Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/162/2016

Potvrdené rozhodnutím 9Co/247/2019
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a sudcov: JUDr. Zlatica Javorová a JUDr. Gabriela Brišková v právnej veci žalobcu: O. O., nar. X.X.XXXX, bytom C. Q. č. XX, zastúpeného splnomocnencom: Advokátska kancelária JUDr. Cimrák s.r.o., IČO: 36 868 876, so sídlom Nitra, Štefánikova 7, proti žalovanej: E. K. I., nar. XX.X.XXXX, bytom A. I., R. C. XXXX/ XX, t.č. W., C., F. č. XX/XX, zastúpenej AK: JUDr. Gejza Sidó, so sídlom Dunajská Streda, Malá č. 13, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 5C/162/2016-297 zo dňa 30. apríla 2019, takto rozhodol: I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. II. Žalovanej p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Jačekovou Sziegel v právnej veci žalobcu : O. O., R.. XX.XX.XXXX, D. XXX XX C. Q. Č.. XX, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Cimrák s.r.o., so sídlom Štefánikova 7, 949 01 Nitra, proti žalovanému: E. K. I., R.. XX.XX.XXXX, D. R. C. XXXX/ XX, XXX XX A. I., T..Č.. F. Č.. XX/XX, L., W., U.. O. S.. Z. I., I. I. K. Č.. XX, A. I., o určenie neúčinnosti právneho úkonu, takto

rozhodol:

I. Žaloba sa z a m i e t a

II. Žalovanej sa priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku v samostatnom uznesení.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou dňa 25.05. 2016 domáhal určenia, že kúpna zmluva zo dňa 04.06.2013, uzavretá medzi O. B. O. Ž., N. J. D. R. C. R. Q. Č.. XXXX, J. Ú. A. I., štvorizbový byt číslo XX C. C. XX R. X. N. V. A. Č.. I. XXX R. N. W. „. U. N. O. R. Č.. XXXX/XX V. C. XXX K., N. Č.. XXXX/XX V. C. XXXmX O. N. Č.. XXXX/XX V. C. XXX K. s podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku XXX/XXXXX, je voči žalobcovi neúčinná. Súčasne žiadal náhradu trov konania, keď mal za to, že O. B. uzavrela kúpnu zmluvu s úmyslom ukrátiť veriteľa, žalobcu, ktorý mal voči nej pohľadávku vo výške 14.633,33 eura, priznané mu právoplatným a vykonateľným rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 18.03.2013, číslo konania XXC/XXX/XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 21.05.2013 a vykonateľnosť ku dňu 25.05.2013, predmetom, ktorého bolo zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti, keď v rámci začatého exekučného konania pod číslom E. XX/XXXX u exekútora K.. T. K., podaním dňa 09.07.2013, došlo k prevodu nehnuteľnosti dňom 04.06.2013 vklad vlastníctva pod číslom C. XXXX/XX, bývalej Správy katastra v A. I. dňa 28.06.2013 v prospech žalovanej, ktorá mala nadobudnúť nehnuteľnosť za kúpnu cenu nižšiu, než ako bola všeobecná hodnota nehnuteľnosti stanovená znaleckým posudkom v konaní o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Žalobca tým považoval za preukázané splnenie všetkých podmienok odporovať právnemu úkonu, kúpnej zmluvy, keď kúpna cena prevádzanej nehnuteľnosti bola neprimerane podhodnotená obvyklej kúpnej cene podobnej nehnuteľnosti na trhu v rozhodnom čase, vedomosti žalovanej o úmysle predávajúcej, dlžníčky, ukrátiť veriteľa, keď dlžníčka mala bývať na uvedenej nehnuteľnosti aj po predaji, kde preberala naďalej svoju poštu. Na preukázanie týchto svojich tvrdení pripojil rozhodnutia, na ktoré sa odvolával v písomnom podaní, žiadal zistiť informáciu od súdneho exekútora S.. T. C. adresy doručovania zásielok dlžníčke.

2. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť majúc za to, že žalobcom tvrdené skutočnosti o splnení podmienok pre úspešnú odporovateľnosť právneho úkonu neboli splnené, keď žalovaná v čase uzavretia kúpnej zmluvy nemala vedomosť o pohľadávke žalobcu voči dlžníkovi. Po nadobudnutí nehnuteľností žalovaná bývala v predmetnom byte so svojou rodinou a to až do predaja bytu ďalším vlastníkom v K. W. dňa 02.12.2016. Spochybnila tvrdenia žalobcu o zmenšení majetku dlžníčky do takej miery aby tým ukrátila veriteľa, keď nehnuteľnosti odpredala za dvojnásobok hodnoty, ktorou v skutočnosti dlhovala veriteľovi, pri získaní kúpnej ceny 33 500 euro , porovnaní s pohľadávkou 14.633,33 eura. S odkazom na ust. §42a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dôkazná povinnosť zaťažovala žalobcu preukázať úmysle dlžníka, ukrátiť veriteľa a súčasne vedomosť nadobúdateľa o úmysle dlžníka, takto ukrátiť veriteľa.

3. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav veci:

4. Rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 18. 03. 2013, spisová značka XXC/XXX/XXXX I. U. N. I. O. B.R. a žalobcu k nehnuteľnosti vedenej na Q. Č. XXXX pre katastrálne územie Dunajská Streda a to štvorizbový byt číslo 14 vo vchode číslo XX R. X. podlaží obytného domu číslo súpisné XXX na parcela registra „C“, zastavanej plochy a na dvoria číslo 1880/94 o výmere 219 m2, parcela číslo XXXX/XX C. výmere 216m2 a parcela číslo XXXX/XX V. C. XXX K. s podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku XXX/XX XXX , s tým, že uvedenú nehnuteľnosť prikázal do výlučného vlastníctva O. B. za proti náhradu v sume 14 633,33 eura, zaplatiť do troch dní od právoplatnosti rozsudku . Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 21.05.2013 a vykonateľnosť dňa 25.05.2013. Uznesením Okresného súdu Dunajská Streda dňa 04.07.2015, bolo vydané opravné uznesenie týkajúce sa čísla bytov namiesto XX I. XX. Dňom 09.07.2013 veriteľ podal návrh na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora K.. T. K., vedená po spisová značka E. XX/XXXX, ktorá exekúcia bola následne vedená u súdneho exekútora S.. T. C. I..U. E. XXX/XXXX. Dňom 04.06.2013 dlžníčka previedla nehnuteľnosť na žalovanú, ktorú poznala zo spoločného schodišťa, kde bývali aj jej rodičia a ako kolegyňu na pracovisku na benzínovej pumpe v Š. R. V., klad vlastníckeho práva dňa 28.6.2013 pod spisová značkou C. XXXX/XX, D. I. J. A. I.. Dlžníka veriteľovi pohľadávku priznanú právoplatným vykonateľným rozsudkom tunajšieho súdu po vyplatení kúpnej ceny za predmetný byt v sume 33 500 eura, neuhradila.

5. Žalovaná vypovedala, že ako osemnásťročná sa nasťahovala bývať k otcovi svojej staršej dcéry, ktorý býval oproti , kde bývala vlastníčka bytu spolu s rodičmi B. a otec dieťaťa S. K., kde bývali len niekoľko mesiacov, keď sa vysťahovaní bývať do obce Vydrany a byt odkúpil jej brat Ľ. I., ktorý asi po jednom roku byt opustil a v byte ostal bývať jej otec Ľ. I. starší. Následne byt po roku mal byť predaný. Následne až v roku 2009 pracovala asi tri štyri mesiace, koncom roku 2009 a začiatkom roku 2010, na čerpacej stanici v Š. R. V., kde pracovala aj O. B.. Po skončení pracovného pomeru následne ju nekontaktovala. Pri náhodnom stretnutí s O. B. v nákupnom centre sa jej zdôverila, že predala svoj byt a hľadá väčší, keďže sa jej narodila dcéra. Bola informovaná O. B., že má tiež na predaj byt. V rozhodnom čase mala podanú žiadosť u spoločnosti W. o sprostredkovanie kúpi bytu, a to už mesiac mala predaný svoj by a súrne potrebovala zabezpečiť nové bývanie. O vzťahu B. a žalobcu nevedela. Neboli v dôvernom vzťahu. Nevedela identifikovať osobu, ktorá spísala kúpnu zmluvu, túto záležitosť mala vybaviť pani B.. Kúpnu cenu navrhla ona, keď z predaja dvojizbového bytu v lukratívnejšej lokalite mesta, po rekonštrukcii, obdržala sumu 34.500,-€. Kúpnu cenu mala vyplatiť polovicu v hotovosti a polovicu prevodom z účtu. Tvrdila. Byt, ktorý odkupovala nebol zrekonštruovaný a nachádzal sa na R.. I. C. A. I. V predmetnom byte bývala až do februára 2017, keď byt odpredala manželom Ružičkovým a presťahovala sa bývať do Rakúska. Potvrdila, že O. B. neodhlásila z predmetného bytu. Predávajúca po odkúpení bytu sa koncom mesiaca jún odsťahovala. Následne vykonala v mesiacoch júl až do polovičky augusta rekonštrukciu bytu a následne sa do bytu nasťahovala .

6. Z kúpnej zmluvy uzavretej dňa 04.06.2013 medzi žalovanou a predávajúcou O. B. bola v článku IV dojednaná kúpna cena vo výške 33.500 euro a dojednaná úhrada na účet kupujúcej najneskôr do 31.7.2013.

7. Z potvrdení o prevzatí zálohy datované 03.05.2013 vyplatila žalovaná zálohu 3500 euro v hotovosti, dňa 28.06.2013 vyplatila v hotovosti 10.000 euro prevzaté predávajúcou, dňa 28.06.2013 vyplatila 3.500 euro v hotovosti a dňom 28.08.2013 preúčtovala sumu 16.000 eura na účet predávajúcej.

8. Zo spisu Okresného úradu katastrálny odbor A. I. Č. A. XXXX/XX súd zistil, že žalovaná predmetný byt následne odpredala zmluva o prevode vlastníctva k bytu uzavretej dňa 02.12.2016 na manželov W. za dojednanú kúpnu cenu 48.000 EUR. Vklad vlastníckeho práva bol vykonaný ku dňu 12.01.2017 pod číslom V 8726/2016. Následne žalovaná s účinnosťou od 23.01.2017 mal prihlásený pobyt vo C., R. B. F. Č.. XX/XX, podľa úradného potvrdenia zo dňa 02.03.2017.

