Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Co-67-2018.pdf
PDF · 80.7 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/67/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Marianny Hraboveckej v právnej veci plnoletej N. S. nar. XX.X.XXXX v čase maloletosti zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach dieťaťa rodičov N. O. nar. XX.X.XXXX bývajúcej na S. ul. č. XX v O. a T. S. nar. X.X.XXXX bývajúceho na Š.E. ul. č. X v O. právne zastúpeného advokátom JUDr. Rastislavom Cestickým so sídlom na Štúrovej ul. č. 27 v Košiciach v konaní o návrhu otca na zníženie výživného o odvolaní matky a otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 17.4.2018 č.k. 27P/92/2016 - 240 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Košice I z 12.6.2014 č.k. 18P/31/2013-123 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 30.4.2015 č.k. 8CoP/509/2014-173 v časti výživného tak, že znížil výživné zo strany povinného otca pre N. S. nar. XX.XX.XXXX zo 150 Eur mesačne na 70 Eur mesačne, ktoré je povinný zaplatiť vždy do 20. dňa v mesiaci dopredu matke maloletej. O trovách účastníkov konania rozhodol tak, že žiaden z nich nemá právo na ich náhradu.
2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka s návrhom, aby odvolací súd zmenil a ponechal pôvodnú výšku výživného. Poukázala na to, že pomery maloletej sa od poslednej úpravy zmenili, naposledy navštevovala ôsmy ročník základnej školy a v súčasnosti navštevuje tretí ročník strednej školy, v dôsledku čoho jej odôvodnené potreby od poslednej úpravy vzrástli. Poukázala na skutočnosť, že otcovi medzičasom zanikla vyživovacia povinnosť k staršej dcére T.. Konštatovala, že otec hradil výživné nepravidelne a od 30.4.2015 nehradí výživné vôbec, preto sa výživného domáha cestou súdneho exekútora a iniciovala aj začatie trestného stíhania. Vyslovila presvedčenie, že otec hľadá spôsoby ako sa zbaviť vyživovacej povinnosti prostredníctvom sociálnych a zdravotných inštitúcii a spochybnila jeho tvrdenia, že je odkázaný na nemocenské dávky, nakoľko má vedomosť o skutočnostiach svedčiacich o jeho nadštandardnom životnom štýle. Tvrdila, že sama zabezpečuje dcére všetko potrebné, a preto má tri zamestnania. Uviedla, že jej čistá mesačná mzda z dvoch zamestnaní je 850 Eur a nesúhlasila so znížením výživného na 70 Eur mesačne, pretože podľa jej názoru nezodpovedá odôvodneným potrebám dcéry (mobil 20 Eur mesačne, mesačník 10 Eur, úrazové poistenie 12 Eur mesačne, sporenie 10 Eur mesačne, investičné životné poistenie 30 Eur mesačne, internet 25 Eur mesačne, športové aktivity 30 Eur mesačne, tanečná škola 20 Eur a 30 Eur mesačne, vreckové 30 Eur mesačne, ošatné 40 Eur mesačne, doručovanie z matematiky 30 Eur mesačne, strava 200 Eur mesačne, výživové doplnky 10 Eur mesačne, školské potreby 15 Eur mesačne a jednorazové náklady na začiatku školského roka vo výške 200 Eur), na ktorých sa otec žiadnym spôsobom nepodieľa. Zdôraznila, že dcéra má právo podieľať sa na skutočnej (nie prezentovanej) životnej úrovni otca.
3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie aj otec z dôvodov podľa ust. § 62 ods. 1 CMP a § 365 ods. 1 písm. f) CSP, že súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutkový stav veci, resp. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Namietal, že konajúci súd nesprávne vyhodnotil odôvodnené potreby dcéry ako aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery otca. Otec akcentuje skutočnosť, že plnenie vyživovacej povinnosti je zákonnou povinnosťou každého rodiča, avšak je potrebné zohľadniť aj jeho možnosti, schopnosti a majetkové pomery. Uviedol, že pri takto určenej výške výživného sa neprimerane zvyšuje riziko trestnej zodpovednosti otca pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa ust. § 207 Trestného zákona. V závere navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
4. Ďalšie vyjadrenia neboli v konaní podané.
5. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých a konania vo veciach výživného plnoletých osôb sa prejednávajú a rozhodujú podľa Zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „ CMP“).
