Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/76/2019

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej, v spore žalobkyne: B.. Q. E. T., G.. XX.XX.XXXX, K. I. XX, K., zastúpenej advokátkou: JUDr. Ivana Hutňanová, so sídlom Krížna 38, Bratislava, proti žalovanej: M.. K. Z., G.. XX.XX.XXXX, K. M.Ň. XX, K., zastúpenej advokátom: JUDr. Rastislav Posluch, so sídlom Jakubovo nám. 1, Bratislava, o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 15. januára 2019, č.k. 23C/39/2018-115, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením vyhovel súd prvej inštancie návrhu žalobkyne a zabezpečovacím opatrením zriadil záložné právo k spoluvlastníckemu podielu žalovanej vo výške 1/3 k celku k nehnuteľnostiam, nachádzajúcim sa v okrese Brezno, obec M. O. Ď., C.. Ú.. M. O. Ď., J. na L. Č.. XXXX, vedenom Okresným úradom Brezno, katastrálny odbor, a to k parcelám registra "C" evidovaným na katastrálnej mape ako parc. č. XXXX o výmere 237 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXX o výmere 275 m2 - zastavané plochy a nádvoria a parc. č. XXXX o výmere 4002 m2 - záhrady a k rekreačnej chate súp. č. XXX postavenej na parc. č. XXXX, v prospech žalobkyne na zabezpečenie pohľadávky žalobkyne vo výške 30.000 eur z titulu žalovanou spôsobenej ujmy na zdraví žalobkyne a škody, vzniknutej v tejto súvislosti. Žalobkyni uložil povinnosť do 120 dní od nadobudnutia právoplatnosti zabezpečovacieho opatrenia podať na súd žalobu vo veci samej, ktorou si uplatní náhradu za bolesť, náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia a skutočnú škodu s príslušenstvom z titulu škody na zdraví, ktorá jej mala vzniknúť z dôvodu zanedbania povinností žalovanej dňa 09.04.2017 pri útoku psa, nad ktorým žalovaná vykonávala dohľad. Žalobkyni tiež priznal náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia v rozsahu 100%. Poukázal na to, že svoj návrh žalobkyňa odôvodnila tým, že dňa 09.04.2017 jej pes, nad ktorým vykonávala žalovaná dohľad, spôsobil ťažkú ujmu na zdraví, nakoľko žalovaná za sebou neuzavrela bráničku, keď zametala chodník pred jej rodinným domom na M. F. Č.. XX Z. K., jej psovi sa podarilo uniknúť na verejné priestranstvo, kde sa zdržiaval s plným vedomím žalovanej, voľne, bez vôdzky, obojku a náhubku. Uviedol, že žalobkyňa potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia odôvodnila tým, že žalovaná sa v ostatnom čase zbavila svojho nehnuteľného majetku, čo môže významne ovplyvniť vymožiteľnosť jej pohľadávky, keďže podľa informácií z počítačovej siete internet, zverejnených na internetovej stránke H..J..sk, je žalovaná ako fyzická osoba podnikateľkou (číslo živnostenského registra: XXX-XXXX), podnikajúcou v oblasti výučby cudzích jazykov, tlmočníctva a prekladateľstva. Miestom jej podnikania je M. XXXX/XX, K., pričom lustráciou na internetovej stránke H..C..sk žalobkyňa zistila, že nehnuteľnosti na M. F. Č.. XX Z. K., evidované na LV č. XXX Z. C.. Ú.. A. M., ktoré pôvodne vlastnila žalovaná, na základe Kúpnej zmluvy Z.-XXXX/XXXX zo dňa 27.02.2018 vo februári 2018 nadobudli manželia B. K. a Ľ. K., bytom C. X, XXX XX I.. Skutočnosť, že žalovaná vlastnila nehnuteľnosti na M. F.. Č.. XX Z. K., vyplýva aj z informácií, zverejnených na webovej stránke www.kataster-vlastnik.com. Vzhľadom k

