Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/285/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci žalobcu: Ing. F. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. F. XXX/X, XXX XX Q., štátny občan SR, právne zastúpený: Mgr. Miroslav Hanec, advokát, so sídlom T. XXX, XXX XX Q., proti žalovanému: AGROPOINT, s.r.o., so sídlom Pri celulózke 1555/68, 010 01 Žilina, IČO: 36 438 758, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Marcel Mašan, s.r.o., so sídlom Školská 257, 059 91 Veľký Slavkov, IČO: 36 858 935, adresa pre doručovanie: Hviezdoslavova 2, 058 01 Poprad, o zaplatenie 31.918,17 € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č. k. 4C/37/2011-605 zo dňa 12.januára 2018 v spojení s opravným uznesením č. k. 4C/37/2011-641 zo dňa 23. januára 2018, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 94,65 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 91,24%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 31,53 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 91,96%.

2. Vo veci nebolo sporné, že žalobca vlastnil podiel vo výške 1-ce k nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XXXX v katastrálnom území F. v rozhodnom období od 27.10.2008 do 31.12.2009, za užívanie ktorých sa domáha voči žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia. Za užívanie pozemkov parc. č. 1508/2, 1527/13, 593/33, 593/23, 593/32, 593/35 a 593/40 priznal právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, keď mal preukázané, že žalovaný užíval pozemky v spoluvlastníctve žalobcu v podiele 1- ce bez právneho dôvodu, Cez pozemky prechádzal, hnal dobytok, uskladňoval, resp. garážoval stroje, mechanizmy, čím bolo obmedzované žalovaným vlastnícke právo žalobcu.

3. Za užívanie pozemkov KNC parc. č. 1508/2 o výmere 678 m2, parc. č. 1527/13 o výmere 24357 m2 (diel 1605/1) priznal žalobcovi bezdôvodné obohatenie, a to za obdobie od 27.10.2008 do 31.12.2009, teda v zmysle návrhu žalobcu, nakoľko mal preukázané z oznámenia Pôdohospodárskej platobnej agentúry zo dňa 26.8.2008, že žalovaný v roku 2008 užíval diel 0605/1 M. o celkovej výmere 33,41 ha, TTP, bola užívaná výmera 33,00 ha, v spojitosti s oznámením Pôdohospodárskej platobnej agentúry zo dňa 22.9.2010, podľa ktorého je vedený ako užívateľ dielu č. 0605/1 M. za rok 2009 AGROPOINT, s.r.o. a za rok 2010 užívateľom dielu 0605/1 je žiadateľ AGROPOINT, s.r.o., výmera dielu je 33,41 ha, pričom užívaných bolo len 15 ha. V tomto prípade nebolo možné zohľadniť obranu žalovaného, že pozemky využíval ako pasienky len do 30.9.2009 z dôvodu, že vegetačný rok trvá len do 30.9. kalendárneho roku, keďže, ako vyplýva z hore uvedených oznámení Pôdohospodárskej platobnej agentúry, tento pozemok bol žalovaným užívaný aj v roku 2010. Žalovaný teda užíval pozemok v roku 2009 a pokračoval v užívaní tohto pozemku aj v roku 2010, pričom vzhľadom na špecifikum poľnohospodárskej výroby na poľnohospodárskej pôde sa nedá považovať za neužívanie pozemku jeho neobrábanie, resp. iné využívanie (napr. na účely pasienku) v období medzi vegetačnými obdobiami.

4. Priznal žalobcovi bezdôvodné obohatenie za užívanie KNC pozemku parc. č. 1419/9 o výmere 9981 m2 (diel 1501/1) za obdobie od 27.10.2008 len do 30.9.2009, teda nie až do 31.12.2009, ako požadoval žalobca, nakoľko žalovaný tvrdil, že tento pozemok užíval len do 30.9.2009 a užívanie pozemkov žalovaným do konca roku 2009 preukázané nebolo. Obdobie, počas ktorého bol tento pozemok využívaný žalovaným mal preukázané aj z oznámenia Pôdohospodárskej platobnej agentúry zo dňa 26.8.2008, podľa ktorého žalovaný v roku 2008 užíval diel 0501/1 M. o celkovej výmere 16,83 ha, pričom užívanou bola výmera 16,00 ha. Z oznámenia Pôdohospodárskej platobnej agentúry zo dňa 22.9.2010 však už vyplýva, že v roku 2010 bol diel 0501/1 neužívaný. Preto akceptoval tvrdenie žalovaného, že s užívaním dielu č. 0501/1, ktorého súčasťou je aj pozemok parc. č. 1419/9, skončil ku koncu vegetačného obdobia v roku 2009, teda ku dňu 30.9.2009. Žalovaný nemal dôvod tento ďalej obhospodarovať po skončení vegetačného obdobia a pripravovať ho na užívanie v roku 2010, keďže pozemok v roku 2010 preukázateľne neužíval. Nebolo spoľahlivo preukázané tvrdenie žalovaného, že pozemok neužíval z dôvodu, že tento sa nachádzal vo svahovitom teréne, a preto nebolo ekonomické ho obrábať kosením a vzhľadom na neprimerané nároky žalobcu na odplatu za užívanie pozemku a vzhľadom na to, že nachádza v strede lánu na diele 0501/1 M. o celkovej výmere 16,83 ha, svojimi mechanizmami obchádzal, teda ho neužíval. Uzavrel, že žalovaný si skutočne (ako poukazoval aj žalobca) svojimi tvrdeniami protirečil, keď najprv uviedol, že pozemok obchádzal, teda ho neužíval, pritom na druhej strane tvrdil, že o lokalizácii pozemku č. 1419/9 o výmere 9981 m2 v rámci dielu 1501/1 M. oboznámený nebol, pretože vlastník mu hranice pozemku neukázal. Z toho logicky vyplýva, že žalovaný nemohol vedieť, ktorú časť dielu 1501/1 M. má pri užívaní dielu obchádzať a neužívať. Tvrdenie žalovaného vyznelo nevierohodne aj vzhľadom na zistenie na obhliadke miesta samého, že takmer celý diel 1501/1 má približne rovnaký sklon - svahovitosť. Pokiaľ žalobca tvrdil, že žalovaný, hoci prevzal dotáciu na poľnohospodársku výrobu na tento pozemok za celý rok 2009, nevrátil ju ani sčasti s odôvodnením, že by pozemky nebol nejakú časť roka užíval, uvedené tvrdenie preukázané nebolo. Tvrdenie žalobcu, že dotácia nie je poskytovaná na vegetačné obdobie je irelevantné pre účely stanovenia bezdôvodného obohatenia v rozhodnom období, ktoré má súd odvodiť od výšky obvyklého nájomného, teda súm vynakladaných obvykle v danom mieste a čase za užívanie obdobnej veci, keďže užívanie pozemku parc. č. 1419/9 po dátume 30.9.2009 preukázané nemal.

