Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1T/130/2015

Potvrdené rozhodnutím 3To/37/2019
„Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Moniky Halkociovej a sudcov JUDr. Petra Tobiaša a Mgr. Iva Maruščáka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 11.12.2019, v trestnej veci obžalovaného Z. Z. pre zločin vydieranie podľa § 189 ods. 1 Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného Z. Z. a okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 1T/130/2015 zo dňa 30.04.2019, takto rozhodol: Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie okresného prokurátora a obžalovaného Z. Z.."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Vargu a prísediacich Petra Miškoca a Antona Timáka v trestnej veci obžalovaného Z. Z., pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona, o obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry Humenné sp.zn. 1Pv 142/15/7702 zo dňa 30.07.2015, podľa § 284 ods. 1 Trestného poriadku, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 30. apríla 2019 v Humennom, takto

rozhodol:

Obžalovaný Z. Z.P., R.. XX.XX.XXXX C. R. U., T. D. N. XXXX/XX, XXX XX H.,

uznáva sa za vinného, že v období od presne nezisteného dňa a mesiaca roka 2011 do 12.03.2015 v mieste svojho trvalého bydliska na N. Č.. XXXX/XX C. H., v čase keď umožnil S. C. bývanie v jeho dome a neskôr v unimobunke umiestnenej na jeho pozemku, pričom spočiatku ich vzťah bol bezkonfliktný až po viacerých návštevách S. C. u svojej sestry A. I. C. V. N. Č.. A.. XX sa mu v troch prípadoch po tom, čo sa vrátil k nemu na Podskalku, vyhrážal, že ho zbije a dá zbiť aj jeho rodinu, ak od neho odíde teda iného hrozbou násilia nútil, aby niečo konal, čím spáchal zločin vydieranie podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona. Za to sa odsudzuje: Podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona, prihliadajúc v zmysle § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, na § 36 písm. j) Trestného zákona, podľa § 46 Trestného zákona, na trest odňatia slobody na 3 (tri) roky. Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona, súd výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a zároveň určuje probačný dohľad nad správaním obžalovaného v skúšobnej dobe. Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona, súd ustanovuje skúšobnú dobu na 2 (dva) roky a 6 (šesť) mesiacov a zároveň v zmysle § 51 ods. 4 písm. a) Trestného zákona, ukladá obžalovanému obmedzenie, ktoré je súčasťou probačného dohľadu spočívajúce v príkaze nepriblížiť sa k poškodenému S. C., R.. XX.XX.XXXX, T. D. N. XX, V. H., bez jeho vopred udeleného písomného súhlasu na vzdialenosť menšiu ako päť metrov.

odôvodnenie:

Dňa 03.08.2015 bola súdu doručená obžaloba prokurátora Okresnej prokuratúry Humenné sp. zn. 1Pv 142/15/7702 zo dňa 30.07.2015, ktorú podal na obvineného Z. Z., pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a), d) Trestného zákona.

Súd vo veci rozhodol dňa 09. februára 2017 rozsudkom, ktorým uznal obžalovaného vinným zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona a uložil mu trest odňatia slobody na tri roky s podmienečným odkladom jeho výkonu, so skúšobnou dobou na dva roky a šesť mesiacov, a v rámci skúšobnej doby mu určil probačný dohľad nad jeho správaním a v rámci neho mu uložil aj obmedzenie

- príkaz nepriblížiť sa k poškodenému S. C. bez jeho súhlasu na vzdialenosť menšiu ako päť metrov.

Proti tomuto rozsudku podal prokurátor aj obžalovaný odvolanie, o ktorom Krajský súd v Prešove rozhodol uznesením sp. zn. XTo/XX/XXXX zo dňa 22.11.2017 tak, že napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu a uložil súdu prvého stupňa, aby vec znovu prejednal a rozhodol. Zrušenie odvolaniami napadnutého rozsudku Krajský súd v Prešove odôvodnil tým, že poškodený je kľúčovým svedkom obžaloby, no obhajoba spochybňuje jeho vierohodnosť vzhľadom na jeho zdravotný stav. Pokiaľ nie je možné vypočuť pôvodnú znalkyňu pribratú do konania, je potrebné pribrať do konania iného znalca z odboru psychológia za účelom posúdenia osobnosti poškodeného.