9. Zo zmluvy o poskytnutí podpory uzavretej medzi žalovanou a Štátnym fondom rozvoja bývania v dňa 11.12.2003 pod číslom X XXX/XXXX/XXXX bol poskytnutý úver vo výške 700.000,-Sk, ktoré sa zaviazala žalovaná splácať v počte splátok 359 vo výške 2803,-Sk. Za účelom zabezpečenia pohľadávky bol vykonaný vklad vlastníckeho práva ku dňu 31. 10. 2011 na nehnuteľnosť vo vlastníctve žalovanej vedené na liste vlastníctva číslo XXXX katastrálneho územia A. I. C. D. Č. X R. X. poschodí R. C. Č.I. XXXX/XX , ktorý vkladá záložného práva bol vykonaný pod číslom C. XXXX/XXXX. Dňom 05.09.2012 žalovaná dojednaná zmenu splátkového kalendára za účelom úhrady celého dlhu najneskôr do 15. 02. 2013. Štátny fond rozvoja bývania dňom 30.08.2013 podal žiadosť na Správu katastra Dunajská Streda o výmaz záložného práva zavkladovanej pod číslom C. XXXX/XXXX. Následne dňom 02.07. 2013 bol podaný návrh na vklad záložného práva na nehnuteľnosť vo vlastníctve žalovanej vedený na liste vlastníctva číslo XXXX katastrálne územie Dunajská Streda, ako presun záložnej zmluvy na uvedenú nehnuteľnosť, keď dňom 03.07.2013 bola spísaná nová záložná zmluva na nehnuteľnosť vedenú na Q. Č..XXXX, J.. Ú. A. I., v súvislosti s úverovou zmluvou číslo XXX/XXXX/XXXX. Vklad záložného práva bol realizovaný pod číslom C. XXXX/XX. Dňom 21.11.2016 žalovaná požiadala o predčasné splatenie úveru pod číslo XXX/XXXX/XXXX, keď veriteľ, Š. F. W. bývania dňom 14.12.2016 oznámil ukončenie zmluvného vzťahu a dňom 14. 12. 2016 podal žiadosť o výmaz záložného práva na liste vlastníctva číslo XXXX, bývalej I. J. A. I..

10. Z výpovede svedkyne O. B. súd zistil , že predmetný byt na námestí I. Č.Í. XXX/XX C. A. I. predávala žalovanej za kúpnu cenu 33 500 euro z dôvodu, že mala viacero dlžôb. Po odpredaji bytu bývala v podnájme v A. I. na sídlisku Západ na U. B., ktorý prenajímala od O. I.. O predaji bytu sa rozprávala so žalovanou pri náhodnom stretnutí v meste , kde sa jej žalovaná zdôverila, že hľadá, väčší byt, keď čakala dieťa. Potvrdila , že žalovanú poznala zo schodišťa, kde bývali jej rodičia ako aj ona a rovnako zo zamestnania. Tvrdila, že nikdy sa predtým cielene nestretávali, ak sa stretli len náhodne a zvykli sa porozprávať. Nikdy sa nezdôverovala žalovanej o svojej finančnej situácii. V čase, keď bývala na adrese I., C. A. I. nekontaktovala sa so žalovanou. Nemala vedomosti o tom, že by žalovaná mohla vedieť o spore o vyporiadanie predmetného bytu, keď ona ani žalovaná, ani rodičom žalovanej sa nezdôverovala. Jej rodičia sa z predmetného bytu dávno odsťahovali a ona s rodičmi žalovanej kontakt neudržiavala. Z predmetného bytu sa hneď odsťahovala po odpredaji, napriek tomu má naďalej hlásený trvalý pobyt na uvedenej adrese, keď ani jeden z prenajímateľov jej neumožnil prehlásiť sa k trvalému pobytu na adresu nájomného bytu. Za účelom preberania pošty si zriadila schránku, kde presmerovala svoju poštou, kde Mali byť doručené všetky doporučené zásielky, adresované na I. A. I.. Nepoprela, že byt žalovanej ponúkala v čase, keď ešte nebola výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti a ponúkala ju ako možnosť po nadobudnutí výlučného vlastníctva. Tvrdila, že byt ponúkala aj na predaj cez realitnú kanceláriu, ktoré doklady však predložiť nevedela. Žalovanú neinformovala o tom akou formou nadobudne byt do vlastníctva. Na spísanie kúpnej zmluvy požiadala advokátku S..Z., ktorá ju zastupovala aj v spore o vyporiadanie spoluvlastníctva. Nepamätala si či bola informovaná advokátkou v súvislosti s ustanovením § 1 ods. 1 zákona o advokácii. Bola si vedomá ceny stanovenej v znaleckom posudku v spore o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, mala za to, že predmetný byt, ktorý nikdy nebol zrekonštruovaný, by sa za uvedenú cenu nepredal. K trhovej cene iného bytu v tej istej lokalite v sume 52.000 euro uviedla, že predmetný byt musel byť zrekonštruovaný.