5. Za užívanie pozemku KNC parc. č. 593/40 zast. plochy a nádvoria o výmere 165 m2 priznal bezdôvodné obohatenie len za rok 2008 (od 27.10.2008 do 31.12.2008), keďže nebolo preukázané jeho užívanie žalovaným v roku 2009. Za užívanie pozemkov KNC parc. č. 593/33 o výmere 298 m2, parc. č. 593/23 o výmere 1373 m2, parc. č. 593/32 o výmere 1052 m2, 593/35 o výmere 1803 m2 priznal žalobcovi nárok na bezdôvodné obohatenie za požadované obdobie od 27.10.2008 do 31.12.2009, nakoľko mal preukázané, že tieto pozemky sa nachádzajú pod prístupovou cestou, ktorú žalovaný využíval na prístup k stavbám, v ktorých prevádzkoval poľnohospodársku činnosť, čo žalovaný výslovne potvrdil.

6. Pokiaľ odvolací súd ako dôvod pre zrušenie rozsudku Okresného súdu Žilina, sp. zn. 4C/37/2011-473 zo dňa 20. marca 2015 uviedol nedostatočné vyhodnotenie dôkazov, okrem iného aj Geometrického plánu č. 24/2008 z 20.10.2008 vypracovaného Ing. W. G. (č.l. 26-30) a grafického nákresu predloženého žalovaným (č.l. 137) v súvislosti s uplatneným nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemku KNC parc. č. 593/8, na doplnenie poukázal na to, že Geometrickým plánom č. 24/2008 z 20.10.2008 boli od pôvodných pozemkov KNC parc. č. 593/8 o výmere 8048 m2, parc. č. 593/7 o výmere 7304 m2 a od parc. č. 593/2 o výmere 1009 m2 odčlenené KNC parcely č. 593/32, 593/36, 593/40, 593/35, 593/42, 593/41, 593/22, 593/39, 593/25, 593/34, 593/33, 593/37, 593/21, 593/38, 593/23, 593/24, 593/28. Na pozemkoch KNC parc. č. 593/33 o výmere 298 m2, parc. č. 593/23 o výmere 1373 m2, parc. č. 593/32 o výmere 1052 m2, 593/35 o výmere 1803 m2 sa nachádza prístupová cesta, za užívanie ktorých parciel súd priznal žalobcovi nárok na bezdôvodné obohatenie, teda v tejto časti žalobe vyhovel (ako je uvedené v ods. 78. rozsudku). Užívanie žalovaným pozemku KNC parc. č. 593/8 o výmere 5427 m2, ktorý vznikol po odčlenení hore uvedených pozemkov geometrickým plánom č. 24/2008 z 20.10.2008, v konaní preukázané nebolo.

7. Žalovaný účinne poprel tvrdenie žalobcu o užívaní žalovaným KNC parciel č. 593/25, 593/39 a 593/34, keď uviedol, že cez pozemky nepredchádzal s technikou, nakoľko to nebolo možné z dôvodu, že na týchto parcelám mal pán V. sklad kanalizačných dielov a cez parcele sa dalo prechádzať len pešo. Žalobca nepoprel, že toto tvrdenie nezodpovedá pravde. V spojitosti s vyjadrením žalovaného je zrejmé, že cez tieto pozemky prechádzal len sporadicky a to peši, pričom to nebolo nevyhnutné, keďže na prístupovú cestu využíval pozemky KNC parc. č. 593/33, 593/32, 593/23 a 593/35.

