Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Cob/113/2018

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lukáča a členov senátu JUDr. Jána Bzdúška a JUDr. Martiny Balegovej, v právnej veci žalobcu: Effective Management Consulting, s.r.o., so sídlom Lešková 6, Bratislava, IČO: 36 839 469, zastúpený: JUDr. Diana Hrončeková, Komenského 10E, Banská Bystrica, proti žalovanému: FINACCON, s.r.o., so sídlom Nábrežie mládeže 89, Nitra, IČO: 36 548 031, zastúpený: JUDr. Beáta Ambrušová, Šoltésovej 1, Martin, o zaplatenie 7 000 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti II. výroku uznesenia Okresného súdu Nitra č. k. 27Cb/100/2016-147 zo dňa 12.07.2018, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nitra č. k. 27Cb/100/2016-147 zo dňa 12.07.2018 v napadnutej časti II. výroku p o t v r d z u j e .

Odvolací súd žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil (I. výrok) a rozhodol, že žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100% (II. výrok).

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 163 ods. 1, ods. 2, § 256 ods. 1, § 262 ods. 1, ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový priadok (ďalej len CSP).

3. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde Nitra dňa 08.09.2016 domáhal zaplatenia istiny 7.000,- eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Uznesením Okresného súdu Nitra č. k. 27Cb/100/2016 - 143 zo dňa 14.12.2017 súd konanie vedené na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 27Cb/100/2016 prerušil na tri mesiace odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 04.01.2018. Pokiaľ súd preruší konanie podľa § 163 CSP, môže v ňom pokračovať len na návrh jednej zo sporových strán. Návrh na pokračovanie v konaní môže jedna zo sporových strán podať aj pred uplynutím trojmesačnej lehoty, ktorá plynie od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania. Najneskôr možno návrh na pokračovanie v konaní podať do šiestich mesiacov od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania podľa § 163 CSP. V prípade, ak návrh na pokračovanie v konaní nie je podaný šesť mesiacov od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania, súd konanie zastaví. Uznesenie o zastavení konania je potrebné doručiť. Keďže uznesením Okresného súdu Nitra č. k. 27Cb/100/2016 - 143 zo dňa 14.12.2017 súd konanie vedené na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 27Cb/100/2016 prerušil na tri mesiace odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia podľa § 163 CSP, bolo by možné pokračovať iba na základe dispozičného úkonu jednej zo sporových strán. Keďže návrh na pokračovanie v konaní prerušenom podľa § 163 CSP nebol podaný do šiestich mesiacov od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania, t. j. do šiestich mesiacov od 04.01.2018, súd konanie zastavil. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. V danom prípade o nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP, keďže zhodné navrhnutie odročenia pojednávania možno považovať za procesnú pasivitu predovšetkým na strane žalobcu, ktorý má mať v kontradiktórnom spore v prvom rade záujem na pokračovaní v konaní, nie na jeho odročovaní, čím vznikajú zbytočné prieťahy. V danom prípade preto dospel súd k záveru, že žalobca procesne zavinil zastavenie konania, a preto súd zaviazal žalobcu na náhradu trov konania žalovanému v rozsahu 100%. Po právoplatnosti konečného rozhodnutia bude vec predložená vyššiemu súdnemu úradníkovi, ktorý vydá osobitné uznesenie o výške náhrady trov konania, pričom ohľadom nároku bude vychádzať z právoplatného rozhodnutia sudcu.

