Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoP/20/2019

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, vo veci starostlivosti súdu o C. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom M., E. XXXX/XX, zastúpeného Y. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom M., E. XX, t. č. bytom F., M. XX ako súdom ustanoveným procesným opatrovníkom, o vyslovenie prípustnosti prevzatia do ústavu zdravotníckej starostlivosti, o odvolaní C. Y. proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 30. júla 2018 č. k. 13Pu/16/2018-9 a uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 3. augusta 2018 č. k. 13Pu/16/2018-14 takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 30. júla 2018 č. k. 13Pu/16/2018-9 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

II. Odvolací súd odvolanie C. Y. proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 3. augusta 2018 č. k. 13Pu/16/2018-14 o d m i e t a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením zo dňa 30. júla 2018 č. k. 13Pu/16/2018-9 súd prvej inštancie vyslovil, že prevzatie C. Y., nar. XX. XX. XXXX, do ústavu zdravotníckej starostlivosti je prípustné. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie právne oprel o ust. § 253, § 260 ods. 1, § 261, § 262 ods. 1, 2, 3 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej CMP) a uviedol, že Fakultná nemocnica Nitra - psychiatrická klinika doručila súdu dňa 26. 07. 2018 hlásenie o tom, že vyššie menovaný pacient bol prijatý do ich zdravotníckej starostlivosti dňa 26. 07. 2018 bez súhlasu pacienta. V súlade s ust. § 254 ods. 2 CMP začal konanie bez návrhu z úradnej povinnosti o vyslovenie prípustnosti prevzatia a držania umiestneného v ústave zdravotníckej starostlivosti. Poukázal na vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že dňa 26. 07. 2018 o 02.45 hod. cestou RLP bol prijatý pacient za asistencie polície pre nepriliehavé správanie, nezrozumiteľnú produkciu, ohrozovanie cestnej premávky v ťažkej embiete. Aj po spontánnom vytriezvení pacienta pretrvávajú bizarné produkcie, je nekritický k okolnostiam prijatia, slovne agresívny, paranoidný. Nakoľko hrozí významné poškodenie zdravia pri nedoliečení a nutnosti dodiagnostikovania zdravotného stavu a nastavenia na liečbu, je nutná hospitalizácia pacienta. Predpokladaná doba liečenia pacienta na danom úseku je cca 3 týždne. Ošetrujúci lekár ďalej uviedol, že výsluch pacienta nebude na ujmu jeho zdravotného stavu. Uviedol, že vzhľadom na vyjadrenie ošetrujúceho lekára, pristúpil k výsluchu pacienta, ktorý po zákonnom poučení uviedol, že bol prijatý vo štvrtok, dňa 26. 07. 2018 v skorých ranných hodinách, ktorému predchádzali tieto okolnosti. Pacient išiel do nemocnice v Nitre za matkou, nakoľko ju vyhlásili za mŕtvu. Potom pacient nešťastne nastúpil na zlý vlak, smer Nové Zámky, vystúpil v Krškanoch, odtiaľ išiel následne autobusom do Nitry. Chcel ísť z Nitry do Topoľčian peši. Vtedy pacient nebol ešte opitý, až keď zistil, že nastúpil na zlý vlak, otvoril si fľašu v Krškanoch. Autobusom išiel do mesta Nitra. Keď išiel peši po ceste, niekto ho zastavil a zle vyhodnotil situáciu. Následne ho chytili ako „divú zver“. Na psychiatrii ho priviazali a približne 16 hod. ho držali spútaného natvrdo. Pacient nesúhlasí so svojou hospitalizáciou, cíti sa byť zdravý, bol iba opitý. Má veľa práce s prípravou pohrebu svojej