11. Zo zmluvy o nájme bytu uzavretej dňa 14. 06. 2013 medzi prenajímateľom Ing. O. I. O. R. W. C. O. O. B. súd zistil, že s účinnosťou od 01.07.2013 žalovaná spolu so svojím druhom prenajímali byt číslo 23 nachádzajúci sa v A. I. R. U. B. Č. XXX/XX za dohodnuté nájomné 400 euro mesačne. Nájomné bolo uhrádzané platbami od 06.08.2013 vkladom na účet prenajímateľa, ktoré zdokladovala až do 3.1.2014, keď následne uzavrela novú nájomnú zmluvu s prenajímateľom K.. H. a manželkou, ktorý byt dlžníčka prenajímala už výlučne sama s účinnosťou od XX.XX.XXXX, D. Č.. XXX R. X. nadzemnom podlaží polyfunkčného bytového domu Č..I.. XXXX, R. R. B.. C. A. I., za dohodnuté nájomné 300 euro mesačne, ktoré uhrádzala v hotovosti naproti podpisu od 5.5.2014 až do 18.4.2017 .

12. Z predloženej žiadosti o špeciálne spôsoby podávania a dodávania zásielok O. B. požiadala o poštový priečinok dňom 02.12.2015 za poplatok 15 eura, keď jej bol pridelený priečinok pod číslom XXX. Potvrdenia o úhradách poplatku za prenájom priečinku svedčia o využívaní priečinku svedkyňou.

13. Podľa § 42a ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

14. Odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi ( § 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

15. Účelom odporovateľnosti ako inštitútu občianskeho práva je zabrániť nepoctivým úkonom dlžníka, ktorými zmenšuje svoj majetok (veci, práva a pohľadávky) na úkor veriteľov. Podstatou odporovateľnosti je neúčinnosť právneho úkonu voči určitej osobe (tzv. relatívna neúčinnosť), ktorá znamená, že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z predmetu odporovaného právneho úkonu tak, akoby k tomuto úkonu vôbec nedošlo. Odporovať možno len úkonom dlžníka. Len dlžník totiž môže ukrátiť nároky veriteľa. Ak iná osoba než dlžník urobí úkon, ktorým by sa ukrátili práva veriteľa, nemá to za následok vznik odporovateľnosti. Dlžníkov právny úkon musí ukracovať uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa. Zákonnému pojmu "vymáhateľná pohľadávka" zodpovedá taká pohľadávka, ktorú možno úspešne vymáhať pred súdom v základnom konaní. Podmienkou uplatnenia odporovateľnosti teda nie je právoplatné súdne rozhodnutie, ktoré je vykonateľné (R 44/2001).

16. Ukrátenie uspokojenia veriteľovej pohľadávky predpokladá také skrátenie (zmenšenie) majetku, ktoré bráni uspokojeniu pohľadávky v celom rozsahu alebo aspoň sčasti. Z toho vyplýva, že ten, kto odporuje, musí dokazovať kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka. Nestačí, že sa majetok dlžníka zmenšil, musí sa preukázať, že sa zmenšil do takej miery, že to ohrozilo aspoň čiastočné uspokojenie veriteľovho nároku.

17. Ďalšími predpokladmi odporovateľnosti sú splnenie predpokladu, že k právnemu úkonu, ktorému sa má odporovať, došlo v posledných troch rokoch. Uvedená lehota sa počíta spätne od urobenia úkonu, ktorým sa odporuje; ak je napádaný právny úkon urobený neskôr, nemožno mu už odporovať. Právny úkon bol urobený s úmyslom ukrátiť veriteľa, ak tento úmysel bol druhej strane známy. Druhou stranou môže byť ktokoľvek, kto mal z odporovateľného právneho úkonu prospech (napr. dlžník, ktorému sa odpustil dlh, dedič, ktorý získal dedičstvo po jeho odmietnutí dlžníkom, a pod.). Preukazovanie toho, či úmysel ukrátiť veriteľa bol známy druhej strane, je zložitou skutkovou otázkou, ktorá by sa mala posudzovať v celom kontexte okolností, za ktorých došlo k právnemu úkonu. Napriek tomu, že zákon používa formuláciu, ktorá by nasvedčovala tomu, že na odporovateľnosť stačí úmysel ukrátiť veriteľa, musí dôjsť k skutočnému (faktickému) ukráteniu. Úmysel sám osebe, bez ukrátenia uspokojenia nároku veriteľa, nestačí na vznik nároku na odporovanie. Pasívna legitimácia z odporovacej žaloby je upravená v § 42b ods. 2 a ods. 3 Občianskeho zákonníka. Žaloba o určenie, že dlžníkov právny úkon je voči veriteľovi neúčinný, môže byť úspešná len vtedy, ak bola podaná voči osobe, s ktorou alebo v prospech ktorej bol právny úkon urobený.