8. Nebolo preukázané užívanie žalovaným ostatných pozemkov, a to KNC parc. č. 593/36, 593/42, 593/41, 593/22, 593/39, 593/25, 593/34, 593/37, 593/21, 593/38, 593/24, 593/7, 593/8, 593/28, 592/3 a 592/9. Nepreukázal tvrdenie, že za užívanie pozemkov KNC parc. č. 592/3 a 592/9 žalovaný bral dotácie. Zo strany žalovaného bolo účinne popreté, že tieto pozemky sú neužívateľné, sú tam betóny a základy bývalých stavieb, rumovisko, ktoré skládkoval pán V. a na takýto zdevastovaný pozemok by nikto nedal dotácie. Zo zápisníc o výsluchu svedkov Ing. G. T. a Ing. A. D. v trestnom konaní mal preukázané, že konateľ žalovaného vykonával správu hospodárskeho dvora PD Trnové. Jedná sa o dôkazy irelevantné pre preukázanie, ktorý pozemok vo vlastníctve žalobcu v areáli PD Trnové, v akom rozsahu a v ktorom období žalovaný užíval. Listinný dôkaz - rozhodnutie Slovenskej inšpekcie životného prostredia zo dňa 12.8.2009 o uložení pokuty žalovanému považuje za irelevantný, nakoľko tento nepreukazuje, ktorý pozemok vo vlastníctve žalobcu v areáli PD Trnové, v akom rozsahu a v ktorom období žalovaný užíval, ani nepreukazuje užívaním ktorého pozemku sa žalovaný dopustil správneho deliktu zaobchádzaním s nebezpečnými látkami bez vypracovaného havarijného plánu. Svedok C. C. potvrdil, že žalovaný vlastnil v areáli PD Trnové senník, avšak tento sa nenachádzal na pozemku žalobcu. Taktiež potvrdil, že žalovaný sa nezaoberal v predmetnom období v areáli PD Trnové inou činnosťou, ako poľnohospodárstvom. Z výpovede svedka Ing. D. F. nie je zrejmé, ktorý pozemok vo vlastníctve žalobcu v areáli PD Trnové, v akom rozsahu a v ktorom období žalovaný užíval. Výpoveď svedkyne Y. R. vyhodnotil ako neobjektívnu, vzhľadom na rodinný pomer žalobcu a svedkyne. Aj bez toho bola táto výpoveď nevierohodná, emotívna, svedkyňa sa vyjadrovala neurčito, všeobecným spôsobom. Svedok L. E. sa nevedel vyjadriť k užívaniu žalovaným pozemkov vo vlastníctve žalobcu. Faktúry z roku 2006 nepreukazujú skutočnosti tvrdené žalobcom. Z výpovede svedka N. T. vyplynulo, že konateľ žalovaného Ing. T. pôsobil ako správca areálu a pokiaľ svedok a aj iné osoby, aj žalovaný, užívali budovy v areáli poľnohospodárskeho družstva, jednalo sa o budovy vo vlastníctve PD Agrotrend Trnové. Svedok RNDr. G. T. potvrdil, že konateľ žalovaného bol správcom areálu PD Trnové, užíval budovy v areáli PD, ktoré, ako vyplynulo z dokazovania, neboli v predmetnom období vo vlastníctve žalobcu. Svedok potvrdil, že hovädzí dobytok žalovaného sa nikdy v areáli družstva nepásol a týmto bola vyvrátená výpoveď svedkyne Y. R. a tvrdenia žalobcu. Mal preukázané, že žalovaný na základe zmluvy zo dňa 5.1.2006 s Ing. D., zástupcom podielnikov, vykonával správu dvora PD Trnové a budovy v areáli PD Trnové boli prenajaté s tým, že žalovaný bol povinný zabezpečovať údržbu a opravy budov a kryť náklady s činnosťou pre právne úkony a zápis do katastra. Správu vykonával takto do 23.1.2011. Pokiaľ teda boli uzatvorené zmluvy medzi žalovaným ako správcom areálu PD Trnové ako prenajímateľom na jednej strane a subjektmi - spoločnosť ITECO s.r.o., Frontinus s.r.o., ŽILREC L. E. na strane druhej, tieto boli uzatvorené na základe zmluvy vyššie uvedenej zo dňa 5.1.2006 a finančné prostriedky získané titulom nájmu boli použité na údržbu majetku podielnikov a na výdavky spojené s majetkovo- právnym vysporiadaním nehnuteľností vo vlastníctve podielnikov. V prípade čestných prehlásení C. G.

- Elektrik zo dňa 28.03.2015, H. W. zo dňa 08.05.2015, D. H. zo dňa 30.04.2015, spoločnosti MIKOMIX, spol. s r.o. zo dňa 13.03.2015 sa jedná o nevierohodné dôkazy. Žalovaný výslovne poprel, že by tieto osoby poznal a rokoval s nimi o podmienkach užívania pozemkov špecifikovaných v čestných prehláseniach. Týmto účinne poprel tvrdenia žalobcu, ktoré majú vyplývať z čestných prehlásení, keďže žalobca ďalšie tvrdenia, ani dôkazy na preukázanie týchto tvrdení, neprodukoval, ani nenavrhol, aby osoby, ktoré čestné prehlásenia podpísali, boli na pojednávaní vypočuté ako svedkovia. Poznamenal, že tieto osoby na návrh žalovaného ako svedkov na pojednávanie predvolal, týmto bolo predvolanie na pojednávanie doručené do vlastných rúk, a na pojednávanie sa nedostavili a svoju neúčasť ani nevysvetlili a neospravedlnili. Svoje čestné prehlásenia tak nepotvrdili.

