Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Pc/22/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. M. Z. vo veci navrhovateľky - osoby oprávnenej na výživné: M. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XX/XX, A., v konaní zastúpená: Monika Bátorová, nar. 24.4.1978, bytom W. XX/XX, A., a osoby povinnej platiť výživné - otca navrhovateľky: Z. K., nar. X.X.XXXX, bytom Č. XXX/X, G., toho času C. X, K., o návrhu navrhovateľky na zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, takto

rozhodol:

I. Zvyšuje sa výživné na navrhovateľku zo sumy 116,18 Eur mesačne na sumu 180,- Eur mesačne počnúc od 14.9.2018, kde výživné je splatné vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky.

II. Vo zvyšku sa návrh zamieta.

III. Dlžné výživné za obdobie od 14.9.2018 do 30.4.2019 vo výške 482,91 Eur je otec navrhovateľky povinný zaplatiť k rukám navrhovateľky do 31.8.2019.

IV. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Galanta, č. k. XXP/XX/XXXX-XX zo dňa 16.11.2005 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. XXCoP/X/XXXX-XX zo dňa 11.4.2006 v časti rozsahu vyživovacej povinnosti otca navrhovateľky a platobného miesta výživného.

V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka sa návrhom osobne podaným na tunajší súd dňa 14.9.2018 domáhala zvýšenia výživného na plnoleté dieťa voči svojmu otcovi, a to zo sumy 116,98 Eur (3.500,- Sk) na sumu 350,- Eur mesačne počnúc dňom podania návrhu, pričom poukázala na to, že je študentkou 2. ročníka na Univerzite veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach formou denného štúdia, čím sa podstatne zmenili pomery na jej strane a narástli náklady spojené hlavne s jej štúdiom. Zároveň sa vyjadrila, že sa jej zhoršil zdravotný stav, s čím sú tiež spojené výdavky na lieky a náklady súvisiace s cestovaním k lekárom. Otec jej neprispieva okrem výživného ničím, a celú starostlivosť o ňu zabezpečuje matka. Štúdiom na vysokej škole sa pripravuje na svoje budúce povolanie a nemá žiadny príjem ani iný majetok, s výnimkou brigády, ktorú však pre svoj zdravotný stav a sústavnú prípravu na budúce povolanie musela prerušiť. Jej výdavky po nástupe na vysokú školu výrazne vzrástli a okrem predmetných výdavkov na školu má tiež ďalšie výdavky na stravu, ošatenie, hygienické potreby. Popri škole nemá možnosť brigádnicky zarábať, nakoľko má prednášky a cvičenia rozložené do celého týždňa, pričom voľný čas venuje štúdiu. Mala za to, že od poslednej úpravy výživného nastala podstatná zmena pomerov na jej strane nárastom jej mesačných výdavkov.

2. Otec navrhovateľky sa k návrhu navrhovateľky vyjadril písomne, podaním dourčeným tunajšiemu súdu dňa 26.2.2019, kde uviedol, že so zvýšením výživného nesúhlasí. Poukázal na skutočnosť, že v čase od 23.3.2017 do 24.4.2017 bol hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení Nemocnice s poliklinikou Prievidza, so sídlom v Bojniciach z dôvodu svojich nezhôd so spoločníkom a zlej finančnej situácii svojich obchodných spoločnostiach. Uviedol, že za štyri roky, počas ktorých v obchodných spoločnostiach pracuje, tieto nevykázali žiadny zisk. Za hlavnú činnosť obchodných spoločností označil sprostredkovanie predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľností, pričom túto činnosť označil za veľmi časovo náročnú. Tiež sa vyjadril, že v súčasnej dobe navštevuje psychiatra. Keďže dlhšiu dobu prevyšujú výdavky jeho príjmy, nemôže si dovoliť platiť vyššie výživné ako doteraz. Uviedol, že rozdiel medzi výdavkami a príjmami platí jeho súčasná manželka, čo tiež nepridáva rodinnej pohode a jeho zdravotnému stavu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žiadal, aby súd ponechal výšku výživného na pôvodných 116,18 Eur.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a listinnými dôkazmi, a to najmä rodným listom navrhovateľky potvrdením o návšteve školy, potvrdeniami o príjmoch navrhovateľky, lekárskymi správami ohľadom zdravotného stavu navrhovateľky, listinnými dôkazmi preukazujúce otcove príjmy a výdavky, sobášnym listom otca s jeho súčasnou manželkou, lekárskou správou Nemocnice s poliklinikou Prievidza, so sídlom v Bojniciach zo dňa 24.4.2017, potvrdením o príjme otcovej súčasnej manželky, potvrdením o príjme matky navrhovateľky, pripojeným spisom Okresného súdu Galanta sp. zn. XXP/XX/XXXX, ako aj ostatným na vec sa vzťahujúcim materiálom a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

