Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/329/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú J. G. nar. XX.X.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice dieťaťa rodičov M. G. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v H. na H. XX zastúpenej advokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Štúrovej 20 a Bc. S. G. nar. X.XX.XXXX bývajúceho v Y. XXX zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Spišákom so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Idanskej 17 v konaní o zvýšenie a zníženie výživného o odvolaní rodičov proti rozsudku Okresného súdu Košice I z 25.6.2018 č.k. 11P 151/2015-520 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie rozsudkom z 25.6.2018 č.k. 11P 151/2015-520 zamietol návrh matky, ktorým žiadala zvýšiť výživné pre maloletú J. z 250 Eur na 450 Eur mesačne od 6.10.2015 a zamietol návrh otca, ktorým žiadal, aby súd znížil výživné z 250 Eur mesačne na sumu 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

2. Proti výroku rozsudku o zamietnutí návrhu na zníženie výživného podal v zákonnej lehote odvolanie otec dieťaťa z dôvodov podľa § 365 ods. 1 CSP a s poukazom na § 62 CMP. Konštatoval, že od poslednej úpravy výživného (rozsudok Okresného súdu Košice I zo 4.1.2010 č.k. 37C 202/2009-49) sa podstatne zmenili jeho schopnosti a možnosti, keďže vôbec nepodniká a nemá ani z podnikateľskej ani z inej činnosti príjem, okrem súčasného zamestnania v zahraničí, kde sú však v pomere k jeho príjmu cca 800 Eur mesačne vysoké životné náklady a na príkaz súdneho exekútora vymáhajúceho dlžné výživné mu bol v máji 2015 zadržaný a odňatý vodičský preukaz, v dôsledku čoho ako vodič si už nemohol nič zarobiť, a to ani na svoju obživu a musel si nájsť prácu v zahraničí. Poukázal na svoje písomné podanie z 8.1.2018, ako aj na svoju výpoveď na pojednávaní dňa 25.6.2018, kde podrobne opísal svoju terajšiu životnú situáciu a jeho dlhodobo nepriaznivé majetkové a príjmové pomery s tým, že jeho príjem mu nepostačuje ani na pokrytie jeho základných životných potrieb, teda nie je schopný platiť výživné na maloletú J. v prisúdenej výške, čo preukázal aj listinnými dôkazmi predloženými súdu, na ktoré však súd dostatočne neprihliadol a svoj zamietajúci napadnutý výrok odôvodnil tým, že sa dostal do svojej životnej situácie nezodpovedným postupom, čo však nemá oporu ani v skutkovom ani v právnom stave veci, najmä s ohľadom na to, že ide už o viacročnú nedobrú životnú situáciu. Vyjadril názor, že ho nemožno dlhodobo nútiť, aby si sústavne požičiaval prostriedky na výživné, ktoré zo svojho príjmu nie je schopný platiť, len preto, aby nebol trestne stíhaný. Vzhľadom k uvedenému skutkovému a právnemu stavu veci podal odvolanie a navrhol, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí návrhu na zníženie výživného a jeho návrhu vyhovel v plnom rozsahu.

