Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15Cob-113-2018.pdf
PDF · 79.28 KB
Case nature
Area
Subarea
15Cob/113/2018
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lukáča a členov senátu JUDr. Jána Bzdúška a JUDr. Martiny Balegovej, v právnej veci žalobcu: Effective Management Consulting, s.r.o., so sídlom Lešková 6, Bratislava, IČO: 36 839 469, zastúpený: JUDr. Diana Hrončeková, Komenského 10E, Banská Bystrica, proti žalovanému: FINACCON, s.r.o., so sídlom Nábrežie mládeže 89, Nitra, IČO: 36 548 031, zastúpený: JUDr. Beáta Ambrušová, Šoltésovej 1, Martin, o zaplatenie 7 000 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti II. výroku uznesenia Okresného súdu Nitra č. k. 27Cb/100/2016-147 zo dňa 12.07.2018, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nitra č. k. 27Cb/100/2016-147 zo dňa 12.07.2018 v napadnutej časti II. výroku p o t v r d z u j e .
Odvolací súd žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil (I. výrok) a rozhodol, že žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100% (II. výrok).
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 163 ods. 1, ods. 2, § 256 ods. 1, § 262 ods. 1, ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový priadok (ďalej len CSP).
3. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde Nitra dňa 08.09.2016 domáhal zaplatenia istiny 7.000,- eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Uznesením Okresného súdu Nitra č. k. 27Cb/100/2016 - 143 zo dňa 14.12.2017 súd konanie vedené na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 27Cb/100/2016 prerušil na tri mesiace odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 04.01.2018. Pokiaľ súd preruší konanie podľa § 163 CSP, môže v ňom pokračovať len na návrh jednej zo sporových strán. Návrh na pokračovanie v konaní môže jedna zo sporových strán podať aj pred uplynutím trojmesačnej lehoty, ktorá plynie od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania. Najneskôr možno návrh na pokračovanie v konaní podať do šiestich mesiacov od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania podľa § 163 CSP. V prípade, ak návrh na pokračovanie v konaní nie je podaný šesť mesiacov od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania, súd konanie zastaví. Uznesenie o zastavení konania je potrebné doručiť. Keďže uznesením Okresného súdu Nitra č. k. 27Cb/100/2016 - 143 zo dňa 14.12.2017 súd konanie vedené na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 27Cb/100/2016 prerušil na tri mesiace odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia podľa § 163 CSP, bolo by možné pokračovať iba na základe dispozičného úkonu jednej zo sporových strán. Keďže návrh na pokračovanie v konaní prerušenom podľa § 163 CSP nebol podaný do šiestich mesiacov od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania, t. j. do šiestich mesiacov od 04.01.2018, súd konanie zastavil. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. V danom prípade o nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP, keďže zhodné navrhnutie odročenia pojednávania možno považovať za procesnú pasivitu predovšetkým na strane žalobcu, ktorý má mať v kontradiktórnom spore v prvom rade záujem na pokračovaní v konaní, nie na jeho odročovaní, čím vznikajú zbytočné prieťahy. V danom prípade preto dospel súd k záveru, že žalobca procesne zavinil zastavenie konania, a preto súd zaviazal žalobcu na náhradu trov konania žalovanému v rozsahu 100%. Po právoplatnosti konečného rozhodnutia bude vec predložená vyššiemu súdnemu úradníkovi, ktorý vydá osobitné uznesenie o výške náhrady trov konania, pričom ohľadom nároku bude vychádzať z právoplatného rozhodnutia sudcu.