celkovo odmietavému a negatívnemu postoju žalovanej voči ujme na zdraví žalobkyne, ako aj vzhľadom k tomu, že žalovaná po tom, ako bola v dôsledku zanedbania povinností žalovanej spôsobená ťažká ujma na jej zdraví, predala nehnuteľnosti na M. F.. Z. K., a teda sa zbavila svojho majetku a podľa všetkého žiadnu novú nehnuteľnosť z utŕžených financií do svojho vlastníctva nenadobudla, má žalobkyňa obavu o uspokojenie jej pohľadávky (bolestného, sťaženia spoločenského uplatnenia a skutočnej škody), ktorú si uplatní osobitnou žalobou, resp. návrhom na vydanie platobného rozkazu na súde a obavu, že exekúcia bude ohrozená. Na základe uvedeného, vychádzajúc z ust. § 343 ods. 1, 2, 3, C.s.p., dospel prvoinštančný súd k záveru, že návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je potrebné vyhovieť. Zdôraznil, že zabezpečovacie opatrenie nie je konečným rozhodnutím a súd ním na návrh zriaďuje záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka za účelom odvrátenia nebezpečenstva zmarenia výkonu rozhodnutia z dôvodu, že ak je nárok navrhovateľa zabezpečený záložným právom, zvyčajne nebezpečenstvo zmarenia výkonu rozhodnutia bezprostredne a reálne nehrozí. Zabezpečovacie opatrenie slúži však len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Žalobkyňa sa mieni domáhať zaplatenia peňažnej pohľadávky vo výške 30.000 eur proti žalovanej, ktorá podniká kroky, ktorými znižuje svoj majetok tým, že predala nehnuteľnosť, ktorú zdedila po rodičov a v ktorej býva, čo vyplýva z uznesenia ORPZ Bratislava I v rámci prepisu vyjadrenia žalovanej, v spojení s výpisom z LV č. XXX, kde je ako vlastník dňom 27.02.2018 uvedená osoba odlišná od žalovanej, a preto dospel k názoru, že obava žalobkyne z ohrozenia budúcej exekúcie je dôvodná a preto zriadil záložné právo na nehnuteľnosti žalovanej. 2. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná, ktorá napadnuté uznesenie žiadala zmeniť a návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietnuť. Nestotožnil sa so závermi súdu prvej inštancie o splnení predpokladov pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko žalobkyňa neosvedčila dostatočným a relevantným spôsobom svoj nárok a jeho trvanie. Napriek tomu, že v konaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia má dokazovanie povahu len osvedčovania, súd musí na základe dostupných dôkazných prostriedkov zistiť najvýznamnejšie relevantné skutočnosti, na základe ktorých pri dosiahnutí náležitej miery pravdepodobnosti legitimizuje vyhovujúci výrok a teda rozhodne o nariadení alebo nenariadení zabezpečovacieho opatrenia. Vo všeobecnosti platí, že žalobca, resp. navrhovateľ je povinný dosiahnuť hodnoverné osvedčenie svojho nároku a potreby jeho zabezpečenia. V predmetnom prípade má za to, že dôkazy, ktoré žalobkyňa k návrhu priložila, nespĺňajú požiadavku dostatočného osvedčenia potreby nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. Svoj nárok, konkrétne jeho výšku, totiž odôvodňuje od Znaleckého posudku č. 11/2017 vypracovaného znalcom MUDr. Radoslavom Morochovičom, PhD, ktorý je následne zohľadnený v lekárskych posudkoch o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 13.11.2018, pričom tieto v bodovom ohodnotení určujú bodové ohodnotenie nároku žalobkyne. Znalecký posudok neobsahuje správne závery, nakoľko nereflektuje reálny stav zranení žalobkyne, čo spôsobuje zároveň nesprávne bodové hodnotenie sťaženia bolestného a spoločenského uplatnenia. Možno teda konštatovať, že nepresným posúdením zranení žalobkyne bolo zapríčinené nesprávne bodové ohodnotenie náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyne. V zmysle uvedeného je teda potrebné uviesť, že nárok žalobkyne nemožno považovať za osvedčený. Žalobkyňa pritom do svojho nároku započítala okrem nároku na bolestné vo výške 6.840 eur, nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 16.416 eur, aj hotové výdavky v celkovej výške 700 eur, pričom celkový nárok podľa uvedených výpočtov žalobkyne by mal predstavovať sumu 23.956 eur, avšak návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žiada záložným právom zabezpečiť pohľadávku vo výške 30.000 eur, ktorú vo zvyšnej časti bližšie nešpecifikuje. Zároveň poukázala na to, že pri nariadení zabezpečovacieho opatrenia musí mať súd