matky. Predtým pacient nebol nikdy hospitalizovaný na psychiatrii, nenavštevuje ani ambulantného psychiatra. Pacient cíti krivdu, že je hospitalizovaný na psychiatrii, že ho tam odviedli ako „divú zver“. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené podmienky uvedené v § 6 ods. 9 písm. d) zák. č. 576/2004 Z. z. (Informovaný súhlas sa nevyžaduje v prípade ambulantnej starostlivosti alebo ústavnej starostlivosti, ak ide o osobu, ktorá v dôsledku duševnej choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo ak hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu), za ktorých môže byť pacient do ústavu zdravotníckej starostlivosti bez jeho súhlasu prevzatý. Z vyššie uvedených dôvodov preto vyslovil, že prevzatie C. Y., nar. XX. XX. XXXX, do ústavu zdravotníckej starostlivosti, je prípustné. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie C. Y., uvádzajúc, že dňa 25. 07. 2018 bol silne rozrušený z dôvodu úmrtia jeho matky, nestihol posledný vlak v Nitry do Topoľčian, pričom ďalší mal ísť až ráno okolo 4.25 hod., a tak sa rozhodol, že pôjde pešo. Poukázal, že nikoho na dvojprúdovej ceste neohrozoval, bol oblečený v bielej košeli s reflexným prúžkom na rukáve. Dňa 26. 07. 2018 ho začal obťažovať neznámy muž, ktorý zrejme na neho zavolal políciu. Zdôraznil, že policajti boli agresívni, šikanovali ho a fyzicky ho napádali. Následne bol proti jeho vôli násilne vzatý do sanitky a dovezený do nemocnice v Nitre na psychiatrické oddelenie, kde mu nahlas za prítomnosti rôznych ľudí hovorili jeho osobné údaje, čím porušili zákon o ochrane osobných údajov. Nepoprel, že mal v krvi alkohol, avšak určite nemal nezrozumiteľnú produkciu, otravu, nezvracal a ani mu nebolo zle od žalúdka. Zdôraznil, že nie je alkoholik. Poukazoval na svoje zranenia, ktoré podľa jeho vyjadrenia utrpel na psychiatrii a na fyzické a psychické týranie voči jeho osobe počas hospitalizácie na psychiatrickej klinike Fakultnej nemocnice v Nitre. Uviedol, že zapisovateľka zo súdu prišla za ním do nemocnice dňa 30. 07. 2018, v ten deň bol pohreb jeho mamy, celý rozhovor s ňou trval asi 8 minút, pričom nedostal žiadnu kópiu z tohto zápisu. Rozhodnutie súdu prebral na psychiatrii v utorok dňa 31. 07. 2018, t. j. až na šiesty deň od uväznenia. Uviedol, že domov ho pustili až na ôsmy deň. Počas celej doby hospitalizácie neabsolvoval žiadny test na alkohol. Záverom uviedol, že u zamestnávateľa mal už dňa 25. 07. 2018 vybavenú dovolenku na čas príprav pohrebu a všetkých vecí s tým spojenými. Z dôvodu jeho násilného väznenia žiadal o finančnú kompenzáciu ušlého času, o finančnú náhradu spojenú s prípravou hrobového miesta hrobky pre jeho mamu, ktorú z dôvodu protiprávneho väznenia nemohol realizovať v termíne pred pohrebom.

3. Napadnutým uznesením zo dňa 3. augusta 2018 č. k. 13Pu/16/2018-14 súd prvej inštancie predmetné konanie zastavil. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodol tak s poukazom na ust. § 161 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP) po zistení, že u C., nar. XX. XX. XXXX bolo dňa 02. 08. 2018 nedobrovoľné ústavné liečenie ukončené. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie C. Y., v ktorom opätovne poukazoval na udalosti zo dňa 26. 07. 2018, ako i na jeho fyzické a psychické týranie počas hospitalizácie na psychiatrickej klinike Fakultnej nemocnice v Nitre. Uviedol, že dôsledkom toho je v súčasnosti práceneschopný, má depresiu. Opätovne tiež zdôraznil, že nie je alkoholik, pričom nebolo u neho zistené ani požitie žiadnych iných omamných a psychotropných látok. Záverom uviedol, že žiada o náhradu v plnej výške jeho platu za dni 26. 07. 2018 až 30. 07. 2018 a o dorovnanie k dávke PN do plnej výšky bežného príjmu od 31. 07. 2018 až do ukončenia jeho práceneschopnosti. Opätovne zdôraznil, že žiada finančnú kompenzáciu na výstavbu hrobky pre jeho mamu.