3. Proti výroku rozsudku o zamietnutí návrhu na zvýšenie výživného podala v zákonnej lehote odvolanie matka dieťaťa z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ a navrhla, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku a jej návrhu na zvýšenie výživného pre maloletú J. na 450 Eur mesačne v celom rozsahu vyhovel. V priebehu konania bolo nepochybné, že u maloletej J., ktorá nastúpila v čase podania návrhu na druhý stupeň základnej školy, došlo k zmene pomerov, ktoré opodstatňovali zvýšenie výživného a v konaní predložené listinné dôkazy osvedčovali zvýšené výdavky spojené s touto zmenou. Súd prvej inštancie prakticky založil svoj názor o zamietnutí návrhu na zvýšenie výživného iba na vyjadreniach otca a jeho tvrdeniach, že nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok a v súčasnosti má príjem, ktorý ledva pokryje jeho základné potreby. Uvedené tvrdenia otca súd prvej inštancie prijal v situácii, že otec v celom konaní buď ním tvrdené skutočnosti nepreukazoval vôbec, ani po opakovanej výzve súdu, alebo po opakovanej výzve súdu predložil niektoré listiny, ktoré mali preukazovať jeho tvrdenia, alebo takto predložil súdu listiny, ktoré nespĺňali požiadavky kladené na dôkazy vykonávané v civilnom konaní a predkladal ich v jazyku, ktorý nebol úradným jazykom a nezabezpečil ani ich úradný preklad. Takýto názor súdu prvej inštancie je nesprávny. Ako je zrejmé z obsahu spisu, otec, podľa jeho slov, vlastní prosperujúce firmy, ktoré mu skrachovali. Je preto zarážajúce, že v čase takto krachujúcich firiem mohla otcova terajšia manželka, ktorá bola zamestnankyňou otcovej firmy, mať taký príjem, že jej bol poskytnutý úver na kúpu rodinného domu v Y., ktorý bol neskôr v dražbe ponúkaný za vyvolávaciu cenu 142.000 Eur. Úverovú zmluvu, z ktorej by bol zrejmý deklarovaný príjem jeho zamestnankyne, však otec aj napriek opakovanej výzve súdu nepredložil. Z uvedeného je zrejmé, že otec svojim konaním podstupoval neprimerané majetkové riziká, ktorých dôsledok je stav, pre ktorý otec uhrádza výživné na maloletú J.Á. iba pod hrozbou trestného stíhania. Navyše, ako otec uviedol pri svojom výsluchu na pojednávaní 25.6.2018, skutočnosť, že nesie vinu za krach jeho spoločnosti, mal konštatovať Okresný súd Prešov vo svojom rozhodnutí, ktorý mu mal zároveň uložiť zákaz činnosti ako konateľ spoločnosti do roku 2022. Uvedené skutočnosti však súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil, ak v rozpore s § 75 ods. 1 Zákona o rodine k takémuto konaniu otca poskytol ochranu a neprihliadol na oprávnené potreby maloletej J.. Súd prvej inštancie rovnako nesprávne vyhodnotil konanie otca, ktorý napriek jeho vyživovacej povinnosti, ktorý nevyužijúc svoje schopnosti a možnosti, ako uviedol sám „vyučený ekonóm, robil som predtým manažéra“ (zápisnica o pojednávaní 13.4.2016) sa nezamestnal primerane svojmu vzdelaniu a túto skutočnosť zdôvodňoval tým, že nemá vodičský preukaz, ktorý mu bol odobratý v exekučnom konaní pre neplatenie výživného a preto ho nikto primerane nezamestná. Rovnako nesprávne vyhodnotil otcovo špekulatívne zamestnávanie sa vo Veľkej Británii, kde podľa v anglickom jazyku predloženej listine má mať príjem približne 1.250 Eur mesačne, no po odpočítaní nevyhnutných nákladov na pobyt vo Veľkej Británii, ktoré sú nepochybne vyššie ako na Slovensku, mu má zostať čiastka, ktorá je nižšia ako priemerná mzda na Slovensku, a to v situácii, keď má ďalšiu vyživovaciu povinnosť a jeho súčasná manželka je nezamestnaná. Je teda nepochybné, že súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým záverom a konanie otca nesprávne právne posúdil.

