenie) výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
13. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
14. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
15. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žaloba je dôvodná iba v časti. Na základe predložených listinných dôkazov dospel súd k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi spoločnosťou Consumer a žalovaným na základe zmluvy, je vzťahom občianskoprávnym, na ktorý je potrebné aplikovať predpisy občianskeho práva, pričom ide o spotrebiteľskú zmluvu, keďže spoločnosť Consumer bola osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaný je spotrebiteľom - fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Je teda nepochybné, že uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvou spotrebiteľskou a vzhľadom na výšku úveru, jeho účel a splatnosť je zmluvou o viazanom spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. Žalovaný úver nesplatil a pohľadávka voči nemu bola platne postúpená žalobcovi, ktorý tak bol oprávnený domáhať sa jej zaplatenia.
16. V zmysle § 9 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí okrem iného obsahovať úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru. Zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje výšku fixnej úrokovej sadzby 22,18 %. Táto sadzba však nie je úrokovou sadzbou daného spotrebiteľského úveru a nezodpovedá parametrom uvedeným v zmluve. Úver mal byť splatný v 24 mesačných splátkach po 23,59 eur, čomu zodpovedá suma nákladov 126,14 eur a celková čiastka 566,16 eur a takto uvedené údaje sú správne. Takto uvedeným údajom v zmluve potom zodpovedá nižšia úroková sadzba a táto by bez odkladu prvej splátky o tri mesiace bola 13,43 % ročne a s odkladom (ako je prípad uvedenej zmluvy) ešte nižšia a nie 22,18 % uvedených v zmluve. Zmluva tak neobsahuje skutočnú úrokovú sadzbu poskytnutého úveru a nedostatok tohto údaju má za následok, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Keď zákon uvádza medzi náležitosťami zmluvy úrokovú sadzbu úveru, je zjavné, že to má byť skutočná úroková sadzba, ktorá zodpovedá poskytnutému úveru a jeho parametrom. Splnením uvedenia tejto náležitosti v zmluve nie je uvedenie akejkoľvek úrokovej sadzby, ale skutočnej úrokovej sadzby daného úveru, pretože potom by sa jednalo iba o formálne splnenie povinnosti bez relevantného vzťahu k danému úveru. Rozhodne nebolo zámerom zákonodarcu, aby veriteľ formálne splnil náležitosti zmluvy, ktoré by nezodpovedali skutočnosti. V tomto prípade je pritom bezpredmetné, či uvedená úroková sadzba je alebo nie je v prospech spotrebiteľa, pretože zmluva má obsahovať úrokovú sadzbu daného úveru pod sankciou jeho bezúročnosti a bezpoplatkovosti bez ďalšieho.
17. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že istina úveru bola 440,02 eur a žalovaný z úveru vrátil 47,18 eur. Keďže žalobca má nárok iba na vrátenie istiny, zostáva tak žalovanému uhradiť žalobcovi sumu 392,84 eur, čo je rozdiel medzi istinou úveru a platbami žalovaného. Na zaplatenie uvedenej sumy zaviazal súd žalovaného z dôvodu, že si túto povinnosť nesplnil dobrovoľne a ide o jej nesplnený zmluvný záväzok, ktorý je po lehote splatnosti. Pokiaľ nárok presahoval sumu istiny, ktorá by žalobcovi patrila, tak v tej časti bola žaloba nedôvodná, pretože sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.
18. Keďže sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, bola by istina úveru 440,02 eur splatná pri výške dohodnutej splátky 23,59 eur 19 splátkami, pričom posledná splátka by bola splatná dňa 20.09.2016. Výška poslednej splátky by bola už len 15,40 eur. Keďže žalovaný po zaplatení prvých 2 splátok (2. uhradená dňa 21.04.2015) úver nesplácal vôbec, vyhlásil veriteľ listom zo dňa 28.10.2015 úver za splatný a na základe tohto listu bol úver splatným najneskôr dňa 02.11.2015, pričom od nasledujúceho dňa, t .j. od 03.11.2015 je žalovaný v omeškaní s úhradou dlžnej sumy celej nesplatenej istiny 392,84 eur, a preto od tohto dňa patrí žalobcovi úrok z omeškania v zákonnej sadzbe. Pokiaľ ide o takto ustálenú splatnosť celého úveru a prvý deň omeškania, vychádzal súd z obsahu listinného dôkazu
- oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru a z tvrdenia žalobcu o jeho doručení, ktoré nebolo sporné. Úrok z omeškania patrí žalobcovi v zmysle § 3 nariadenia vo výške o päť percentuálnych bodov vyššej ako bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania. V prvý deň omeškania bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 0,05 %, a preto žalobcovi patrí úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne.
19. V časti, v ktorej nárok presahoval sumu nesplatenej istiny a z nej žalobcovi patriaceho úroku z omeškania, súd žalobu zamietol z dôvodu, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a žalobca má nárok na úrok z omeškania v zákonnej výške iba z priznanej istiny.
20. Povinnosť, ktorú súd uložil žalovanému týmto rozsudkom, je žalovaný povinný splniť v súlade s § 232 ods. 3 CSP do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
21. Súd vyhovel žalobe iba v časti 83,72 % a žalobca tak mal čiastočný úspech v konaní, a to v rozsahu čistého úspechu 67,44 %, ktorý je rozdielom medzi úspechom žalobcu 83,72 % a úspechom žalovaného 16,28 %. Z uvedených dôvodov rozhodol súd o trovách konania podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 67,44 %, ktorý zodpovedá čistému úspechu žalobcu, pričom o konkrétnej výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.