9. Pri určení výšky bezdôvodného obohatenia vychádzal z toho, že pozemky žalovaný využíval na poľnohospodárske účely a pri stanovení výšky bezdôvodného obohatenia je potrebné aplikovať zákon č. 504/2003 Z.z., ktorý upravuje výšku nájmu poľnohospodárskej pôdy. Pritom za základ dôkaz, a to zmluvu o nájme nehnuteľností, uzatvorenú dňa 24.2.2004 medzi F. R., N. F. XXX/X ako prenajímateľom a PD Trnové ako nájomcom, ktorú v konaní predložil samotný žalobca. V zmluve bolo dojednané nájomné za nájom nehnuteľností o výmere 4,2807 ha v k.ú. F. vo výške 1.164,-Sk. Cena nájmu bola stanovená dohodou, pričom bola vypočítaná podľa výmery a priemernej ceny pôdy a predstavuje 1,0 % z hodnoty pôdy. Výpočtom je tak možné dospieť k cene nájmu dojednanej touto zmluvou za 1 m2 0,27 Sk (1.164 Sk : 4280,7 m2= 0,27 Sk) = 0,00896 €. Teda samotný žalobca v prípade uzatvorenia nájomnej zmluvy sa riadil výškou nájomného stanovené zákonom č. 504/2003 Z.z. Ďalej vychádzal jednak z ceny nájmu určenej listinnými dôkazmi predloženými žalobcom. Znaleckým posudkom č. 14/2007, ktorým bola určená cena nájmu za zastavané plochy, a to pozemky KN C parc.č. 593/7, KN C parc.č. 593/8, KN E parc.č. 779, KN C parc.č. 595/2, KN C parc.č. 596, KN C parc.č. 598, KN C parc.č. 599, KN C parc.č. 600, KN C parc.č. 601, KN C parc.č. 603, KN C parc.č. 605 vo výške 1,70/m2/rok. Od KN C parc.č. 593/8 o pôvodnej výmere 18048 m2 boli následne geometrickým plánom č. 24/2008 oddelené pozemky, okrem iných aj parc. č. KN C 593/32, KN C 593/40, KN C 593/35, KN C 593/33, KN C 593/23. Ako základ pre určenie všeobecnej ceny nájmu použil základnú všeobecnú hodnotu (VŠH) stavebných pozemkov v Meste Žilina. Znaleckým posudkom č. 06/2007 bola stanovená cena nájmu za pozemky KN C parc.č. 1508/2, KN C parc.č. 1527/13 vo výške 16,- Sk/m2/rok, t.j. 0,53 €/m2/rok, KN E parc.č. 3931 vo výške 13,- Sk/m2/rok, t.j. 0,43 €/m2/rok (podľa GP č. 15/2008 je parcela totožná s parcelou č. 1419/9 trvalé trávne porasty, o výmere 9981 m2). Zo záverov vyplýva, že hodnota ornej pôdy v k. ú. F. predstavuje 4,54 Sk/m2 a hodnota trvalých trávnych porastov v k. ú. F. predstavuje 0,64 Sk/m2. Ako základ pre určenie všeobecnej ceny nájmu bola použitá jednotková východisková hodnota pozemkov v druhovom zastúpení trvalé trávne porasty a orná pôda v k. ú. F., vo výške 240 Sk/m2. V právoplatne skončených konaniach sp. zn. 14C/442/2007 a sp. zn. 17C 61/2009 vedených na Okresnom súde Žilina bola ustálená cena nájmu za užívanie pozemkov - zastavaných plôch na prechod osôb, hnanie dobytka, presun mechanizmov, skladovanie materiálu a garážovanie v sume 0,83 €/1 m2/ rok a ceny za užívanie pozemkov určených na poľnohospodársku výrobu vo výške 0,03 €. Napokon zo znaleckého posudku Ing. Petra Friča č. 22/2013 vypracovaného vo veci vedenej na Okresnom súde Žilina sp. zn. 33C/180/2010 (do súdneho spisu pripojený iba v strane 1. a strana 13. a 14.) vyplýva, že znalec určil výšku obvyklého nájomného za užívanie pozemkov KNC parc. č. 1378/5, 593/32, 593/33, 5936/34, 593/2 v k.ú. F. v danom čase a mieste v sume 1,645 €/m2/rok. Znalec zároveň uviedol, že predmetné pozemky sú využívané prevažne ako spevnené vnútroareálové komunikácie a prístupová komunikácia do areálu smerom od obce A. a sú využívané viacerými užívateľmi.

10. Pokiaľ teda priznal žalobcovi nárok na bezdôvodné obohatenie vo výške 0,03€/m2/rok (0,90 Sk) ustálené v konaniach sp. zn. 14C/442/2007 a sp. zn. 17C/61/2009, priznal tak žalobcovi nárok na bezdôvodné obohatenie v sume mnohonásobne prevyšujúcej nájomné, dojednané v zmluve uzatvorenej dňa 24.02.2004. Z dokazovania bolo preukázané, že predmetom činnosti žalovaného bola poľnohospodárska výroba, preto pri rozhodovaní o výške bezdôvodného obohatenia nemohol prihliadnuť na výšku nájomné zisteného znaleckým posudkom č. 06/2007. Zároveň prihliadol na nerentabilnosť poľnohospodárskej výroby, na ktorú je nevyhnutné poskytovať štátne dotácie, aby nebola stratová. Za užívanie pozemkov KN C parc. č. 593/33, 593/23, 593/32, 593/35 a 593/40 priznal bezdôvodné obohatenie vo výške 0,83€/m2/rok, ako to bolo ustálené vo vyššie uvedených konaniach. V prípade týchto pozemkov sa jedná o prístupovú cestu a verejne prístupné spevnené plochy, na ktoré pozemky mali prístup a využívali ich aj ďalší podnikatelia vykonávajúci podnikateľskú činnosť v areáli bývalého PD Trnové.

11. Na výsledok konania pod sp. zn. 13Ro/372/2011 neprihliadal, nakoľko sa jednalo o skrátené konanie, v ktorom sa neskúma, či predložené listinné dôkazy vrátane znaleckých posudkov sú relevantné. Žalovaný sa bránil tým, že zmeškal lehotu na podanie odporu, a teda týmto nevyjadril súhlas s uplatneným nárokom žalobcu.

12. Zmluvy predložené žalobcom (nájomná zmluva, dohody o urovnaní) uzatvorené medzi Y. L. na jednej strane a na druhej strane medzi Karolom Schwarzkopfom - ŽILREC, G. G., spol. LK TRANS - SK, s.r.o. a G. L., v ktorých bolo dohodnuté nájomné vo výške 3,- € za 1 m2 prenajatej zastavanej plochy nevzal za základ pre stanovenie výšky bezdôvodného obohatenia, keďže žalobca sa ani nedomáhal voči žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia vypočítaného z ceny 3€/m2/rok, ale na základe znaleckého posudku č. 14/2007 vypracovaného znalcom Ing. Milanom Bohdalom dňa 3.4.2007, ktorým bolo stanovené nájomné vo výške 1,70 €/m2/rok. V prípade subjektov, ktoré uzatvorili s Y. L. zmluvy, sa nejednalo o podnikateľov, ktorých predmetom činnosti by bolo poľnohospodárstvo (uvedené žalovaný tvrdil a žalobca tvrdenie žalovaného nepoprel), preto tieto zmluvy nebolo možné použiť ani ako podporný dôkaz pre stanovenie výšky bezdôvodného obohatenia.

13. Pokiaľ boli v konaní produkované ďalšie dôkazy - nájomné zmluvy, faktúry a iné, preukazujúce nájomné vzťahy medzi žalovaným ako správcom areálu a tretími osobami, ktorých predmetom bol nájom budov postavených na pozemkoch vo vlastníctve žalobcu KN C parc. č. 595/2, 596, 598, 599, 600, 601, 603, 605 k.ú. F., tieto dôkazy boli pre posúdenie uplatneného nároku irelevantné vzhľadom na nedostatok vecnej pasívnej legitimácie žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemkov zastavaných stavbami.