4. Matka dieťaťa vo vyjadrení k odvolaniu otca zopakovala svoju odvolaciu argumentáciu a vyjadrila názor, že otcovým odvolaním napadnutý výrok predmetného rozsudku považuje za správny a vo vzťahu k tomuto výroku za zákonný a zodpovedajúci vykonanému dokazovaniu. Skutočnosť, že otec svojim konaním podstupoval neprimerané majetkové riziká, potvrdzuje jeho výpoveď na pojednávaní 25.6.2018, keď na konštatovanie jej právnej zástupkyne, že pri otcom uvádzanom súčasnom príjme vo Veľkej Británii cca 1.200 Eur a uvádzaných životných nákladoch vo Veľkej Británii sa zostatok blíži príjmu, ktorý uvádzal, že by dostal na Slovensku (500 Eur), uviedol „že v podstate na Slovensku beží ďalšia exekúcia, to znamená, že v podstate ja som na Slovensku nedostal skoro nič“. Rovnako otcom uvádzané zadržanie vodičského preukazu v exekučnom konaní pre neplatenie výživného na maloletú J., ktoré má spôsobovať sťaženie jeho možností sa zamestnať, svedčí o jeho ignorácii jeho zákonnej povinnosti vyplývajúcej z § 62 Zákona o rodine. Je teda zrejmé, že pri takejto dôkaznej situácii na strane otca musel súd prvej inštancie dospieť k záveru prezentovanom vo výroku rozsudku napadnutom odvolaním otca, ktorý odôvodnil správne tým, že okrem iného skonštatoval, že: „nakoľko dôvody uvádzané otcom považuje za nedôvodné a zapríčinené jeho nezodpovedným správaním“. Z týchto dôvodov navrhla, aby odvolací súd výrok rozsudku súdu prvej inštancie napadnuté odvolaním otca potvrdil ako vecne správny.

5. Ďalšie vyjadrenia zo strany účastníkov konania podané neboli.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav veci, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol, keď zamietol návrh matky na zvýšenie výživného a návrh otca na zníženie výživného pre maloletú J.. Súd prvej inštancie vykonal všetky dôkazy významné pre rozhodnutie o výživnom, v súlade s § 191 CSP vyhodnotil dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, v dôsledku čoho sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí návrhu matky na zvýšenie výživného, ako aj vo výroku o zamietnutí návrhu otca na zníženie výživného pre maloletú J.. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami rodičov uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili ich obranu už v priebehu konania pred súdom prvej inštancie a rodičia ani v odvolacom konaní neuviedli žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o vyživovacej povinnosti otca k maloletej J..

8. Odvolací súd dospel k záveru, že v priebehu konania na súde prvej inštancie boli nepochybne zistené a preukázané všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o výživnom, v dôsledku čoho ani odvolací súd nemal pochybnosti o správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov a teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Odvolací súd tiež zdôrazňuje, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia stručne a jasne objasnil skutkový a právny základ rozhodnutia, čo postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu bolo plne realizované základné právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. V tomto prejednávanom prípade súd prvej inštancie dôsledne vykonal dokazovanie a úplne zistil skutočný stav, ktorý následne správne právne posúdil, pričom jeho skutkové a právne závery vo vzťahu k vyživovacej povinnosti otca k maloletej J. zjavne nie sú svojvoľné, neudržateľné a ani neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Odvolací súd ďalej konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie obsahuje náležitosti rozsudku podľa § 220 ods. 2 CSP a len odlišný názor účastníka vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov a úvahám súdu uvedených v odôvodnení rozsudku nečiní rozhodnutie súdu nezákonným a nepreskúmateľným.