18. Jedným z predpokladov úspešného odporovania právnemu úkonu je splnenie zákonom stanovenej doby, do ktorej môže veriteľ odporovať právnemu úkonu a to úkony urobené v posledných troch rokoch, v ktorej lehote musí byť žaloba podaná na súde, nakoľko ide o prekluzívnu lehotu. Lehota v trvaní troch rokov sa počíta a plynie odo dňa, kedy bol urobený dotknutý právny úkon. V prípade prevodu práva k nehnuteľnosti dlžníka, ktoré sa zapisujú do katastra nehnuteľností, začína trojročná lehota na uplynutie práva odporovať právnym úkonom dlžníka plynúť dňom nasledujúcim po dni, ku ktorému vznikli právne účinky vkladu práva do katastra nehnuteľnosti (R41/2001). Vklad vlastníckeho práva , v tomto prípade, bol povolený dňa 28.06.2013. Žaloba bola podaná dňa 25.5.2016, teda ešte v lehote troch rokov od zavkladovania kúpnej zmluvy, ktorou dlžník previedol nehnuteľnosť na žalovanú. Žaloba tak bola podaná včas.

19. Na základe zhodných tvrdení strán sporu, ako aj z predložených listinných dôkazov, nebolo sporné opodstatnenosť pohľadávky žalobcu na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 18.03.2013 č.k. XXC/XXX/XXXX o výške finančného vyporiadania v sume 14.633,33 eura, s povinnosťou zaplatiť protihodnotu spoluvlastníckeho podielu do troch dní od nadobudnutí právoplatnosti rozsudkom, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom zo dňa 21.05.2013, keď O. B., v lehote neuhradila žalobcovi . Nehnuteľnosť odpredala dňom 04.06. 2013 na základe kúpnej zmluvy zavkladovanou bývalou I.C. J. A. I. A. XX.XX.XXXX N. Č. C. - XXXX/XX v prospech žalovanej, za kúpnu cenu 33.500,-€, vyplatená z časti formou zálohy vo výške 3500 euro, dňa 03.05.2013, potvrdené predávajúcou o prevzatí zálohy, rovnako tak dňa 28.06.2013 vyplatením zálohy 10.000 euro, ako aj sumy 3.500 euro a prevodom na účet predávajúcej dňom 28.08.2013 vo výške 16.500 eura, čo dokazuje scudzovací právny úkon predávajúcej - dlžníčky žalobcu, ktorým sa zbavila nehnuteľnosti, z ktorej by si mohol veriteľ uspokojiť pohľadávku, ak by k takémuto právnemu úkonu nedošlo. Tu však platí, že právne úkony dlžníka ukracujú pohľadávku veriteľa najmä vtedy, ak vedú k zmenšeniu majetku dlžníka a ak vzniknuté zmenšenie majetku súčasne má za následok, že veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka. Predávajúca - dlžníčka okrem predmetného bytu v rozhodnom čase a ani v súčasnosti nevlastní. Odpredajom nehnuteľnosti došlo k zmenšeniu majetku dlžníka , čo malo za následok že veriteľ nemohol dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky, keď dlžník výťažok z predaja nehnuteľnosti použil na úhradu iných dlhov, a finančnú hotovosť, ktorej výška bola suma poukázaná kupujúcou, žalovanou, na účet dlžníčky, vybrala ešte skôr ako mohol byť tento účet zablokovaný v rámci exekučného konania. Tým žalobcovi neostala žiadna iná možnosti vymoženia pohľadávky z majetku dlžníčky.