osvedčené, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností by mal žalobca súdu poskytnúť dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie. V tejto súvislosti poprela, že by sa zbavovala svojho majetku účelovo s cieľom zmariť prípadnú exekúcie, čo môže preukázať tým, že predaj nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, bol uskutočnený ešte v roku 2016, kedy došlo dňa 19.02.2016 k uzavretiu Zmluvy o sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti a následným obhliadkam makléra, t.j. vyše dvanásť mesiacov pred udalosťou, od ktorej žalobkyňa svoj nárok odvodzuje. Na preukázanie tohto tvrdenia predložila spolu s odvolaním aj zmluvu o sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti zo dňa 19.02.2016 a e-mailovú komunikáciu s maklérom. Zároveň zdôraznila, že súd pri majetku, na ktorom sa má zriadiť zabezpečovacie opatrenie, musí zohľadniť zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť celkom

zjavný nepomer. Je nevyhnutné, aby súd pri rozhodovaní o zriadení zabezpečovacieho opatrenia rešpektoval zásadu a požiadavku proporcionality. V predmetnom prípade nebola súdom prvého stupňa pri rozhodovaní o zriadení zabezpečovacieho opatrenia rešpektovaná zásada proporcionality, a to s poukazom na domnelý nárok žalobkyne vo výške 30.000 eur, ktorý nevychádza z reálneho stavu a je v značnej miere navýšený, za stavu, keď miera jej zavinenia bude predmetom ďalšieho vyšetrovania v trestnom konaní vo veci týkajúcej sa prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2, písm. a) Trestného zákona, vedenej na Odbore kriminálnej polície, Okresného riaditeľstva policajného zboru v Bratislave I, pod sp. zn. ORP-800/1-VYS-B1-2017. Základným atribútom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je konkrétna špecifikácia peňažnej pohľadávky tak, aby bolo možné identifikovať, že tento peňažný nárok trvá a je dôvodný. Bez osvedčenia dôvodnosti a trvania peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a vo vzťahu, ku ktorému môže byť ohrozená exekúcia, nemôžu byť splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Vzhľadom k zjavne neadekvátnej a podľa jej názoru v značnej miere nadnesenej výšky nároku žalobkyne by v predmetnom prípade nariadenie zabezpečovacieho opatrenia bolo neprimeraným a závažným zásahom do jej zákonom chránených práv. Žiadala preto odvolaniu vyhovieť. 3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadala napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť. Dôvody odvolania uvádzané žalovanou označila za nekonkrétne, nepodložené a nepravdivé, prezentované len vo všeobecnej rovine, pričom tieto sa nezakladajú na žiadnych podkladoch, ktoré by boli schopné čo i len čiastočne spochybniť, a už vôbec nie hodnoverne vyvrátiť jej skutkové tvrdenia a správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie po vecnej i právnej stránke. V odvolaní absentuje vecné odôvodnenie a argumentácia žalovanej a žalovaná na podporu svojich tvrdení nepredkladá žiadne vlastné dôkazy a neuvádza ani žiadne dôvody a vlastné skutkové tvrdenia, odlišné od jej tvrdení. Nesúhlasila s tvrdením žalovanej, že neosvedčila dostatočným a relevantným spôsobom svoj nárok a jeho trvanie, práve naopak, všetky relevantné skutočnosti súvisiace s uplatnením jej nároku, vrátane preukázania jeho trvania a dokonca aj výšky, osvedčila vo výrazne väčšej miere, ako je to nutné v konaní o zabezpečovacom opatrení, a to relevantnými listinnými dôkazmi. Žalovaná síce namieta správnosť záverov predloženého Znaleckého posudku č. 11/2017 a uvádza, že predmetný posudok nereflektuje reálny stav zranení žalobkyne, avšak vôbec nekonkretizuje, aký je (aspoň podľa jej názoru) stav jej zranení a z čoho žalovaná jej záver o nesprávne posúdenom stave jej zranení vyvodila. Navyše, tento