14. S poukazom na skutkové zistenia a stanovenú sumu zodpovedajúcej náhrady za využívanie pozemkov, ktoré žalovaný užíval v rozhodnom období, teda od 27.10.2008 do 31.12.2009, t.j. 431 dní, resp. v inom časovom rozmedzí v rámci rozhodného obdobia, dospel k výške finančnej náhrady 1.334,12 €, zohľadniac výmeru užívanej plochy a výšku spoluvlastníckeho podielu : Pozemky s určenou náhradou vo výške 0,83 €/ m2/rok:

- KNC parc.č. 593/33 o výmere 298 m2, KNC parc. č. 593/23 o výmere 1373 m2, KNC parc. č. 593/32 o výmere 1052 m2, KNC parc.č. 593/35 o výmere 1803 m2 - za užívanie v období od 27.10.2008 do 31.12.2009, t.j. za 431 dní : 3 (t.j. 1/3 podiel užívania odporcom vzhľadom na užívanie cesty i ďalšími subjektmi) : 2 (spoluvlastnícky podiel žalobcu) = 739,17 €,

- KNC parc. č. 593/40 zast. plochy a nádvoria o výmere 165 m2, užívaný výlučne odporcom len v roku 2008, teda od 27.10.2008 do 31.12.2009, t.j. 66 dní : 2 = 12,54 €,

Pozemky s určenou náhradou vo výške 0,03 €/ m2/rok:

- KNC parc.č. 1508/2 o výmere 678 m2, KNC parc.č. 1527/13 o výmere 24357 m2, od 27.10.2008 do 31.12.2009, t.j. 431 dní : 2 = 443,42 €,

- KNC parc.č. 1419/9 o výmere 9981 m2 - od 27.10.2008 do 30.09.2009, t.j. 339 dní : 2 = 138,99 €.

15. Takto bol zopakovaný výpočet z pôvodného rozsudku zo dňa 20.3.2015 s tým, že navyše priznal žalobcovi nárok na bezdôvodné obohatenie za užívanie žalovaným pozemkov KNC parc. č. 1508/2 o výmere 678 m2, KNC parc.č. 1527/13 o výmere 24357 m2 aj za obdobie od 1.10.2009 do 31.12.2009. Od výslednej sumy 1.334,12 eur odpočítal sumu bezdôvodného obohatenia 1.302,59 eur priznanú pôvodným rozsudkom, čo predstavuje 31,53 eur.

16. O trovách konania rozhodol podľa § 255 Civilného sporového poriadku a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 91,96%.

17. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku v spojení s opravným uznesením podal odvolanie žalobca čo do výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšnej časti zamietnutá a do výroku o nároku na náhradu trov konania. Namietal, že vyjadrenie žalovaného zo dňa 22.11.2017 mu bolo doručené až po ukončení dokazovania a nebolo oboznámené ani na pojednávaní 13.12.2017, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Nie je pravdivé tvrdenie v bode 53 odôvodnenia, že súd vykonal dokazovanie výsluchom právnych zástupcov strán a takýto dôkaz CSP ani nepozná. Nie je možné vec posudzovať podľa zákona č. 504/2003 Z.z., nakoľko tento sa vzťahuje na zmluvné vzťahy, keď bol na základe dohody prenechaný pozemok nájomcovi na poľnohospodárske účely a nie na prípady, ako v tomto prípade žalovaný svojvoľne vstúpil do užívania pozemkov žalobcu. Nesprávne zistil, že žalovaný parcelu KNC č. 1419/9 užíval len do 30.9.2009. V konaní bolo preukázané, že na tento pozemok žalovaný poberal dotácie, čo je preukázané z oznámenia PPA z 22.9.2010, aj z listiny „Príloha k jednotnej žiadosti na rok 2009 - zoznam poľnohospodárskych pozemkov“. V tejto prílohe je uvedená rovnaká výmera ako za rok 2008. Rovnaká výmera je aj v grafickej prílohe k žiadosti poľnohospodárskej platobnej agentúry na rok 2008 aj 2009. Dotácie sa poberajú na celý kalendárny rok, nie len na vegetačné obdobie. Nepoberanie dotácie na uvedený pozemok v roku 2010 neznamená, že ho neužíval do konca roka 2009. Za pozemok KNC č. 593/40 súd v rozpore s dôkazmi zistil a priznal užívanie iba do 31.12.2008 napriek tomu, že svedkovia Y. R. a N. T. potvrdil užívanie nielen tohto kravína, ale aj celého bývalého dvora PD Trnové žalovaným aj po celý rok 2009. V protokole o výsledku kontroly č. 6744-21819/72/2009/Ďur zo dňa 30.06.2009 vyhotoveným Slovenskou inšpekciou životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Žilina, odbor Inšpekcie ochrany vôd, je na strane 2 uvedené „pri činnosti KS využíva objekty v areáli bývalého PD Trnové: teľatník č. 1, garáže - dielne a senník na základe nájomnej zmluvy uzatvorenej so zástupcom podielnikov budov v areáli bývalého PD Trnové zo dňa 05.01.2006“. Teľatník č. 1 je na KNC parcele č. 599, ku ktorému je prístup práve po KNC parc. č. 593/40. Uvedené potvrdil i svedok C. C.. Pokiaľ ide o pozemok KNC parc. č. 593/8, žalovaný na pojednávaní 11.11.2011 výslovne uznal užívanie tejto parcely ako prístupovú cestu k budovám postavenú na parc. č. 599 a budovu na parc. č. 595. Žalovaný vo svojom vyjadrení 25.01.2012 uviedol, že v roku 2009 užíval prístupové cesty. Vo svojom druhom vyjadrení k odvolaniu 13.09.2017 uviedol, že táto parcela slúžila ako prístupová cesta. Preukazujú to aj čestné prehlásenia C. G. - elektrik, D. H.. Odôvodnenie v bode 80 rozsudku o účinnom popretí jeho tvrdenia o užívaní parciel KNC č. 593/25, 593/39 a 593/34 je v rozpore so zistením súdu o sporadickom užívaní týchto parciel žalovaným. Tento na pojednávaní 30.01.2013 uviedol, že chodil cez dvor p. V. a preukazuje to aj čestné prehlásenie D. H.. Pokiaľ v bode 82 odôvodnenia sa uvádza, že ide o pozemky, ktorých užívanie žalovaným nebolo preukázané a že ide o pozemky nachádzajúce sa v areáli bývalého PD, preto žalovaný mohol náhodne, resp. nepravidelne po týchto pozemkoch prechádzať, je nelogické pri zistení náhodného, resp. nepravidelného prechádzania cez pozemky vysloviť záver, že tieto pozemky nie sú užívané. V tejto súvislosti sa mal vysporiadať s listinnými dôkazmi, ktorými sa prezentoval žalovaný ako užívateľ a správca celého areálu, a to listom žalovaného „Prenájom poľnohospodárskej pôdy“ zo dňa 29.03.2006, uznesením z Predstavenstva PD Trnové prijaté dňa 10.10.2005, uznesením výročnej členskej schôdze Poľnohospodárskeho družstva Trnové prijaté dňa 09.12.2005 v Trnovom, výzvou a upozornením zo dňa 06.12.2006, výzvou na zaplatenie nájomného zo dňa 11.04.2007, odpoveďou na výzvu zo dňa 18.04.2007, zmluvou o nájme nebytových priestorov z 01.04.2006 medzi žalovaným a spoločnosťou ITECO, s.r.o., zmluvou o podnájme nebytových priestorov bez dátumu medzi prenajímateľom AGROPOINT, s.r.o. a podnájomcom Frontinus, s.r.o., zmluvou o poskytovaných službách a o nájme pozemku časti hospodárskeho dvora z 02.01.2006 medzi žalovaným a spoločnosťou ŽILAREC, L. E., rozhodnutím o uložení pokuty Slovenskou inšpekciou životného prostredia, zápisnicou o výsluchu svedka Ing. G. T., Ing. A. D., faktúrou č. 012, výdavkovým pokladničným dokladom z 29.11.2008 od Frontinus, s.r.o., výdavkovým pokladničným dokladom z 08.12.2008 od Frontinus, s.r.o., zrušením zmluvy o podnájme nebytových priestorov zo dňa 01.11.2006 adresované pre Frontinus, s.r.o.. Nepriznal užívanie žalovaným KNC parc. č. 592/3 a 592/9 z dôvodu, že na tieto pozemky žalovaný nepoberal dotácie. Jedná sa o pozemky v areáli, za ktorého vybraného užívateľa a správcu sa prezentoval žalovaný. Vyhodnotenie dôkazov, a to zápisnicu o výsluchu svedka Ing. G. T., Ing. A. D., rozhodnutie o uložení pokuty a výpoveď svedka D. F. a L. E. za irelevantné, nie je presvedčivé a dôkazy boli vyhodnotené nesprávne, v rozpore s logikou. Vyhodnotil ich individuálne bez súvislostí známych z konania a bez ohľadu na to, že aj sám vykonal ohliadku areálu. Ani sám žalovaný nebol spôsobilý vyjadrovať sa k jednotlivým parcelám a súd získal vyjadrenie žalovaného k jednotlivým parcelám až po niekoľkých pojednávaniach a opakovaných výzvach. Súd nesprávne vyhodnotil svedecké výpovede C. C., Y. R. a N. T.. Nezisťoval ako žalovaný nakladal s finančnými prostriedkami z nájmu podľa nájomných zmlúv, koľko získal takto finančných prostriedkov a štyri čestné prehlásenia nesprávne vyhodnotil ako nevierohodné. K ich účinnému popretiu nedošlo len z dôvodu, že sa žalovaný vyjadril, že tieto osoby nepozná. Túto nepoľnohospodársku činnosť žalovaného preukazuje aj zápisnica z výsluchu svedka zo dňa 07.12.2012. Súd pochybil procesne pri zabezpečovaní svedkov, ktorých navrhol vypočuť žalovaný, a to vyhotoviteľov čestných prehlásení. V zmysle § 197 ods. 1 CSP ich bol povinný zabezpečiť žalovaný. Nesprávnym postupom bola vyhodnotená výška bezdôvodného obohatenia, ide o nepredvídateľné rozhodnutie. Žiadna strana nenavrhovala aplikovať túto výšku a ani súd sa v konaní nezmienil, že sa bude týmto smerom uberať pri rozhodovaní. Zmluva zo dňa 24.02.2004 ako dôkaz nebola vykonaná. Z tohto dôvodu je nesprávne vyhodnotenie aj ostatných dôkazov k výške nájomného. Zmätočné je odôvodnenie súdu k výške priznaného bezdôvodného obohatenia, keď na jednej strane z nájomnej zmluvy z roku 2004 ustálil výšku nájomného 0,00896 €/m2/rok, na druhej strane priznal bezdôvodné obohatenie 0,03 €/m2/rok a zároveň neakceptoval hodnoty 0,53 €/ m2/rok, 0,43 €/m2/rok a 0,64 €/m2/rok zo znaleckých posudkov Ing. Palutku. Nezohľadnil nájomné, ktoré žalovaný poberal od subjektov, ktorých čestné prehlásenie predložil. Nesprávne bolo zistenie, že bolo nesporné, že predmetom činnosti žalovaného je poľnohospodárstvo. Podľa výpisu z obchodného registra poľnohospodárstvo je v skutočnosti len jednou z viacerých rôznorodých činností žalovaného. Nebolo súdom vyhodnotené vo svedeckej výpovedi C. C., že žalovaný mu mal predložiť mapku a takýmto spôsobom najskôr podsunul svoje tvrdenie a potom na pojednávaní sugestívnymi otázkami navádzal svedka, aby potvrdil to, čo mal vopred vyznačené. Nesprávne vyhodnotil nájomnú zmluvu a dohody o urovnaní, ktoré mala uzatvorené druhá podielová spoluvlastníčka pozemkov v predmetnom areáli družstva Y. L.. Zmluvy boli dôkazom o komerčnom využívaní areálu družstva a tiež, že ním uplatňovaná výška bezdôvodného obohatenia podľa znaleckých posudkov bola nižšia ako cena, ktorú dobrovoľne platili tieto osoby za užívanie pozemkov v bývalom areáli poľnohospodárskeho družstva. Výpočet bezdôvodného obohatenia v bode 117 rozsudku v spojení s bodom 8 v opravnom uznesení je nepreskúmateľný a nezrozumiteľný s ohľadom na opravený výrok o priznaní viac o 31,35 €. Uvedené nevychádza z odôvodnenia a pokiaľ sa konštatuje, že mu bol priznaný nárok na bezdôvodné obohatenie za pozemky KNC parc. č. 1508/2 o výmere 678 m2 a KNC parc. č. 6527/13 o výmere 24357 m2 v porovnaní s prvostupňovým rozsudkom zo dňa 20.03.2015 aj za obdobie od 01.10.2009 do 31.12.2009, t.j. za ďalších 92 dní, správne mu mala byť priznaná suma 94,65 eur. Rovnako sa súd nevysporiadal s fotodokumentáciou na CD nosiči, ktorú súdu predložil. Pri rozhodovaní o žalobe opomenul zásadné tvrdenie žalovaného v záverečnej reči, kde nepoprel, že má nárok na náhradu za užívanie pozemkov. Akceptoval, že sa s ním nedohodol o výške nájmu, no nedohodu ospravedlňoval tým, že požadované nájomné vo výške ako v žalobe považoval za neprimerané. Takýmto spôsobom uznal bezdôvodné obohatenie za pozemky v rozsahu, ako si to uplatnil v žalobe. Navrhuje napadnutý rozsudok zrušiť a vo veci rozhodnúť tak, že žalobe bude vyhovené a priznať náhradu trov konania v rozsahu 100%.