4. Proti tomuto uzneseniu v časti II. výroku podal žalobca odvolanie v zákonom stanovenej lehote z dôvodu podľa §365 ods. 1 písm. h) CSP. Má za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď súd dospel k záveru, že žalobca procesne zavinil zastavenie konania. Súd procesné zavinenie žalobcu za zastavenie konania stotožnil s procesnou pasivitou predovšetkým na strane žalobcu, keď zhodné navrhnutie odročenia pojednávania označil za procesnú pasivitu predovšetkým na strane žalobcu. Žalobca upriamuje pozornosť na skutočnosť, že v danom prípade bolo konanie prerušené podľa § 163 ods. 1 CSP na základe zhodného komisívneho správania obidvoch sporových strán za účelom mimosúdneho vyriešenia sporu. Zmieňované ustanovenie § 163 ods. l CSP upravuje osobitný spôsob prerušenia konania, ktorý je do značnej miery odlišný od iných dôvodov prerušenia konania. Táto odlišnosť spočíva predovšetkým v tom, že v danom prípade je prerušenie konania vyvolané zhodnou aktivitou obidvoch sporových strán. Spočívanie konania upravené v § 163 ods. 1 CSP teda predstavuje možnosť prerušiť konanie, pokiaľ smerom k tomuto procesnému postupu vyvinú obidve sporové strany aktivitu, a dajú dostatočne najavo, že nemajú záujem, aby súd pokračoval v konaní, v prejednávaní a v rozhodovaní veci. Dôvodom takéhoto návrhu býva spravidla snaha o mimosúdne vyriešenie sporu. Predpokladom pre rozhodnutie súdu o spočívaní konania je preto dispozičný úkon strán sporu vychádzajúci z ich komisívneho konania. Komisívne konanie sporových strán predstavuje ich zhodný návrh smerujúci k prerušeniu konania, keď sporové strany zhodne navrhnú odročenie pojednávania. Pokiaľ sporové strany v žiadosti o odročenie termínu pojednávania zhodne ako dôvod uvedú snahu o mimosúdne vyriešenie veci, v súlade s § 163 CSP vtedy dôjde k prerušeniu konania. Súd tak v tomto prípade tým, že preruší konanie a poskytne sporovým stranám lehotu nie kratšiu ako tri mesiace, vytvorí dostatočný priestor na mimosúdne riešenie veci. Práve predmetný inštitút slúži na to, aby v lehote, počas ktorej bude konanie spočívať, dosiahli mimosúdne riešenie sporu. Tak tomu bolo aj v tomto prípade. V tomto prípade ani jedna zo strán sporu potom, ako súd na návrh obidvoch sporových strán konanie prerušil a poskytol im priestor na mimosúdne vyriešenie sporu, neprejavila záujem pokračovať v konaní. Za takejto situácie s prihliadnutím na dôvod prerušenia konania potom možno hovoriť o tom, že zastavenie konania procesne zavinili obidve strany sporu. Pojem "procesné zavinenie" sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Zavinenie však nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu k príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie strany sporu. Zavinenie môže existovať tak na strane žalobcu ako aj na strane žalovaného. Pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania v spojení s ustanovením § 256 ods. 1 CSP je súd povinný skúmať, či niektorá zo strán sporu zavinila, že sa konanie muselo zastaviť. Záver súdu o tom, že je splnený predpoklad na náhradu trov nevylučuje, aby súčasne nedospel k záveru, že sú splnené predpoklady na aplikáciu ustanovenia § 257 CSP (dôvody hodné osobitného zreteľa). Žalobca má za to, že súd nesprávne právne posúdil procesné zavinenie zastavenia konania, keď pri právnom posúdení nezohľadnil vôľu obidvoch strán sporu nepokračovať v súdnom konaní potom, ako im bol poskytnutý časový priestor na mimosúdne vyriešenie sporu a keď procesné zavinenie zastavenia konania vidí v konaní, ktoré nie je v priamej príčinnej súvislosti so zastavením konania. V tejto súvislosti žalobca poukazuje na dôvody hodné osobitného zreteľa, za ktoré treba považovať v tomto prípade podiel oboch strán na zastavení konania. V ďalšom chce žalobca poukázať na ustanovenie § 256 ods. 2 CSP, v ktorom je vyjadrená zásada procesnej zodpovednosti za trovy konania, ktoré strana sporu zbytočne zavinila. Pri náhrade trov podľa §256 ods. 2 CSP ide o trovy, ktoré by inak neboli v priebehu konania vznikli a ktoré nesúvisia s riadnym vedením sporu. Najčastejšie ide o situácie, keď