6. Podľa ust. § 395 CMP ak § 396 CMP neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona, ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase.
7. Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
8. Podľa ust. § 387 ods. 1, 2 a 3 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.
9. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v rozsahu danom ust. § 66 CMP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutočný stav veci, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 191 CSP vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami matky a otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili ich obranu už v priebehu konania na súde prvej inštancie a matka ani otec v priebehu odvolacieho konania neuviedli žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie vo veci. Odvolací súd dospel k záveru, že v priebehu konania na súde prvej inštancie boli zistené a preukázané všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o výživnom, v dôsledku čoho ani odvolací súd nemal pochybnosti o správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, a teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. V tomto prejednávanom prípade súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním dostatočne zistil skutočný stav, ktorý následne správne právne posúdil, jeho skutkové a právne závery zjavne nie sú svojvoľné, neudržateľné a ani neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Úvahy súdu prvej inštancie týkajúce sa posúdenia zmien pomerov, ktoré nastali u účastníkov konania od predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom nie sú svojvoľné, ale vychádzajú z ustálenej rozhodovacej praxe odvolacieho súdu. Ďalej je potrebné uviesť, že o svojvôli pri výklade alebo aplikácii zákonného predpisu súdom by bolo možné uvažovať len vtedy, ak by sa jeho názor natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel alebo význam. To, že rozhodnutie súdu a úvahy, ktorými sa riadil pri jeho vydaní nie sú v súlade s predstavami účastníka konania, nečinia rozsudok nesprávnym, nezákonným či neodôvodneným.
10. Vo vzťahu k odvolacím námietkam matky a otca dodáva, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom musí byť určená tak, aby zodpovedala nie len odôvodneným potrebám dieťaťa, ale aj schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom povinného rodiča. V prípade ak schopnosti otca nepostačujú na uspokojenie potrieb oprávnenej v plnom rozsahu, je potrebné určiť výživné tak, aby boli jej potreby uspokojené v takej miere, ktorá odzrkadľuje schopnosti a možnosti povinného rodiča, pretože len takto určené výživné je zákonné, správne a zohľadňuje všetky zákonné podmienky nevyhnutné pre rozhodnutie o vyživovacej povinnosti rodičov k deťom Zákona o rodine. Poukazuje na to, že v konaní bolo riadne a bez pochýb preukázané, že otec nemá možnosť zamestnať sa s príjmom, z ktorého by bol schopný hradiť pôvodne určené výživné 150 Eur mesačne, nakoľko bol rozhodnutím ÚPSVaR uznaný za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy na 50 %. Otec v konaní dostatočne preukázal, že jeho zdravotný stav je chronický s tendenciou k zhoršovaniu, o čom svedčia opakované hospitalizácie otca na neurologickom oddelení a aj odborné vyjadrenia o prognóze jeho zdravotného stavu. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie pri určovaní výživného správne vychádzal z aktuálneho príjmu, ktorý mu plynie z dohody o pracovnej činnosti v spol. LSD s.r.o. a prihliadol aj na vyjadrenia otca, ktorý v konaní sám deklaroval, že je schopný prispievať na výživu dcéry 50 až 60 Eur mesačne. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že v konaní bolo riadne preukázané, že pomery povinného sa od poslednej úpravy zhoršili, pričom otcovi neumožňuje vykonávať doterajšiu prácu výrazné zhoršenie zdravotného stavu. Súd prvej inštancie znížil vyživovaciu povinnosť otca voči oprávnenej dcére na sumu 70 Eur, s čím sa odvolací súd stotožňuje, nakoľko zníženie výživného pre dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť, v rozsahu požadovanom otcom, t.j. na 30 % zo sumy životného minima, by malo byť len výnimočné a založené na výsostne objektívnych dôvodoch neschopnosti povinného rodiča plniť si vyživovaciu povinnosť. V opačnom prípade by to znamenalo posunúť zodpovednosť povinného rodiča za zdravie a život dieťaťa na matku, ktorý sa osobne o dcéru stará a dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť k dcére na hranici svojich možností. Dodáva, že pri takto určenej výške výživného nedôjde k ohrozeniu zabezpečovania základných životných potrieb otca, ako je zabezpečenie nákladov na bývanie a stravu.
11. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté rozhodnutie ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1 CSP a podľa ust. § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.
12. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 zák.č. 160/2015 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je :
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania.