Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10Er-197-2010.pdf
PDF · 80.18 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-10Er/197/2010
Uznesenie
Okresný súd Brezno, v exekučnej veci oprávneného Intrum Slovakia, s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Bratislava, Mýtna 48, práv. zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Bratislava, Mýtna 48, proti povinnej K. Ľ., R.. XX. XX. XXXX, T. D. N., Š.J. XXX/XX, o vymoženie povinnosti zaplatiť 2.111,83 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Bratislava, Záhradnícka 60, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e .
II. Súdnemu exekútorovi sa náhrada trov exekúcie n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Poverením Okresného súdu Brezno č. 5603 027031 * zo dňa 03. 12. 2010 tunajší súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie proti povinnej na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 2.111,83 Eur s príslušenstvom, trov predchádzajúceho konania, ako aj trov exekúcie, a to na základe vykonateľného rozhodcovského rozsudku Rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej hospodárskej komore s.r.o., sp. zn. P. XXXXX/XX zo dňa 01. 02. 2010.
2. Súd napriek skôr vydanému povereniu opätovne pristúpil k preskúmaniu exekučného titulu a konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a zistil nasledovný skutkový stav:
3. Exekučným titulom je v danej veci rozhodcovský rozsudok Rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej hospodárskej komore s.r.o., sp. zn. P. XXXXX/XX zo dňa 01. 02. 2010, ktorým bola povinnej uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu vo výške 2.111,83 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 2.111,83 Eur od 01. 01. 2010 do zaplatenia a zmluvnou pokutou vo výške 211,18 Eur a nahradiť trovy konania; rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 15. 03. 2010 a vykonateľnosť dňa 19. 03. 2010. Predmetom rozhodcovského konania bol nárok oprávneného zo Zmluvy o pôžičke uzatvorenej s povinnou dňa 12. 07. 2006.
4. Z predloženej Zmluvy o pôžičke č. XXXXXXXXXX súd zistil, že túto zmluvu uzatvorili právny predchodca oprávneného Consumer Finance Holding a.s. a povinná dňa 12. 07. 2006. Na jej základe sa veriteľ zaviazal poskytnúť povinnej pôžičku v sume 56.858,-Sk (1.887,34 Eur) a povinná sa zaviazala veriteľovi vrátiť sumu 104.792,-Sk (3.478,46 Eur) v 60-tich mesačných splátkach po 1.571,-Sk (52,15 Eur). Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Podmienky k zmluve o pôžičke, pričom povinná vyhlásila, že nemá voči nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Povinná je v zmluve identifikovaná menom, priezviskom, adresou trvalého bytu, rodným číslom a číslom OP.
5. V bode 15.23 Podmienok k zmluve o pôžičke XXX-P. je obsiahnutá rozhodcovská doložka v nasledovnom znení:
,,Klient a Povinný na jednej strane a Spoločnosť na strane druhej sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú zo Zmluvy a/alebo zo Zmluvy o zabezpečení a v súvislosti s ňou budú riešené dohodou strán. Ak nedôjde k dohode podľa predchádzajúcej vety, akýkoľvek spor, nárok alebo rozpor vzniknutý zo Zmluvy a/alebo zo Zmluvy o zabezpečení alebo v súvislosti s ňou (vrátane všetkých otázok týkajúcich sa jej existencie, platnosti alebo ukončenia), rozhodne Stály rozhodcovský súd pri Asociácii bánk Slovenskej republiky alebo Rozhodcovský súd pri Slovenskej hospodárskej komore s.r.o. Touto rozhodcovskou doložkou nie je dotknuté právo ktorejkoľvek zo zmluvných strán žiadať o vydanie predbežného opatrenia alebo platobného rozkazu na všeobecnom súde. Podpisom Zmluvy Klient vyjadruje Spoločnosti svoj súhlas na výber jedného z uvedených rozhodcovských súdov.“
6. Podľa § 243h ods. 1, prvej vety, zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
7. Podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, exekúciu súd zastaví, ak sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným.
8. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
9. Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
10. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom do 31. 02. 2007 (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
11. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. 02. 2007, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
12. Možnosť súdu zastaviť exekúciu bez návrhu exekučný poriadok (z hľadiska dôvodov, okolností a pod.) bližšie neupravuje. Je však nesporné, že exekučný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania, v každom štádiu vedenia exekúcie ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania a ak kedykoľvek v priebehu konania zistí, že podmienky núteného vymáhania pohľadávky nie sú splnené, rozhodne o zastavení exekúcie. Je tiež nepochybné, že jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nie je možné exekúciu vykonať. Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená (z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 164/1996).