9. Odvolací súd sa stotožnil aj s hodnotením možností, schopností a majetkových pomerov otca plniť si vyživovaciu povinnosť voči maloletej J. 200 Eur mesačne určené rozsudkom Okresného súdu Košice I zo 4.1.2010 č.k. 37C 202/2009-49, ktorý nadobudol právoplatnosť 3.2.2010. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva, že v prípade rozhodovania o výživnom (určenie, zvýšenie, zníženie výživného) od rodiča pre maloleté dieťa, musí byť zachovaný princíp ochrany záujmov maloletého dieťaťa, kedy je súd povinný vychádzať z čl. 27 Dohovoru o právach dieťaťa zverejnených v Zbierke zákonov ako oznámenie FMZV pod č. 104/1991, z ktorého vyplýva, že sa má prihliadať na právo každého dieťaťa na životnú úroveň nevyhnutnú pre jeho telesný, duševný a duchovný vývoj a pri skúmaní potrieb oprávneného dieťaťa je potrebné vziať do úvahy nielen potreby obvyklé, pravidelne sa vyskytujúce pre potreby jeho všestranného vývoja, ale potreby prospešné pre jeho budúci všestranný vývoj, ako sú i záľuby a záujmy dieťaťa, podpora nadania dieťaťa pre prípravu na budúce povolanie, ale i potreby nepravidelné alebo náhodné. Rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorý zamietol návrh otca na zníženie výživného, je správne a zákonné. Odvolací súd poznamenáva, že argumentácia otca rozsahom vlastných nevyhnutných výdavkov pôsobí vo faktickej a právnej rovine smerom k vyživovacej povinnosti voči maloletej J. nevyvážene a dovoľuje skôr záver, že subjektívne vnímanie vlastnej životnej situácie otcovi bráni objektívne posúdiť rozsah odôvodnených potrieb maloletej preukázaných v priebehu konania na súde prvej inštancie. V kontexte zisteného skutočného stavu považoval odvolací súd odvolacie námietky otca vo vzťahu k vyživovacej povinnosti k maloletej J. za účelovú obranu v snahe dosiahnuť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Argumentácia otca zadržaním vodičského oprávnenia ako

objektívneho dôvodu zníženia príjmu, resp. obmedzených pracovných možností a následne pre zníženie jeho vyživovacej povinnosti, neobstojí, ako na to správne poukazoval súd prvej inštancie, nota bene ani odvolací súd na ňu pri rozhodovaní o výživnom neprihliadol. Rovnako by nebolo spravodlivé ani zákonne možné podmieňovať vyživovaciu povinnosť otca k maloletej nezodpovedným, resp. rizikovým správaním sa otca vo vzťahu k jeho predchádzajúcej podnikateľskej činnosti, ako na to správne poukazoval súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia. Výživné 200 Eur mesačne v plnej miere zohľadňuje ďalšiu vyživovaciu povinnosť otca k maloletému S. G. nar. XX.X.XXXX a tiež voči manželke, t.j. rešpektuje riadne uspokojovanie odôvodnených potrieb všetkých osôb, ku ktorým má otec vyživovaciu povinnosť tak, aby neboli dotknuté práva týchto osôb. Rozhodnúť v súlade s návrhom otca teda znížiť výživné na sumu 30% zo životného minima pre neplnoleté a nezaopatrené dieťa, by v tomto prípade znamenalo posunúť podiel otca na zodpovednosti za duševný a fyzický rast maloletej J. výlučne na jej matku, ktorá sa o dcéru osobne stará a dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť voči nej na hranici svojich možností, čo by bolo nepochybne v rozpore s relevantnými ustanoveniami Zákona o rodine, morálkou, ako aj spravodlivosťou.

10. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie konštatuje, že u mal. J. došlo nepochybne k zvýšeniu jej potrieb v súvislosti s prestupom na vyšší stupeň základnej školy a rozsah jej odôvodnených potrieb zjavne by odôvodňovalo určenie výživného vo väčšom rozsahu, ale dôsledne vychádzajúc z § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého odôvodnené potreby dieťaťa nie sú jediným zákonným kritériom pre určenie (zvýšenie) výživného, pretože okrem nich je potrebné zohľadniť aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ktoré sú limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb dieťaťa, preto rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré vychádza z reálnych zárobkových možností a schopností otca a zohľadňuje aj jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči mal. dieťaťu, je aj z tohto uhla pohľadu správne a zákonné. Odvolací súd takto dospel k záveru, že doposiaľ určené výživné 200,- € mesačne reflektuje na zistené podstatné a trvalé zmeny pomerov u všetkých účastníkov konania a zároveň zodpovedá zákonným kritériám určovania rozsahu vyživovacej povinnosti otca k mal. J., preto odvolaciemu návrhu rodičov nevyhovel.

11. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny, a pretože sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto podľa § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.

12. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 3 vety druhej CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).