Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3T/155/2018

Potvrdené rozhodnutím 4To/84/2019
„Uznesenie Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Ševčoviča a sudcov JUDr. Jaroslava Chleboviča a JUDr. Bc. Milana Husťáka, v trestnej veci obžalovaného F. Z., pre zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. a iné, na verejnom zasadnutí konanom dňa 11. decembra 2019, o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 30.4.2019, sp. zn. 3T/155/2018 takto rozhodol: Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie okresného prokurátora."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce senát v zložení z predsedu senátu JUDr. Slavomíra Harmóciho a prísediacich Dariny Valuškovej a Jozefa Čabáka, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 30.4.2019 takto

rozhodol:

Podľa § 285 písm. a/ Tr. por. súd obžalovaného F., spod skutku obžaloby pre zločin znásilnenia podľa § 199 ods.1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/, c/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a/, i/ Tr. zák. a § 140 písm. c/ Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že v presne nezistený deň v mesiaci máj roku 2017 v nočných hodinách v presne nezistenom čase medzi 22.00 h až 23.00 h v rómskej osade na ulici Michalovskej v Sobranciach pristúpil ku poškodenej maloletej M.H., nar. XX.X.XXXX,. po krátkom rozhovore ju následne začal ťahať za vlasy a rukou jej tlačil ústa, aby nemohla kričať, pričom poškodená sa mu vyšmykla a utekala preč, po niekoľkých metroch, však spadla, kde ju chytil, jednou rukou jej držal ústa, aby nemohla kričať a druhou rukou jej stiahol legíny a proti jej vôli do nej nasilu vnikol penisom a vykonal na jej súlož, počas ktorej sa poškodená bránila rukami, nohami, kopala ho a škriabala a snažila sa kričať o pomoc a na tom inom mieste bezprostredne potom, čo na poškodenej maloletej M.H., nar. XX.X.XXXX. dokonal súlož, sa jej slovne vyhrážal, že ak povie svojím rodičom o tomto znásilnení tak ju zbije, v dôsledku čoho poškodená tento skutok tri mesiace tajila a nikomu o znásilnení nepovedala, oslobodzuje, nakoľko nebolo dokázané, že sa stal skutok pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

odôvodnenie:

Dňa 31.12.2018 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Michalovce obžalobu na F. pre zločin znásilnenia podľa § 199 ods.1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/, c/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a/, i/ Tr. zák. a § 140 písm. c/ Tr. zák., na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný F. na hlavnom pojednávaní vykonal vyhlásenie o tom, že je nevinný. Ku skutku uviedol, že sa nedopustil toho, čo mu je kladené za vinu. Rodina K. bývala v M. kde mali určité problémy a preto sa rozhodli odsťahovať a niekedy v roku 2015 prišli bývať k nemu. Dodal, že s maloletou W. nikdy nič nemal. Táto bývala v jeho dome, spala s jeho dcérou W.u na posteli, kde obžalovaný spal pri svojej manželke. Obžalovaný W. vnímal ako svoju vnučku a tak sa k nej aj správal. Poprel, aby mal s maloletou pohlavný alebo iný sexuálny styk. Rovnako poprel, aby sa tejto akýmkoľvek spôsobom vyhrážal. K podanému trestnému oznámeniu uviedol, že otec poškodenej bol k tomu zrejme donútený švagrom N., s ktorým mal obžalovaný v minulosti problémy. Maloletú k výpovedi taktiež donútil jej strýko N. čo obžalovanému povedala X.á, keď sa vrátil z výkonu trestu. V závere výpovede poprel, aby maloletej telefonoval, keď odišla do M.. Z jeho telefónu jej volala matka a otec, ktorí nemali svoj telefón a chceli s maloletou rozprávať. Upresnil, že poškodená odišla bývať k strýkovR. začiatkom prázdnin v roku 2017, ktorý ju už naspäť nepustil a chcel, aby sa naspäť vrátili aj jej rodičia, hoci poškodená chcela prísť naspäť, o čom obžalovanému povedala X.á.