Okresný súd, rešpektujúc pokyny a právny názor odvolacieho súdu, zabezpečil nové znalecké posúdenie osobnosti poškodeného a vykonal hlavné pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom obvineného, výsluchom poškodeného, prečítaním nového znaleckého posudku a listinných dôkazov.

Zo záverov znaleckého posudku č. 94/2018 znalkyne PhDr. Antónie Solárovej, PhD. z odboru psychológia vyplynulo, že u poškodeného S. C. je celková úroveň intelektových a pamäťových schopností v hraničnom pásme, jeho schopnosť vnímať realitu je však dobrá, psychický stav je stabilizovaný. Relatívne dobrá je u neho aj schopnosť mechanického učenia a schopnosť koncentrácie pozornosti pri jednoduchšej činnosti. Oslabené sú jeho pamäťové funkcie popri narušenej koncentrácii pozornosti. Aj keď je spôsobilý predmetné skutočnosti správne vnímať, úroveň ich zapamätania a správneho reprodukovania sú u neho v podstatnej miere znížené. Vzťah poškodeného k obvinenému je prevažne pozitívny, priateľský, nie sú v ňom prítomné prvky pasívnej závislosti či podriadenosti.

Obžalovaný Z. Z. sa pri svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní vyjadril tak, že dva roky živil poškodeného, uhrádzal za neho všetky životné náklady - stravu, oblečenie, náklady súvisiace s lekárskou starostlivosťou, kupoval mu aj cigarety, uhrádzal za neho aj dlžoby exekútorovi, kúpil mu zo svojich peňazí karaván, unimobunku, kde zabezpečil aj prívod elektriny. Nevie odhadnúť, aká bola výška nákladov na jeho živobytie mesačne, no vyfajčil dve krabičky cigariet denne. Keď už mal C. znova pridelený dôchodok, mesačne mu platil na stravu 50 eur. Bol u neho 6 rokov. Užíval aj alkohol, niekedy vypil 2 aj 3 fľaše vína.

Svedok-poškodený S. C. na hlavnom pojednávaní uviedol, že náklady na jeho živobytie u Z. boli dosť veľké. Najprv mu kúpil maringotku, potom unimobunku, platil mu stravu, oblečenie, chodil s ním k lekárovi a platil náklady za lieky. Fungovalo to tak, že zobral pôžičku 1000 eur a z tejto mu dal 500 eur, z ktorých on zaplatil unimobunku a kúpil aj nábytok. Peniaze mu dával dobrovoľne. Kúpil mu satelit, televízor, posteľ a podobné zariadenie. Ohľadne elektriny mali dohodu, že mu dal peniaze a on uhrádzal náklady. Platil 20 eur mesačne exekútorovi do Michaloviec, no nevie, ako dlho to platil. Od obžalovaného odišiel trikrát, ale vždy sa vrátil, lebo mu bolo ťažko. Je mu vďačný za to, že ho prijal k sebe a staral sa o neho dva roky.

Návrh obhajcu obžalovaného na doplnenie dokazovania opätovným výsluchom svedkov W. Z. O. A. C., W.. A., ako aj jeho návrh na vyhotovenie znaleckého posudku, ktorým by boli posudzované osobnosti týchto svedkov znalcom z odboru psychológia, predseda senátu zamietol s odôvodnením, že na hlavnom pojednávaní konanom dňa 05.05.2016 títo svedkovia boli podrobne vypočutí obidvomi procesnými stranami, zákonným procesným spôsobom im boli predložené skoršie výpovede z prípravného konania a boli aj požiadaní o vysvetlenie rozporov.

Podľa aktualizovanej správy Mesta H. žije Z. Z. na adrese evidovaného trvalého pobytu s manželkou a tromi deťmi, je zamestnaný, pracuje vo firme Pamir ako strojník a v mieste bydliska má dobrú povesť.

