Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_28P-34-2018.pdf
PDF · 87.34 KB
Case nature
Area
Subarea
28P/34/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Gašparovou, vo veci starostlivosti súdu o maloletého E. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/a, Bratislava, dieťa matky Y. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. X, B., t.č. bytom T. XX, V. a otca L.. X. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B., t.č. bytom XX P. B. E., F. B. S., W., o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
I. Maloletý E. M., nar. XX.XX.XXXX sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky.
II. Matka je oprávnená zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok.
III. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého E. M., nar. XX.XX.XXXX sumou 170,- eur mesačne, vždy do 15 dňa v mesiaci k rukám matky, počnúc mesiacom máj 2019.
IV. Súd styk otca s maloletým na žiadosť rodičov n e u p r a v u j e.
V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom, doručeným Okresnému súdu Bratislava II, sa matka domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zveril maloletého E. do osobnej starostlivosti matky s výlučným právom zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok, otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 250,- eur mesačne vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám matky a styk maloletého s otcom ponechal neupravený.
2. Matka svoj návrh odôvodnila tým, že je slobodnou matkou a o maloletého E. sa stará sama. Po narodení syna bývali v byte jej matky v B. a viedli spoločnú domácnosť, na ktorú otec dieťaťa prispieval. Takisto uhrádzal náklady na výchovu a výživu syna. Po trvalých nezhodách vzťah ukončili, otec sa v novembri roku 2008 odsťahoval do P., odvtedy spolu nežijú. Matka sa spolu so synom po ukončení rodičovskej dovolenky dňa 01.03. 2010 presťahovala za prácou do V., nakoľko nikde ju ako slobodnú matku nechceli v blízkosti bytu jej mamy prijať, kde od toho času bývajú v podnájme v garsónke v V. na ulici T. Č.. XX. Maloletý má XX rokov. Od XX.XX.XXXX navštevoval Materskú školu v Bratislave na Y.F. H. Č.. X, kde sa aj rýchlo adaptoval. Od XX.XX.XXXX navštevuje Základnú školu v Bratislave na Ž. H.. Č.. XX a je žiakom X. Z.. Starostlivosť o maloletého E., jeho zastupovanie, ako aj správu jeho majetku zabezpečuje matka výlučne sama. Jediným pravidelným príjmom je jej plat, z ktorého musím uhrádzať všetky výdavky spojené s ubytovaním, prevádzkou dopravného prostriedku a najmä výchovou a výživou maloletého, ktoré jeho vekom neustále stúpajú, pričom nástup maloletého na Základnú školu, bol, aj je spojený so zvýšenou finančnou záťažou, nemôže mať nerovnomerný príspevok a ani žiadne nadčasy. Inak by to mohlo byť pokryté. Otec asi v mesiaci jún 2012 odišiel dobrovoľne zo zamestnania, kde pracoval na Obvodnom úrade v P. a neskôr mu jeho bývalá manželka vybavila prácu na F. D. Š. P. v V., kde učil P. R. N. a popri tom poberal aj výsluhový dôchodok. Zarobil okolo 1.000 € a za bývanie platil do 20 €. Z tohto zamestnania opäť dal výpoveď a v mesiaci máj 2015 odišiel za svojou družkou do X. V.. Od mesiaca máj 2015 bol s maloletým asi 2,5 hodiny v septembri 2015 aj s matkou v nákupnom centre, kde mu kúpil pulóver a malú hračku. Od vtedy ho už nevidel, neozval sa ani na žiadny z jeho sviatkov a nepodarilo sa jej s ním skontaktovať na žiadnom z telefónnych čísiel, ktoré naňho mala. Otec si pravidelne plnil svoju vyživovaciu povinnosť a to vo výške 100 € mesačne, avšak od mesiaca december 2015 /vrátane/ si ju už neplnil, no v mesiaci apríl 2016 si ju uhradil aj za omeškané mesiace. Údajne sa zamestnal. Od vtedy si ju plní cca vo výške 115 €. Na Vianoce poslal 200 €. Rozhodnutie o tom, že je maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky, od nej vyžaduje škola maloletého, ako aj tábory a rôzne iné inštitúcie a žiada to aj matka, nakoľko sa o maloletého stará od jeho jeden a pol roka výlučne sama a navyše má priezvisko otca, čo matke robí rôzne problémy a otec dieťaťa je v zahraničí, čo by matka bola nerada, aby sa rozhodol, že si maloletého tam zoberie.
3. Otec sa pojednávania nezúčastnil, bol riadne predvolaný. Písomne sa ospravedlnil, súhlasil, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti. S návrhom súhlasil, až na vyživovaciu povinnosť. Sumu 250,- eur, ktorú požadovala matka, považoval za presahujúcu jeho možnosti. Súhlasil so sumou 150,- eur, ktorú akceptujú obidvaja rodičia.
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, kolízneho opatrovníka maloletého, oboznámil sa s rodným listom, potvrdením o návšteve školy, potvrdeniami o príjme a výdavkovými dokladmi matky, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi a zistil nasledovný stav veci.
5. Maloletý E. sa narodil z mimomanželského vzťahu svojich rodičov. Momentálne je žiakom X. triedy základnej školy. Býva spoločne s matkou. Medzi mesačné výdavky maloletého matka zahrnula: obedy 27,- eur mesačne, telefón 10,- eur mesačný paušál. Maloletý navštevuje gymnastiku, za ktorú matka polročne uhrádza od 200-270 eur.
6. Matka maloletého je slobodná, je zamestnaná. Jej priemerný mesačný príjem dosahuje cca 1.200 eur netto.
7. Otec maloletého žije vo X. V.. Má ukončené vysokoškolské vzdelanie.
8. Matka maloletého vo svojej výpovedi pred súdom uviedla, že súhlasí, aby otec prispieval na výživu mal. sumou 150,- eur mesačne. Býva so synom v prenajatej garsónke, za ktorú uhrádza 300,- mesačne. Iné vyživovacie povinnosti nemá. Matka uviedla, že otec má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletej Z. M., ktorá je v rovnakom veku ako maloletý E.. Otec má výsluhový dôchodok vo výške cca 500,- eur. Otec predtým prispieval na syna sumou 100, eur mesačne, ale asi rok dozadu začal prispievať sumou 150,- eur. Matka súhlasila s tým, aby bola vyživovacia povinnosť určená od mája 2019.
9. Kolízny opatrovník maloletého súhlasil so zverením maloletého do osobnej starostlivosti matky. Súhlasil aj s tým, aby matka bola oprávnená maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. Podľa názoru kolízneho opatrovníka je suma 150,- eur vzhľadom na vek maloletého nízka. Navrhoval sumu aspoň 170 eur mesačne.
10. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
11. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
12. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
13. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
14. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
15. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
16. Rozhodnutie o tom, ktorému z rodičov bude dieťa zverené do osobnej starostlivosti zohľadňuje množstvo faktorov jednak na strane dieťaťa a jednak na strane rodičov. Vo veciach starostlivosti o maloletých sú súdy povinné vždy prihliadať v prvom rade na záujem dieťaťa. Zásadnými okolnosťami, ktoré majú vplyv na rozhodnutie o zverení dieťaťa do starostlivosti jednému z rodičov sú najmä osobnosť rodiča, vzťah rodiča k dieťaťu, charakter, morálka a štruktúra mravných noriem rodičov, rešpekt k právu dieťaťa stýkať sa s druhým rodičom, vzťah dieťaťa ku každému z rodičov či kontinuita prostredia. Maloletého súd zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá túto starostlivosť aj reálne vykonáva a obidvaja rodičia ako aj kolízny opatrovník s týmto súhlasili. Právo zastupovať a spravovať majetok maloletého súd priznal matke , nakoľko otec žije v zahraničí, s maloletým sa nestretáva, naposledy ho videl pred 4 rokmi a s týmto návrhom súhlasil. Z tých istých dôvodov súd neupravoval styk otca s maloletým.
17. Inštitút výživného slúži na zabezpečovanie a úhradu osobných potrieb dieťaťa. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom predstavuje jeden z najzákladnejších pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky slabšej skupine osôb spoločnosti - deťom. „Výživou“ dieťaťa, na ktorú prispievajú obidvaja rodičia, sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Zahrňuje teda aj uspokojovanie iných potrieb než je strava, napr. na zdravotnú starostlivosť, lieky, ošatenie, hygienické potreby, cestovné, školské potreby, aktivity voľného času, či bývanie. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliada a berie do úvahy nielen schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov, ich životnú úroveň ale i odôvodnené potreby dieťaťa a takisto i to, ako sa ktorý z rodičov a v akej miere o dieťa osobne stará. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Pri určovaní výšky výživného súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletého ako aj z možnosti otca. Výšku výživného určenú v tomto rozhodnutí považuje súd za primeranú možnostiam otca, berúc do úvahy tú skutočnosť, že otec žije v zahraničí, vo X. V., je teda predpoklad, že dosahuje ak nie vyšší, tak minimálne taký zárobok, ako by dosahoval na F.. Otec má vysokoškolské vzdelanie, nepreukázal žiadne zdravotné problémy, bezpochyby je v jeho možnostiach, aby prispieval na výživu maloletého sumou aká bola určená v rozhodnutí. Táto suma ( 170,- eur) sa až tak zásadne nelíši od sumy, ktorú otec už dlhší čas poukazuje a s ktorou otec súhlasil ( 150,- eur). Súd bral do úvahy vek maloletého (XX E.) a tú skutočnosť, že otec sa na jeho výchove nepodieľa a v dôsledku toho, že sa s maloletým nestretáva, nemá žiadne iné výdavky. Nerieši starostlivosť o maloletého v čase jeho choroby ,ani v čase prázdnin. To všetko musí zabezpečovať matka. Vzhľadom na vyššie uvedené, sa súd priklonil k návrhu kolízneho opatrovníka a určil vyživovaciu povinnosť vo výške 170,- eur mesačne.
18. O trovách konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresnom súde Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.