svoj názor žalovaná neopiera o žiadny dôkaz. Takáto argumentácia žalovanej nemá žiadnu dôkaznú, a dokonca ani výpovednú hodnotu, z ktorého dôvodu jej nemožno prisúdiť ani minimálnu relevanciu a váhu. Zároveň v nadväznosti na ďalšie námietky žalovanej v odvolaní poukázala na to, že porušenie zákonnej povinnosti zo strany žalovanej, v dôsledku ktorého jej vznikla škoda na zdraví, je nesporne preukázané aj výsledkami dokazovania v trestnom konaní podľa Okresnej prokuratúry Bratislava I, ako aj Krajskej prokuratúry Bratislava, o čom predložila listinné dôkazy. Reagujúc na argumentáciu žalovanej, že neosvedčila ani v základnej rovine vznik a trvanie jej nároku, poukázala aj na skutočnosť, že už podala návrh na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní, ktorým si uplatnila nárok na bolestné a nárok na náhradu škody a Okresný súd Banská Bystrica dňa 19.02.2019, v konaní vedenom pod sp. zn. 29Up/97/2019, vydal platobný rozkaz, ktorým zaviazal žalovanú zaplatiť jej sumu 7.521,65 eur a trovy konania, a teda pokiaľ dostatočne osvedčila jej nárok v upomínacom konaní, nemôže sa osvedčenie rozhodujúcich skutočností považovať za nedostatočné pre účely nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. Čo sa týka vzniku jej poškodenia na zdraví a jeho intenzity, k týmto otázkam sa vyjadril nestranný znalec, ktorý bol ustanovený v rámci prípravného trestného konania Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Bratislave I, odbor kriminálnej polície, 1. oddelenie vyšetrovania v konaní, ČVS: U.-XXX/X-Z.-K.-XXXX. Znalec vypracoval posudok už v júli 2017 a na základe lekárskych správ, dospel k záveru, že jej bola spôsobená ťažká ujma na zdraví, pričom typ a rozmiestnenie zranení korešponduje s opisom skutku, ako ho uvádzala a ako boli popísané v lekárskych správach z jej vyšetrení. Žalovaná nijako nekonkretizuje výhrady voči znaleckému posudku č. 11/2017 znalca MUDr. Radoslava Morochoviča a je neopodstatnené jej tvrdenie, že tento nereflektuje reálny stav jej zranení. Taktiež nie je pravdou, že bližšie nešpecifikovala zvyšok pohľadávky, presahujúcej nárok na bolestné, sťaženie spoločenského uplatnenia a špecifikované hotové výdavky, do rozsahu 30.000 eur, keď v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia uviedla, že predmetom jej pohľadávky bude aj uplatnenie nákladov na poskytnutie právneho zastúpenia v trestnom konaní, nákladov na cesty na vyšetrenia a rehabilitačné cvičenia, ako aj trovy právneho zastúpenia v konaniach, v ktorých si žalobkyňa uplatní bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia, resp. ďalšie škody. Uvedené náklady odhaduje práve na 6.000 eur, a preto žiadala o zabezpečenie pohľadávky v hodnote 30.000 eur. Napokon zdôraznila, že na skutočnosti, že žalovaná podniká kroky, ktorými znižuje svoj majetok, nič nemení skutočnosť, že o predaji

jej rodinného domu uvažovala už koncom roka 2015, keď je určujúce, že žalovaná zmenšila predajom nehnuteľností svoj majetok až po tom, ako bola jej zavinením spôsobená žalobkyni ťažká ujma na zdraví, v dôsledku ktorej vznikli žalobkyni nároky na náhradu škody, v dôsledku poškodenia jej zdravia, pričom žiadnu inú nehnuteľnosť za finančné prostriedky, ktoré inkasovala z predaja predmetnej nehnuteľnosti, evidentne vo vlastnom mene nenadobudla. Práve táto skutočnosť je legitímnym dôvodom pre obavu z ohrozenia exekúcie. V tejto súvislosti poukázala aj na odborný komentár v publikácii Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, str. 1093 a 1107, podľa ktorého obava z ohrozenia exekúcie je odôvodnená najmä v prípadoch, keď nositeľ hmotnoprávnej povinnosti realizuje faktické alebo právne úkony smerujúce k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej exekúcie. Rovnako postačuje dôvodná obava, resp. reálna hrozba