4. Navrhovateľka pochádza z manželstva rodičov, ktoré bolo rozsudkom tunajšieho súdu č. k. XC/XX/ XXXX-XX zo dňa 4.9.2000 rozvedené, toho času ešte maloletá navrhovateľka, ktorá mala 1 rok a 11 mesiacov bola zverená na čas po rozvode do starostlivosti matky a otec bol zaviazaný na platenie výživného vo výške 39,83 Eur (1.200,- Sk) mesačne. Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. XXP/XX/XXXX- XX zo dňa 16.11.2005 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnava č. k. XXCoP/X/XXXX-XX zo dňa 11.4.2006, ktorým sa zvýšila vyživovacia povinnosť otca na toho času ešte maloletú navrhovateľku na sumu 116,98 Eur (3.500,- Sk). V čase poslednej úpravy výživného mala navrhovateľka 7 rokov a 1 mesiac, navštevovala 2. ročník Základnej školy v Seredi, žila s matkou a jej rodičmi v ich trojizbovom družstevnom byte. Otec navrhovateľky v čase poslednej úpravy pracoval ako profesionálny vojak s priemerným čistým mesačným príjmom za obdobie február 2004 až január 2005 vo výške cca. 1.200,- Eur, a za obdobie marec 2005 až jún 2005 vo výške cca. 2.655,- Eur. V decembri 2002 uzavrel v poradí druhé manželstvo, z ktorého pochádza dcéra Dominika, nar. XX.X.XXXX, žil spolu s manželkou a maloletou dcérou Dominikou v podnájme.

5. Navrhovateľka má toho času 20 rokov a 6 mesiacov, je študentkou 2. ročníka Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach, formou denného štúdia, čím sa preukázateľne zvýšili jej mesačný výdavky. Od času poslednej úpravy je navrhovateľka staršia o 12 rokov a 4 mesiace. V minulosti, ako aj v čase podania návrhu si privyrábala brigádami, avšak aktuálne z dôvodu sústavnej prípravy na budúce povolanie to nie je možné. Žije spolu s matkou v jednoizbovom byte, ktorý je vo vlastníctve jej matky. Nevlastní žiadne hnuteľný, ani nehnuteľný majetok. Priemerné mesačné výdavky navrhovateľky sú v sumách: 61,- Eur za ubytovanie v Košiciach, 40,- Eur poplatok za stravovanie a potraviny, 20,- Eur za mestskú hromadnú dopravu a cestovanie, 10,- Eur za telefón, 90,- Eur za kozmetiku a oblečenie, 20,- Eur za študijné materiály a pomôcky, 40,- Eur za voľnočasové aktivity a 50,- Eur za iné. Matka navrhovateľky je naďalej rozvedená, zamestnaná s priemerným čistým mesačným príjmom 784,29 Eur. Voči navrhovateľke si plní vyživovaciu povinnosť tým, že zabezpečuje navrhovateľke stravu, ubytovanie a vreckové, ako aj všetky ostatné náklady súvisiace s jej životom. Od posledného súdneho rozhodnutia jej nepribudla žiadna vyživovacia povinnosť. Otec navrhovateľky v máji 2015 uzavrel v poradí 3. manželstvo so súčasnou manželkou, okrem navrhovateľky má vyživovaciu povinnosť voči svojej druhej, taktiež plnoletej dcére Dominike v súdom určenej výške 140,- Eur mesačne, ďalšia vyživovacia povinnosť mu nepribudla, súdom určené výživné na navrhovateľku vo výške 116,98 Eur mesačne si plní riadne a včas, okrem toho navrhovateľke finančne na jej výdavky neprispieva žiadnym spôsobom. Otcove mesačný príjmy pozostávajú z výsluhového dôchodku vo výške 410,16 Eur, príjmu z prenájmu trojizbového bytu v Prievidzi vo výške 370,- Eur, ktorý je v jeho výlučnom vlastníctve. Je jedným z dvoch spoločníkov a konateľov v dvoch obchodných spoločnostiach, z ktorých jedna vykázala za rok 2018 kladný hospodársky výsledok a druhá záporný. Ďalej je 1 vlastníkom jednoizbového bytu v Bratislave, ktorý vlastní so súčasnou manželkou, a ktorý je zaťažený hypotekárnym úverom. Jeho mesačné výdavky na vlastnú osobnú potrebu pozostávajú zo sumy 220,- Eur za stravu, oblečenie, hygienické potreby, z výživného na navrhovateľku zo sumy 116,18 Eur a sumy 140,- Eur z výživného na plnoletú dcéru Dominiku.