V odpise registra trestov má obžalovaný jeden záznamov, a to z januára 2001 za trestný čin výtržníctva podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona a trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva, za ktoré mu bol Okresným súdom Humenné v konaní XT/XXX/ XXXX uložený trest odňatia slobody v trvaní jedného roka s podmienečným odkladom jeho výkonu a so skúšobnou dobou, počas ktorej sa osvedčil a hľadí sa na neho, ako keby nebol odsúdený. V registri priestupkov má dva záznamy z rokov 2014 a 2015 pre porušenie pravidiel cestnej premávky.

V rámci záverečných rečí prokurátor navrhol uznať obžalovaného za vinného zo skutku uvedeného v obžalobe s tam uvedenou právnou kvalifikáciou a uložiť mu nepodmienečný trest odňatia slobody so zaradením do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Obhajca obžalovaného vo svojej záverečnej reči poukázal na to, že obžalovaný je trestne stíhaný pre zločin vydieranie podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. a), d) Trestného zákona, pre skutok, ktorý mal páchať po dlhší čas. Prokurátor nepreukázal skutočnosti uvedené v obžalobe. Poškodený v druhej výpovedi na hlavnom pojednávaní zmenil výpoveď a poukázal na to, že na polícii vypovedal podľa pripravenej výpovede manželkou A. C.. Aj dnes poškodený potvrdil výpoveď obžalovaného, ktorý sa o neho postaral v najťažšom životnom období bez toho, aby obžalovaný od neho niečo očakával. Dva roky sa o neho staral, keď bol poškodený bez príjmu. Po tom, čo obžalovaný vybavil poškodenému poberanie dôchodku, poškodený C. odovzdával obžalovanému peniaze dobrovoľne, pretože chcel obžalovanému nahradiť náklady súvisiace s jeho bývaním. Poškodený nevykonával žiadnu náročnú manuálnu prácu, keď sám dobrovoľne pomáhal obžalovanému. Sestra poškodeného potvrdila, že tento ju mohol navštevovať a navštívil ju najmenej 20 krát. Poukázal aj na závery znaleckého posudku svedčiace o nižšej vierohodnosti poškodeného. Prokurátor teda nepreukázal, že sa stal skutok uvedený v obžalobe a už vôbec nie úmysel obžalovaného spáchať ho, preto navrhol, aby obžalovaný bol v celom rozsahu spod obžaloby oslobodený.

Obžalovaný v záverečnom vyjadrení uviedol, že on je nevinný, poškodenému len pomáhal. Svoju nevinu prezentoval aj pri prednese posledného slova. Aj po zrušení pôvodného rozsudku a vrátení veci na nové prejednanie a rozhodnutie predseda senátu konštatuje, že v procese dokazovania na hlavnom pojednávaní bolo preukázané, že skutok sa stal, aj keď trochu inak, ako je uvedený v obžalobe. S. C. jednoznačne usvedčoval obžalovaného už v prípravnom konaní a aj svojou prvou výpoveďou na hlavnom pojednávaní. Jeho osobnosť bola analyzovaná a posúdená do konania pribratou novou znalkyňou z odboru psychológia, ktorá síce poukázala na jeho oslabené pamäťové funkcie pri narušenej koncentrácii pozornosti, ale zistila jeho dobrú schopnosť vnímať realitu, dobrú schopnosť mechanického učenia i schopnosť koncentrácie pozornosti pri jednoduchšej činnosti s tým, že je spôsobilý správne vnímať skutočnosť. Jeho výpoveď preto súd považuje za vierohodnú. Na druhej strane svedok W. Z. nedokázal na hlavnom pojednávaní vysvetliť rozpory vo svojich výpovediach, keď uviedol, že jeho brat bral všetky peniaze od poškodeného a že stravu mu dával len občas. Ani svedkyňa A. C. nedokázala hodnoverne vysvetliť, prečo na hlavnom pojednávaní vypovedala inak ako v prípravnom konaní dňa 12.03.2015, kedy uviedla, že asi trikrát videla obžalovaného dať S. C. facku, že tento sa ho bál, a preto vždy počúvol obžalovaného, keď od neho žiadal vykonať nejakú prácu.