takýchto úkonov. Navrhovateľa však nemožno v štádiu konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia generálne zaťažiť povinnosťou preukázať bezprostredný úmysel dlžníka, smerujúci k ohrozeniu exekúcie. Navrhovateľa nemožno zaťažovať procesnými povinnosťami, ktoré nie je spôsobilý splniť z objektívnych dôvodov. Najmä pri neodkladných opatreniach, ktorými majú byť obmedzené určité dispozičné úkony, nemôže súd v tomto štádiu procesu vyžadovať dôsledné preukázanie úmyslu osoby, proti ktorej má neodkladné opatrenie smerovať. Úmysel, ako bezprostredný vnútorný vzťah osoby k určitému právnemu následku, je za daných okolností osvedčiteľný iba vo výnimočných prípadoch a s nepomernými ťažkosťami. Takáto požiadavka by mohla mať ad absurdum za následok, že neodkladné opatrenie s preventívnym účinkom nemožno dosiahnuť. Z pragmatického hľadiska je navyše nepochybné, že v prípade súkromnoprávnych úkonov je úmysel konajúcej osoby väčšinou rozpoznateľný až v štádiu, keď už tomuto úkonu nemožno zabrániť, pretože jeho právne účinky medzičasom nastali alebo k nim dôjde v bezprostrednej časovej nadväznosti. Je pritom potrebné zohľadniť, že efektívnosť neodkladného opatrenia je do značnej miery determinovaná jeho včasnosťou, ktorú zabezpečuje zákonná tridsaťdňová (prípadne dvadsaťštyrihodinová) lehota v zmysle § 328 ods. 2 C.s.p. Pri neodkladných opatreniach, ktoré majú zabezpečovací a preventívny charakter, je preto súd primárne povinný vyhodnotiť, či by úkon, ktorému sa má predísť, nelegitímnym spôsobom sťažil alebo znemožnil ochranu práv a oprávnených záujmov navrhovateľa v rámci konania vo veci samej. V tejto súvislosti poznamenala, že iný majetok, ktorý by bol vhodný na realizáciu zabezpečovacieho opatrenia, okrem spoluvlastníckeho podielu, označeného v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, žalovaná podľa jej vedomosti nevlastní. Napokon sa nestotožnila ani s námietkou žalovanej, že súdom nariadené zabezpečovacie opatrenie je neprimerané zabezpečovanej povinnosti, nakoľko žalovaná vlastní iba spoluvlastnícky podiel vo výške 1/3 k celku k nehnuteľnosti, teda zabezpečovaná pohľadávka žalobkyne je voči predmetu zabezpečenia primeraná a o celkom zjavnom nepomere teda nemožno vôbec uvažovať. Vzhľadom na uvedené záverom uzavrela, že rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým nariadil navrhované zabezpečovacie opatrenie je po vecnej aj právnej stránke správne, z ktorého dôvodu odvolanie nebolo podané dôvodne. 4. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v medziach dôvodov podaného odvolania podľa § 380 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 C.s.p. a podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 329 C.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 5. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 6. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 7. Podľa § 343 C.s.p., zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. 8. Podľa § 344 C.s.p., ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie. 9. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa primerane použijú ustanovenia o neodkladnom opatrení, čo je odôvodnené príbuznosťou oboch inštitútov, ktoré oba slúžia na zabezpečenie ochrany porušených alebo ohrozených práv strán sporu. Účelom zabezpečovacieho opatrenia je rýchla úprava právnych pomerov strán sporu pre prípad, že by mohla byť exekúcia ohrozená. Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby bola osvedčená odôvodnená hrozba zmarenia výkonu exekúcie uplatňovanej pohľadávky. 10. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že pre účely rozhodnutia o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia treba považovať nárok žalobkyne za osvedčený, ako

