Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_25CoP-18-2019.pdf
PDF · 119.88 KB
Case nature
Area
Subarea
25CoP/18/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudcov: JUDr. Martina Valentová a Mgr. Lucia Mizerová, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: X. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, so sídlom Galanta, Staničná 5, dieťa rodičov: matky - O. J., nar. XX.X.XXXX, adresa N. X. XX a otca - Ing. P. Q., nar. XX.X.XXXX, adresa F., U. XX, zastúpený splnomocnencom: JUDr. Ján Michňák, so sídlom Lipany, Janka Kráľa 12, o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, na odvolanie otca a matky proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 8P/28/2016-193 zo dňa 6.3.2018
- oboch voči výroku II. o určení výživného pre maloletého a otca aj voči výroku III. o úprave styku s maloletým, t a k t o
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II. a III. o výživnom pre maloletého a o styku otca s maloletým, ako aj v závislom výroku IV. o trovách konania r u š í a v zrušenom rozsahu mu vec v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zveril maloletého X. do osobnej starostlivosti matke počnúc dňom 19.8.2016 s tým, že bude maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok; výrokom II. uložil otcovi povinnosť prispievať na maloleté dieťa mesačne sumou 280,- Eur počnúc dňom 19.8.2016 s tým, že výživné je zročné vždy do 20. dňa toho - ktorého mesiaca vopred k rukám matky; výrokom III. rozhodol, že styk otca s maloletým dieťaťom ponecháva neobmedzený a výrokom IV. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 24 ods. 4, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1 až 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 2 veta prvá, § 76 ods. 1 Zákona o rodine. Vecne argumentoval tým, že na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že je dôvodné maloletého zveriť do osobnej starostlivosti matke, ktorá sa doposiaľ o maloletého náležite stará, pričom otec pracuje v Anglicku, teda sa nemôže uchádzať, aby dieťa bolo zverené do jeho starostlivosti. Vzhľadom na to, že otec prevažnú časť roka trávi vo Veľkej Británii, súd rozhodol, že maloletého bude zastupovať a jeho majetok spravovať matka. Pri určovaní výšky výživného súd vychádzal z toho, že maloletý má štyri roky a všetka starostlivosť o neho je na matke, preto je úlohou otca túto starostlivosť kompenzovať finančne. Matka sa pritom stará o ďalšie maloleté dieťa, je na materskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok vo výške 213,20 Eur. Otec inú vyživovaciu povinnosť nemá, jeho príjem je 2.009,64 Eur. Súd tak ustálil, že otec je zo svojho príjmu, bez toho, aby tým bola dotknutá jeho životná úroveň, schopný platiť výživné pre maloletého vo výške 280,- Eur mesačne, keď maloletý má právo participovať na životnej úrovni otca. K otcom uvádzanému výdavku vo výške 290,- libier za prenájom bytu v F. súd uviedol, že táto suma nie je aktuálna, nakoľko keď je otec na Slovensku, býva u svojich rodičov. Za neopodstatnenú považoval súd tiež sumu 40,- libier, ktorú mal otec platiť matke za telefón. K úverom, ktoré otec spláca finančným inštitúciám po 90,- libier a 1300,- libier súd uviedol, že platenie výživného má prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami. K tvrdeniu, že pri pobyte na Slovensku dáva otec svojim rodičom 250,- Eur súd
uviedol, že otec má predovšetkým vyživovaciu povinnosť voči mal. X. a nie ku svojim rodičom, nakoľko len maloletý je odkázaný na jeho výživu. Matka maloletého sa pritom nemôže na výžive maloletého podieľať žiadnou finančnou sumou vzhľadom na jej príjem. Pokiaľ ide o styk otca s maloletým X., tento ponechal súd neobmedzený, nakoľko otec sa vracia na Slovensko v nepravidelných intervaloch podľa toho, ako mu to dovoľuje jeho zamestnanie, a preto nie je možné určiť čas, kedy by sa mal stretávať so svojím dieťaťom. O trovách konania súd rozhodol podľa § 50 Civilného mimosporového poriadku.
3. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie otec maloletého a to jednak osobne, ako aj prostredníctvom svojho právneho zástupcu.
4. Otec osobne podal odvolanie v rozsahu výroku II. ktorým bolo určené výživné pre maloletého v sume 280,- Eur mesačne a v rozsahu výroku III. o styku otca s maloletým. Dôvodil tým, že na výžive maloletého dieťaťa by sa mali podieľať obaja rodičia rovnakým finančným dielom, preto je podľa otca suma 280,- Eur mesačne neprimerane vysoká, čo nabáda matku nepracovať, pričom táto už 7 rokov nepracuje, podľa jej slov pracovať nechce ani nebude. Podľa otca je poburujúce, že on musel opustiť štát a ťažko pracovať ako skladový robotník v nočných zmenách, aby mohol jednak platiť výživné na syna, platiť si ubytovanie 300,- libier, hygienické potreby 30,- libier, oblečenie 70,- libier, za dopravu raz za dva mesiace z Veľkej Británie do Prešova 95,- libier - jedna cesta a cesta späť do Veľkej Británie ďalších 95,- libier, návšteva syna (vlak, autobus) je 24,- Eur (24:1,12=21,43 libier). Teda spolu náklady sú 1.087,43 libier a k tomu výživné 280,- Eur, čo je 250,- libier, to je 1.087,43 + 250= 1.337,43 libier. Zárobok otca je 1.100,- libier + 509,- libier benefit, teda spolu 1.609,- libier. Otcovi tak zostáva na úspory, aby si raz mohol dovoliť kúpiť byt a založiť rodinu suma 271,57 libier. Ak však otec bude prispievať sumou 250,- libier a matka takým istým dielom 250,- libier, je to spolu 500,- libier, čo znamená, že dieťa vo veku 3,5 roka má vyšší príjem ako otec zostávajúcich 271,57 libier. Navyše v roku 2019 má nastať Brexit, teda úľavy a benefity mu možno nebudú uznané, pretože otec bude v období Brexitu vo Veľkej Británii len niečo nad štyri roky. Tiež kurz (1,249), ktorý súd použil pri prepočtoch na eurá, platil len do konca júna 2016 a od septembra 2016 sa pohyboval od 1,14 do 1,09. Otec má za to, že matka si chce nízke výživné, ktoré dostáva vo výške 60,- Eur mesačne kompenzovať vysokým výživným, ktoré má platiť otec, čo ju nenúti nastúpiť do práce, aby sa jej zlepšila finančná situácia, svojimi SMS-kami neustále vydiera a otcovi sa vyhráža, že ak peniaze nepošle, dieťa neuvidí. Preto otec žiadal, aby súd stanovil výživné na sumu 150,- Eur, čo spolu s matkiným príspevkom 150,- Eur zabezpečí synovi výživné vo výške 300,- Eur, teda slušné živobytie, s tým, že otec mu ako doteraz vždy kúpi dostatok nového oblečenia, obuvi na celý rok, hračiek aj potravín. Zároveň otec žiadal, aby súd určil neobmedzený styk otca so synom, pretože s matkou nie je možná dohoda, otcovi sa vyhráža, že mu syna do Prešova nikdy nedá a podľa otca je nemysliteľné, aby mohol otec absolvovať tento styk len raz za dva mesiace v prvom týždni v sobotu a v nedeľu od 12:00 hod. do 16:00 hod. Otec preto žiadal, aby súd upravil styk tak, že 1) raz za dva mesiace, keď otec príde domov, si bude môcť zobrať syna na 15-18 dní svojho pobytu na Slovensku do Prešova, kde aj jeho rodičia chcú vnúčika vidieť a vychovávať; 2) zároveň cez letné prázdniny, či už otec bude na Slovensku alebo nie, mohli starí rodičia Ing. F. a Mgr. S. Q. maloletého prevziať; 3) syn bude striedavo raz cez vianočné a novoročné sviatky u starých rodičov a veľkonočné u matky a naopak.
