Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Cob/43/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a sudcov JUDr. Róberta Foltána a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci žalobcu: SPP - distribúcia, a.s. Mlynské nivy 44/a, 825 11 Bratislava, IČO: 35 910 739, proti žalovanému: DIOFA, s.r.o., Hlavná 6, 925 05 Vozokany, IČO: 36 261 670, zastúpený advokátom: JUDr. Vladimír Vágóo, kpt. Nálepku 724/7, Galanta, o zaplatenie 46.370,79 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. 15Cb/62/2013 - 160 zo dňa 26. septembra 2017 t a k t o

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovanému ukladá povinnosť zaplatiť žalobcovi 22 156,27 eur s 8,75% úrokom z omeškania od 14.07.2012 do zaplatenia, v časti o zaplatenie 24 214,52 eur s 8,75% úrokom z omeškania pripúšťa späťvzatie žaloby a konanie v tejto časti zastavuje.

Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie zamietol žalobu a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania.

2. Rozhodol tak na základe vykonaného dokazovania k žalobe, ktorou žalobca žiadal zaviazať žalovaného k povinnosti zaplatiť mu sumu 46.370,79 eur s prísl. s poukazom na to, že dňa 14.06.2012 na odbernom mieste N. X vo A., ktoré je miestom sídla prevádzky žalovaného, zamestnanci žalobcu zistili odoberanie plynu meradlom, na ktorom bola pozmenená pôvodná overovacia a zabezpečovacia značka, čo bolo potvrdené i znaleckým posudkom. Uvedené znamená, že v období od 18.02.2012 do 14.06.2012 dochádzalo na uvedenom odbernom mieste k neoprávnenému odberu zemného plynu, čím žalobcovi vznikla škoda, ktorú si vypočítal a uplatnil podľa zák. č. 59 ods.1 písm. d/ zák. č. 656/2004 Z.z. a vyhl. č. 155/2005 Z.z. Podľa znaleckého posudku č. 108/PL-2012 zo dňa 18.06.2012 vyhotoveného znalcom Ing. Petrom Leškom išlo o plynomer s výrobným číslom 6430761. Znalec po demontáži plomby zistil, že sa na nej nachádza označenie „08-M41“, ktoré pri porovnaní s kontrolnými otlačkami plombovacích klieští nebolo vytvorené čelusťami toho istého nástroja, optickým skúmaním poškodenie plomby nezistil. Výšku škody ustálil žalobca za neoprávnený odber plynu čiastkou 46.370,79 eur, z ktorej suma 260,55 eur predstavuje náklady zisťovania neoprávneného odberu. V priebehu konania pred súdom prvej inštancie vzal žalobca žalobu späť v časti o zaplatenie 24.214,52 eur a predmetom uplatňovaného nároku zostala suma 22.156,27 eur, o ktorom procesnom úkone prvoinštančný súd ale nerozhodol.

3. Žalovaný žiadal návrh zamietnuť. Tvrdil, že nie si je vedomý porušenia žiadnej svojej právnej povinnosti, ktorá by zakladala nárok žalobcovi domáhať sa náhrady škody a tiež namietal, že výška škody, ktorú si uplatňuje žalobca je neopodstatnená.

4. Prvoinštančný súd vo veci rozhodol pôvodne rozsudkom č.k. 15Cb/62/2013-63, ktorým návrh zamietol. Odvolací súd na základe odvolania žalobcu rozsudok súdu prvej inštancie uznesením č.k. 21Cob/38/2015-92 zo dňa 29.04.2016 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Následne súd prvej inštancie s poukazom na platný a účinný Civilný sporový poriadok a koncepciu kontradiktórnosti konania zdôraznil, že žalobca hodnoverným spôsobom nepreukázal neoprávnený odber plynu žalovaným a ani obdobie jeho trvania, pretože stanovenie počiatku neoprávneného odberu na základe dátumu dňa posledného odpočtu podľa názoru prvoinštančného súdu nie je prípustné. K výške škody súd prvej inštancie uviedol, že by ju bolo možné stanoviť porovnaním spotrieb za jednotlivé obdobia a výkyvov, ktoré by stanovili začiatok neoprávneného odberu, k čomu však žalobca neprodukoval žiadne dôkazy, aby tak preukázal podstatnú zmenu v objeme odberu zemného plynu žalovaným. Ako svedka súd prvej inštancie vypočul zamestnanca žalobcu B. U., ktorý popísal zistenie zásahu do inštalácie meracieho zariadenia.

5. Z hľadiska právneho posúdenia súd vychádzal z ust. § 59 ods. 1 písm. d/, ods. 2,3 zák. č. 656/2004 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom v rozhodnom čase a dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď žiadnym dôkazom nepreukázal, že by mu vznikla v dôsledku odberu plynu škoda a v akom rozsahu. Zo znaleckého posudku je možné zistiť iba to, že sporné otlačky čeľusti plombovacích klieští a kontrolné otlačky neboli vytvorené čeľusťami toho istého nástroja, čo ale nemožno ustáliť v prospech žalobcu, ktorému by na základe týchto skutočností mala vzniknúť škoda, ktorej výšku žalobca ani nepreukázal. Prvoinštančný súd považoval za neprípustné s prihliadnutím na koncepciu samotného inštitútu náhrady škody vychádzať z reparačnej funkcie a náhradu škody vypočítavať podľa metodiky uvedenej vo vyhl. č. 155/2005 Z.z., preto opäť žalobu zamietol a žalovanému priznal podľa § 255 ods. 1 C.s.p. nárok na náhradu trov konania.

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie, ktoré založil na ust. § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. a žiadal, aby odvolací súd predmetné rozhodnutie zmenil a žalovaného zaviazal k povinnosti uhradiť žalobcovi sumu 22.156,27 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75%. V odvolaní zdôraznil, že nárok si uplatňuje podľa § 59 ods. 1 písm.d/ zák. o energetike, podľa ktorého sa za neoprávnený odber označuje odber, pri ktorom meradlo nesprávne zaznamenáva odber a tiež za neoprávnený odber je považovaný aj odber, ku ktorému dochádza meradlom, na ktorom bolo poručené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Zo zákona nevyplýva, že by pre nárok na náhradu škody museli byť splnené kumulatívne obe podmienky. Je nesporné, že žalovaný od žalobcu plyn odoberal, rovnako je nesporné, že došlo k neoprávnenému odberu podľa § 59 ods. 1 písm. d/ cit. zák. a za neoprávnený odber žalovaný žalobcovi nezaplatil. Nebolo na žalobcovi, aby v konaní preukazoval, že meradlo nezaznamenáva spotrebu plynu alebo ju zaznamenáva nesprávne, pretože vznik škody žalobca preukázal tým, že žalovaný v rozhodnom období odoberal plyn spôsobom označeným v zákone ako neoprávnený, čím došlo k zásahu do majetkovej sféry na strane žalobcu, za takto odobratý plyn žalovaný žalobcovi nezaplatil, čím mu vznikla škoda. Stanovenie výšky škody spôsobom, aký označil v odôvodnení rozhodnutia prvoinštančný súd by bol použiteľný iba v prípade poznania presného množstva žalovaným odobratého zemného plynu v rozhodnom období, ktorý údaj ale nemá žalobca k dispozícii, preto vychádzal z metodiky uvedenej vo všeobecnom záväznom právnom predpise, ktorým je vyhl. č. 155/2005 Z.z. Odkaz súdu prvej inštancie na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove nie je možné na konanie v tejto veci aplikovať, pretože v rozhodnutí sa argumentuje obchodnými podmienkami dodávateľa zemného plynu, žalobca nie je dodávateľom, ale prevádzkovateľom distribučnej siete, pričom v rozhodnutí súd prvej inštancie rieši poruchu meradla. Žalobca má za to, že ním uplatnený nárok s prihliadnutím i na čiastočné späťvzatie časti žalovanej istiny je legitímny, pričom sa snažil zreálniť množstvo odobratého plynu žalovaným v rozhodnom období a tak nebral do úvahy nepretržitú prevádzku plynových spotrebičov, ale vychádzal len z prevádzkovej doby, počas ktorej preukázateľne museli byť spotrebiče využívané.

7. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu zo dňa 05.02.2018 (č.l. 188) žiadal rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.

8. Vyjadrenie k odvolaniu bolo doručené k žalobcovi na podanie odvolacej repliky, ktorý ho dňa 16.03.2018 prevzal, odvolaciu repliku nepodal.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie proti rozhodnutiu bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.) a odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 C.s.p.) a vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie dospel k záveru, že je potrebné v tejto veci zopakovať dokazovanie ( § 384 C.s.p.), a tak vo veci nariadil odvolacie pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. ), na ktoré predvolal žalobcu a právneho zástupcu žalovaného.

10. Vzhľadom k tomu, že žalobca vzal žalobu v časti o zaplatenie 24.214,52 eur s prísl. späť, odvolací súd vyzval žalovaného, aby sa k uvedenému procesnému úkonu vyjadril. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu v podaní zo dňa 18.03.2019 oznámil odvolaciemu súdu, že so späťvzatím žaloby súhlasí a tak odvolací súd podľa § 370 ods. 3 C.s.p. rozhodol o pripustení späťvzatia a konanie o tejto časti zastavil.

11. Odvolací súd na nariadenom pojednávaní odvolacom vo veci vypočul strany sporu, zopakoval s poukazom na ust. § 384 C.s.p. dokazovanie, aby tak vytvoril podklad pre odlišné vyhodnotenie relevantných dôkazov než vykonal súd prvej inštancie a žalobe vyhovel.

12. Žalobca pred odvolacím súdom zdôraznil, že predmetnom žalovaného nároku je náhrada škody, ktorú si uplatnil podľa § 59 ods. 1 písm. d/ zák. č. 656/2004 Z.z. v znení platnom do 31.08.2012 a to za obdobie neoprávneného odboru od 18.02.2012 do 14.06.2012, keď zo znaleckého posudku č. 108/ PL-2012 zo dňa 18.06.2012, ktorý bol vyhotovený znalcom Ing. Petrom Leškom vyplynulo, že „pôvodné zabezpečenie bolo nahradené plombou so znakmi vytvorenými čeľusťami klieští, ktoré neboli oprávnené na plombovanie meradla a sporné otlačky čeľustí plombovacích klieští ako kontrolné otlačky neboli vytvorené čeľusťami toho istého nástroja.“ Podľa názoru súdu prvej inštancie žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie tvrdenia, že mu vznikla škoda v dôsledku neoprávneného odberu plynu, v tomto smere nepredložil žiaden dôkaz, z ktorého by súd mohol zistiť, či škoda skutočne vznikla a v akom rozsahu. Žalobca v konaní pred odvolacím súdom označil a poukázal i na najnovšie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ktoré sa práve nárokom, ako si ho uplatnil žalobca i v tomto konaní podrobne zaoberajú, definujú protiprávnosť úkonu a objektívnu zodpovednosť, zaoberajú sa i výpočtom na základe takéhoto právneho titulu uplatnenej výšky škody, z ktorých je potrebné i v tejto veci vychádzať.

13. Právny zástupca žalovaného s takýmto názorom nesúhlasil, žiadal, aby vzal odvolací súd od úvahy, že zo strany žalovaného nedošlo k žiadnemu protiprávnemu úkonu, žalovaný sa nedopustil žiadneho porušenia svojich povinností. Aplikovanie zák. č. 656/2004 Z.z. označil za nesprávne, pretože mal súd vychádzať zo znenia zák. č. 251/2012 Z.z. a za nesprávny označil i výpočet výšky škody, ku ktorej žalobca neprodukoval žiadne dôkazy, preto nie je zrejmé, ako k nej dospel, rozsudok prvoinštančného súdu označil za správny a žiadal ho potvrdiť

14. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu a vykonanom dokazovaní v rámci odvolacieho konania dospel k záveru, že rozhodnutie prvoinštančného súdu nie je správne, prvoinštančný súd dospel z vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia.