18. Žalovaný k odvolaniu žalobcu uviedol, že keďže predmetom žaloby je nájomné, v danom prípade sa jedná o poľnohospodársku pôdu, nie je možné posudzovať nárok žalobcu podľa iného zákona, než je zákon č. 504/2003 Z.z. Žalobca si zamieňa nájomné s dotáciami, ktoré sú vyplácané raz ročne, avšak nájomné je nárok vlastníka na náhradu za užívanie nehnuteľnosti počas faktického výkonu nájomných práv. Čo sa týka spôsobu užívania nehnuteľnosti, bolo vykonané rozsiahle dokazovanie a má za to, že súd správne ustálil rozsah užívania nehnuteľnosti žalobcu v roku, ktorý je predmetom tejto žaloby. Všetky tvrdenia žalobcu v rozsahu užívania pozemkov v rokoch 2006 a 2007, na ktoré sa žalobca v odvolaní odvoláva, považuje za právne irelevantné, pretože nároky za užívanie pozemkov za tieto roky si uplatnil žalobca samostatnými žalobami. Pokiaľ ide o čestné prehlásenia svedkov, žalobca trvá na ich vierohodnosti, nič mu nebránilo zabezpečiť tieto osoby ako svedkov na pojednávaní, kde by boli konfrontovaní so žalovaným. Žalobca účelovo ignoruje tú skutočnosť, že žalovaný je poľnohospodársky subjekt. To, že nehnuteľnosti užívali aj iné subjekty, nemôže mať vplyv na výšku bezdôvodného obohatenia. Navrhuje odvolanie žalobcu zamietnuť ako nedôvodné.

19. Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, podľa § 34 CSP po zistení, že odvolanie podala včas sporová strana, proti rozsudku proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359, § 360 ods. 1 CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal rozhodnutie v rozsahu ustanovenia § 379 a § 380 CSP a napadnutý rozsudok podľa § 388 CSP zmenil tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

20. Odvolací súd prisvedčil odvolacej námietke, že výpočet bezdôvodného obohatenia je nepreskúmateľný a nezrozumiteľný. Pokiaľ súd prvej inštancie poukazoval na priznaný nárok pôvodným rozsudkom č.k. 4C 37/2011-473 zo dňa 20.3.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Žilina č.k. 7Co/674/2015-519 zo dňa 9.3.2016, uvedené už nie je možné premietnuť do nového rozhodnutia, keďže o tomto nároku bolo právoplatne rozhodnuté, nie je možné ho meniť a je záväzný pre strany sporu. Po čiastočnom zrušení rozsudku odvolacím súdom predmetom rozhodovania bola už len časť nároku, ktorá bola vyššie uvedeným rozsudkom odvolacieho súdu zrušená. V zmysle odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ohľadne priznania výšky bezdôvodného obohatenia správne mala byť výška vypočítaná ako náhrada za užívanie pozemku KNC parc.č. 1508/2 o výmere 678 m2 a KNC parc.č. 1527/13 o výmere 24357 m2 vo výške 0,03€/m2/rok za obdobie 92 dní (za obdobie 1.10.2009 do 31.12.2009), čo predstavuje pri spoluvlastníckom podiele 1-ce celkom sumu 94,65 €. Bezdôvodné obohatenie za obdobie od 27.10.2008 do 30.9.2009, celkom 339 dní bolo priznané pôvodným rozsudkom. Z týchto dôvodov bolo v tejto časti odvolacej námietke žalobcu vyhovené a rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo v zmysle ust. § 388 CSP zmenené tak, že žalovaný bol zaviazaný zaplatiť žalobcovi istinu 94,65 €.