5. V odvolaní otca podaného prostredníctvom jeho právneho zástupcu otec uviedol, že s matkou maloletého sa priatelil a z tohto vzťahu sa dňa XX.XX.XXXX narodil maloletý X.. Po narodení maloletého žili s matkou v spoločnej domácnosti v bydlisku otcových rodičov v F. v prenajatom byte. Asi po roku sa matka maloletého zbalila a odišla aj so synom. Od rozchodu sa o maloletého stará jeho matka. So synom má otec silné citové väzby. Otec musel opustiť štát, v ktorom žil a teraz musí ťažko pracovať ako skladový robotník v nočných zmenách, aby prispieval na výživné pre syna, platil ubytovanie 300,- libier vrátane energií, každodennú dopravu do práce 176,- libier, na stravu 300,- libier hygienické potreby 30,- libier, oblečenie 70,- libier, za dopravu raz za dva mesiace z Veľkej Británie do Prešova 95,- libier - jedna cesta späť do Veľkej Británie ďalších 95,- libier, návštevy syna (vlak, autobus) je 24,- Eur (24:1,12=21,43 libier). Spolu teda náklady sú 1.087,43 libier a k tomu výživné vo výške 280,- Eur, čo je 250,- libier, znamená náklady otca vo výške 1.337,43 libier (1.087,43 + 250 libier). Zárobok otca je 1.100,- libier + 509,- libier benefit, spolu 1.609,- libier, teda mu ako dospelému zostáva 271,57 libier. Ak budú obaja rodičia prispievať na dieťa sumou 250,- libier, je to spolu 500,- libier, čo je pre dieťa vo veku 3,5 roka príjem vyšší ako ostáva otcovi 271,57 libier. Podľa otca si chce matka maloletého cez výživné z významnej časti uspokojovať svoje potreby a potreby svojho prvorodeného syna (výživné 60,- Eur je nepomer k výživnému 280,- Eur, ktoré má platiť otec), pritom odôvodnené potreby dieťaťa majú svoju hranicu danú spotrebným charakterom výživného, preto je potrebné dbať na to, aby výživné nad túto hranicu
nepriamo neuspokojovalo z časti i potreby iných osôb. Životné minimum jednotlivca, t. j. plnoletej fyzickej osoby predstavuje sumu 199,48 Eur mesačne za rok 2017 - 30% = 66,50 Eur. Každý rodič je pritom povinný podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine platiť bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery výživné v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Matka maloletého uviedla, že je na materskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok vo výške 203,20 Eur mesačne. Jej posledným zamestnávateľom bola spoločnosť X. X., kde skončila pracovný pomer dohodou v auguste 2011, následne bola evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie. Dňa XX.X.XXXX sa jej narodilo dieťa T. W., ktorého mala s predchádzajúcim partnerom E. W., ktorý na dieťa prispieva sumou 60,- Eur mesačne. V čase podania návrhu matka spolu s deťmi bývala u svojich rodičov v 6-izbovom rodinnom dome. Na chod domácnosti matka prispievala svojim rodičom tým, že kupovala potraviny a pohonné hmoty. Matka je nemajetná, momentálne má známosť a plánuje s ňou aj budúcnosť. Zákon o rodine pritom priznáva právo domáhať sa zmeny právoplatného rozhodnutia súdu o výživnom. Nakoľko podľa otca súd v prejednávanej veci dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ktoré tu boli v čase vydania rozsudku o výživnom, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že pri určení výživného sa prihliada na reálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného, otec navrhoval, aby súd rozsudok Okresného súdu Galanta č. k. 8P 28/2016-193 zo dňa 6.3.2018 v časti výšky výživného zmenil tak, že otec bude povinný prispievať na maloletého mesačne sumou 150,- Eur počnúc dňom 19.8.2016, pričom výživné je zročné vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky.