20. Ďalšou základnou hmotnoprávnou podmienkou odporovateľnosti je skutočnosť ukrátiť veriteľa, odňatie možnosti, aby sa jeho pohľadávka mohla reálne uspokojiť z majetku dlžníka. Pričom nie je dôležité, aký veľký bol dlžníkov majetok v rozhodnej dobe, ale v tom, že tento majetok bol odporovateľným právnym úkonom zmenšený. Z uvedeného je zrejmé, že veriteľ nemohol po tomto právnom úkone uspokojiť svoju pohľadávku z iného majetku dlžníčky, pretože neostal žiaden iný majetok, z ktorého by mohol veriteľ uspokojiť svoju pohľadávku. Tým, že dlžníčka uhradila iné podĺžnosti, ktoré v rozhodnom čase mala a použila peňažné prostriedky na úhradu nájomného. Svedkyňa dôkazy tvrdené úhrad iných dlhov nepredložila ani takýto návrh zo strán sporu nevzišiel. Preto súd mal za to, že aj keď mala dlhy , nenastalo v dôsledku takzvaného ekvivalentného právneho úkonu k zmenšeniu jeho majetku a na uspokojenie pohľadávky ,mohol slúžiť majetok dlžníka, hoci sa zmenila štruktúra jeho aktív, v rovnakej hodnote , ako keby k týmto právnym úkonom nedošlo. Z toho vyplýva, že samotné zmenšenie majetku dlžníka, hoci v dôsledku zmluvy nevýhodné pre veriteľa, nie je samo osebe dôvodom pre vyhlásenie jej neúčinnosti, ak je takto zmenšený majetok dlžníka postačujúce na uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa. K ukráteniu veriteľa smerujú predovšetkým bezodplatne scudzovacie zmluvy, ako sú darovacia zmluva alebo zmluvy, ktoré sú evidentne inak výhodné pre dlžníka a ich účelom je zbaviť sa majetku za každú cenu, len, aby sa dlžník vyhol exekúcii. O ukracujúci právny úkon v zmysle ustanovenia § 42a Občianskeho zákonníka nejde vtedy, ak dlžník dostal za prevedené veci, práce alebo iné majetkové hodnoty od nadobúdateľa skutočne ich obvyklú cenu alebo mu bola inak poskytnutá primeraná náhrada (Rc30/2009 ). Rozhodným okamihom pre posúdenie či náležitosti prevodu dlžníkovej veci, práva alebo iných majetkových hodnôt je jeho účinnosť, v prípade nehnuteľností zapísaný do katastra nehnuteľností je ním deň, ku ktorému nastali účinky vkladu práva do katastra nehnuteľností. Predmetná nehnuteľnosť, štvorizbový byt, na námestí I. C. A. I., bol ocenený znaleckým posudkom číslo X/XXXX X.. S. R. C. J. XXC/XXX/XXXX a stanovená všeobecná hodnota nehnuteľnosti mu 43.900 euro, vrátane podielu na pozemku a podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu, z toho hodnota bytu sumou 41.437,33 eura a pozemky sumou 552,62 eura. Predávajúca -dlžníčka odpredala predmetný byt žalovanej za dohodnutú kúpnu cenu 33 500 eura , teda 7 400 euro menej ako bola všeobecná hodnota predmetného bytu stanovená v posudku, za ktorý bolo možné byt predať, čo neznamená, že sa aj dal za tú cenu predať. Obdobný štvorizbový byt na adrese námestie I. C. A. I. s úžitkovou plochou 81 m2 bol v ponuke realitnej kancelárie v hodnote 52.000 eura, ktorý bol po rekonštrukcii. Byt ktorý odkúpila žalovaná bol bez rekonštrukcie od tej doby čo bol užívaný pôvodným vlastníkom. Uvedené bytové domy v lokalite A. I., R.. I. boli postavené v polovici sedemdesiatich rokov, teda aspoň pred 38 rokmi. Žalovaná byt zrekonštruovala a po piatich rokov byt odpredala za kúpnu cenu 48 000€, čo je o 4 000,00€ menej ako bol ponúkaný v roku 2013 obdobný zrekonštruovaný byt v tejto lokalite. Čo možno považovať za reálnu cenu bytu, za ktorú sa v danej lokalite dal predmetný byt predať. Potom je rozdiel na stanovenej všeobecnej cene nehnuteľnosti v rámci vyporiadania podielového spoluvlastníctva a ceny zrekonštruovaného bytu len 5.000,-€. Znalec v danom konaní konštatoval , že sú neporovnateľné hodnoty bytov, ktorý bol predmetom sporu, a s bytom zrekonštruovaným, ktorý

bol na predaj o 15 mesiacov skôr než vypracovaný znalecký posudok, keď o ponúkanom byte nemal žiadne presnejšie informácie. Rovnako konštatoval, že hodnota bytu určená v ponuke nemusela byť konečnou predajnou cenou. V danom prípade išlo o byt na okraj mesta, úplne vzdialeného od centra mesta, sídlisko s vysokou hustotou obyvateľov, keď za obdobie od roku 2011 do decembra 2012 došlo k poklesu cien nehnuteľností. V rámci prenesenia záložného práva na odkúpenú nehnuteľnosť žalovanou Štátnym fondom rozvoja bývania, ako veriteľ v predmetnej záložnej zmluve vyhotovenej dňa 03.07.2013 bola konštatovaná celková hodnota zakladaných nehnuteľností v sume 40.559,53 eura, tým možno konštatovať, že všeobecná hodnota predmetného bytu v rozhodnom čase sa pohybovala v rozmedzí od 40.500 43.000 euro. Predávajúca scudzila byt za dohodnutú kúpnu cenu nižšiu najmenej o 6.500 až 8.000 euro . Výťažok z predaja nehnuteľnosti však predstavoval dvojnásobok zo sumy, ktorú mala vyplatiť vydražiteľovi. Peniaze v časti boli poukázané na účet predávajúcej. Preto nebolo možné konštatovať, že dlžníčka mala úmysel zbaviť sa nehnuteľnosti za neprimeranú cenu tak, aby nedosiahla výťažok, ktorý by postačoval na uspokojenie dlhu veriteľa. Plnenie, ktoré dlžník, predávajúca, stratila, na strane druhej nadobudla iné plnenie rovnocennej povahy, pričom v rokoch 2011 až 2012 došlo k poklesu cien nehnuteľností, čo je zrejmé aj z hodnoty stanovenej Štátnym fondom rozvoja bývania, pri uzavretí novej záložnej zmluvy a zaťažení predmetnej nehnuteľnosti, už o 3.000,-€ nižšia.