6. Splnomocnená zástupkyňa navrhovateľky na pojednávaní konanom dňa 30.4.2019 sa pridržiavala návrhu navrhovateľky na zvýšenie výživného, nakoľko to odôvodňujú navrhovateľkine výdavky spojené s jej životom (cca. 350,- až 360,- Eur mesačne). Ďalej sa vyjadrila, že by bola rada, keby otec navrhovateľke uhradil aspoň polovicu jej výdavkov, keďže navrhovateľka si v minulosti privyrábala brigádami, čo jej však terajšia zaneprázdnenosť súvisiaca s prípravou na budúce povolenie neumožňuje. Navrhovateľka býva spolu s matkou v jednoizbovom byte, na ktorý má matka hypotekárny úver, pričom mesačná splátka úveru je vo výške 120,- Eur. Matka navrhovateľky sa vyjadrila, že je zamestnaná s priemerným čistým mesačným príjmom v sume 784,29 Eur. Otec okrem súdom určeného výživného, ktoré si plní riadne a včas neprispieva na výživu navrhovateľky žiadnym spôsobom, s výnimkou situácie, kedy mala navrhovateľka osemnáste narodeniny, na ktoré jej otec dal finančný dar v hodnote 500,- Eur. Navrhovateľka svoj návrh podala z dôvodu, že výživné bolo naposledy upravené pred pätnástimi rokmi, medzičasom navrhovateľka ukončila stredoškolské štúdium, toho času je študentkou vysokej školy, čím sa podstatne zmenili pomery na jej strane. Uviedla, že navrhovateľka je ochotná sa s otcom zmieriť, za predpokladu, že by bol ochotný prispievať vyšším výživným, aspoň do polovice výdavkov navrhovateľky.