6. Proti predmetnému rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie tiež matka maloletého, a to v rozsahu výroku o výživnom. Žiadala tento výrok zmeniť v zmysle ňou podaného návrhu. Dôvodila, že súd si nezabezpečil príjmy otca v posudzovaných obdobiach v slovenskom jazyku, čo spôsobilo nedostatočné zistenie skutkového stavu, a teda rozhodnutie je predčasné a nepreskúmateľné. Matka sa nestotožňuje s posúdením veci súdom z pohľadu práva dieťaťa na rovnakú životnú úroveň maloletého a rodiča a poukazuje na časť odôvodnenia rozhodnutia týkajúcu sa benefitov na rodinu a rodinné prídavky, ktoré otec poberá vo výške 591,- libier a ktoré sú priamo dané na tento účel, pričom otec si ich ponecháva pre svoje potreby. Ak by v zmysle rozhodnutia bolo iba toto zohľadnené, tak otec by fakticky zo svojho príjmu za prácu neplatil nič, ale naopak zostávala by mu viac ako polovica z peňazí určených na účel dieťaťa a rodiny, v ktorej fakticky žije. Potreby dieťa, teda ich odôvodnenosť, ale najmä štandard je v súčasnosti limitovaný, a preto matka nemôže napr. dieťaťu zakúpiť kvalitnú obuv, prípadne mu kúpiť drahšiu hračku, čo v rodinách, kde otec dosahuje vysoko-nadpriemerný príjem je prvoradé a bežné. Už pri financiách matky, ktorými sa pokryjú iba náklady na bývanie, táto sa o syna osobne stará, a teda nemôže dosahovať žiadny zárobok, je vylúčené dôstojne s dieťaťom žiť, nie to, aby mal maloletý rovnakú životnú roveň ako jeho otec. Avšak pre už spomínaný nedostatok listín o príjme otca, nie je možné sa podľa matky podrobnejšie vyjadriť.
7. Otec podal k odvolaniu matky písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že súdu ako aj matke preukázal v dostatočnom predstihu svoje príjmy a výdavky, právna zástupkyňa matky sa však s nimi zrejme neoboznámila. Súd si vykonal vlastné dokazovanie, a to vyžiadaním potvrdenia o príjme otca z finančnej správy Spojeného kráľovstva, ktoré preukázalo aj potvrdilo príjmy, ktoré predložil súdu otec. Príjmy otca teda boli dostatočne preukázané.
8. Procesný opatrovník maloletého odvolanie nepodal, k odvolaniam otca a matky sa písomne nevyjadril.
9. Ďalšie podania účastníkov v odvolacom konaní podané neboli.
10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že odvolania boli podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenými subjektmi - účastníkmi, v ktorých neprospech bolo rozhodnutie v napadnutých častiach vydané (359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f), h) CSP v spojení s § 62 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z.z. účinného od 1.7.2016 Civilného mimosporového poriadku - ďalej len CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k
záveru, že nie sú splnené podmienky ani pre potvrdenie ani pre zmenu rozsudku v napadnutých častiach, v dôsledku čoho je potrebné rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP v napadnutých výrokoch II. a III., ako aj v súvisiacom výroku IV. o trovách konania zrušiť a vec mu podľa § 391 ods. 1 CSP vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
11. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, ktorý v danom prípade ani nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vecne správne jednak o výživnom pre maloletého, ako aj o úprave styku otca s maloletým. Vzhľadom na to, že odvolanie nebolo podané voči výroku I. napadnutého rozsudku, ktorým bol maloletý X. zverený do osobnej starostlivosti matky, je v tejto časti rozhodnutie súdu prvej inštancie právoplatné.
12. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Obaja rodičia pritom prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má pritom prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
13. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
14. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. Podľa ods. 5 veta prvá cit. ust., ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.
15. Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného ako sú napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Povinnosťou oboch rodičov bez ohľadu na to, či s deťmi žijú v spoločnej domácnosti, je venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy svojich detí a podieľať sa tak na všestrannom vývoji svojich detí, ktoré nie sú schopné ešte samé sa živiť a ktoré sú z tohto dôvodu odkázané v plnej miere na svojich rodičov.
16. Prvoinštančný súd pri svojom rozhodnutí vychádzal zo zistení, že otec dosahuje príjem 2.009,64 Eur (čo je 1.609,- libier , ktoré predstavuje príjem 1.100,- libier + 509,- libier benefit na rodinu), okrem toho poberá rodinné prídavky na obe matkine deti vo výške 82,- libier. Žije a pracuje v Anglicku, má iba jednu vyživovaciu povinnosť a vzhľadom na výdavky, ktoré súd neuznal ako odôvodnené, vychádzal z toho, že výdaje otca predstavujú: bývanie 300,- libier, doprava do práce 176,- libier, strava 300,- libier, hygienické potreby 30,-libier, oblečenie 70,- libier, cestovné na Slovensko 67,- libier. Matka je aktuálne na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok 213,20 Eur, okrem maloletého X. má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k mal. T., na ktorého jeho otec platí výživné vo výške 60,- Eur mesačne. Matka rodinné prídavky na svoje mal. deti nepoberá. Finančne ju majú podporovať jej rodičia. Spolu s mal. deťmi býva v 3-izbovom rodinnom dome. Jej výdavky predstavujú: nájom a voda vo výške 150,- Eur, elektrina 50,- Eur, internet 16,60 Eur. Mal. X. je dieťaťom vo veku 4 roky, pokiaľ ide o jeho zdravotný stav, má atopický ekzém, užíva probiotiká a špeciálne krémy. Vzhľadom na takto ustálené pomery považoval súd za primerané odôvodneným potrebám maloletého, ako aj možnostiam a schopnostiam otca, určiť výživné pre maloletého vo výške 280,- Eur mesačne, a to s účinnosťou od podania návrhu t. j. od 19.8.2016.
17. Otec v odvolaní namietal predovšetkým proti výške výživného, ktoré je podľa neho pre maloletého privysoké, najmä pri zohľadnení rovnakého podielu vyživovacej povinnosti matky a zároveň žiadal o úpravu styku s maloletým, nakoľko podľa otca nie je s matkou možná dohoda. Matka naopak namietala, že určené výživné je nízke, najmä vzhľadom na výšku benefitov a rodinných prídavkov, ktoré otec v Anglicku poberá a tiež namietala, že listiny, ktorými mal byť preukázaný príjem otca, boli predložené len v anglickom jazyku, neboli preložené do slovenského jazyka, čo podľa nej spôsobuje, že rozhodnutie súdu je nepreskúmateľné.
18. K námietke otca, že určené výživné je vysoké, pretože ak je aj matka povinná prispievať rovnakou sumou, je výživné vo výške 500,- libier pre tak malé dieťa privysoké, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že výživou povinný rodič sa na výžive svojho maloletého dieťa môže podieľať nielen finančne, ale aj osobnou a vecnou starostlivosťou. Vzhľadom na to, že maloletý X., je v osobnej celodennej starostlivosti matky, plní si táto svoju vyživovaciu povinnosť prevažne práve týmto spôsobom a zároveň aj vecnou starostlivosťou, a to zabezpečovaním bývania a starostlivosťou o spoločnú domácnosť. Navyše výška vyživovacej povinnosti každého povinného rodiča sa odvíja od jeho konkrétnych schopností, možností a majetkových pomerov. To znamená, že pokiaľ bude vzhľadom na príjem otca určená jeho konkrétna vyživovacia povinnosť, matka nie je povinná platiť výživné na dieťa v rovnakej výške, ale na jej strane sa rozhľadní práve jej osobná a vecná starostlivosť a podiel finančného plnenia jej vyživovacej povinnosti sa stanoví vzhľadom na jej celkový príjem, výdaje atp.