Svedok L. - otec poškodenej ku skutku uviedol, že o ničom nevedel a dozvedel sa o tom až následne, keď jeho dcéra odišla na prázdniny do M.. Keď tam došiel, K. mu oznámil, že jeho dcéra mala byť znásilnená. K. na nich preto kričal. Keď sa dcéry opýtal, čo sa stalo, táto mu povedala, že ju mal znásilniť dedo, teda obžalovaný. Svedok sa jej na nič ďalšie nepýtal. Keď to hovorila, plakala a to zrejme zo strachu pred N., ktorý ju tam aj zbil, pričom v minulosti zbil aj svedka a vybil mu všetky zuby. Dodal, že u obžalovaného bývali dva roky a nemali z neho strach. Upresnil, že zo ST. odišiel za dcérou, keďže táto mala ďalej chodiť do školy. Keď prišiel do M. ich nechcel pustiť naspäť a vyhrážal sa im, preto u neho zostali. Dodal, že neverí tomu, čo mu povedala dcéra o jej znásilnení obžalovaným, preto aj naďalej u obžalovaného zostala bývať jeho druhá dcéra X. V závere výpovede dodal, že keď sa dcéry opýtal na znásilnenie, táto mu povedala, že to chcel dedo a aj ona. Poprel, aby odišiel zo M.c kvôli podanému trestnému oznámeniu na obžalovaného. V prípravnom konaní vypovedal proti obžalovanému iba preto, že to od neho požadoval N., ktorý sa mu vyhrážal bitkou. Aj políciu v tejto veci privolal K. a nie sám svedok.

Svedkyňa K. na hlavnom pojednávaní uviedla, že o znásilnení svojej dcéry sa dozvedela až následne, keď jej zavolal jej brat N.a, ktorý jej oznámil, že jej dcéra W. mala byť znásilnená obžalovaným. Spočiatku tomu neverila, no po príchode do M. jej o tom povedala aj sama dcéra. Keď sa jej pýtala čo sa stalo, táto začala plakať. Na otázku, či to chcela aj ona, odpovedala nie. Na upresnenie svedkyňa uviedla, že do M. sa odsťahovali zo strachu pred bratom svedkyne N.om, u ktorého bývali dovtedy, keďže tento ich fyzicky napádal, v dôsledku čoho museli utekať z domu. Keď sa obžalovaného opýtala na znásilnenie jej dcéry, tento jej neodpovedal a iba kývol hlavou na znak súhlasu. Poprela, aby sa obžalovaný k nim správal zle alebo robil nejaké sexuálne narážky.

Svedkyňa X. na hlavom pojednávaní uviedla, že o znásilnení sestry sa dozvedela z počutia. Sestry sa na to nepýtala, nakoľko ju to nezaujímalo. S obžalovaným u ktorého bývala vychádzala dobre a dobre s ním vychádzala aj jej sestra W.. Táto sa po odsťahovaní do M. chcela vrátiť do M. o čom jej sama povedala. Na vysvetlenie rozporov vo výpovedi svedkyňa uviedla, že pred políciou vo svojej výpovedi klamala, nakoľko k tomu bola donútená N., ktorý sa jej vyhrážal bitkou, ak nebude vypovedať tak ako jej povedal. Takto sa jej vyhrážal aj pred prvým výsluchom na polícii, pričom v minulosti jej už ublížil a zbil aj jej otca.

Svedkyňa F. - manželka obžalovaného využila svoje zákonné právo a vypovedať odmietla.

Svedkyňa K. vo výpovedi uviedla, že o údajnom znásilnení poškodenej maloletej W. nevie nič čo uviedla aj pri svojom výsluchu na polícii.

Svedkyňa K. uviedla, že o údajnom znásilnení nič nevedela. Pripustila, že býva na jednom dvore s obžalovaným a má dcéry vo veku 15 a 16 rokov, ktoré obžalovaného hodnotia, že je super a že sa s nimi rozpráva. Nikdy na nich nekričal a nie sú s ním žiadne problémy. Zo strany obžalovaného nezaregistrovala žiadne sexuálne návrhy alebo narážky.

