Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/18/2019

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a členov senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v spore žalobcu: STOCKBRIDGE HOLDINGS LLC, so sídlom na ulici 2701 Centerville Rd, New Castle County, Wilmington, Delaware, 19808, právne zastúpený Matejka Friedmannová s.r.o., Advokátska kancelária, Svätoplukova 28, Bratislava, IČO: 47 248 998, proti žalovanému: 1/ UNIPHARMA - 1. slovenská lekárnická akciová spoločnosť, Opatovská cesta 4, Bojnice, IČO: 31 625 657, 2/ PHARMAEDUCA s.r.o., Opatovská cesta 4, Bojnice, IČO: 36 304 697, žalovaní v 1/ a 2/ rade právne zastúpení: Advokátska kancelária JUDr. Oľga Rosulegová, s.r.o., Hrabový chodník 4, Bratislava, IČO: 51 247 798, žalovaný v 2/ rade právne zastúpený JUDr. Ladislav Kuruc, advokát, Hrabový chodník 4, Bratislava, 3/ Ergomed Poliklinika, s.r.o., Moldavská cesta 21/A, Košice, IČO: 36 751 103 zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Tomáš Suchý, spol. s r.o. Horná 13, Banská Bystrica, v spore o náhradu škody, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice II č.k. 30Cb/1/2016-1255 z 15.6.2018 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie z 15.6.2018 č.k. 30Cb/1/2016-1255.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade zamietol (výrok I.) a zároveň vyslovil, že o nároku na náhradu trov zabezpečovacieho opatrenia rozhodne súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (výrok II.).

2. Svoje rozhodnutie v podstate odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému v 1/ a 2/ rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 45.000.000,0é eur ako náhradu škody a žalovanému v 3/ rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 100.000,00 eur.

3. Súčasne s podanou žalobou vo veci samej podal žalobca aj návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorému súd prvej inštancie uznesením č.k. 30Cb/1/2016-219 z 2.2.2016 vyhovel v rozsahu vymedzenom vo výrokovej časti rozhodnutia a v prevyšujúcej časti návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Na základe odvolania žalobcu (čo sa týka zamietajúcej časti) a žalovaných v 1/ a 2/ rade (čo sa týka vyhovujúcej časti) rozhodol Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 2Cob/45/2016-383 z 18.4.2016, ktorým potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne. Žalovaní v 1/ a 2/ rade návrhom doručeným súdu 11.1.2017 sa domáhali zrušenia neodkladného opatrenia. Okresný súd Košice II uznesením č.k. 30Cb/1/2016-554 z 15.3.2017 návrh na zrušenie neodkladného opatrenia zamietol. Návrhom doručeným súdu 14.6.2017 sa žalovaný v 1/ rade domáhal zrušenia neodkladného opatrenia v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 2Cob/45/2016 z 18.4.2016 a to vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade. Súd prvej inštancie uznesením č.k. 30Cb/1/2016-778 z 28.7.2017 návrh na zrušenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade zamietol. Návrhom doručeným súdu 7.11.2017 žalovaný v 1/ rade sa opätovne domáhal zrušenia neodkladného opatrenia v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade. Okresný súd Košice II uznesením č.k. 30Cb/1/2016-902 z 12.12.2017 zrušil uznesenie súdu prvej inštancie č.k. 30Cb/1/2016-219 z 2.2.2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. 2Cob/45/2016-383 z 18.4.2016 o nariadení predbežného opatrenia vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade (vo výroku I.) o uložení povinnosti do právoplatného skončenia veci zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami vymedzenými vo výroku rozhodnutia. Na základe podaného odvolania žalobcom Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 3Cob/12/2018-975 z 11.4.2018 potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie.

4. Návrhom doručeným súdu 18.5.2018 sa žalobca domáhal voči žalovanému v 1/ rade nariadenia zabezpečovacieho opatrenia podľa § 324 CSP za účelom zabezpečenia peňažnej pohľadávky žalobcu zriadením záložného práva na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného v 1/ rade vymedzené v petite návrhu. Okrem iného uviedol, že s prihliadnutím na výšku uplatnenej pohľadávky a zisteného právneho konania žalovaného v 1/ rade (znižuje rozsah svojho exekvovateľného majetku uzatvorením kúpnych zmlúv, znižuje ich reálnu hodnotu tým, že v tomto majetku sú zriadené, alebo sa majú zriadiť záložné práva v prospech tretích osôb) existuje obava, že exekúcia v prospech žalobcu, za predpokladu úspechu žalobcu v tomto spore je ohrozená, čím je osvedčená naliehavosť pre úpravu právnych pomerov sporových strán za účelom zabezpečenia budúceho možného výkonu súdneho rozhodnutia v prospech žalobcu.

5. Súd prvej inštancie konštatoval, že cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa zriadením záložného práva na majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo, alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Zo zákonnej formulácie predpokladov na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia možno vyvodzovať tieto základné predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podmienky: a) zabezpečovacie opatrenie je možné zriadiť len na návrh, b) spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci práva a iné majetkové hodnoty, c) zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku, d) existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie.