7. Otec navrhovateľky na pojednávaní dňa 30.4.2019 bol toho názoru, že navrhovaná výška výživného výrazne prevyšuje oprávnené potreby navrhovateľky. Nesúhlasil s niektorými mesačnými výdavkami vyčíslenými navrhovateľkou, ako 90,- Eur na oblečenie a kozmetiku, 40,- Eur za voľnočasové aktivity a psa a nerozumel čo zahŕňajú iné výdavky. Podľa jeho názoru, skutočné mesačné výdavky navrhovateľky by sa mohli pohybovať vo výške cca. 216,- Eur a keďže na výdavkoch by sa mali podieľať obaja rodičia rovným dielom, uviedol, že súčasná výška výživného z jeho strany je adekvátna. Vyjadril sa, že od posledného rozhodnutia o výživnom došlo k podstatným zmenám aj na jeho strane, keďže toho času je jeho jediným príjmom výsluhový dôchodok vo výške 410,16 Eur mesačne, pričom v čase posledného rozhodovania pracoval ako profesionálny vojak, kde dosahoval priemerný čistý mesačný príjem vo výške 1.200,- Eur. Príjmy z prenájmu bytu slúžia na vykrývanie nákladov v súvislosti s týmto bytom. 4 roky je jedným z dvoch spoločníkov a konateľov dvoch obchodných spoločností, ktoré sa zaoberajú sprostredkovaním prenájmu, resp. predaja nehnuteľností. Táto práca ho napĺňa, a verí, že v budúcnosti spoločnosti budú ziskové. Žije v jednoizbovom byte v Bratislave so svojou súčasnou manželkou L. K., s ktorou uzavrel manželstvo dňa 15.5.2015, pričom tento byt patrí do podielového spoluvlastníctva manželov, na ktorý sa platí hypotekárny úver. V roku 2017 bol hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení v Bojniciach, pričom príčinou bola zlá finančná situácia v spoločnostiach a nezhoda so spoločníkom. Toho času je v ambulantnej starostlivosti psychiatra, takže svoju prácu dokáže vykonávať. Je výlučným vlastníkom trojizbového bytu v Prievidzi, a vlastníkom 1 podielu jednoizbového bytu, v ktorom žijú spoločne s manželkou, ktorý je zaťažený hypotekárnym úverom. Vzťah s navrhovateľkou označil za chladný, naposledy sa stretli, keď mala 18 rokov, kedy jej dal finančný dar v hodnote 500,- Eur.

8. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine (ďalej len „ZR“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

9. Podľa § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

10. Podľa § 62 ods. 4 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

11. Podľa § 62 ods. 5 ZR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

12. Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

13. Podľa § 76 ods.1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

14. Podľa § 78 ods. 1 ZR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

15. Podľa § 78 ods. 2 ZR, ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.

16. Podľa § 78 ods. 3 ZR, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

17. Z citovaných zákonných ustanovení ZR okrem iného vyplýva, že zmeniť rozhodnutie o výživnom možno vtedy, ak sa zmenia pomery. Súdna prax považuje za zmenu pomerov na strane oprávneného dieťaťa výraznú zmenu vo výške jeho nákladov na základné životné potreby (bývanie, strava, ošatenie), ale aj zmenu vo výške nákladov na uspokojovanie sociálnych potrieb dieťaťa (vzdelávanie, kultúrne a športové aktivity, závislé od veku dieťaťa, ale aj náklady na zdravotný stav dieťaťa. Zmena pomerov môže nastať aj na strane rodiča, ako osoby povinnej na plnenie svojej vyživovacej povinnosti. Môže to byť vznik, alebo zánik ďalšej vyživovacej povinnosti, zmena v ich majetkových a príjmových pomeroch, prípadne zmena v ich nevyhnutných výdavkov a podobne. Medzi najčastejšie dôvody zmeny pomerov možno zaradiť uplynutie dlhšieho obdobia od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti, ďalej podstatnú zmenu zárobkových možností a schopností povinného rodiča, prípadne i rodiča, ktorému je dieťa zverené do výchovy, pribudnutie či ukončenie vyživovacej povinnosti, ktorá bola zohľadňovaná v čase posledného rozhodnutia, u detí nastúpenie ďalšej, vyššej formy štúdia zabezpečujúcej prípravu na budúce povolanie a iné. Za podstatnú zmenu pomerov sa považuje zmena v dôsledku plynutia času, ktorá v zmysle súdnej praxe v zásade nastáva uplynutím troch rokov od poslednej úpravy, ak súčasne nenastali iné relevantné skutočnosti, pretože dieťa rastie a vyvíja sa, s čím sú spojené zvýšené výdavky.

18. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je obmedzené na obdobie, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Dieťa je schopné samo sa živiť vtedy, ak je schopné samostatne uspokojovať svoje potreby. Schopnosť dieťaťa samo sa živiť nezávisí od dosiahnutia určitej vekovej hranice; niet teda dôvodu na to, aby bolo plnenie vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu obmedzované pred dosiahnutím určitej vekovej hranice dieťaťa (napr. nadobudnutím plnoletosti). (R 100/1967 <... XX. O. zásady určujú, že pre rozhodovanie súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozhodnutia. K zmene pomerov môže dôjsť na strane oprávneného, povinného alebo na oboch stranách. Podľa okolností konkrétneho prípadu môže ísť o subjektívne, ako aj objektívne skutočnosti, o zmenu v oblasti príjmových pomerov, výdavkov, celkových majetkových pomerov. Nie je vylúčené, aby sa ako zmena pomerov posúdil aj vzniknutý rozpor s dobrými mravmi. Zo znenia ustanovenia § 78 zákona o rodine vyplýva, že prichádza do úvahy jednak zrušenie a jednak zmena, ktorou možno rozumieť zníženie alebo zvýšenie výživného. Pri plnoletých osobách sa tvrdená zmena pomerov v minulosti posudzuje ku dňu začatia súdneho konania. Konanie o zmene rozsudku o výživnom je návrhové konanie. Právna úprava vychádza z koncepcie zmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí v prípade zmeny pomerov, a to v dôsledku uplatnenia klauzuly rebus sic stantibus. Nové rozhodnutie bude reflektovať zmenené pomery, bez potreby riešiť uvedené prostredníctvom systému opravných prostriedkov. Pri rozhodovaní súdu o zmene právoplatného rozsudku nejde o nové rozhodnutie, ale len o porovnanie stavu v čase pôvodného rozhodovania s neskoršími okolnosťami za účelom posúdenia toho, či sa zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného. Pri zmene takéhoto rozsudku už súd nemôže preskúmavať správnosť pôvodného rozsudku, môže sa zaoberať len otázkou, či došlo k zmene rozhodujúcich pomerov. Civilný mimosporový poriadok <. však pod pojmom "zmena pomerov" rozumie len zmenu podstatnú a závažnú, nie zmeny krátkodobého charakteru. Malo by ísť o podstatné zmeny v tých skutočnostiach, ktoré tvorili skutkový základ pôvodného rozhodnutia.

20. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že návrh bol podaný dôvodne. Súd vykonal dôkazy tak, aby zostala zároveň zachovaná zásada rovnosti účastníkov konania, pričom zistil, že na strane navrhovateľky nastala taká zmena pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie vyživovacej povinnosti otca voči navrhovateľke, keďže od času poslednej úpravy je staršia o 12 rokov a 4 mesiace, je študentkou

2. ročníka Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach, formou denného štúdia, čím sa sústavne pripravuje na budúce povolanie. K zmene pomerov na strane navrhovateľky došlo nepochybne už jej nástupom na stredoškolské štúdium a následne vysokoškolské štúdium. Súd prihliadol aj na skutočnosť, že navrhovateľka si v minulosti, ako aj v čase podania návrhu privyrábala brigádami, čím mal za preukázané, že svojou činnosťou sa snažila zabezpečiť si financie na výdavky vznikajúce s jej životom, prípravou na budúce povolanie a záľuby, čo však z dôvodu sústavnej prípravy na budúce povolanie dennou formou štúdiu od nej nie je možné očakávať. Súd neprihliadol na zmenu pomerov na strane otca, ako osoby povinnej na plnenie výživného, ktorý v porovnaní s časom od posledného rozhodovania už nie je nezamestnaný, pričom ním deklarované príjmy pozostávajú z výsluhového dôchodku v sume 410,16 Eur mesačne, a príjmu z prenájmu bytu v Prievidzi v sume 370,- Eur. Súd považoval skutočnosť, že otec je jedným z dvoch spoločníkov a konateľov v dvoch obchodných spoločnostiach, z ktorých jedna vykázala za rok 2018 kladný hospodársky výsledok, ako aj jeho tvrdenia, že predmet podnikateľskej činností jeho obchodných spoločností ho napĺňa a že v budúcnosti predpokladá úspech za také, z ktorých možno vyvodiť záver, že je schopný, resp. má možnosť zapríčiniť sa o zvýšenie svojich príjmov. Vyživovacia povinnosť prináleží rodičom, preto sa rodičia musia pričiniť, aby dosahovali taký príjem, z ktorého je možné plniť výživné na dieťa v dostatočnej výške. Otec, ako výživou povinná osoba má ukončené stredoškolské vzdelanie s maturitou, je v produktívnom veku, kedy by sa mohol uplatniť na trhu práce a dosahovať vyšší príjem, ktorý by mu umožňoval prispievať na výživu navrhovateľky v súdom určenej výške 180,- Eur mesačne bez ohrozenia svojej vlastnej výživy. Taktiež v rámci konania nepreukázal, že by trpel ochorením, v dôsledku ktorého by sa nemohol uplatniť na trhu práce v lepšie platenej pracovnej pozícii, ktorá zodpovedá jeho kvalifikácii, jeho možnostiam a schopnostiam. Súd preto pri rozhodovaní o výške výživného vychádzal okrem jeho možností a schopností aj z potenciality príjmov otca. Pokiaľ otec prispeje na výživu navrhovateľky mesačne sumou 180,- Eur a matka prispeje polovicou, t. j. sumou 90,- Eur, nakoľko druhú polovicu kompenzuje osobnou starostlivosťou o navrhovateľku a k tomu sa pripočíta prídavok na dieťa v sume 24,34 Eur (180 +90+24,34) vznikne dostatok finančných prostriedkov na krytie osobných potrieb navrhovateľky. Keďže rozsudkom Okresného súdu Prievidza č. k. XXP/XX/XXXX-XXX zo dňa 6.10.2017, bolo zvýšené výživné na otcovu plnoletú dcéru Dominiku, ktorá je v porovnaní s navrhovateľkou mladšia o dva roky, na sumu 140,- Eur mesačne, súd ustálil výšku výživného vo výške 180,- Eur, pričom počiatok zvýšenia výživného určil v súlade s návrhom navrhovateľky, počnúc dňom podania návrhu. Takto ustálená výška výživného podľa názoru súdu, korešponduje aktuálnym odôvodneným potrebám navrhovateľky, ako aj možnostiam a schopnostiam povinného rodiča, zároveň zodpovedá aj kritériám Zákona o rodine. Na základe vyššie uvedenej argumentácie súd návrh navrhovateľky v časti výživného nad 180,- Eur mesačne zamietol ako nedôvodný.

21. Otcovi vznikol dlh na výživnom za obdobie od 14.9.2018 do 30.4.2019 vo výške 482,91 Eur (alikvótna časť výživného za mesiac september 2018 predstavuje 63,82,- Eur : 30 dní v mesiaci = 2,127 Eur / deň, teda 17 dni x 2,127 Eur = 36,17 Eur + 63,82 Eur / mes. x 7 mesiacov (10/2018 až 4/2019) = 482,91 Eur, ktorý je otec navrhovateľky povinný v súlade s ustanovením § 232 ods. 2 CSP zaplatiť k rukám navrhovateľky do 31.8.2019.

22. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. <Q. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie zo strany navrhovateľky nie je prípustné, pretože sa svojho práva podať odvolanie výslovne vzdala po vyhlásení rozsudku do zápisnice.

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie pre otca navrhovateľky v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku ďalej len „CSP“). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 CMP).

Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.

Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení. Návrh na vykonanie exekúcie sa podáva na príslušný súd podľa (zák. č. 233/1995 Z.z.) elektronicky do elektronickej schránky súdu alebo ak oprávnený alebo jeho zástupca nemá aktivovanú elektronickú schránku, alebo mu v možnosti podať návrh elektronickými prostriedkami bránia iné dôvody, možno podať návrh na vykonanie exekúcie prostredníctvom ktoréhokoľvek exekútora (§ 48 zákona č. 233/1995 Z.z.).