Súd vypočul aj svedkyňu - poškodenú W., ktorá uviedla, že v uvedenom čase ju zavolal N. brat jej mamy, aby došla k nemu domov, nakoľko potrebovali pomôcť. Tam u neho bývala asi jeden mesiac a potom prišiel pre ňu otec, keďže musela chodiť do školy. Keď tam prišiel otec, N. ho zatvoril do izby a svedkyni povedal, aby urobila oznámenie voči F. s tým, že tento ju znásilnil. Dodal, že ak to neurobí, zbije jej otca. Svedkyňa dostala strach, pretože otca už zbil aj predtým. Vtedy N. zavolal policajtov. Po ich príchode im svedkyňa povedala to, čo jej prikázal N. a povedala im, že ju F. znásilnil. Rovnako to bolo aj pri jej výsluchu na polícii, kde o tomto výsluchu N. vedel a rovnako sa vyhrážal zbitím otca svedkyne, ak na polícii nebude vypovedať rovnako. Svedkyňa poprela, aby s obžalovaným mala niečo intímneho charakteru, tento ju nebozkával, neobťažoval, neohmatkával. Správal sa k nej slušne. Poprela, aby sa jej vyhrážal. Dodala, že v minulosti spávala v dome obžalovaného, kde spala na posteli s jeho dcérou a obžalovaný spal vždy so svojou manželkou v inej izbe. Vo vzťahu ku N. uviedla, že tento už v minulosti napadol jej otca, matku, ako aj ju. V závere výpovede uviedla, že keď mala 13 rokov mala intímny styk so svojim priateľom o čom sa dozvedel aj jej strýko N.

Znalkyňa B. uviedla, že vypracovala znalecký posudok a vyšetrila maloletú W. kde dospela k záveru, že osobnosť poškodenej maloletej je jednoduchšie štrukturovaná vo vývinovom období puberty až adolescencie, s nízkou ašpiračnou úrovňou a nerozvinutými záujmami. Štruktúra osobnosti nemá histriónske rysy a sklony k predvádzaniu sa, je menej zrelá, prítomné sú aj infantílne rysy, nemá sklony

k afektívnym prejavom a afektívnej impulzivite. Úroveň intelektových schopností sa pohybuje v pásme strednej debility. Vzhľadom na zníženú intelektovú úroveň a schopnosť jej kognitívnych funkcií má maloletá primeranú schopnosť prežité udalosti vnímať a hodnotiť. Má mierne zníženú schopnosť si ich zapamätať a reprodukovať. Neprejavujú sa u nej sklony ku konfabuláciam. Vzhľadom na obsah výpovede, jej logicko-štrukturálnu schému a časovú následnosť so sprievodným emočným doprovodom pri opisovaní zažitej udalosti, považuje znalkyňa jej výpoveď za vierohodnú. U maloletej sa toho času prejavuje ľahší stupeň traumy zo znásilnenia. Bezprostredne po čine mala depresívne rozlady, trpela nechutenstvom a izolovala sa od okolia. Od toho času odmieta kontakt s druhým pohlavím zo strachu z možného fyzického kontaktu. Jej trauma si nevyžaduje psychologickú alebo psychiatrickú intervenciu, prípadne farmakologickú liečbu. Podľa výpovede maloletej sa táto najprv bránila verbálnym odmietnutím o kontakt a po napadnutí utekala. Udávala poškrabanie a sotenie útočníka, čiže použila aj fyzickú silu. Neskôr po páde na zem udávala, že tohto odtláčala, škrabala, kopala, snažila sa kričať, čo je považované za primeranú obranu a jasný náznak nesúhlasu. Znalkyňa nevedela jednoznačne uviesť, či maloletá bola k výpovedi nejako navádzaná alebo ovplyvňovaná.