19. Avšak v danom prípade súd prvej inštancie svoj podstatný záver o výške príjmu otca, oprel o listiny predložené otcom v anglickom jazyku. Súd uviedol, že konkrétne malo ísť o - potvrdenie o príspevku na deti od zamestnávateľa otca. Súd však neuviedol, o aké konkrétne potvrdenie za aké konkrétne obdobie išlo, aká výška ročného príjmu otca bola v tomto potvrdení uvedená. V spise sa nachádzajú doklady v anglickom jazyku na č. l. 45 až 49 a na č. l. 50 je čiastočný preklad jednej listiny, z ktorej nie je zrejmý príjem otca, vyplýva z nej len výška prídavkov na rodinu v celkovej sume 6.110,10 libier za obdobie od 6.4.2016 do 5.4.2017, to však na preukázanie príjmu otca nepostačuje. Rovnako na č. l. 174 je preklad listiny o spôsobe výpočtu prídavkov na dieťa, za obdobie od 29.9.2014, avšak ani z neho nie je zrejmý čistý príjem otca za relevantné obdobie. Prvoinštančný súd uzavrel, že priemerný čistý mesačný príjem otca je 1.100,-libier, avšak neuviedol, z akého listinného dokladu tento svoj záver odvodil. Z obsahu spisu je zrejmé, že takýto príjem tvrdil otec vo svojom vyjadrení k návrhu matky zo dňa 7.2.2017. Predmetné skutkové tvrdenie otca však nie je doložené príslušnými dokladmi s ich prípadným prekladom do slovenského jazyka. V súlade s ust. § 35 CMP je však súd vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti povinný zisťovať skutočný stav veci, čo v danom prípade dodržané nebolo. V prvom rade si prvoinštančný súd nezabezpečil príslušný dôkaz - potvrdenie o príjme otca za obdobie minimálne 12 mesiacov pred podaním návrhu až do času svojho rozhodovania a zároveň nezabezpečil preklad listín predkložených v anglickom jazyku do jazyka slovenského. Právom účastníka konania je pritom vyjadriť sa k predloženým listinným dôkazom. Pokiaľ súd preklad príslušných listín nezabezpečil, nielen že nemohol náležite vykonať dôkaz takouto listinou, ale zároveň tým porušil práva účastníka konania - tu matky aj procesného opatrovníka mal., podľa čl. 6 a čl. 9 Základných zásad CSP, čím im odňal možnosť konať pred súdom (rovnako uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25.11.2013, sp. zn. 7Cdo/16/2013). Vzhľadom na uvedené zostala podstatná časť relevantných skutkových okolností danej veci (príjem
otca) neobjasnená. Pre spravodlivé rozhodnutie v danej veci preto bude nevyhnutné vykonať podrobné dokazovanie za účelom zistenia skutočných príjmov otca za relevantné obdobie.
20. Odvolací súd pritom dáva prvoinštančnému súdu do pozornosti, že v rámci svojho výsluchu (pred Okresným súdom Prešov dňa 9.6.2017) otec uviedol, že na maloletého platí sumu 300,- Eur mesačne a k tomu mu kupuje veci, ktoré potrebuje. Zároveň v priebehu odvolacieho konania matka predložila do spisu listiny v angličtine, pričom zrejme pôjde o potvrdenia o poberaných dávkach otcom v Anglicku za obdobia 6.4.2017 do 5.4.2018 a od 6.4.2018 do 5.4.2019 (č. l. 241 až 248, č. l. 274 až 281). V spise však naďalej absentuje doklad o príjme otca s prekladom do slovenského jazyka.