4. Proti tomuto uzneseniu v časti II. výroku podal žalobca odvolanie v zákonom stanovenej lehote z dôvodu podľa §365 ods. 1 písm. h) CSP. Má za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď súd dospel k záveru, že žalobca procesne zavinil zastavenie konania. Súd procesné zavinenie žalobcu za zastavenie konania stotožnil s procesnou pasivitou predovšetkým na strane žalobcu, keď zhodné navrhnutie odročenia pojednávania označil za procesnú pasivitu predovšetkým na strane žalobcu. Žalobca upriamuje pozornosť na skutočnosť, že v danom prípade bolo konanie prerušené podľa § 163 ods. 1 CSP na základe zhodného komisívneho správania obidvoch sporových strán za účelom mimosúdneho vyriešenia sporu. Zmieňované ustanovenie § 163 ods. l CSP upravuje osobitný spôsob prerušenia konania, ktorý je do značnej miery odlišný od iných dôvodov prerušenia konania. Táto odlišnosť spočíva predovšetkým v tom, že v danom prípade je prerušenie konania vyvolané zhodnou aktivitou obidvoch sporových strán. Spočívanie konania upravené v § 163 ods. 1 CSP teda predstavuje možnosť prerušiť konanie, pokiaľ smerom k tomuto procesnému postupu vyvinú obidve sporové strany aktivitu, a dajú dostatočne najavo, že nemajú záujem, aby súd pokračoval v konaní, v prejednávaní a v rozhodovaní veci. Dôvodom takéhoto návrhu býva spravidla snaha o mimosúdne vyriešenie sporu. Predpokladom pre rozhodnutie súdu o spočívaní konania je preto dispozičný úkon strán sporu vychádzajúci z ich komisívneho konania. Komisívne konanie sporových strán predstavuje ich zhodný návrh smerujúci k prerušeniu konania, keď sporové strany zhodne navrhnú odročenie pojednávania. Pokiaľ sporové strany v žiadosti o odročenie termínu pojednávania zhodne ako dôvod uvedú snahu o mimosúdne vyriešenie veci, v súlade s § 163 CSP vtedy dôjde k prerušeniu konania. Súd tak v tomto prípade tým, že preruší konanie a poskytne sporovým stranám lehotu nie kratšiu ako tri mesiace, vytvorí dostatočný priestor na mimosúdne riešenie veci. Práve predmetný inštitút slúži na to, aby v lehote, počas ktorej bude konanie spočívať, dosiahli mimosúdne riešenie sporu. Tak tomu bolo aj v tomto prípade. V tomto prípade ani jedna zo strán sporu potom, ako súd na návrh obidvoch sporových strán konanie prerušil a poskytol im priestor na mimosúdne vyriešenie sporu, neprejavila záujem pokračovať v konaní. Za takejto situácie s prihliadnutím na dôvod prerušenia konania potom možno hovoriť o tom, že zastavenie konania procesne zavinili obidve strany sporu. Pojem "procesné zavinenie" sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Zavinenie však nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu k príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie strany sporu. Zavinenie môže existovať tak na strane žalobcu ako aj na strane žalovaného. Pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania v spojení s ustanovením § 256 ods. 1 CSP je súd povinný skúmať, či niektorá zo strán sporu zavinila, že sa konanie muselo zastaviť. Záver súdu o tom, že je splnený predpoklad na náhradu trov nevylučuje, aby súčasne nedospel k záveru, že sú splnené predpoklady na aplikáciu ustanovenia § 257 CSP (dôvody hodné osobitného zreteľa). Žalobca má za to, že súd nesprávne právne posúdil procesné zavinenie zastavenia konania, keď pri právnom posúdení nezohľadnil vôľu obidvoch strán sporu nepokračovať v súdnom konaní potom, ako im bol poskytnutý časový priestor na mimosúdne vyriešenie sporu a keď procesné zavinenie zastavenia konania vidí v konaní, ktoré nie je v priamej príčinnej súvislosti so zastavením konania. V tejto súvislosti žalobca poukazuje na dôvody hodné osobitného zreteľa, za ktoré treba považovať v tomto prípade podiel oboch strán na zastavení konania. V ďalšom chce žalobca poukázať na ustanovenie § 256 ods. 2 CSP, v ktorom je vyjadrená zásada procesnej zodpovednosti za trovy konania, ktoré strana sporu zbytočne zavinila. Pri náhrade trov podľa §256 ods. 2 CSP ide o trovy, ktoré by inak neboli v priebehu konania vznikli a ktoré nesúvisia s riadnym vedením sporu. Najčastejšie ide o situácie, keď niektorá zo strán zmarí pojednávanie. Podľa § 256 ods. 2 rozhoduje súd bez ohľadu na výsledok sporu (úspech vo veci) o náhrade trov konania, ktoré vznikli výlučne zavinením niektorej zo strán sporu. Tieto trovy treba oddeliť od ostatných trov konania. Separácia trov konania prichádza do úvahy aj v zastavených konaniach. Zavinenie pri zastavení konania však z pohľadu ustanovenia § 256 ods. 2 CSP nemožno vidieť v zavinení významnom z hľadiska ustanovenia § 256 ods. 1 CSP. Súd nerozhodol o trovách konania podľa § 256 ods. 2 CSP, ktoré trovy žalobcovi vznikli účasťou právnej zástupkyne žalobcu na pojednávaní dňa 30.05.2017, keď tieto trovy neboli efektívne vynaložené, pretože procesný úkon bol zmarený a pojednávanie dňa 30.05.2017 otvorené nebolo z dôvodov zavinenia na strane žalovaného. K otvoreniu pojednávania došlo až dňa 08.09.2017. Je pravdou, že právna zástupkyňa žalobcu bola dňa 30.05.2017 telefonicky kontaktovaná pracovníčkou Okresného súdu Nitra, že sa právna zástupkyňa žalovaného ospravedlnila z dôvodu technickej poruchy na jej motorovom vozidle, avšak v tomto čase sa žalobcova právna zástupkyňa, ktorá cestovala na pojednávanie z W., už nachádzala v mieste sídla Okresného súdu Nitra. V dôsledku procesného zavinenia na strane žalovaného tak dňa 30.05.2017 vznikli žalobcovi trovy konania účasťou právnej zástupkyne na zmarenom pojednávaní a tieto boli vynaložené zbytočne.

5. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

6. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§34 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania (§ 379, § 380 CSP) a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP.

7. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde Nitra dňa 08.09.2016 domáhal zaplatenia istiny 7 000 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Uznesením Okresného súdu Nitra č. k. 27Cb/100/2016 - 143 zo dňa 14.12.2017 súd konanie vedené na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 27Cb/100/2016 prerušil na tri mesiace odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia, pretože strany zhodne navrhli odročenie pojednávania. Následne rozhodol súd prvej inštancie dňa 12.07.2018 napadnutým uznesením.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 9. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 10. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd dodáva, že z dôvodovej správy k úprave Civilného sporového poriadku vyplýva, že zhodné navrhnutie prerušenia konania je možné charakterizovať ako procesnú pasivitu predovšetkým na strane žalobcu, ktorý má mať v prvom rade záujem na pokračovaní v konaní. Zákonodarca preniesol úpravou Civilného sporového poriadku povinnosť bdelosti práve na stranu žalobcu, nakoľko je možné predpokladať, že žalovaný nebude mať záujem na pokračovaní v spore, v ktorom vystupuje ako pasívne legitimovaný a zastavenie konania z dôvodu nepodania návrhu na pokračovanie v konaní je v jeho prospech a de facto znamená jeho úspech v konaní, keďže sa žalobca nedomohol požadovaného nároku. Práve omisívne správanie žalobcu svedčí o tom, že nárok žalobcu nebol dôvodný. Zároveň nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní žalovaným nie je možné charakterizovať ako pasivitu v spore, keďže práve zastavením konania je možné predpokladať vo vzťahu k žalobcovi nižšiu celkovú hodnotu trov konania, ktoré by bol povinný žalobca nahradiť v prípade skončenia súdneho sporu rozsudkom vo veci samej, a to zamietnutím žaloby žalobcu. Súčasná právna úprava umožňuje nepriznanie náhrady trov konania žiadnemu z účastníkov konania iba v prípade dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle ust. § 257 CSP, t.j. iba výnimočne. V danej veci sa však zjavne nejedná o takýto výnimočný prípad.

11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Keďže v odvolacom konaní bol úspešnou stranou žalovaný, mal by proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovanému však v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, preto mu ich náhradu odvolací súd nepriznal.

12. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.