Súd prečítal výpoveď svedka N., ktorý uviedol, že po skončení školského roka došla k nemu do M. na prázdniny neter W. Všimol si, že táto má stále vyplakané, červené oči, preto sa jej stále pýtal, čo sa jej stalo. Najprv sa bála odpovedať a rozplakala sa. Neskôr mu povedala, že ju mal Z. prezývaný Q. znásilniť. Na základe tohto oznámenia svedok privolal policajtov a týmto oznámil, že W. znásilnil Z.g. Keď sa jej pýtal, kedy a kde sa to stalo, táto mu odpovedala, že to bolo niekde za domom. Rovnako mu oznámila, že to nepovedala rodičom nakoľko sa bála, lebo sa jej Z. vyhrážal, že ak to niekomu povie, tak ju zbije a vyženie ich zo M.. Z tohto dôvodu svedok túto skutočnosť oznámil aj rodičom W.. V závere výpovede dodal, že rodina poškodenej W. sa odsťahovala následne zo M. a bývali u svedka, nakoľko mali strach z F.a na ktorého podali oznámenie.

Na hlavnom pojednávaní súd prečítal znalecký posudok PK. znalkyne z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých a detí, ktorý je v podstatných bodoch zhodný s výpoveďou znalkyne na hlavnom pojednávaní.

Rovnako bol prečítaný znalecký posudok MU. znalkyne z odboru psychiatria, drogové závislosti, alkoholizmus a sexuológia zo záverov ktorého je zrejmé, že obžalovaný netrpí duševnou chorobou ani poruchou, pričom jeho osobnosť je disharmonická, asociálne konfigurovaná, sténická s explozívnou afektivitou a nízkou frustračnou toleranciou s intelektom v dolnom pásme priemeru. Jeho kontakt s realitou je plnohodnotne zachovaný, netrpí bludným vnímaním reality, ani nemá poruchy vnímania v zmysle halucinácií. Tento mohol rozpoznať spoločenskú nebezpečnosť svojho konania, pričom ovládacia schopnosť obžalovaného bola nepodstatným spôsobom znížená vplyvom alkoholu. Obžalovaný chápe zmysel trestného konania a je spôsobilý náležite sa obhajovať. U obžalovaného nebola zistená závislosť od užívania alkoholu alebo iných návykových látok. Pobyt obžalovaného na slobode vykazuje potencionálne nebezpečenstvo pre spoločnosť v prípade, ak sa nepodrobí ochrannej psychologickej liečbe, kde jeho sexodiagnostickým vyšetrením bolo preukázané, že tento nevylučuje záujem o veľmi mladé dievčatá, pričom je heterosexuálne orientovaný. PPG vyšetrenie poukazuje na preferenciu tínedžeriek pred dospelými ženami a preferenciu násilia pred súhlasným stykom. Znalkyňa v závere odporučila nariadenie ústavnej ochrannej sexuologickej liečby.

Napokon súd prečítal znalecký posudok R.o, znalca z odboru elektrotechnika, odvetvie riadiaca technika, výpočtová technika, počítačové programy, bezpečnosť a ochrana informačných systémov zo záverov ktorého je zrejmé, že v zaistenom mobilnom telefóne M.s nebola nájdená žiadna komunikácia medzi poškodenou W. a obžalovaným F. Najstaršia komunikácia nájdená v zariadení bola zo dňa 25.6.2017.

Súd vykonal ďalšie dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a to správy Psychiatrickej nemocnice Michalovce, zápisnice o vydaní veci, záznamu o vrátení veci, lustrácie v telefónnych sieťach, trestného rozkazu tunajšieho súdu sp. zn. 4T/241/2013, uznesenia Okresného súdu Prešov sp. zn. 5PP /8/2015, správy o povesti obžalovaného a jeho odpisom z registra trestov.

Zo správy Psychiatrickej nemocnice Michalovce n.o. je zrejmé, že F. sa v evidencii hospitalizovaných ani ambulantne liečených pacientov nenachádza.

Zo zápisnice o vydaní veci a záznamu o vrátení veci je zrejmé, že V., pre potreby trestného konania vydala 1 ks mobilný telefón značky M. ktorý jej bol vrátený 13.3.2018.

