Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28C/31/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudcom Mgr. Jánom Longauerom v právnej veci sporu žalobcov: 1/ W.. O. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, X., a 2/ J. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, X., obaja zastúpení: C. C. - advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom P. XX, J., W.: XX XXX XXX, proti žalovanému: D. republika zastúpená: D. pozemkový fond, so sídlom J. cesta XX, J., W.: XX XXX XXX, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

rozhodol:

I. D. z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobcov v 1. a 2. rade a žalovanej k nehnuteľnostiam, ktoré sa nachádzajú v okrese P., obci T., kat. úz. T., a to k:

- pozemku s parc. č. XXXX/XX, o výmere 499 m2, zastavaná plocha a nádvorie, parcela registra „C“, ktorý je evidovaný na LV č. XXX pre kat. úz. T.;

- pozemku s parc. č. XXXX/XX, o výmere 2082 m2, zastavaná plocha a nádvorie, parcela registra „C“, ktorý je evidovaný na LV č. XXX pre kat. úz. T..

II. Súd p r i k a z u j e nehnuteľnosti, ktoré sa nachádzajú v okrese P., obci T., kat. úz. T., a to:

- pozemok parc. č. XXXX/XX, o výmere 499 m2, zastavaná plocha a nádvorie, parcela registra „C“, ktorý je evidovaný na LV č. XXX pre kat. úz. T.;

- pozemok parc. č. XXXX/XX, o výmere 2082 m2, zastavaná plocha a nádvorie, parcela registra „C“, ktorý je evidovaný na LV č. XXX pre kat. úz. T..

do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov v 1. a 2. rade.

III. Žalobcovia v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť žalovanej sumu 4590,00 Eur a to na účet D. pozemkového fondu, vedený v E. pokladnici, IBAN: D XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS: XXXXXXXX a to do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žalobcovia v 1. a 2. rade majú voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia sa podanou žalobou doručenou súdu dňa 03.11.2023 domáhali zrušenia podielového spoluvlastníctva žalobcov v 1. a 2. rade a žalovanej k nehnuteľnostiam, ktoré sa nachádzajú v okrese P., obci T., kat. úz. T., a to k pozemku, parc. č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 499 m2 a pozemku, parc. č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 2082 m2, ktoré sú evidované na LV č. XXX pre kat. úz. T.. Žalobcovia zároveň navrhli, aby sa spoluvlastnícky podiel žalovanej o veľkosti X-ica z celku na uvedených nehnuteľnostiach prikázal do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov v 1. a 2. rade s tým, že súd uloží žalobcom v 1. a 2. rade povinnosť zaplatiť žalovanej na vyrovnanie podielu zo zrušeného podielového spoluvlastníctva sumu 4590,00 € do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

2. Pre prípad, že by súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že predmetné nehnuteľnosti sú reálne deliteľné žalobcovia navrhli súdu eventuálny žalobný návrh, podľa ktorého žiadajú, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcov v 1. a 2. rade a žalovanej k uvedeným nehnuteľnostiam, a aby prikázal do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov v 1. a 2. rade spoluvlastnícky podiel žalovanej o veľkosti X-ica k celku na pozemku, parc. č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 499 m2, ktorý je evidovaný na LV č. XXX pre kat. úz. T. za náhradu vo výške 888,22 Eur, ktorú sú žalobcovia povinní zaplatiť žalovanej na účet Slovenského pozemkového fondu do X dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobcovia zároveň navrhovali, aby pozemok, parc. č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 2082 m2, ktorý je evidovaný na LV č. XXX pre kat. úz. T. sa reálne rozdelil, a to podľa Geometrického plánu číslo XX/XXXX (na oddelenie pozemku parc. č. XXXX/XX, :/XX a zameranie stavby parc. č. XXXX/XX), ktorý vypracoval W. Y. - N., Y. XXXX/ XX, XXX XX P., W.: XX XXX XXX dňa 22.05.2023 a ktorý autorizačne overil W.. G. D. dňa 22.05.2023 a ktorý úradne overil Okresný úrad Trnava, katastrálny odbor dňa 08.06.2023 pod číslom G1 - XXX/ XXXX (ktorý geometrický plán je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku), a to tak, že novovytvorený pozemok, parc. č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1041 m2, sa prikazuje do výlučného vlastníctva žalovanej v podiele 1/1 k celku a novovytvorený pozemok, parc. č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1041 m2, sa prikazuje do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov v 1. a 2. rade v podiele 1/1 k celku a to bez povinnosti náhrady medzi sporovými stranami.