6. V danom prípade sú síce splnené zákonné predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia: návrh, spôsobilý predmet záložného práva, zriadenie záložného práva bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku, nie je však splnená podmienka existencie obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Pri skúmaní existencie obavy z budúceho zmarenia exekúcie, konkrétne skutkové okolnosti prípadu, predovšetkým súčasný dôkazný stav v spojení s doterajšími rozhodnutiami súdu - uznesenie Okresného súdu Košice II č.k. 30Cb/1/2016-906 z 12.12.2017, ktorým bolo zrušené uznesenie Okresného súdu Košice II č.k. 30Cb/1/2016-219 z 2.2.2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. 2Cob/45/2016-383 z 18.4.2016 o nariadení predbežného opatrenia vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade vo výroku 1) o uložení povinnosti do právoplatného skončenia veci zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami vymedzenými vo výroku tohto rozhodnutia, ktoré Krajský súd v Košiciach potvrdil. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukázal na odôvodnenie rozhodnutia Okresného súdu Košice II, uznesenia č.k. 30Cb/1/2016 -902 z 12.12.2017, v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. 2Cob/45/2016-975 z 11.4.2018, kedy rozhodol o zrušení neodkladného opatrenia z dôvodu, že vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade ako nositeľovi hmotnoprávnej povinnosti, zodpovednostného subjektu vo vzťahu uplatňovanej náhrady škody zo strany žalobcu, sa táto skutočnosť nepreukázala, čo vyústilo v následnom zrušení neodkladného opatrenia, ktoré rozhodnutie bolo potvrdené odvolacím súdom. Keďže žalovaný v 1/ rade nie je zodpovednostným subjektom (za súčasného stavu dokazovania), nemôže vzniknúť obava z budúceho zmarenia exekúcie, ktorá je spojená s konaním (správaním) žalovaného v 1/ rade, čím má byť osvedčená naliehavosť pre úpravu právnych pomerov sporových strán za účelom zabezpečenia budúceho možného výkonu súdneho rozhodnutia v prospech žalobcu. Uvedená skutočnosť bola následne konštatovaná aj v odôvodnení odvolacieho súdu, ktorý uviedol, že v danom prípade bolo zistené, že zásah do práv žalovaného v 1/ rade vykonaný neodkladným opatrením nie je nevyhnutný a takáto úprava nie je potrebná.

7. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia ( § 343 ods. 1, 2, § 344, § 324 ods. 1, § 329 ods. 1 prvá veta, § 328 ods. 1, 2, § 331 CSP) súd prvej inštancie návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade zamietol.

8. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v plnom rozsahu vyhovie. Odvolací dôvod založil na ust. § 365 ods. 1 písm.h/ CSP.

9. Citujúc ust. § 355 ods. 2 a § 357 písm.d/ CSP má za to, že uznesenie nie je na prospech žalobcu, odvolanie proti uzneseniu je v zmysle ustanovení CSP prípustné a žalobca je osobou oprávnenou na jeho podanie.

10. Podľa žalobcu právne posúdenie súdom prvej inštancie (bod 26. Uznesenia) nie je správne, keďže súd prvej inštancie zásadným spôsobom pochybil, keď v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa zaoberal otázkou pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v 1/ rade. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Súd môže teda na návrh zriadiť záložné právo, ktoré má povahu riadneho záložného práva. V prípade plurality záložných práv na predmete záložného práva garantuje záložnému veriteľovi relevantné poradie podľa dňa jeho vzniku. Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní v súlade s § 343 ods. 3 CSP aj napriek existencii skoršieho záložného práva. Zabezpečovacie opatrenie nemá (nesmie) prejudikovať práva a záujmy strán sporu, jeho vydaním by sa nemal vytvoriť nenávratný stav a nemalo by sa neprimeraným spôsobom a bezdôvodne zasiahnuť do práv strán sporu, prípadne práv tretích osôb.

11. Podľa žalobcu, či je žalovaný v spore pasívne legitimovaný, o tejto zásadnej otázke musí rozhodnúť súd prvej inštancie až po vykonaní dokazovania vo veci samej. V tejto súvislosti žalobca poukázal na uznesenie NS SR sp.zn. 4Obdo/7/2015 z 27.2.2015, v zmysle ktorého „vecnou legitimáciou sa rozumie hmotnoprávny vzťah účastníka konania k prejednávanej veci a má ju iba ten, kto je subjektom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorom sa v konaní rozhoduje. Otázku, či žalobca bol v spore aktívne legitimovaný, t.j. či bol nositeľom tvrdeného hmotného práva a či správne označil osobu - nositeľa tvrdenej povinnosti, teda či ním označený žalovaný bol v spore naozaj pasívne legitimovaný, rieši súd až v samom závere konania. Až z meritórneho rozhodnutia vyplynie autoritatívny záver o otázke vecnej legitimácie účastníkov konania. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní je dôvodom na zamietnutie návrhu na začatie konania meritórnym rozhodnutím“.

12. Preto súd rozhodujúci o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, práve so zreteľom na povahu tohto inštitútu, nemôže otázku vecnej legitimácie posudzovať ako predbežnú otázku, lebo by tým prejudikoval rozhodnutie vo veci samej, čo mu neprislúcha. Tým, že súd prvej inštancie otázku pasívnej vecnej legitimácie predsa len zobral do úvahy pri rozhodovaní o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade, nezákonným spôsobom tak vlastne prejudikoval, že žalobca nebude s uplatneným nárokom vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade nakoniec úspešný.

13. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. - Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Vec prejednal podľa § 379 - § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

14. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

15. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia z hľadísk žalobcom uplatnených odvolacích dôvodov sa stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie i právnym posúdením prejednávanej veci, ako aj s dôvodmi napadnutého uznesenia, na ktoré v celom rozsahu v súlade s § 387 ods. 2 CSP poukazuje. Skutočnosti a námietky, ktoré žalobca uviedol v odvolaní, nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého uznesenia z hľadiska zistených skutočností a právnych záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie.

16. Odvolací súd naviac dodáva, že súd prvej inštancie okrem iného zamietol žalobu aj proti žalovanému v 1/ rade a na základe odvolania žalobcom, odvolací súd tento rozsudok ako vecne správny potvrdil.

17. Žalobca preto nepreukázal, že má alebo bude mať pohľadávku, ktorá by mala byť zabezpečená podľa § 343a nasl. CSP.

18. Odvolací súd z týchto dôvodov napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).