15. Odvolávajúci sa žalobca založil odvolacie dôvody na ust. § 365 ods.1 písm. h/ C.s.p., podľa ktorého rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, vyvodzuje zo skutkového zistenia práva a povinnosti, ktoré majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak síce použil správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

16. Podľa odvolávajúceho sa žalobcu určenie množstva odobratého plynu nie je možné určovať podľa údaju z meradla, na ktorom bola porušená plomba, prípadne overovacia, či zabezpečovacia značka. Odvolací súd považuje v prvom rade za potrebné poukázať na objektívnu zodpovednosť žalovaného, podľa ktorej zodpovedá odberateľ za akúkoľvek neoprávnenú manipuláciu, a ak odberateľ neoprávnene odoberal plyn meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete, prevádzkovateľovi distribučnej siete a prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Je nesporné, že žalovaný ako odberateľ odoberal plyn spôsobom, ktorý zákon o energetike (656/2004 Z.z. ) definuje ako neoprávnený, pretože plyn bol v období trvania porušenia zabezpečenia žalovaným naďalej odoberaný, čo potvrdil i zástupca žalovaného a k čomu ani zo strany žalovaného nebol tvrdený opak, pričom na meracom zariadení bola porušená plomba, a ktorý je tak podľa § 59 ods.1 písm.d/ zák. o energetike označený za neoprávnený, preto je povinný uhradiť škodu na základe svojej objektívnej zodpovednosti. Odberateľ, ktorým je žalovaný, zodpovedá za škodu, ak sú preukázané všetky znaky zodpovednosti za škodu, ktorými sú existencia protiprávneho úkonu, vznik škody a príčinná súvislosť. Protiprávnym úkonom, ako jedným z predpokladov zodpovednosti za škodu je vyššie opísaný a vysvetlený neoprávnený odber, keď plyn bol preukazateľne odoberaný meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii. V prejednávanej veci bolo z vykonaného dokazovania preukázané a nebolo vyvrátené, vykonanie nepovoleného zásahu do plomby, keď pôvodné zabezpečenie bolo nahradené plombou, ale pri použití čeľustí iného nástroja a odberateľ plynu tak v rozhodnom období odoberal plyn prostredníctvom meradla s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii, následkom čoho je príčinná súvislosť medzi neoprávneným odberom plynu a vznikom škody. Na základe tohto zistenia a právneho posúdenia potom neobstojí záver prvoinštančného súdu, podľa ktorého žalobca neuniesol dôkazné bremeno k tvrdenému nároku v súvislosti s neoprávneným odberom a vznikom škody, ktoré skutkové tvrdenia a predložené dôkazy odvolací súd zopakovaním dokazovania posúdil a vyhodnotil inak ako súd prvej inštancie.

17. Odvolací súd sa ďalej zaoberal výškou škody, pri ktorej spôsob výpočtu určuje vyhl. č. 155/2005 Z.z. Objektívnym podkladom pre určenie výšky škody v súvislosti so skutočne odobratým množstvom plynu odvolací súd uvádza, že skutočné množstvo v rozhodnom období odobraného plynu nie je možné spoľahlivo určiť, práve z dôvodu, že odber bol meraný meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Pri zohľadnení objektívnej zodpovednosti za neoprávnený odber plynu (§ 59 ods. 1 písm. d/ cit. zák.) je akceptovateľný výpočet škody vykonaný v súlade s vyhl. č. 155/2005 Z.z. a to za mesiace február 2012 až jún 2012, čo je celkom za 118 dní neoprávneného odberu, ktorú žalobca žiadal vo výške 46.110,24 eur a ktorý je súčasťou spisu (č.l. 23). Žalobca pri výpočte vychádzal z menovitého hodinového príkonu spotrebičov, z ich počtu, keď spotrebiče aj vo výpočte konkretizoval označením a to sporák EMEPPI - 4 horák, sporák FIMABO - 4 horák, sporák FIMABO - 6 horák, sporák Mora ESPER -1 horák, , kotol Protherm PLO 40 - 2 kusy, QUADRIGA QUADROFLEX - 2 kusy a a gril FIMABO - 1 kus. Výpočet škody je podrobne žalobcom rozpísaný, a preto neobstojí tvrdenie a obrana žalovaného, ako namietal pred odvolacím súdom, podľa ktorej žalobca výpočet škody ničím nepreukázal. Žalobca výpočet predložil, ale žiadne konkrétne námietky či už voči počtu spotrebičov, ich príkonu, alebo dobe neoprávneného odberu žalovaný nevzniesol, preto nebolo dôvodné ho osobitne prekúmavať. Okrem tohto nároku žalobca žiadal priznať nárok na náklady spojené so zisťovaním neoprávneného odberu plynu celkom vo výške 260,55 eur, ktoré pozostávajú z nákladov na zistenie neoprávneného odberu vrátane dopravy čo je 186,92 eur, posudok v cene 40,- eur, overenie plynomeru za 14,67 eur a oprava plynomeru 18,96 eur (č.l. 23). Žalobca voči žalovanému objektivizoval výpočet vykonaný podľa metodiky uvedenej vo všeobecne záväznom právnom predpise ( vyhl. č. 155/2005 Z.z.), keď nevychádzal z počtu dní ale z počtu hodín denne, čím sa výška škody upravila v prspech žalovaného, a tak vzal žalobu v časti o zaplatenie 22.156,27 eur späť, s ktorou skutočnosťou žalovaný súhlasil, preto odvolací súd o tejto časti konanie zastavil (§370 C.s.p.)

18. Na podporu tohto rozhodnutia a z dôvodu potreby vyporiadať sa s námietkami, ktoré vzniesol žalovaný pred odvolacím súdom v rámci vyjadrenia sa k odvolacím dôvodom poukazuje odvolací súd na rozhodnutia NS SR, vedené pod sp. zn. 5Obdo/32/2018 zo dňa 29.11.2018 a sp. zn. 3Obdo/51/2017, ktoré ako aktuálnu judikatúru označil i odvolávajúci sa žalobca, ktoré rozhodnutia sa zaoberajú rovnakou skutkovou podstatou a právnym posúdením nároku, aký je predmetom i tohto konania. Poukaz žalovaného na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4Cob/52/2013 a uznesenie Ústavného súdu ČR PL ÚS 29/13 odvolací súd nevzal pri rozhodovaní do úvahy, pretože v žalovaným označenom konaní ÚS ČR posudzoval dôvody pre zrušenie ust. § 98a ods.1 písm.a/ zák.č. 458/2000 Sb., čo s tu prejednávanou vecou vôbec nesúvisí, rovnako ako ani rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, v ktorom nebol žalobcom preukázaný neoprávnený odber plynu, a tým vznik škody, čo v tomto konaní preukázané bolo.

19. Žalovaný škodu žalobcovi nezaplatil riadne a včas, preto odvolací súd priznal žalobcovi podľa § 8,75% úrok z omeškania podľa § 369 ods.2 Obchod. zák. v znení účinnom do 31.01.2013. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie po zopakovaní dokazovania a vzhľadom na ust. § 390 a/ C.s.p. , keď rozhodnutie súdu prvej inštancie už raz bolo odvolacím súdom zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, podľa § 388 C.s.p. rozsudok zmenil a žalobe v rozsahu požadovanom žalobcom vyhovel.

20. O nároku na náhradu trov konania rozhodol odvolací súd tak, že žiadnej zo strán sporu právo na náhradu trov prvoinštančného ani odvolacieho konania nepriznal, keď aplikoval právnu úpravu uvedenú v § 255 ods. 2 v spojení s § 396 ods. 1,2 C.s.p. Odvolací súd vzal do úvahy, že zastavenie konania čiastočným späťvzatím žaloby procesne zavinil žalobca (§256 ods.1 C.s.p. - NS SR 6M Cdo 19/2010) a tak s prihliadnutím na to, že žalobca mal v konaní úspech 48% a žalovaný 52%, možno skonštatovať, že úspech sporových strán je takmer rovnaký, preto je prípustné, aby súd žiadnej strane nárok na náhradu trov konania tak vzniknutých pred súdom prvej inštancie ako i súdom odvolacím nepriznal.

Senátom konajúceho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je dovolanie prípustné ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p. ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).