21. Prvoinštančný súd sa tiež vo svojom rozhodnutí náležite nevysporiadal so skutočnosťou, akú povahu majú dávky poberané otcom v Anglicku, či sú určené pre starostlivosť o mal. deti, ktoré sú u matky, prípadne aký majú charakter a či otec, ktorý ich poberá ich používa na určený účel, prípadne ktoré z nich a v akej výške odovzdáva matke. Prvoinštančný súd sa tiež vôbec nezaoberal otázkou, či v danom prípade vznikol nedoplatok na zročnom výživnom, ak áno v akom rozsahu a nerozhodol o ňom.
22. Pokiaľ ide o úpravu styku otca s maloletým X., súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí iba stroho skonštatoval, že nakoľko sa otec vracia na Slovensko v nepravidelných intervaloch, nie je možné určiť čas, kedy by sa mal stretávať s maloletým. Vzhľadom na to rozhodol tak, že styk otca s maloletým ponecháva neobmedzený. Avšak súd nepostupoval dôsledne v zmysle ust. § 25 ods. 2 Zákona o rodine, v zmysle ktorého súd ponechá styk neupravený len v prípade, že rodičia žiadajú styk neupraviť. V danom prípade však z obsahu spisu vyplýva, že otec na viacerých miestach uvádzal, že matka mu styk s dieťaťom znemožňuje a už vo vyjadrení k návrhu matky sa domáhal svojej konkrétnej úpravy styku s maloletým, a to vrátane prázdnin. Prvoinštančný súd však v rozpore so skutkovými tvrdeniami otca rozhodol tak, že styk ponecháva neobmedzený. Avšak samotná skutočnosť, že otec žije v Anglicku neznamená, že úprava styku otca s maloletým dieťaťom je nemožná. Za tým účelom však bude potrebné vykonať podrobné dokazovanie predovšetkým výsluchom účastníkov konania. K návrhu otca upraviť styk maloletého so starými rodičmi sa odvolaciemu súdu žiada dodať, že takáto úprava je možná iba za splnenia podmienok podľa § 25 ods. 5 Zákona o rodine, a to na návrh samotných starých rodičov.
23. Pretože v zmysle vyššie uvedeného súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď sa znením ust. § 75 ods. 1 a § 25 ods. 2 Zákona o rodine dôsledne neriadil, v dôsledku čoho nevykonal dostatočné dokazovanie na zistenie skutočností významných pre rozhodnutie vo veci samej o výživnom pre maloletého a o úprave styku otca s maloletým, ktoré dokazovane vzhľadom na jeho rozsah nie je hospodárne dopĺňať v konaní pred odvolacím súdom, a keď zároveň svojím postupom, nezabezpečením prekladu listín z anglického do slovenského jazyka, znemožnil matke a opatrovníkovi mal., aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ktorý nedostatok nie je vzhľadom na vyššie uvedené nedostatky hospodárne naprávať až v konaní pred odvolacím súdom, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach výrokov II. a III. ako aj v závislom výroku IV. o trovách konania s poukazom na uvedenú argumentáciu s použitím ust. § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
24. Povinnosťou prvoinštančného súdu, viazaného vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP), bude v ďalšom konaní zabezpečiť si dôkazy (§ 35 a § 36 CMP) potrebné pre komplexné posúdenie možností, schopností, majetkových a príjmových pomerov otca, za tým účelom zabezpečiť aj preklad príslušných listín v cudzom jazyku, vykonané dôkazy riadne vyhodnotiť, následne s použitím príslušných hmotnoprávnych ustanovení vo veci výživného a úpravy styku rozhodnúť; pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP odôvodniť. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o náhrade trov konania, včítane náhrady trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP a § 58 CMP).
25. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z.). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.). Podľa štvrtej časti CMP (§ 370 až 391) sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 CMP). Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP). Podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých upravuje vyhl. MS SR č. 207/2016 Z.z.