21. Ďalším predpokladom úspešného odporovania právneho úkonu je subjektívna stránka osôb, na ktoré dlžník previedol svoj majetok s úmyslom ukrátiť svojho veriteľa. Ide o osoby, ktoré mali z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech. V danom prípade sa jedná a druhú stranu právneho úkonu kupujúcu, žalovanú , s ktorou predávajúca priamo dojednala odporovateľný právny úkon. Musí byť preukázaný úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa preukázaná a toto dôkazné bremeno spočíva na žalobcovi. Ten musí nielen tvrdiť, ale dokázať nielen úmysel dlžníka, ale i nadobúdateľa, druhej strany právneho úkonu o tomto úmysle vedela. Súd na základe vykonaných dôkazov na preukázanie a zistenie informácií týkajúce sa vzťahu dlžníka a druhej strany z odporovateľného právneho úkonu, keď zistil, že žalovaná poznala dlžníčku v čase keď sa nasťahovala bývať do bytu oproti bytu rodičov predávajúcej, keď mala 18 rokov a nasledovala otca svojej dcéry. Žalovaná sa narodila XX.XX.XXXX, stalo sa tak v roku 1994, predávajúca O. B. mala v rozhodnom čase len 14 rokov, narodená v roku 1980. Žalovaná v byte mala bývať len pár mesiacov, túto skutočnosť nikto nerozporoval, následne tam mal ostať bývať jej brat a otec, keď tam chodievala už len na návštevy. S predávajúcou sa stretla opäť až na pracovisku vo Štvrtku na Ostrove koncom roku 2009, kde pracovala ešte začiatkom roku 2010 asi tri mesiace. Ďalšie náhodné stretnutie malo byť v roku 2013, v nákupnom centre, kde pri rozhovore s ňou, sa zdôverila pani B., že si hľadá byt, potom čo svoj dvojizbový byt odpredala, dôvodom je prírastok do rodiny, keď jej mala ponúknuť možnosť odkúpi jej byt. Žalovaná mala k dispozícii na kúpu predmetného bytu len výťažok z predaja svojho bytu 34.500 euro, viac peňazí ponúknuť nemohla. Svedkyňa poprela, že by žalovaná mala vedomosť o jej finančnej situácií, o prebiehajúcom spore medzi ňou a spoluvlastníkom bytu. Výpoveď žalovanej o jej finančných možnostiach a jej cenovej ponuky, bolo zrejmé, že ona nemala viac finančných prostriedkov na kúpu bytu, mohla kúpiť tento byt alebo si zabezpečiť iný prostredníctvom realitnej kancelárie v cene zodpovedajúcej jej požiadavkám. Právny úkon, kúpna zmluva, uzavretá medzi dlžníčkou a žalovanou, bol platným právnym úkonom , keďže dlžníčka po prevode bytu dňom 14.06.2013 uzavrela nájomnú zmluvu, byt ku koncu mesiaca jún 2013 vypratala, a podľa predložených dokladov o platbách nájomného 400,00€ platila na účet prenajímateľa, o čom svedčili príkazy na úhradu vo C. D. O..I.., z čo je zrejmé, že predmetný byt najneskôr v mesiaci jún 2013 opustila. Žalovaná sporný v sporom byte bývala do marca 2017, keď predmetný byt odpredala, uhradila zostatok na úvere od štátneho fondu bývania k januáru 2017 a súčasne došlo k zrušeniu záložného práva, ktoré bolo prenesené na predmetný byt po odkúpení bytu žalovanou. Žalobca napriek tomu spochybnil úmysel predávajúcej byt opustiť, keď na poštových schránkach obytného domu , k predmetnému bytu, ostali uvedené generálie predávajúcej. S poukazom na ust.§ 2 ods.1 a 2 zákona č.253/1998 Z.z. - o hlásení pobytu občanov I. W. platný do 31.7.2013, občan hlási v rozsahu ustanovenom týmto zákonom miesto, začiatok a skončenie svojho pobytu obci, v hlavnom meste Slovenskej republiky D. O. C. K. J. hlási tieto údaje mestskej časti a vo vojenskom obvode príslušnému úradu 1) (ďalej len "ohlasovňa"). Pobytom na účely evidencie pobytu občanov sa rozumie trvalý pobyt a prechodný pobyt. Trvalý pobyt je pobyt občana spravidla v mieste jeho stáleho bydliska na území Slovenskej republiky. Občan má v tom istom čase iba jeden trvalý pobyt(3 ods.1 cit. zákona/. Trvalý pobyt má občan len v budove alebo jej časti, ktorá je označená súpisným číslom 2) alebo súpisným a orientačným číslom 2) a je určená na bývanie, 3) ubytovanie 4), 4a) alebo na individuálnu rekreáciu, 4b) ak tento zákon neustanovuje inak. Za časť budovy sa považuje aj byt (§3 ods.2 cit. zákona./. Podľa ods.8 písm. d) citovaného zákona, písomné potvrdenie o súhlase s prihlásením občana na trvalý

pobyt s osvedčeným podpisom vlastníka alebo všetkých spoluvlastníkov 4e) budovy alebo jej časti s údajmi podľa § 4 ods. 6 písm. , ktorý doklad sa nevyžadoval, pokiaľ išlo o nájomcu o nájomcu, ak má nájomnú zmluvu uzavretú s vlastníkom alebo so všetkými spoluvlastníkmi 4e) na neurčitú dobu. O. B. mala v oboch prípadoch uzavretú nájomnú zmluvu len na dobu určitú, preto súhlas vlastníka bytu sa vyžadoval pri prihlásení sa k trvalému pobytu na adrese nájmu. Je pravdou, že svedkyňa až od roku 2015 vedela zdokladovať prenájom poštového priečinku na doručovanie pošty, táto skutočnosť v súvislosti s vykonanými dôkazmi o skutočnom úmysle byt predať a že nešlo o zastretý úkon, nebolo pochýb, že vypísané meno na poštovej schránke , prislúchajúce k prevedenému bytu na žalovanú, sám osebe nedokazoval, že predávajúca v predmetnom byte skutočne aj bývala. Súd mal za to, že listinné dôkazy predložené predávajúcou, nájomné zmluvy, platby za nájomné potvrdili skutočnosť, že v predmetnom byte najneskôr od júla 2013 sa už nezdržiavala. Zmena trvalého bydliska, prehlásenie sa na adresu vlastníka nehnuteľnosti môže byť realizovaná len so súhlasom vlastníka , čo v prípade predávajúcej, ktorá užívala následne byty len formou nájmu, jej nebolo umožnené. Z trvalého bydliska sa neodhlásila, keď nemala kam, táto skutočnosť však podľa produkovaných dôkazov neznamenala, že v sporom byte aj skutočne bývala. Nepreukázala sa domnienka žalobcu o úmysle predávajúcej predať byt pod cenu s úmyslom byt užíva na určitý čas. Žiadaný z vykonaných dôkazov nepreukázal skutočnosť tvrdenú žalobcom o vedomosti žalovanej v čase uzavretia kúpnej zmluvy o úmysle predávajúcej - dlžníčky ukrátiť týmto právnym úkonom veriteľa, žalobcu.

22. Tvrdenie žalobcu o vedomí žalovanej o dlhu predávajúcej voči žalobcovi mohla mať najskôr vedomosť pri uzatváraní kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti v roku 2013, kde bolo povinnosťou advokátky, ktorá zmluvu spísala a predávajúcu v spore zastupovala podľa § 1ods.1 a 2 písm. a/ zákona č.586/2003 Z.z. - o advokácii a o zmene a doplnení živnostenského zákona, platného do 31.10.2013 , autorizovať zmluvu, čo zahrňovalo spísanie zmluvy o prevode nehnuteľnosti, zistenie totožnosti účastníkov tejto zmluvy a ich zástupcov, posúdenie, či zmluva neodporuje zákonu, neobchádza zákon, neprieči sa dobrým mravom, a posúdenie, či uzavretím zmluvy nedôjde ku skutočnosti zakladajúcej vznik škody. Medzi inými autorizáciu zmluvy podľa odseku 1 advokát potvrdí v doložke o autorizácii, ktorá obsahuje vyhlásenie advokáta, že pri spisovaní zmluvy postupoval podľa odseku 1.. Žalobca sa potom domnieval, že advokátka svoju povinnosť splnila a tým informovala najneskôr pri podpísaní kúpnej zmluvy žalovanú o možnosti odporovať právny úkon .Žalovaná nezabezpečovala spísanie kúpnej zmluvy. V tomto smere sa nevyjadrila. Žalobca na preverenie týchto skutočností ďalšie dôkazy nenavrhol. Súd vychádzal z obsahu doložky o autorizácii advokátkou K.. E. Z. A. XX.XX.XXXX. Zmluva bola autorizovaná, čo znamenalo, že mala poučiť strany záväzkovo-právneho vzťahu, že zmluva neodporuje zákonu, neobchádza zákon, neprieči sa dobrým mravom a uzavretím nedôjde ku skutočnosti zakladajúcej nárok na náhradu škody. Z toho potom je ťažké usudzovať, či poučila aj v tom smere, že právny úkon môže byť v budúcnosti odporovaný . Ak by taký stav mohol byť privodený, je ťažko predpoklad, že by žalovaná uzavrela zmluvu o prevode nehnuteľnosti, ktorú opäť mienila zaťažiť záložným právom zo stavebného úveru, ktorý ešte v rozhodnom čase nesplatila. Ťažko by bolo možné predpokladať, že i za cenu ponúkanej hodnoty nehnuteľnosti by išla do takého rizika a vynaložila investície na rekonštrukciu nehnuteľnosti. Žalovaná i keby o tejto okolnosti bola informovaná, je zrejmé, že vyplatila titulom kúpnej ceny dvojnásobok hodnoty dlhu, ktorý tým postačoval na úhradu pohľadávky žalobcu.

23. Vzhľadom na vykonané dôkazy hodnotené jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti súd dospel k záveru, že tvrdenia žalobcu pre úspešnú odporovateľnosť právneho úkonu neboli splnené, a to dlžníka ukrátiť veriteľa, ako aj vedomosť tretej osoby o úmysle dlžníka zbavovať sa majetku s úmyslom ukrátiť veriteľa.

24. Podľa § 255 ods.1 a 2 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

25. Súd priznal úspešnej žalovanej náhradu trov konania v plnej výške.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)

Odvolanie len proti odôvodnenie rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358 CSP)

Ak zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje osobitné náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podanie je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. (§ 127 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutia považuje za nesprávne (odvolacie dôvody, a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.) Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. (365 ods. 1 CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 3 C.s.p.)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)