13. Na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení súd posúdil zmluvu o pôžičke uzatvorenú dňa 12. 07. 2006 medzi právnym predchodcom oprávneného a povinnou ako zmluvu spotrebiteľskú v zmysle príslušnej právnej úpravy upravujúcej spotrebiteľské právo účinnej v čase uzavretia zmluvy. Pri posúdení charakteru zmluvy podľa občianskeho práva upravujúceho spotrebiteľské zmluvy súd vychádzal z § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. 02. 2007, ktorý vymenúval v § 52 ods. 1 konkrétne zmluvné typy spotrebiteľských zmlúv uzatváraných podľa Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc z európskej legislatívy, ako aj zásad a pojmových znakov, z ktorých pri definícii spotrebiteľskej zmluvy je nevyhnutné vychádzať, nemožno úpravu v Občianskom zákonníku považovať za taxatívnu; ide len o užšie vymedzenie pojmu spotrebiteľských zmlúv. V širšom kontexte je nutné vychádzať i z ustanovení osobitnej právnej úpravy zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu uzavretia posudzovanej zmluvy, najmä z ustanovenia § 23a tohto zákona upravujúceho spotrebiteľské zmluvy. Spotrebiteľskými zmluvami sú tak podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch,
a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. (porovnaj uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 17CoE/175/2012-118 zo dňa 26. 10. 2012). V danom prípade je nepochybné, že uzatvorená zmluva o úvere je zmluvou formulárovou, pripravenou na predtlačenom tlačive, do ktorého sa len vpisujú požadované údaje. Dlžník tak nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť obsah zmluvných podmienok poskytnutia úveru, nemôže vyjednávať, jedinou jeho alternatívou je prijatie, respektíve odmietnutie návrhu ako celku. Zároveň súdu z jeho rozhodovacej praxe je známe, že poskytovanie úverov na základe takejto zmluvy o úvere bolo bežnou praxou právneho predchodcu oprávneného. V nadväznosti na uvedené tak súd konštatuje, že uzatvorená zmluva o pôžičke je zmluvou spotrebiteľskou, a teda na vzťah medzi právnym predchodcom oprávneného a povinnou je nutné aplikovať právne predpisy vzťahujúce sa k ochrane spotrebiteľa.
14. Súd sa ďalej zaoberal tým, či právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie a vydanie exekučného titulu bola založená na platnej rozhodcovskej zmluve resp. rozhodcovskej doložke. Vzhľadom na to, že ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka bolo upravené v Občianskom zákonníku až od 01. 01. 2008, a teda nie je aplikovateľné na predmetnú vec, súd pristúpil k posúdeniu rozhodcovskej doložky podľa generálnej klauzuly podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a teda, či toto ustanovenie nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmlúv strán v neprospech spotrebiteľa.
15. Na základe vykonaného dokazovania súd konštatuje, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v Podmienkach k Zmluve o pôžičke (bod 15.23) spôsobuje značnú nerovnováhu medzi účastníkmi právneho vzťahu. Uvedená nerovnováha spočíva predovšetkým v tom, že rozhodcovská doložka bola obsiahnutá v obchodných podmienkach, ktoré majú povahu univerzálnych podmienok. Spotrebiteľka si tak rozhodcovskú doložku osobitne nevyjednala a nemala na výber, vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami v Podmienkach k Zmluve o pôžičke, mohla len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým zmluvným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ. To je pravdepodobne aj najčastejšia situácia, pretože dodávateľ sa snaží získať exekučný titul. Rozhodovanie sporu rozhodcami je pritom paušálnym spôsobom zakotveným v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a teda dodávateľ musí mať istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať, čo vedie k pochybnostiam o objektívnosti rozhodovacieho procesu a o dostatočne individuálnom prístupe k ochrane práv spotrebiteľa zo strany rozhodcov. Zároveň je potrebné poukázať na to, že Podmienky k Zmluve o pôžičke nie sú spotrebiteľkou podpísané, a teda nie je preukázané, že dodávateľ spotrebiteľku s ich obsahom skutočne aj oboznámil. Taktiež rozhodcovská doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľky po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu, čo takisto oslabuje jej pozíciu. V záujme rešpektovania medzinárodnej zmluvy (č.l. 7 ods. 2 Ústavy) a naplnenia cieľa Európskej únie vylúčiť zo života spotrebiteľov nekalé podmienky v spotrebiteľských vzťahoch (čl. 3 ods. 1 Smernice Rady EÚ č. 93/13/EHS) a v záujme vyššej kvality života bežných ľudí, tak nevidí súd iné východisko ako záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. 12. 2007, pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa.
16. Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie sporu zo zmluvy o pôžičke je založená na absolútne neplatnom právnom úkone, neprijateľne dojednanej rozhodcovskej doložke, exekučný titul vydal orgán na to nepríslušný, ide tak o právny akt nulitný, ktorý v exekučnom konaní nie je možné vykonať, nakoľko nejde o akt štátnej správy, resp. verejnej moci. Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa na neho akoby neexistoval. (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 MCdo 20/2008 zo dňa 22. 04. 2009).
17. V nadväznosti na uvedené potom súd rozhodol tak, že exekúciu zastavil s poukazom na § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, keď oprávneným (resp. jeho právnym predchodcom) označený exekučný titul vydal rozhodcovský súd, ktorý nemal právomoc rozhodnúť spor, a teda rozhodcovský rozsudok Rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej hospodárskej komore s.r.o., sp. zn. CP 80850/09 zo dňa 01. 02. 2010 sa doposiaľ nestal vykonateľným.
18. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
19. O trovách exekúcie súd rozhodol tak, že ich náhradu súdnemu exekútori nepriznal, nakoľko si ju tento neuplatnil.
Poučenie:
Proti výroku I. tohto uznesenia m o ž n o podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v jednom vyhotovení, na Okresný súd Brezno (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Proti výroku II. tohto uznesenia n i e j e prípustné odvolanie.