3. Žalobcovia svoj žalobný návrh odôvodnili tým, že spolu so žalobcami v 1. a 2. rade je podielovým spoluvlastníkom pozemkov aj D. republika, a to v podiele X-ica z celku. Podľa o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva, fond nakladá podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov s pozemkami vo vlastníctve štátu uvedenými v osobitnom predpise a v a v (ďalej len „pozemok vo vlastníctve štátu“)“. Podľa zákona, fond môže pozemky vo vlastníctve štátu predávať alebo zamieňať za pozemky iných vlastníkov na účely usporiadania vlastníctva k pozemkom a utvárania vhodných pozemkovoprávnych pomerov na hospodárenie na pôde, ako aj na účely uvedené v podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky vydaného podľa osobitného predpisu; na tieto účely môže na pozemkoch zriadiť zmluvou vecné bremeno a môže pozemky nadobúdať aj do vlastníctva štátu, s výnimkou pozemkov podľa osobitných predpisov. Podľa toho istého zákona, ak pozemok podľa je spoluvlastníckym podielom, môže sa fond alebo správca dohodnúť na zrušení spoluvlastníctva a vzájomnom vyporiadaní; to neplatí, ak ide o spoločnú nehnuteľnosť. Žalobcovia v 1. a 2. rade sa obrátili na žalovanú s návrhom na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, avšak žalovaná na túto ich písomnosť nijako nereagovala. V nadväznosti na vyššie uvedené zákonné ustanovenia sú žalobcovia toho názoru, že Slovenský pozemkový fond je oprávnený na vykonávanie dispozičných právnych úkonov k uvedenému spoluvlastníckemu podielu. Žalobcovia v 1. a 2. rade vlastnia ostatnú časť pozemkov, ako aj stavbu na predmetných pozemkoch (konkrétne na parc. č. XXXX/XX v kat. úz. T.), ktorá je evidovaná na LV č. XXX pre kat. úz. T.. Žalobcovia v 1. a 2. rade považujú za zrejmé, že sú nositeľmi práva na zrušenie a na vzájomné vyporiadanie sa so spoluvlastníkom, ktorým je Slovenská republika v zastúpení Slovenským pozemkovým fondom, a to podľa a nasl. v znení neskorších predpisov. Navrhovaná cena za vyporiadanie spoluvlastníctva vo výške 4590,00 Eur je všeobecnou hodnotou spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1-ica k celku na pozemkoch, a to podľa Znaleckého posudku č. 4/2023 vypracovaného W.. G. T. dňa 31.05.2023. Žalobcovia v 1. a 2. rade už nemajú záujem na tom, aby boli aj naďalej podielovými spoluvlastníkmi pozemkov spolu so žalovanou. V tomto smere poukazujú žalobcovia na ustanovenia a 142 , podľa ktorých sa spoluvlastníci môžu dohodnúť na zrušení a vyporiadaní ich podielového spoluvlastníctva, a ak sa nedohodnú, zruší ich spoluvlastníctvo a vyporiada ho na návrh niektorého z nich súd, pričom žalobcovia v tomto smere poukázali na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. novembra 2011, sp. zn. a rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. 09. 2011, sp. zn. .

4. Na preukázanie svojich skutkových tvrdení žalobcovia predložili súdu výpis z listu vlastníctva č. XXX pre kat. úz. T., žiadosť o vyporadanie podielového spoluvlastníctva zo dňa 20.06.2023, znalecký posudok č. X/XXXX vypracovaný W.. G. T. dňa XX.XX.XXXX, geometrický plán číslo XX/XXXX, ktorý vypracoval W. Y. -N., ktorý autorizačne overil W.. G. D. dňa 22.05.2023 a ktorý úradne overil Okresný úrad Trnava, katastrálny odbor pod číslom G1 - XXX/XXXX.