5. Fakultná nemocnica Nitra doručila súdu prvej inštancie dňa 27. 09. 2018 podanie, v ktorom uviedla, že zasiela vyjadrenie primára Psychiatrickej kliniky, s ktorým obsahom sa ako poskytovateľ zdravotnej starostlivosti stotožňuje a predkladá ho ako vyjadrenie k odvolaniu, ktorým bolo napadnuté rozhodnutie v konaní o vyslovenie prípustnosti držania v ústave zdravotnej starostlivosti. Písomné vyjadrenie primára sa však v spise nenachádza.

6. Písomným podaním, doručeným súdu prvej inštancie dňa 11. 01. 2019 C. Y. uviedol, že žiadne vyjadrenie primára Psychiatrickej kliniky Fakultnej nemocnice v Nitre k jeho násilnému uväzneniu, psychickému a fyzickému týraniu a mučeniu mu doručené nebolo, pričom o takomto vyjadrení nemá žiadnu vedomosť.

7. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 20. 01. 2019 v súlade s ust. § 363, § 127 ods. 1, § 373 ods. 1, § 389 písm. d), § 129 ods. 1, 2, 3 CSP vyzval odvolateľa, aby v lehote 10 dní doplnil svoje odvolanie, doručené súdu prvej inštancie dňa 15. 08. 2018 proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 30. 07. 2018 č. k. 13Pu/16/2018-9 tak, aby uviedol, čoho sa domáha.

8. V nadväznosti na to, C. dňa 06. 03. 2019 doručil súdu prvej inštancie podanie, v ktorom uviedol, že sa domáha, aby bola učinená náprava. Žiadal, aby súd potrestal Fakultnú nemocnicu v Nitre za to, že mu bolo spôsobené ublíženie na zdraví. Domáhal sa zrušenia napadnutého rozhodnutia. Záverom uviedol, že žiada peňažnú náhradu na výstavbu hrobky pre jeho mamu od Fakultnej nemocnici v Nitre.

9. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 65, § 66 Civilného mimosporového poriadku, ďalej CMP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 30. 07. 2018 č. k. 13Pu/16/2018-9 je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. a), b) CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a odvolanie odvolateľa proti uzneseniu súdu prvej inštancie zo dňa 03. 08. 2018 č. k. 13Pu/16/2018-14 je potrebné odmietnuť podľa § 386 písm. d) CSP.