aj s konštatovaním, že sú splnené i ďalšie podmienky na zriadenie záložného práva na nehnuteľnosti žalovanej prostredníctvom požadovaného zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko v danej veci bolo osvedčené, že v dôsledku správania žalovanej možno dôvodne považovať exekúciu pohľadávky žalobkyne za ohrozenú. Správne v tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že obavu, resp. ohrozenie reálnej vymožiteľnosti nároku žalobkyne, ktorý mieni proti žalovanej uplatňovať žalobou vo veci samej, zakladá skutočnosť, že žalovaná pôvodne vlastnila nehnuteľnosti v Bratislave na M. F. v k.ú. A. M. - rodinný dom s dvojgarážou a priľahlými pozemkami, ktoré však previedla na tretie osoby, pričom všetko nasvedčuje tomu, že za takto získané prostriedky nenadobudla iný majetok, ktorý by prípadne mohol byť postihnutý exekúciou. Predaj nehnuteľností nemalej hodnoty (so zreteľom na všeobecne známe skutočnosti možno vychádzať z hodnoty vo výške státisícov eur) žalovanou a neznámy osud výťažku z predaja je pritom nevyhnutné hodnotiť aj v kontexte s obsahom odvolania žalovanej, ktorá (hoci na to mala možnosť) nepoprela pravdivosť tvrdenia žalobkyne, že nedisponuje iným majetkom, ktorý by mohol byť v exekúcii postihnutý, teda netvrdí ani nepreukazuje, že by nariadenie zabezpečovacieho opatrenia bolo v tomto prípade neopodstatnené vzhľadom na jej majetkové (prípadne zárobkové) pomery, ktoré umožňujú uspokojenie prípadnej pohľadávky žalobkyne, čo vo svojich dôsledkoch znamená, že treba považovať za nesporné, že ostatný majetok žalovanej by na prípadné vymoženie pohľadávky žalobkyne nepostačoval. Uvedené tak len podporuje správnosť záveru súdu prvej inštancie, že zriadenie záložného práva k jedinému známemu majetku žalovanej nariadeným zabezpečovacím opatrením bolo v danom prípade plne na mieste. 11. Nedôvodne žalovaná v odvolaní argumentuje tým, že súd prvej inštancie nesprávne považoval existenciu peňažnej pohľadávky žalobkyne za dostatočne osvedčenú. Z obsahu spisu totiž vyplýva, že žalobkyňa v rozsahu nevyhnutnom pre účely nariadenia zabezpečovacieho opatrenia náležite svoj nárok vo veci samej osvedčila množstvom predložených listinných dôkazov, vrátane lekárskych správ, znaleckého posudku obsahujúceho opis poškodenia jej zdravia, no tiež bodového ohodnotenia a rozhodnutí orgánov činných v trestnom konaní. Pokiaľ žalovaná namieta závery žalobkyňou predloženého znaleckého posudku, ako aj ďalšie okolnosti týkajúce sa žalobkyňou tvrdenej výšky nároku, tieto nemožno pre účely nariadenia zabezpečovacieho opatrenia považovať za relevantné, keď na základe z predložených listín nemožno považovať uplatnenie nároku žalobkyňou za zjavne nedôvodné, či šikanózne, pričom otázka konkrétnej výšky nároku žalobkyne môže byť náležite zodpovedaná až v konaní vo veci samej na základe riadne vykonaného dokazovania a právneho posúdenia sporu. Argumentácia žalovanej v odvolaní týkajúca sa výšky nároku žalobkyne, správnosti znaleckého posudku, či prípadnej spoluzodpovednosti žalobkyne za vznik škody, je tak pre účely rozhodnutia o nariadení zabezpečovacieho opatrenia v preskúmavanej veci bez významu. 12. Pokiaľ žalovaná v odvolaní namieta, že hrozbu zmarenia exekúcie nemožno považovať za osvedčenú tým, že predala nehnuteľnosti zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, nakoľko tento predaj bol uskutočnený ešte v roku 2016, kedy došlo dňa 19.02.2016 k uzavretiu Zmluvy o sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti a následným obhliadkam makléra, t.j. vyše dvanásť mesiacov pred udalosťou, od ktorej žalobkyňa svoj nárok odvodzuje, odvolací súd sa ani s touto jej námietkou nestotožnil. Je pravdou, že predaj nehnuteľností zo strany žalovanej sám osebe nie je dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. V danom prípade (ako už bolo