5. Slovenský pozemkový fond ako zástupca žalovanej sa k podanej žalobe vyjadril dňa 16.04.2024 tak, že nemá výhrady k navrhnutému spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva účastníkov konania, ktorým je prikázanie spoluvlastníckych podielov žalovaného na obidvoch dotknutých nehnuteľnostiach do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov za primeranú náhradu určenú znaleckým posudkom X/XXXX. Súčasne zástupca žalovanej predložil súdu číslo bankového účtu pre poukázanie finančnej náhrady pre žalovanú, D XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS XXXXXXXX. Rovnako považuje zástupca žalovanej za zákonný aj eventuálny návrh žalobcu, ktorým dôjde popri výplate primeranej náhrady za pozemok registra CKN, parc. č. XXXX/XX aj k reálnemu rozdeleniu pozemku registra CKN parc. č. XXXX/XX podľa predloženého geometrického plánu č. XX/XXXX tak, že žalobcovia nadobudnú parcelu XXXX/XX a žalovaný nadobudne parcelu č. XXXX/XX. O náhrade trov konania žiada žalovaná rozhodnúť podľa , keďže v spore o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nemožno hovoriť o úspechu strany v spore podľa a to vzhľadom na to, že žalobcovia získajú do vlastníctva nehnuteľnosť a žalovaný získa finančnú náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel príp. dôjde k reálnemu rozdeleniu nehnuteľnosti medzi obidve sporové strany. Žalovaná súdne konanie zámerne nepredlžoval ani nijako nezvyšovala jeho trovy.

6. Žalobcovia následne vo svojom vyjadrením zo dňa 14.05.2024 požiadali súd o zmenu žaloby (úpravu petitu) a predložil súdu sobášny list žalobcov, potvrdenie o odkupnej hodnote poistenia žalobcu v 1. rade a výpis z účtu žalobcu v 1. rade. Žalovaná vo svojom vyjadrení zo dňa 14.05.2024 doplnila s poukazom na nález ÚS SR č.k. , že je toho názoru, že v zmysle uvedeného nálezu (podľa dôkazu z opaku) nie je možné žalobcovi priznať náhradu trov konania a každá zo strán má znášať svoje trovy konania. SPF sa na rozdiel od prípadu v k žalobe vyjadril a pojednávania sa zúčastnil, teda nebol v súdnom konaní pasívny. Poverený zamestnanec SPF spor nijako spor nepredlžoval ani nenavyšoval jeho trovy a akceptoval navrhnutú výšku primeranej náhrady navrhnutú žalobcom.

7. Súd na pojednávaní dňa 24.05.2024 pripustil navrhovanú zmenu žaloby tak, že v navrhovanom výroku I. žalobcovia žiadajú, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcov v 1. a 2. rade a žalovanej k uvedeným nehnuteľnostiam a vyporiadal ho tak, že nehnuteľnosti v celosti prikazuje do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov v 1. a 2. rade. Takéto znenie navrhovaného považuje súd za súladné s ust. , podľa ktorého vec môže byť (i) prikázaná do výlučného vlastníctva niektorého zo spoluvlastníkov ako celok alebo (ii) môže byť celá prikázaná do vlastníctva viacerým spoluvlastníkom (vznik nového podielového spoluvlastníctva alebo bezpodielového spoluvlastníctva).

8. Súd z vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový a právny stav veci. Žalobca v I. rade a žalobkyňa v II. rade sú podľa sobášneho listu, ktorý bol vystavený Obvodným úradom-matrika Hlohovec 25.10.1994, manželia. Žalobcovia a žalovaná sú podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXX podielovými spoluvlastníkmi pozemkov v k.ú. T. parc. č. XXXX/XX a parc. č. XXXX/XX, pričom žalobcovia v 1. a 2. rade vlastnia v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov podiel na predmetných nehnuteľnostiach o veľkosti 1 z celku a žalovaná je výlučnou vlastníčkou podielu 1 z celku. Ďalej je z predloženého výpisu z listu vlastníctva č. XXX zrejmé, že parcela XXXX/XX je pozemkom, na ktorom je postavená bytová budova označená súpisným číslom a parcela XXXX/XX predstavuje pozemok, ktorý je funkčne určený, ako pozemok na ktorom sa nachádza dvor. Okrem toho žalobcovia sú podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXX pre k.ú. T. podielovými spoluvlastníkmi rodinného domu, ktorý je postavený na parc. č. XXXX/XX.

9. Zo súkromného znaleckého posudku č. X/XXXX zo dňa 31.05.2023 vypracovaného W.. G. T., znalcom z odboru Stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby a odhad hodnoty nehnuteľností vyplýva, že všeobecná hodnota spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1 z celku na nehnuteľnosti pozemku, parc. č. XXXX/ XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 499 m2 je 888,22 Eur a na pozemku, parc. č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 2082 m2, je všeobecná hodnota spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1 z celku 3705,96 Eur, spolu po zaokrúhlení 4590,00 Eur. Súd zároveň z príloh tohto posudku zistil situačné umiestnenie rodinného domu žalobcov vo vzťahu k vyporiadavaným pozemkom, pričom je zrejmé, že parc. č. XXXX/XX je zastavaná rodinným domom žalobcov a parcela č. XXXX/XX tvorí priľahlý pozemok k tomuto domu.