10. Z obsahu spisu vyplýva, že na základe oznámenia Fakultnej nemocnice, psychiatrickej kliniky v Nitre, doručenom súdu prvej inštancie dňa 26. 07. 2018 súd prvej inštancie uznesením zo dňa 30. 07. 2018 č. k. 13Pu/16/2018-3 začal v súlade s ust. § 254 ods. 2 CMP konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia a držania v ústave zdravotníckej starostlivosti C. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom M., E. XXXX/ XX. Podľa úradného záznamu, založenom na č. l. 4 spisu dňa 30. 07. 2018 vyššia súdna úradníčka Okresného súdu Nitra Mgr. Barbara Lyciusová kontaktovala blízku osobu umiestneného C. Y. na základe telefonického kontaktu uvedeného v hlásení Fakultnej nemocnice Nitra- psychiatrickej kliniky za účelom zistenia, či osoba blízka umiestneného C. Y. súhlasí s ustanovením za procesného opatrovníka pre menovaného v konaní o vyslovenie prípustnosti prevzatia a držania v ústave zdravotníckej starostlivosti. Blízka osoba umiestneného súhlasila s ustanovením do funkcie procesného opatrovníka. Následne súd prvej inštancie uznesením zo dňa 30. 07. 2018 č. k. 13Pu/16/2018-5 ustanovil Y. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom M., E. XX, t. č. bytom F., M. XX za procesného opatrovníka pre C. Y., o ktorého vyslovenie prípustnosti prevzatia a držania v ústave zdravotníckej starostlivosti sa má rozhodnúť. Zo zápisnice z výsluchu, napísaného vo Fakultnej nemocnici Nitra-psychiatrická klinika zo dňa 30. 07. 2018, vyhotovenej vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu Nitra Mgr. Barbarou Lyciusovou, vyplýva, že vyššia súdny úradníčka vykonala výsluch s ošetrujúcou lekárkou MUDr. Částou, ktorá po zákonnom poučení vo veci uviedla, že pacient C. Y. bol prijatý dňa 26. 07. 2018 o 2.45 hod. cestou RLP za asistencie polície pre nepriliehavé správanie, nezrozumiteľnú produkciu, ohrozovanie cestnej premávky v ťažkej ebriete. Aj po spontánnom vytriezvení pacienta pretrvávajú u neho bizarné produkcie, je nekritický k okolnostiam prijatia, slovne agresívny, paranoidný. Keďže hrozí významné poškodenie zdravia pri nedoliečení a nutnosti dodiagnostikovania zdravotného stavu a nastavenia na liečbu, je nutná hospitalizácia pacienta. Predpokladaná doba liečenia je cca 3 týždne. Výsluch pacienta nie je na ujmu zdravotného stavu pacienta. Podľa úradného záznamu, založenom na č. l. 7 sa vyššia súdny úradníčka Mgr. Barbara Lyciusová oboznámila so zdravotnou dokumentáciou pacienta a konštatovala, že táto je v súlade s vyjadrením ošetrujúcej lekárky. Zo zápisnice z výsluchu napísanej vo Fakultnej nemocnici Nitra-psychiatrická klinika zo dňa 30. 07. 2018 vyššia súdna úradníčka Mgr. Barbara Lyciusová učinila výsluch C. Y., ktorý po zákonnom poučení uviedol, že dňa 26. 07. 2018 bol prijatý v skorých ranných hodinách, prišiel za mamou do nemocnici v Nitre, keďže ju vyhlásili za mŕtvu. Išiel na zlý vlak, vystúpil v Krškanoch, odtiaľ išiel autobusom do Nitry, chcel ísť z Nitry do Topoľčian pešo. Vtedy ešte nebol opitý, až keď zistil, že nastúpil na zlý vlak, otvoril si v Krškanoch fľašu. Keď išiel pešo po ceste, niekto ho zastavil a zle vyhodnotil situáciu. Následne ho chytili ako „divú zver“, na psychiatrii ho priviazali, spútali. Nesúhlasil so svojou hospitalizáciou, uviedol, že sa cíti byť zdravý. Má veľa práce s prípravou pohrebu pre svoju mamu, predtým nikdy nebol hospitalizovaný na psychiatrii, nenavštevuje ani ambulantného psychiatra.

11. Konanie o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení je upravené v treťom diele Civilného mimosporového poriadku, a to v ust. § 252 až § 271 CMP.

12. Podľa § 253 ods. 1 CMP zdravotnícke zariadenie, v ktorom je osoba umiestnená z dôvodov uvedených v osobitnom predpise (ďalej len „umiestnený“), je povinné oznámiť súdu do 24 hodín

prevzatie umiestneného bez jeho informovaného súhlasu. Oznamovaciu povinnosť má zdravotnícke zariadenie aj vtedy, ak umiestnený svoj informovaný súhlas odvolá, a to do 24 hodín od odvolania informovaného súhlasu.

13. Podľa § 254 ods. 2 CMP súd začne konanie bez návrhu na základe oznámenia zdravotníckeho zariadenia podľa § 253, ak sa konanie nezačalo už skôr na návrh.

14. Podľa § 255 ods. 1 CMP účastníkom konania o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení je umiestnený a zdravotnícke zariadenie.

15. Podľa § 260 ods. 1, 2, 3 CMP súd umiestneného vyslúchne. Výsluch umiestneného súd uskutoční spôsobom, ktorý je vhodný a primeraný s ohľadom na zdravotný stav. Ak je výsluch na ujmu zdravotného stavu, možno od výsluchu upustiť. Súd v takomto prípade umiestneného vzhliadne. Ak o to požiada umiestnený, vyslúchne ho vždy súd.

16. Podľa § 261 CMP súd sa oboznámi s názorom ošetrujúceho lekára, prípadne ďalších osôb, ktoré môžu objasniť stav veci, a so zdravotnou dokumentáciou umiestneného.

17. Článok 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, článok 8 Listiny základných ľudských práv a slobôd a článok 17 Ústavy Slovenskej republiky zaručuje právo na osobnú slobodu. Podľa článku 17 Ústavy Slovenskej republiky, prípady, v ktorých možno prevziať osobu do zdravotníckej starostlivosti alebo ju v nej držať bez jej súhlasu, môžu byť definované len zákonom, a to zákon č. 576/2004 Z. z. Zákon o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Aby nedochádzalo k zneužitiu tohto inštitútu, Civilný mimosporový poriadok upravuje v ustanoveniach § 252 až § 271 osobitné konanie o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení (tzv. detenčné konanie).

18. Detenčné konanie prebieha obligatórne s pojednávaním. Z hľadiska priebehu konania sa rozlišujú dve štádiá detenčného konania, ktoré na seba vzájomne nadväzujú. Pre obidve fázy je zásadná skutočnosť, že zdravotnícke zariadenie môže umiestneného vždy prepustiť, aj keď súd rozhodol, že existovali zákonné dôvody na prevzatie osoby do zariadenia. Prvou fázou je konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia a druhou fázou je konanie o prípustnosti ďalšieho držania v zdravotníckom zariadení. Je konaním mimosporovým, ovládaným princípom vyšetrovacím a je preto povinnosťou súdu, aby v súčinnosti s účastníkmi konania zistil skutočný stav veci (tzv. princíp materiálnej pravdy). Preukázanie skutočností právne relevantných pre vydanie meritórneho rozhodnutia súd zisťuje v procese dokazovania. Za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky získané zákonným spôsobom, ktorými sa preukáže opodstatnenosť detencie. Jedným z dôkazných prostriedkov, ktorý slúži na objasnenie stavu veci, je výsluch účastníkov konania, ide pritom o špecifický dôkazný prostriedok. K výsluchu by mal súd pristúpiť, ak tieto skutočnosti nie je možné preukázať inak. V detenčnom konaní zákon ukladá súdu povinnosť vyslúchnuť osobu umiestneného, pričom cieľom výsluchu je vo všeobecnej rovine garantovať tejto osobe všetky jednotlivé zložky práva na spravodlivý proces a vyvážiť nerovné podmienky pri ich uplatnení. Súčasným cieľom výsluchu je zistenie názoru umiestnenej osoby, a to priamo na základe vnemov sudcu. Rámcové pravidlá pre výsluch účastníka konania ako druhu dôkazného prostriedku upravuje § 195 CSP.