Z lustrácie v telefónnych sieťach SR bolo zistené, že maloletá MF.á nemá na svoju osobu registrované žiadne telefónne číslo.

Z trestného rozkazu Okresného súdu Michalovce sp. zn. 4T/241/2013 zo dňa 4.12.2013 súd zistil, že obžalovaný F.ol týmto trestným rozkazom uznaný vinným zo spáchania prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a iné, za čo bol odsúdený k trestu odňatia slobody v trvaní 16 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Z uznesenia Okresného súdu Prešov sp. zn. 5PP/8/2015 zo dňa 26.3.2015 súd zistil, že obžalovaný F.g bol podmienečne prepustený z výkonu súhrnného trestu odňatia slobody v trvaní 16 mesiacov uloženého mu trestným rozkazom Okresného súdu Michalovce sp. zn. 3T/14/2012 zo dňa 30.1.2012. Obžalovanému bola uložená skúšobná doba v trvaní 3 rokov s probačným dohľadom. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.3.2015.

Zo správy o povesti z miesta bydliska je zrejmé, že obžalovaný je hodnotený všeobecne.

Zo správy Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Košice-Šaca je hodnotený negatívne s tým, že jeho správanie a vystupovanie nebolo vždy na požadovanej úrovni, hoci povinnosti vyplývajúce mu z ústavného poriadku plnil. Disciplinárne odmenený nebol a potrestaný bol jedenkrát. Autority rešpektoval a k odsúdeným sa správal slušne, konflikty nevyvolával.

Z odpisu z registra trestov súd zistil, že obžalovaný bol doposiaľ štrnásťkrát súdne trestaný, naposledy rozsudkom Okresného súdu Michalovce zo dňa 16.6.2016 sp. zn. 3T/38/2016 per prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. d/, 3 psím. b/ Tr. zák. za čo bol odsúdený k trestu povinnej práce vo výmere 300 hodín, ktorý vykonal dňa 13.3.2017 a hľadí sa na neho akoby súdne trestaný nebol.

Po vyhodnotení takto vykonaných dôkazov jednotlivo a v ich vzájomnom súhrne súd dospel k záveru, že vykonaným dokazovaním nebolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybnosti preukázané, aby obžalovaný F. svojim konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na ust. § 139 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu so zločinom vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. b/, c/ Tr. zák. s poukazom na ust. § 139 ods. 1 písm. a/, i/ Tr. zák. a § 140 písm. c/ Tr. zák.

K tomuto záveru súd dospel najmä na základe výpovede samotného obžalovaného F. ktorý poprel spáchanie trestnej činnosti z ktorej spáchania bol obžalovaný, kde uviedol, že celé obvinenie je vykonštruované zo strany N. s ktorým mal v minulosti problémy a „sedel“ s ním počas výkonu trestu. Obžalovaný vylúčil akýkoľvek sexuálny styk s poškodenou a vyhrážky voči poškodenej. Súd tiež prihliadal aj na výpoveď samotnej poškodenej W., ktorá priamo na hlavnom pojednávaní vo svojej výpovedi jednoznačne poprela, aby bola zo strany obžalovaného prinútená k pohlavnému styku, resp. vylúčila akýkoľvek iný sexuálny styk alebo praktiku s obžalovaným. Táto na odstránenie rozporov v jej výpovedi z prípravného konania uviedla, že v prípravnom konaní bola k výpovedi prinútená zo strany svojho strýka N., kde mala krivo obviniť F. z jej znásilnenia a to z dôvodu, že N. mal s ním v minulosti nejaké problémy. N. sa mal poškodenej vyhrážať, že ak tak neurobí zbije jej otca, ako aj samotnú poškodenú, k čomu v minulosti skutočne aj došlo, preto mala poškodená z vyhrážok skutočnú obavu. Všetky podrobnosti o znásilnení, ktoré uviedla vo svojej výpovedi v prípravnom konaní jej predtým povedal N. a tieto bola nútená zopakovať tak v rámci svojho výsluchu na polícii, ako aj pred znalkyňou pri jej vyšetrení. Poškodená rovnako vo svojej výpovedi uviedla, že už v minulosti, keď mala zhruba 13 rokov mala pohlavný styk so svojim vtedajším priateľom.

Uvedený záver súd opiera aj o výpoveď svedka L. - otca poškodenej, ktorý vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní opakovane vyslovil pochybnosť o tom, aby obžalovaný znásilnil jeho dcéru W.. Upresnil, že o znásilnení sa dozvedel od N., u ktorého v tom čase bývala jeho dcéra, kde pripustil, že po jeho príchode v prítomnosti N. mu to dcéra rovnako potvrdila, pričom plakala. Zdôraznil však, že podľa jeho názoru plakala zo strachu pred N., ktorý už v minulosti svedka napadol. Svedok taktiež vo svojej výpovedi uviedol, že jeho dcéra pripustila pohlavný styk s obžalovaným s ktorým však mala sama

súhlasiť. Svedkyňa K.á - matka poškodenej taktiež uviedla, že o znásilnení sa dozvedela od svojho brata N., u ktorého bola v tom čase jej dcéra W.. Po jej príchode jej dcéra túto skutočnosť potvrdila. V závere výpovede však svedkyňa dodala, že obžalovaný sa po celý čas keď u neho bývali, správal k nim dobre a do M. k obžalovanému odišli s celou rodinou práve zo strachu pred KT., ktorý ich fyzicky napádal, v dôsledku čoho museli utekať z domu. Svedkyňa poprela, aby sa k nej osobne obžalovaný správal zle alebo mal k nej v minulosti sexuálne narážky.

Napokon súd prihliadol aj k výpovedi svedkyne X. - sestry poškodenej W., ktorá uviedla, že o znásilnení svojej sestry sa dozvedela z počutia a sama sa o to vôbec nezaujímala. Vo vzťahu k svojej výpovedi z prípravného konania dodala, že k tejto bola prinútená KT. ktorý sa jej vyhrážal bitkou, ak nebude vypovedať tak, ako to on chce. Z vyhrážok mala strach, nakoľko N. jej už v minulosti ublížil a zbil aj jej otca. Naviac svedkyňa K. k samotnému znásilneniu nevedela uviesť žiadne skutočnosti, avšak ako matka dvoch dcér vo veku pätnásť a šestnásť rokov uviedla, že s týmito býva spoločne na jednom dvore s obžalovaným, kde obžalovaný sa k nim správa slušne a z jeho strany neboli zaregistrované žiadne sexuálne návrhy alebo narážky vo vzťahu k jej dcéram, ani k samotnej svedkyni.

S poukazom na uvedené skutočnosti, keďže samotná poškodená poprela, aby bola obžalovaným F. znásilnená, resp. prinútená k pohlavnému styku alebo k akýmkoľvek iným sexuálnym praktikám, súd aj s prihliadnutím k výpovediam ostatných svedkov mal dôvodné pochybnosti o tom, či v danom prípade vôbec došlo ku skutku, z ktorého spáchania je obžalovaný F..

Súd v rámci hodnotenia dôkazov prihliadol aj na výpoveď svedka N., ktorá z dôvodu jeho pobytu na neznámom mieste v cudzine bola na hlavnom pojednávaní prečítaná, kde svedok potvrdil, že na jeho naliehanie sa mu poškodená mala zdôveriť o tom, že bola znásilnená obžalovaným. Žiadne podrobnosti ku skutku však svedok uviesť nevedel.

Rovnako sa súd zaoberal aj výpoveďou znalkyne B.j a závermi jej znaleckého posudku, kde táto konštatovala, že poškodená s prihliadnutím na jej intelektovú úroveň mala schopnosť správne vnímať prežité skutočnosti, zapamätať si ich a následne ich reprodukovať, kde vzhľadom k obsahu výpovede poškodenej so sprievodným emočným doprovodom, považovala túto za hodnovernú. Je však zrejmé, že znalkyňa u poškodenej konštatovala iba ľahší stupeň traumy zo znásilnenia a vychádzala iba zo subjektívnych tvrdení poškodenej pri konštatovaní jej psychického stavu po údajnom znásilnení.