10. Podľa (ďalej len „“), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

11. Podľa a (ďalej len „“), vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov (1). Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.

12. Podľa a , spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná (1). Každý zo spoluvlastníkov je povinný vydať ostatným na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali, ak nemala už dohoda o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní písomnú formu (2).

13. Podľa , ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

14. Podľa o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách (ďalej len „“), pozemkový fond spravuje poľnohospodárske nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu ustanovené osobitným predpisom a podiely spoločnej nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu ustanovené osobitným predpisom. Pozemkový fond nakladá s pozemkami, ktorých vlastník nie je známy okrem pozemkov, ktoré sú lesnými pozemkami, ako aj s podielmi spoločnej nehnuteľnosti, ktorých vlastník nie je známy. Postup pozemkového fondu pri prenajímaní a skončení nájmu, predaji, zámene a nadobúdaní nehnuteľností pozemkovým fondom a kritériá pre určovanie výšky nájomného pri prenajímaní nehnuteľností pozemkovým fondom upraví nariadenie vlády Slovenskej republiky.

15. Podľa § 34 ods. 18 ZoPÚ, pozemkový fond za štát a neznámych vlastníkov koná pred súdom vo veciach nehnuteľností uvedených v osobitnom predpise, podielov spoločnej nehnuteľnosti uvedených v osobitnom predpise a pozemkov, ktorých vlastník nie je známy, a to aj vtedy, ak vlastnícke právo štátu a neznámych vlastníkov je sporné; obdobne postupuje správca vo veciach lesných pozemkov vo vlastníctve štátu a lesných pozemkov, ktorých vlastník nie je známy, a správca vo veciach pozemkov a podielov spoločnej nehnuteľnosti, podľa osobitných predpisov. Ak sa v konaní pred orgánom verejnej správy podľa osobitných predpisov vyžaduje súhlasné stanovisko fondu a fond sa nevyjadrí v lehote určenej osobitným predpisom alebo v lehote 60 dní, ak lehota nie je určená osobitným predpisom, platí, že fond vydal súhlasné stanovisko; to sa nevzťahuje na stanovisko a vyjadrenie vzťahujúce sa k územiu európskej sústavy chránených území.

16. Podľa o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, ak pozemok podľa je spoluvlastníckym podielom, môže sa fond alebo správca dohodnúť na zrušení spoluvlastníctva a vzájomnom vyporiadaní; to neplatí, ak ide o spoločnú nehnuteľnosť.

17. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a o jeho vyporiadanie. Žiadna osoba nie je povinná zotrvávať v podielovom spoluvlastníctve proti svojej vôli.

18. Súd je pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva zo zákona viazaný záväzným poradím spôsobov vyporiadania podielového spoluvlastníctva podľa a to v tomto poradí: 1. rozdelenie veci, 2. prikázanie veci za primeranú náhradu, 3. nariadenie predaja veci a rozdelenie výťažku. Reálne rozdelenie prichádza do úvahy tam, kde predmet spoluvlastníctva je fakticky aj funkčne deliteľný, čo je dané predovšetkým u nezastavaných pozemkov. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, súd použije ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu.

19. Súd musí predtým ako prikáže vec spoluvlastníkovi skúmať subjektívne a objektívne predpoklady vyplývajúce priamo zo zákona a z ustálenej rozhodovacej praxe súdov, ktoré umožnia vyhodnotiť, či

takýto spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva je prípustný. Medzi subjektívne predpoklady patrí súhlas spoluvlastníka, ktorému má byť vec prikázaná a jeho ochota a objektívna schopnosť vyplatiť náhradu (solventnosť). Objektívnymi predpokladmi sú veľkosť podielov, účelné využitie veci, násilné správanie spoluvlastníka. Pri prikázaní veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom je nutné prihliadať aj na to, aby sa vytvorili priaznivé podmienky na nerušené využitie veci a vznikom nového spoluvlastníckeho vzťahu nedochádzalo k vzniku nových sporných situácií. Podmienkou prikázania veci jednému spoluvlastníkovi je poskytnutie primeranej náhrady. Zákon neuvádza, čo treba považovať za primeranú náhradu. Aplikačná prax dospela k záveru, že treba vychádzať zo všeobecnej trhovej ceny celej veci v čase jej vyporiadania. Primeranou náhradou je potom príslušný podiel všeobecnej ceny. Rozhodnutím o zrušení podielového spoluvlastníctva a prikázaní veci vzniká nový (spolu)vlastnícky vzťah k veci.

20. Súd mal za preukázané, že pozemky sú v podielovom spoluvlastníctve žalobcov a žalovanej a že strany konania spoločne nedospeli k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva dohodou. Zo žaloby vyplýva súhlas žalobcov s tým, aby im predmetné pozemky boli prikázané do vlastníctva a ich solventnosť bolo dostatočne preukázaná výpisom z bankového účtu žalobcu v 1. rade. Žalovaná nevyjadrila nesúhlas so zrušením podielového spoluvlastníctva a skutočnosti uvádzané žalobcom žiadnym spôsobom nepoprela, naopak žalovaná súhlasila so zrušením podielového spoluvlastníctva a s prikázaním pozemkov do vlastníctva žalobcov a to za náhradu stanovenú súkromno-znaleckým posudkom predloženým žalobcami. Uvedené skutočnosti v konaní tak neboli medzi stranami sporné.

21. Pokiaľ ide o spôsob vyporiadania zrušeného podielového spoluvlastníctva súd mal za to, že reálne rozdelenie pozemkov nie je dobre možné a to s prihliadnutím na veľkosť spoluvlastníckych podielov a ich účelne využitie. Keďže veľkosť spoluvlastníckych podielov žalobcov a žalovanej je rovnaká súd považoval za rozhodujúce účelné využitie pozemkov. Užívanie predmetných pozemkov je v tomto prípade úzko späté s užívaním rodinného domu, ktorý je postavený na parcele č. XXXX/X.. Súd mal v danom prípade za osvedčený právny vzťah žalobcov k rodinnému domu, ktorý je postavený na parc. č. XXXX/XX, pričom žalovaná žiadny právny vzťah k tejto nehnuteľnosti nemá a teda aj užívanie pozemku, ktorý sa nachádza pod týmto rodinným domom nie je pre žalovanú žiadnym spôsobom významné ani účelné. Ak by súd rozhodol o reálnom rozdelení takéhoto pozemku, právne vzťahy vyplývajúce z podielového spoluvlastníctva by nemohli byť považované za riadne vyporiadané, keďže takéto vyporiadanie by viedlo k novým sporom medzi žalobcami a žalovanou, čo by bolo v rozpore základným princípom civilného sporového konania, podľa ktorého ochrana ohrozených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Vo vzťahu k pozemku parc. č. XXXX/XX súd uvádza, že tento pozemok je považovaný podľa spôsobu využívania pozemku, ktorý je uvedený vo výpise z listu vlastníctva za pozemok, ktorý je funkčne určený ako pozemok, na ktorom sa nachádza dvor. Tento dvor sa podľa situačného umiestnenia z ortofotomapy, ktorá je súčasťou znaleckého posudku, nachádza bezprostredne vedľa rodinného domu žalobcov a funkčne je možno tento pozemok považovať za priľahlý k pozemku parc. č. XXXX/XX, na ktorom je postavený rodinný dom. Nie je preto dôvodné považovať tento pozemok za reálne deliteľný a obmedziť tak funkčné využívanie rodinného domu žalobcov.

22. Následne preto prichádzal do úvahy žalobcom navrhnutý spôsob vyporiadania spoluvlastníctva, a to prikázanie sporných pozemkov do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov za primeranú náhradu, keďže títo prejavili záujem o ich prikázanie do ich vlastníctva, čo dáva predpoklad následného účelného využitia vyporiadavaných nehnuteľností. S uvedeným spôsobom vyporiadania aj s výškou náhrady stanovenou znaleckým posudkom vyjadril Slovenský pozemkový fond (zákonný zástupca žalovanej) svoj súhlas. Súd mal preto, za splnené všetky objektívne aj subjektívne predpoklady pre prikázanie predmetných pozemkov do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

23. Podľa , trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

24. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

25. Podľa , výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

26. Podľa a , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (1). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (2).

27. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia v spojení a , keďže žalobcovia boli v konaní v celom rozsahu úspešní. Úspech vo veci zistil súd porovnaním žalobného návrhu s výrokom rozhodnutia vo veci samej. Návrh žaloby aj výrok rozsudku sú zhodné v tom, že súd rozhodol vo veci tak, že zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcov a žalovanej, prikázal predmetné pozemky do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov za náhradu vo výške navrhovanej žalobcami. Súd tiež prihliadol na to, že žalobcovia v predžalobnej výzve adresovanej Slovenskému pozemkovému fondu žiadali vyporiadať podielové spoluvlastníctvo rovnakým spôsobom ako navrhovali vo svojej žalobe a v konečnom dôsledku aj rovnakým spôsobom ako rozhodol súd.

28. Žalovaná žiadala, aby súd o náhrade trov konania rozhodol podľa z dôvodu, že v spore o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nemožno hovoriť o úspechu strany v spore podľa , keďže každá zo strán je do istej miery úspešná vzhľadom na to, že žalobcovia získajú do vlastníctva nehnuteľnosť a žalovaná získa finančnú náhradu za jej spoluvlastnícky podiel. Žalovaná poukázala tiež na to, že v súdnom konaní nebola pasívna, súdne konanie zámerne nepredlžovala ani nijako nenavyšovala jeho trovy a je toho názoru, že každá zo strán má v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva znášať svoje trovy konania samostatne.

29. K argumentom žalovanej súd uvádza, že pre aplikáciu ust. je nevyhnutné, aby existovali dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok. Súd v tejto súvislosti prihliadol na majetkové, sociálne, osobné pomery strán a tiež na okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu nároku na súde a ich postoj v konaní. V tomto smere súd nenašiel na strane žalovanej žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých by mohol upustiť od priznania náhrady trov konania žalobcom. Naopak súd má za to, že žalovaná svojim správaním pred začatím súdneho konania ako aj počas súdneho konania zapríčinila, že vo veci muselo byť rozhodnuté autoritatívne napriek tomu, že žalovaná so žalobou súhlasila, nemala záujem na tom, aby celú vec vyriešila so žalobcami dohodou pred začatím konania alebo zmierom v súdnom konaní.

30. V tejto súvislosti súd poukazuje na ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí z 26. júla 2012, sp.zn. uviedol „Ak podielový spoluvlastník dosiahol v súdnom konaní zrušenie podielového spoluvlastníctva autoritatívnym rozhodnutím súdu s presne takým spôsobom vyporiadania, na akom sa márne pokúšal s druhým spoluvlastníkom dohodnúť a aký následne navrhol v súdnom konaní, bol v súdnom konaní v plnom rozsahu úspešný.“ Ďalej súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR z 24. apríla 2024 „Konanie vo veci samej skončilo obojstranným prospechom spočívajúcim v tom, že sťažovateľ nadobudol spoluvlastnícky podiel od žalovaného za primeranú náhradu. Otázkou rozhodovania o náhrade trov konanie však nie je to, aký prospech strana na základe rozhodnutia súdu dostane, ale to, ako sa k tomuto prospechu musela pričiniť. Ak by žalovaný reagoval napr. na predsúdne výzvy sťažovateľa, sťažovateľ by sa k nadobudnutiu obojstranného prospechu z vyporiadania spoluvlastníctva nemusel pričiniť nielen tým, ž nezaplatil súdny poplatok, ale ani tým, že by musel zaplatiť odmenu jeho advokáta. Ústavný súd považoval preto za preukázané, že konanie sťažovateľa viedlo k nepomerne vyšším finančným nákladom ako v prípade žalovaného.“ Podobne aj nález Ústavného súdu SR zo dňa 25. mája 2023 „Konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je sporom podľa a nie je žiaden dôvod na to, aby sa na toto konanie zásadne neaplikoval . Samotná skutočnosť, že pomer úspechu strán v spore o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva môže mať vzhľadom na osobitosť tohto konania rôzne podoby, nie je dôvodom na to, aby z ústavného hľadiska mohol byť udržateľný schematický záver o tom, že v takomto konaní si každá zo strán má znášať svoje trovy (pozri aj ). Napokon o tom, že aj v konaní o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva je smerodajný úspech v konaní, hovorí aj R 54/1973.“

31. Z uvedených dôvodov súd námietkam žalovaného vo vzťahu k nároku na priznanie náhrady trov konania nevyhovel, nárok na náhradu trov konania priznal žalobcom s tým, že o výške náhrady trov

konania bude rozhodnuté v zmysle v lehote 60 dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava ( , ). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( ). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona ( Exekučný poriadok).