19. Nová právna úprava v Civilom mimosporovom poriadku (§ 260 a § 243 CMP) zaviedla v prípade, ak súd upustí od výsluchu osoby umiestnenej v zdravotníckom zariadení (ako aj v prípade konania o spôsobilosti na právne úkony) nový inštitút, a to inštitút vzhliadnutia osoby, o ktorej detencii sa koná. Vychádza zo zásady, že je neprípustné rozhodovať o tak závažnom zásahu do slobody človeka, akým obmedzenie osobnej slobody je, len „od stola“, ale je potrebné počuť názor posudzovanej osoby, prípadne ju aspoň vidieť. Zákon tak súdu ukladá povinnosť osobu, o ktorej detencii sa koná, vzhliadnuť v prípade, ak sa upustí od jej výsluchu. Nie je vylúčené, že v určitých prípadoch sa vzhliadnutie prelína s výsluchom účastníka, pri ktorom s ním má sudca tiež priamy očný kontakt. Vzhliadnutie možno vnímať ako osobitný procesný postup, ktorý smeruje k naplneniu požiadavky prirodzenej dôstojnosti človeka, jeho osobnej nezávislosti vrátane slobody autonómie, nediskriminácie, rešpektovaniu odlišností osôb so zdravotným postihnutím. Povinnosťou súdu pri rozhodovaní o osobnej slobode človeka je vychádzať zo subjektívneho hľadiska, ktoré znamená, že súd primárne nevychádza z diagnózy osoby, o ktorej sa

rozhoduje, ale ako sa navonok prejavuje jej schopnosť obstarať si svoje veci, začleniť sa do bežného života, reagovať na bežné impulzy.

20. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je zrejmé, že v prípade výsluchu, ako i vzhliadnutia, by mal tento úkon uskutočniť sudca. K tomu prihliada i judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), z ktorej vyplýva, že sudcovia, ktorí rozhodujú o závažných veciach zasahujúcich do súkromného života človeka (akými sú konania v niektorých statusových veciach fyzických osôb), by v zásade mali mať osobný kontakt s týmto človekom (porovnaj rozhodnutia ESĽP vo veciach: X a Y p. Chorvátsku, sťažnosť č. 5193/09; Sýkora p. Českej republike, sťažnosť č. 23419/07). Takýto záver je plne súladný i so záverom uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31. júla 2018 sp. zn. 2 Cdo 31/2018, v ktorom najvyšší súd uviedol, že nakoľko sa vzhliadnutím rozumie pokus o zistenie stavu človeka vlastným pozorovaním sudcu, ktorý o detencii rozhoduje, nemá byť realizovaný prostredníctvom inej súdnej osoby. Je totiž vždy nevyhnutné, aby si sudca sám na základe priameho kontaktu s umiestnenou osobou vytvoril úsudok nielen o možnostiach jej výsluchu, ktorý je jednou z procesných záruk určených na ochranu jej základného práva na osobnú slobodu, ale tiež o schopnosti umiestnenej osoby chápať obsah uznesenia súdu o prípustnosti prevzatia do ústavu. Z judikatúry ESĽP taktiež vyplýva, že v určitých výnimočných situáciách postačí, ak tento úkon vykoná na základe poverenia sudcu vyšší súdny úradník, a to však najmä vtedy, ak sa rozhoduje o osobe, o ktorej detencii už bolo skôr rozhodované, ktorá už bola v minulosti sudcom vzhliadnutá a v prebiehajúcom konaní je jej zdravotný stav, pre ktorý už bola v minulosti držaná v zdravotníckom zariadení, podľa aktuálnych lekárskych posudkov takej povahy, že nie je možné očakávať jej zlepšenie (porovnaj rozhodnutie ESĽP vo veci Berková p. Slovenskej republike sťažnosť č. 67149/01; Ivinović p. Chorvátsku, č. 13006/13; Lashin p. Rusku, sťažnosť č. 33117/02). Takýto mimoriadny postup súdu však musí byť v odôvodnení jeho rozhodnutia podrobne a dôkladne odôvodnený (viď stanovisko NS ČR sp. zn. Cpjn 201/2015).

21. Podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak neboli splnené procesné podmienky.

22. Vada v obsadení súdu je nedostatkom procesnej podmienky na strane súdu, keď rozhodoval vo veci vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený. Nestrannosť súdu je súčasťou práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 Dohovoru, pričom rovnaké právo je zakotvené aj v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Náprava nedostatku tejto procesnej podmienky spočíva v zrušení rozhodnutia a vrátení veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, s predpokladom odstránenia zistenej procesnej vady.

23. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

24. Vada konania vymedzená v citovanom ustanovení § 389 ods. 1 písm. b) CSP je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručuje v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj článok 46 a nasl. Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb.).

25. Za situácie, že v danej veci vykonala výsluch umiestneného C. vyššia súdny úradníčka Okresného súdu Nitra Mgr. Barbara Lyciusová, súd prvej inštancie v predmetnej veci nepostupoval v súlade s vyššie uvedenými závermi, ako i citovanou právnou úpravou. V prípade detenčného konania ide totiž o taký zásah do slobody človeka, kde je neprípustné rozhodovať len „od stola, ale je potrebné počuť názor posudzovanej osoby, prípadne ju aspoň vidieť. V takomto prípade je potrebné, aby osobu umiestňovaného vyslúchol sudca. Preto, ak súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením tak, že vyslovil, že prevzatie C. Y. do ústavu zdravotníckej starostlivosti, je prípustné bez splnenia zákonného postupu v zmysle vyššie citovanej právnej úpravy, rozhodol bez splnenia procesnej podmienky, ako i znemožnil strane sporu realizáciu jej procesných práv, ktoré jej priznáva Civilný sporový poriadok za účelom ochrany jej práv, čím jej odňal možnosť konať pred súdom, z ktorého dôvodu odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. a), b) napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 30. 07. 2018 č. k. 13Pu/16/2018-9 zrušil a vec vrátil v súlade s ustanovením § 391 ods. 1 súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom po prejednaní veci, viazaný právnym názorom odvolacieho

súdu (§ 391 ods. 2 CSP) vo veci opätovne rozhodne, t. j. bude postupovať v zmysle príslušných ustanovení CMP upravujúcich detenčné konanie.

26. Pokiaľ ide o odvolanie C. Y. proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 03. 08. 2018 č. k. 13Pu/16/2018-14, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie odvolateľa je potrebné podľa § 386 písm. d) CSP odmietnuť, pretože jeho odvolanie nemá náležitosti podľa § 363 CSP.

27. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

28. Podľa § 373 ods. 1 CSP, ak odvolanie obsahuje odstrániteľné vady, súd prvej inštancie vyzve odvolateľa, aby chýbajúce náležitosti doplnil, a poučí ho o následkoch neodstránenia vád odvolania. Súd nevyzýva na doplnenie odvolacích dôvodov.

29. Podľa § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

30. Podľa § 386 písm. d) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak nemá náležitosti podľa § 363, ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.

31. Na rozhodnutie odvolacieho súdu o odmietnutí odvolania podľa § 386 písm. d) musia byť súčasne splnené viaceré predpoklady, t.j. výzva súdu na odstránenie vád odvolania, náležité poučenie, uplynutie ustanovenej lehoty na opravu alebo doplnenie, pasivita alebo chybný postup strany pri realizácii poučenia a záver o tom, že odvolanie nemá náležitosti odvolania podľa § 363 CSP. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu po podaní odvolania odvolateľa, po výzve na odstránenie vád obsahujúcej náležité poučenie a chybnom postupe strany pri realizácii poučenia, dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené všetky zákonom stanovené podmienky pre odmietnutie odvolania odvolateľa. Vzhľadom k tomu, že odvolanie C. Y. proti napadnutému uzneseniu zo dňa 03. 08. 2018 č. k. 13Pu/16/2018-14 aj napriek riadnej výzve súdu prvej inštancie na odstránenie vád odvolania nemá náležitosti odvolania podľa § 363 CSP, keď z jeho odvolania nie je zrejmé, čoho sa odvolateľ domáha a z akých dôvodov považuje uznesenie o zastavení konania za nesprávne, odvolací súd odvolanie odvolateľa postupom podľa 386 písm. d) odmietol. Naviac, odvolací súd poukazuje, že odvolanie podal odvolateľ proti rozhodnutiu, ktorým bolo konanie zastavené z dôvodu ukončenia nedobrovoľného ústavného liečenia, t. j. nebolo v jeho neprospech.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).