uvedené) žalovaná síce poukázala na to, že ňou vlastnené nehnuteľnosti nepredala s cieľom ukrátiť uspokojenie pohľadávky žalobkyne, avšak už neuviedla, ako naložila s výťažkom z tohto predaja, pričom netvrdí ani to, že by disponovala iným majetkom alebo nadštandardnými príjmami, ktoré by prípadne postačovali na úhradu žalobkyňou tvrdenej pohľadávky. Za tohto stavu, keď žalovaná nepoprela tvrdenie žalobkyne o nedostatku iného jej majetku a neponúkla ani žiadne iné konkrétne vysvetlenie, ktorým by vyvrátila existenciu hrozby nevymožiteľnosti pohľadávky žalobkyne, nemôže predmetná odvolacia argumentácia žalovanej obstáť. Správne v tejto súvislosti aj žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu poukazuje na závery odbornej literatúry s ktorými sa za okolností preskúmavanej veci stotožňuje aj odvolací súd (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, str. 1093 a 1107), podľa ktorých obava z ohrozenia exekúcie je odôvodnená najmä v prípadoch, keď nositeľ hmotnoprávnej povinnosti realizuje faktické alebo právne úkony smerujúce k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej exekúcie, avšak postačuje dôvodná obava, resp. reálna hrozba takýchto úkonov, pričom navrhovateľa nemožno v štádiu konania o návrhu na nariadenie neodkladného (zabezpečovacieho) opatrenia generálne zaťažiť povinnosťou preukázať bezprostredný úmysel dlžníka, smerujúci k ohrozeniu exekúcie, keď ho nemožno zaťažovať procesnými povinnosťami, ktoré nie je spôsobilý splniť z objektívnych dôvodov. V danej veci je nepochybné, že žalovaná sa (s výnimkou spoluvlastníckeho podielu, ktorého sa týka zriadené záložné právo) zbavila jediného nateraz známeho majetku, ktorý by mohol podliehať prípadnej exekúcii, pričom

nevysvetlila osud výťažku z jeho predaja a netvrdí ani existenciu žiadneho iného majetku. V takomto prípade by podľa názoru odvolacieho súdu nevyhovenie návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia iba preto, že žalobkyňa nemá k dispozícii žiadny ďalší dôkaz o nemajetnosti žalovanej, viedlo k neopodstatnenému odopretiu poskytnutia dočasnej ochrany ohrozeným právam žalobkyne iba pre nesplnenie povinnosti (neosvedčenie ďalších relevantných skutočností), ktoré od nej nemožno spravodlivo požadovať. 13. Neopodstatnene tiež v danej veci žalovaná v odvolaní argumentuje tým, že súd pri majetku, na ktorom sa má zriadiť zabezpečovacie opatrenie, musí zohľadniť zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Vzhľadom na žalobkyňou tvrdenú a pre účely rozhodnutia o zabezpečovacom opatrení aj osvedčenú pohľadávku vo výške 30.000 eur je totiž zriadenie záložného práva k spoluvlastníckemu podielu žalobkyne 1/3 na daných nehnuteľnostiach (ako jedinému jej známemu majetku) zjavne celkom primerané zabezpečenej pohľadávke a vzhľadom na absenciu nepomeru medzi zriadením daného záložného práva a zabezpečenou pohľadávkou bola v danom prípade rešpektovaná aj zásada proporcionality, teda nejde ani o neprimeraný zásah do zákonom chránených práv žalovanej, keď na takýto zásah boli splnené všetky zákonom stanovené podmienky. 14. Po posúdení všetkých relevantných skutočností na základe obsahu spisu dospel preto odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie k záveru, že v preskúmavanej veci boli splnené všetky zákonné predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a preto uznesenie, ktorým súd prvej inštancie podanému návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v celom rozsahu vyhovel, ako vecne správne potvrdil (§ 378 ods. 1 C.s.p.). 15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p., a v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, pričom o ich náhrade rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia. 16. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).