Prokurátor skutok uvedený v obžalobe právne kvalifikoval ako zločin vydieranie podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a), d) Trestného zákona, ktorý mal byť spáchaný závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas a mala ním byť spôsobená väčšia škoda. V konaní však nebolo preukázané, že by skutkom bola poškodenému spôsobená väčšia škoda, pretože peniaze (4000 eur, ktoré mu boli vyplatené ako dôchodok) odovzdal obžalovanému dobrovoľne v čase, kedy boli vzťahy medzi nimi v poriadku, čo sa dá konštatovať aj o neskôr čerpaných spotrebiteľských úveroch, z ktorých významná časť bola použitá na nákup vecí pre poškodeného (karaván, zriadenie elektriny).

V konaní nebol preukázaný ani osobitný kvalifikačný pojem - závažnejší spôsob konania, ktorý mal spočívať v tom, že obžalovaný mal S. C. pod hrozbou násilia nútiť, aby niečo konal po dlhší čas. Išlo by o tzv. kvalifikovanú skutkovú podstatu trestného činu, v ktorej znaky základnej skutkovej podstaty a znaky podmieňujúce použitie vyššej trestnej sadzby tvoria jeden celok. Pre dokonanie takéhoto kvalifikovaného trestného činu sa preto vyžaduje, aby boli naplnené všetky tieto znaky, teda tak znaky základnej skutkovej podstaty, ako aj znaky podmieňujúce použitie vyššej trestnej sadzby, ktoré pristupujú ku znakom základnej skutkovej podstaty.

Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že počas obdobia, kedy S. C. žil v blízkosti obžalovaného na jeho pozemku, či už u neho doma, alebo neskôr v unimobunke, bol ich vzťah prvé štyri roky nekonfliktný (čo potvrdil sám poškodený) a až neskôr došlo k zmene správania sa obžalovaného k poškodenému, ktoré však nemožno bezvýhradne označiť ako konanie, ktorým by súvisle napĺňal znaky zločinu vydierania podľa § 189 Trestného zákona. K naplneniu znakov zločinu vydierania konaním obžalovaného došlo podľa názoru súdu až v období predchádzajúcemu zadržaniu obžalovaného dňa 12.03.2015, preto súd na hlavnom pojednávaní zistený skutok, ktorý je uvedený v skutkovej vete výroku o vine tohto rozsudku, posúdil ako zločin vydieranie podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona.

Zločinu vydierania sa podľa § 189 ods. 1 Tr. zákona dopustí, kto iného násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy núti, aby niečo konal, opomenul alebo trpel.

Pri ukladaní trestu súd zistil poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. j) TZ, to je, že obžalovaný viedol pred spáchaním trestného činu riadny život. Súd nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 TZ.

Pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností súd vyhodnotil ako prevahu poľahčujúcich okolností; z toho dôvodu súd pristúpil k úprave hornej hranice zákonom stanovenej trestnej sadzby v zmysle § 38 ods. 3 TZ, čím bola stanovená trestná sadzba dva roky až štyri roky a osem mesiacov.

Pri ukladaní trestu súd prihliadal na kritéria uvedené v základných zásadách ukladania trestov (§ 34 TZ) najmä v ustanovení odseku 3, podľa ktorého trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby a v ustanovení odseku 4, podľa ktorého pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Každý prípad je súd povinný skúmať a posudzovať individuálne s ohľadom najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Obžalovaný má jediný záznam v registri trestov ešte z roku 2001, avšak od 19.05.2003 s účinkami zahladenia odsúdenia.

Poukazujúc na vyššie uvedené súd považoval za primerané, najmä však dostačujúce uložiť trest odňatia slobody na tri roky s podmienečným odkladom jeho výkonu za súčasného uloženia probačného dohľadu s obmedzením uvedeným vo výroku tohto rozsudku - zákaz priblížiť sa k poškodenému S. C. bez jeho vopred udeleného písomného súhlasu na vzdialenosť menšiu ako päť metrov.

Súd vyslovuje záver, že hrozba bezprostredného výkonu trestu odňatia slobody, zabezpečí nápravu obžalovaného a uložený probačný dohľad, ktorého súčasťou je vyššie uvedené obmedzenie zabezpečí ochranu obete trestného činu pred jeho páchateľom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku na Okresný súd Humenné. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe a poškodený môže odvolanie podať pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že takýto výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní ktoré predchádzalo rozsudku ak toto porušenie mohlo spôsobiť že je výrok nesprávny, alebo že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.