niektorá zo strán zmarí pojednávanie. Podľa § 256 ods. 2 rozhoduje súd bez ohľadu na výsledok sporu (úspech vo veci) o náhrade trov konania, ktoré vznikli výlučne zavinením niektorej zo strán sporu. Tieto trovy treba oddeliť od ostatných trov konania. Separácia trov konania prichádza do úvahy aj v zastavených konaniach. Zavinenie pri zastavení konania však z pohľadu ustanovenia § 256 ods. 2 CSP nemožno vidieť v zavinení významnom z hľadiska ustanovenia § 256 ods. 1 CSP. Súd nerozhodol o trovách konania podľa § 256 ods. 2 CSP, ktoré trovy žalobcovi vznikli účasťou právnej zástupkyne žalobcu na pojednávaní dňa 30.05.2017, keď tieto trovy neboli efektívne vynaložené, pretože procesný úkon bol zmarený a pojednávanie dňa 30.05.2017 otvorené nebolo z dôvodov zavinenia na strane žalovaného. K otvoreniu pojednávania došlo až dňa 08.09.2017. Je pravdou, že právna zástupkyňa žalobcu bola dňa 30.05.2017 telefonicky kontaktovaná pracovníčkou Okresného súdu Nitra, že sa právna zástupkyňa žalovaného ospravedlnila z dôvodu technickej poruchy na jej motorovom vozidle, avšak v tomto čase sa žalobcova právna zástupkyňa, ktorá cestovala na pojednávanie z W., už nachádzala v mieste sídla Okresného súdu Nitra. V dôsledku procesného zavinenia na strane žalovaného tak dňa 30.05.2017 vznikli žalobcovi trovy konania účasťou právnej zástupkyne na zmarenom pojednávaní a tieto boli vynaložené zbytočne.
5. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
6. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§34 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania (§ 379, § 380 CSP) a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP.
7. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde Nitra dňa 08.09.2016 domáhal zaplatenia istiny 7 000 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Uznesením Okresného súdu Nitra č. k. 27Cb/100/2016 - 143 zo dňa 14.12.2017 súd konanie vedené na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 27Cb/100/2016 prerušil na tri mesiace odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia, pretože strany zhodne navrhli odročenie pojednávania. Následne rozhodol súd prvej inštancie dňa 12.07.2018 napadnutým uznesením.
8. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 9. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 10. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd dodáva, že z dôvodovej správy k úprave Civilného sporového poriadku vyplýva, že zhodné navrhnutie prerušenia konania je možné charakterizovať ako procesnú pasivitu predovšetkým na strane žalobcu, ktorý má mať v prvom rade záujem na pokračovaní v konaní. Zákonodarca preniesol úpravou Civilného sporového poriadku povinnosť bdelosti práve na stranu žalobcu, nakoľko je možné predpokladať, že žalovaný nebude mať záujem na pokračovaní v spore, v ktorom vystupuje ako pasívne legitimovaný a zastavenie konania z dôvodu nepodania návrhu na pokračovanie v konaní je v jeho prospech a de facto znamená jeho úspech v konaní, keďže sa žalobca nedomohol požadovaného nároku. Práve omisívne správanie žalobcu svedčí o tom, že nárok žalobcu nebol dôvodný. Zároveň nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní žalovaným nie je možné charakterizovať ako pasivitu v spore, keďže práve zastavením konania je možné predpokladať vo vzťahu k žalobcovi nižšiu celkovú hodnotu trov konania, ktoré by bol povinný žalobca nahradiť v prípade skončenia súdneho sporu rozsudkom vo veci samej, a to zamietnutím žaloby žalobcu. Súčasná právna úprava umožňuje nepriznanie náhrady trov konania žiadnemu z účastníkov konania iba v prípade dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle ust. § 257 CSP, t.j. iba výnimočne. V danej veci sa však zjavne nejedná o takýto výnimočný prípad.
11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Keďže v odvolacom konaní bol úspešnou stranou žalovaný, mal by proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovanému však v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, preto mu ich náhradu odvolací súd nepriznal.
12. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.