V rámci hodnotenia znaleckého posudku W., znalkyne z odboru psychiatria, drogové závislosti, alkoholizmus a sexuológia, je potrebné uviesť, že znaleckým dokazovaní nebolo preukázané, aby obžalovaný trpel nejakou duševnou poruchou alebo chorobou. Tento má podľa sexodiagnostického vyšetrenia pri heterosexuálnej orientácii preferovať mladé dievčatá pred dospelými ženami a uprednostňovať násilie pred súhlasným stykom. Uvedené tvrdenie je však v rozpore s výpoveďami všetkých svedkov vypočutých na hlavnom pojednávaní a výpoveďou svedkyne K., ktorí v podstate zhodne vylúčili, aby sa k nim alebo ich deťom ženského pohlavia správal obžalovaný nevhodne a mal akékoľvek sexuálne návrhy. Je preto zrejmé, že konštatovanie a závery vyšetrenia znalkyne sú podané vo všeobecnosti k osobe obžalovaného s určením jeho preferencií v sexuálnej oblasti bez toho, aby tieto jednoznačne dokazovali, že obžalovaný sa takto v reálnom živote aj správa a naviac tieto tvrdenia nijako nepreukazujú spáchanie žalovaného skutku obžalovaným.

Naviac znalecký posudok InQ., znalca z odboru elektrotechnika, vylúčil SMS komunikáciu medzi obžalovaným a poškodenou, ktorá mala údajne medzi týmito prebehnúť, čo však poprel samotný obžalovaný.

S poukazom na uvedené je súd toho názoru, že v danej trestnej veci sú dané tak závažné pochybnosti o tom, či skutočne došlo ku skutku z ktorého spáchania bol obžalovaný F., kde tieto pochybnosti súd dané výpoveďami samotných svedkov a poškodenej, ktorá poprela spáchanie skutku obžalovaným, napriek dôraznému poučeniu o následkoch krivej výpovede, kde ani ostatní svedkovia svojimi výpoveďami tieto pochybnosti neodstránili, ba naopak tieto iba prehĺbili a vzhľadom na ich intelekt a rozumové schopnosti nie je predpoklad, že tieto budú odstránené ich opätovným výsluchom.

V tejto súvislosti súd nedokáže vylúčiť skutočnosť, že poškodená bola k výpovedi skutočne donútená, resp. na ňu navedená svedkom N. čo mali vo svojich výpovediach potvrdiť aj svedkovia RC. Je zrejmé,

že tieto skutočnosti by mohol bližšie objasniť sám svedok Koloman Havrila, ktorého výpoveď bola iba prečítaná, keďže nebolo v možnostiach súdu tohto predvolať, resp. predviesť na hlavné pojednávania a vypočuť ho kontradiktórnym spôsobom, keďže tento sa zdržiava na neznámom mieste v cudzine.

Za takto zisteného dôkazného stavu a existencii zásadných pochybností, ktoré nie je možné odstrániť žiadnym ďalším dôkazom, ktorý by mohol byť vykonaný pred súdom na hlavnom pojednávaní, preto súd s prihliadnutím k jednej zo základných zásad trestného konania „in dubio pro reo“ konštatoval, že v danej trestnej veci nebolo vykonanými dôkazmi jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, aby sa stal skutok pre ktorý je obžalovaný stíhaný, preto ho v zmysle ust. § 285 písm. a/ Tr. por. spod skutku obžaloby oslobodil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré má odkladný účinok. Odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje a to do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní je potrebné uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za zúčastnenú osobu ich splnomocnenec, musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku, alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať, resp. osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť a to až do doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu. Odvolanie podané v prospech obžalovaného obhajcom alebo inou oprávnenou osobou môže byť vzaté späť len s výslovným súhlasom obžalovaného. Prokurátor môže vziať takéto odvolanie späť i bez súhlasu obžalovaného.