21. Je nutné poukázať na to, že odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým záverom a prejednávanú vec vecne správne posúdil (rozsah užívania pozemkov, ako aj výška bezdôvodného obohatenia). Pokiaľ odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie, uvedené bolo iba z dôvodu, že došlo k chybe pri výpočte bezdôvodného obohatenia, v tejto časti bola odvolacia námietka žalobcu dôvodná a odvolací súd iba upravil výšku priznaného bezdôvodného obohatenia. Nakoľko odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku po vecnej stránke zodpovedá kritériám uvedeným v § 220 ods. 2 CSP, odvolací súd konštatuje správnosť týchto dôvodov, v plnom rozsahu sa s ním stotožňuje a v podstatných bodoch naň odkazuje. Jednalo by sa iba o opakovanie dôvodov uvedených už v napadnutom rozsudku. Odvolací súd sa tiež pri zamietnutí odvolania v zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu (rozsudok vo veci Helle proti Fínsku z 19.12.1997, č. 20772/92; v tejto súvislosti tiež IV. ÚS 342/2010, III. ÚS 426/2012, II. ÚS 638/2016). Na zdôraznenie správnosti odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie poukazuje iba na niektoré ďalšie skutočnosti (§ 387 ods. 2 CSP).

22. V odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal a z akých dôvodov ako sa vo veci vyjadril žalovaný, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami strany sporu, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia (§ 220 ods. 2 CSP), pričom strane sporu musí dať odpoveď na podstatné otázky a námietky. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 Dohovoru síce ukladá súdom povinnosť odôvodniť svoje rozhodnutia, túto požiadavku však nemožno chápať tak, že súdy majú povinnosť daťč podrobnú odpoveď na každý argument (napr. rozsudok vo veci Van Hurk proti Holandsku z 19.4.1994, č. 16034/90, bod 61). Skutočnosť, že súd neprerokuje každú podrobnosť tvrdenú sporovou stranou, nie je sama o sebe v rozpore s požiadavkou spravodlivého prerokovania veci. Podstatné však je, aby sa neprehliadlo právo strany byť vypočutá a aby súd posúdil tvrdenia strán, hoci sa to explicitne neodrazí v konečnom rozhodnutí (rozhodnutie č. 10153/82 z 13.10.1986, D. R. 49, s. 67, 74).

23. Po preskúmaní napadnutého rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie náležite odôvodnilo rozhodnutie v podstatných otázkach, od ktorých záviselo správne rozhodnutie vo veci v časti vydania bezdôvodného obohatenia (jednak rozsah užívania pozemkov žalovaným, čas užívania pozemkov žalovaným, ako aj výškou bezdôvodného obohatenia). Súd prvej inštancie jasne a dostatočne vysvetlil právne dôvody svojho rozhodnutia. Rozhodnutie presvedčivo a zrozumiteľne odôvodnil.

24. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na sporovej strane, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou v opačnom procesnom postavení než je strana, ktorá nesplnila alebo nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť. V prípade, ak na základe navrhnutých dôkazov súd nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie, musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta tej sporovej strane, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočnosti významných z hľadiska hmotného práva.

25. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie správne konštatoval, že žalobca nepreukázal užívanie všetkých pozemkov žalovaným tak, ako to požadoval v žalobe. Odvolací súd v plnom rozsahu poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, nakoľko by išlo iba o opakovanie tých istých skutočností. Pri stanovení výšky bezdôvodného obohatenia bolo nutné vychádzať zo zákona č. 504/2003 Z.z., keď bolo preukázané, že žalovaný sporné pozemky využíval na poľnohospodársku činnosť. To že v obchodnom registri má žalovaný evidované aj ďalšie rôznorodé činnosti nepreukazuje, že tieto sporné pozemky využíval inak ako na poľnohospodárstvo. Poukazovanie na to, že žiadna zo sporových strán nenavrhovala výšku bezdôvodného obohatenia, ako bola priznaná napadnutým rozhodnutím je irelevantné. Súd prvej inštancie pri stanovení tejto výšky vychádzal z vykonaných dôkazov a rozhodnutie riadne odôvodnil v bodoch 96. - 116. Nie je možné prisvedčiť odvolacej námietke, že súd pochybil pri zabezpečovaní účasti svedkov, ktorých navrhoval žalovaný. Jedná sa o svedkov, ktorí mali potvrdiť tvrdenia v čestných prehláseniach predložených práve žalobcom. Bolo teda na strane žalobcu, aby preukázal dôveryhodnosť týchto čestných prehlásení, avšak v tejto súvislosti neprodukoval žiadne návrhy na dokazovanie.

26. Pokiaľ v odvolaní namietal, že mu nebolo doručené vyjadrenie žalovaného zo dňa 22.11.2017 odvolací súd poukazuje na to, že na č.l. 594 sa nachádza referát zo dňa 5.12.2017 s pokynom na jeho doručenie právnemu zástupcovi žalobcu, čo bolo vykonané dňa 7.12.2017. Zároveň odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie z tohto vyjadrenia nevychádzal pri rozhodovaní, čo je zrejmé z odôvodnenia napadnutého rozsudku.

27. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky žalobcu ako nedôvodné a k zmene rozsudku súdu prvej inštancie došlo iba z dôvodu akceptovania odvolacej námietky ohľadne výpočtu bezdôvodného obohatenia priznaného napadnutým rozsudkom, keď nie je možné už prihliadať na priznané bezdôvodné obohatenie predchádzajúcim rozsudkom, ktorý je v čase vyhlásenia tohto preskúmavaného rozsudku právoplatný a nenapadnuteľný, záväzný pre strany sporu.

28. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd tak, že žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 91,24%, keď žalovaný má vo veci čiastočný úspech spolu s predchádzajúcim rozhodnutím (žalobca mal úspech v istine 1.397,24 €, čo predstavovalo 4,38% a žalovaný mal úspech v istine 30.520,93 €, čo predstavuje 95,62%, preto jeho čistý úspech je 91,24%). Pri rozhodovaní vychádzal z ustanovenia § 396 ods. 1 a 2 CSP, § 255 ods. 2 CSP a § 262 ods. 1 CSP.

29. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)