Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1To/27/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Evy Pirkovskej a sudcov JUDr. Vladimíra Monoka a Mgr. Iva Maruščáka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 30.04.2019, v trestnej veci proti obžalovanému R.. M. M. pre trestný čin skrátenia dane a poistného podľa § 148 ods. 1 Tr. zákona účinného do 31.12.2005, o odvolaniach obžalovaného a okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 31T/188/2008 zo dňa 19.02.2018, takto

rozhodol:

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por.

Obžalovaného R.. M. M., nar. XX.XX.XXXX v B., bytom B., B. XX

podľa § 285 písm. b/ Tr. por. o s l o b o d z u j e spod obžaloby Okresného prokurátora Prešov pre skutok kvalifikovaný ako trestný čin skrátenia dane a poistného podľa § 148 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005, ktorý mal spáchať tak, že

-ako konateľ spoločnosti X. s.r.o., Prešov podal dňa 2.4.2001 na Daňovom úrade Prešov II. riadne daňové priznanie k dani z príjmov právnických osôb (DPPO) za rok 2000, v ktorom vykázal hospodársky výsledok pred zdanením vo výške 534.533,- Sk a základ dane 0,- Sk, pričom pri následnej daňovej kontrole správca dane zistil, že do nákladov zaúčtoval aj účtovné doklady od dodávateľov J. s.r.o., M. I. O., R. s.r.o., N., E. Y. N., O. H., s.r.o. B. a H. M., a.s., N., závod B. v celkovej výške 578.030,- Sk, aj keď práce tam deklarované neboli vykonané spoločnosťou X., s.r.o., resp. tam deklarovaný materiál nebol touto spoločnosťou prevzatý, čím za rok 2000 skrátil DPPO vo výške 42.400,- Sk,

pretože skutok nie je trestným činom.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom uznal okresný súd obžalovaného R.. M. M. vinným z trestného činu skrátenia dane a poistného podľa § 148 ods. 1 Tr. zákona účinného do 31.12.2005 na tom skutkovom základe, že

ako konateľ spoločnosti X., s. r. o., Prešov, podal dňa 2.4.2001 na Daňovom úrade Prešov II. riadne daňové priznanie k dani z príjmov právnických osôb (DPPO) za rok 2000, v ktorom vykázal hospodársky výsledok pred zdanením vo výške 534.533,- Sk (17.743, 25,- Eur) a základ dane 0,- Sk (0,- Eur), pričom pri následnej daňovej kontrole správca dane zistil, že do nákladov zaúčtoval aj účtovné doklady od spoločnosti J., s. r. o., M. I. O. číslo dokladu 200/32 zo dňa 21.4.2000 na sumu 220.964,30,- Sk (7.334,67,- Eur) a číslo 9 zo dňa 23.10.2000 na sumu 305.125,- Sk (10.128,29,- Eur), doklad z registračnej pokladne spoločnosti R., s. r. o., N. na celkovú sumu 63.887,80,- Sk (2.120,68,- Eur) s

uvedením zľavy aj DPH po odpočítaní ktorej suma predstavuje 51.941,25,- Sk (1724,13,- Eur), čím došlo k zvýšeniu celkových nákladov o sumu 578.030,60 (19.187,10,- Eur), kde základ dane mal byť po úprave 43.497,60,- Sk (1.443,85,- Eur) a daň mala byť uhradená vo výške 12.500,- Sk (413,93,- Eur).

Za to mu podľa § 148 ods. 1, § 53 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 3 Tr. zákona účinného do 31.12.2005 uložil samostatný peňažný trest vo výmere 160,- eur.

Podľa § 54 ods. 3 Tr. zákona pre prípad, že by výkon tohto trestu mohol byť úmyselne zmarený stanovil náhradný trest odňatia slobody v trvaní dvoch mesiacov.

Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný ihneď po jeho vyhlásení a poučení o opravnom prostriedku, priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní, odvolanie a v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie, ale len proti výroku o treste aj okresný prokurátor. Obe odvolania boli následne aj písomne odôvodnené. Obžalovaný v dôvodoch odvolaniach uvádza, že napadnutému rozsudku vytýka nesprávnosť deklarovaných skutkových zistení a na ich základe vyvodených právnych záverov. Deklarované skutkové zistenia nemajú oporu v obsahu produkovaných dôkazov resp. sú v rozpore s ich obsahom. Uvedené osobitne platí vo vzťahu ku skutkovým zisteniam, ktoré súd prvého stupňa ustálil na základe znaleckého posudku, aj osobného výsluchu znalkyne R.. N. N. na hlavnom pojednávaní. Nesprávne ustálil skutkové zistenia týkajúce sa druhej alternatívy prezentovanej znalkyňou, ktorá nedeklarovala svoje závery týkajúce sa daňového základu vo výške 1 443,74 eur a daňovej povinnosti vo výške 413,93 eur kategoricky, ale ako závery podmienené. Deklarované závery týkajúce sa daňového základu a daňovej povinnosti daňového subjektu X. s.r.o. sú podmienené, teda platia za predpokladu, že uplatnené náklady spoločnosti X. s.r.o. na výstupe od dodávateľov J. s.r.o. a R. N. s.r.o. nie sú reálne, ale fiktívne. V tejto súvislosti sa však žiada upriamiť pozornosť na skutočnosť, že fiktívnosť predmetných nákladov ustálil správca dane na základe daňového dôkazného prostriedku, ktorým bolo v danom prípade miestne zisťovanie, pri ktorom sa prezumuje pravdivosť skutočností uvádzaných vyťažovanými daňovými subjektmi, pokiaľ daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola nepreukáže opak. V daňovom konaní platí tzv. princíp obráteného dôkazného bremena, ktorý zaťažuje daňový subjekt, ktorý je však nepoužiteľný pri skutkových zisteniach v trestnom konaní pre jeho rozpor so zásadou oficiality, zásadou zistenia skutkového stavu veci bez dôvodných pochybností, ako aj princípom prezumpcie neviny. Vzhľadom na to, že otázka vlastnej daňovej povinnosti daňového subjektu je otázkou viny, orgány činné v trestnom konaní a súdy v trestnom konaní sú oprávnené, ale zároveň aj povinné si ju vyložiť antonómne a nespoliehať sa nekriticky na výsledky dokazovania v daňovom konaní, ako tomu je aj v tomto prípade. Z napadnutého rozsudku totiž nie je zrejmé, ako sa konajúci súd vysporiadal s obsahom listinných dôkazov vo forme dodávateľských faktúr vystavených spoločnosťou J. s.r.o., ktoré objektivizujú reálnosť dodania fakturovaných výkonov. Samotná výpoveď svedka J., že predmetné faktúry nevystavila spoločnosť J. s.r.o. a že podpisy na nich nie sú autentické, nepostačuje na vyvodenie záveru, že fakturované výkony neboli spoločnosťou J. s.r.o. pre X. s.r.o. zrealizované. Označený rozpor bolo povinnosťou súdu prvého stupňa odstrániť pribratím znalca z odboru písmoznalectva za účelom overenia pravosti podpisu konateľa spoločnosti J. na týchto vystavených faktúrach tak, ako prezentoval návrh na doplnenie dokazovania, ktorému konajúci súd nevyhovel. Rovnako, pokiaľ ide o zdaniteľné plnenie od spoločnosti R. N. s.r.o. sa žiada poznamenať, že za žiadnych okolností nemožno dospieť ku skutkovému zisteniu, že predmetné zdaniteľné plnenie realizované spoločnosťou R. N. s.r.o. nebolo zrealizované pre spoločnosť X. s.r.o. len preto, že paragón k faktúre č. 5 zo dňa 23.08.2000, ktorý bol vystavený v súvislosti s dodávkou tovaru deklarovaného v dodacom liste č. 1260, ako aj tovar samotný prevzala od spoločnosti R. N. s.r.o. spoločnosť G. s.r.o. a nie spoločnosť X. s.r.o. V tejto súvislosti sa javí podstatným to, kto predmetný tovar zaevidoval do svojho účtovníctva a reálne použil na svoju podnikateľskú činnosť a nie kto tento tovar formálne prevzal od dodávateľa a prepravil konečnému, reálnemu odberateľovi. Nevyhnutným dôsledkom namietaných skutkových zistení je aj nesprávnosť právnych záverov, ku ktorým dospel súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku vzťahujúce sa k existencii rozhodujúcich pojmových znakov objektívnej stránky predmetnej skutkovej podstaty trestného činu, ktorý je mu kladený za vinu. Navrhol preto, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.

Okresný prokurátor v dôvodoch odvolania uvádza, že sa nestotožňuje s názorom súdu prvého stupňa o dostatočnosti uloženého peňažného trestu bez trestu zákazu činnosti. Podľa jeho názoru treba zohľadniť to, že obžalovaný spáchal stíhaný trestný čin v úmysle získať neoprávnený finančný prospech na úkor štátneho rozpočtu. Domnieva sa, že súd nedostatočne vyhodnotil to, že obžalovaný konal ako

konateľ obchodnej spoločnosti a osoba zodpovedná za chod tejto spoločnosti. Najmä vo svetle potreby boja proti takejto daňovej kriminalite a eliminovania takéhoto nezákonného konania je potrebné aj z dôvodu generálnej prevencie, ako jedného z účelu trestu páchateľom takejto trestnej činnosti zamedziť jej páchanie aj ukladaním trestu zákazu činnosti, pri ktorej došlo k spáchaniu tejto trestnej činnosti. Za takejto situácie nemôže akceptovať rozhodnutie súdu, ktorý obžalovanému uložil iba peňažný trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby, pretože podľa jeho názoru takýto trest je mierny a nezabezpečí dostatočne účel trestu. Naopak na nápravu obžalovaného a na naplnenie účelu trestu je potrebné okrem prísnejšieho peňažného trestu vo výške primeranej k získanému a zamýšľanému prospechu uložiť aj primeraný trest zákazu činnosti, pri ktorej došlo k spáchaniu trestnej činnosti. Navrhol preto, aby odvolací súd zrušil rozsudok okresného súdu v časti o uložení trestu obžalovanému a v tejto časti vec vrátil okresnému súdu na opätovné prejednanie a rozhodnutie alebo rozhodol sám o uložení trestu zákazu činnosti obžalovanému v primeranej dĺžke.

Na základe podaných odvolaní preskúmal krajský súd napadnutý rozsudok v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku, podľa ktorého ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podania dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku.

Práve v uvedenej veci krajský súd také, odvolaniami nevytýkané, chyby, ktoré by však zakladali dôvod dovolania, konkrétne dôvod dovolania uvedený v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. poriadku, zistil.

Vo vzťahu k teraz posudzovanému skutku kladenému obžalovanému za vinu, je potrebné uviesť, že okresný prokurátor podal obžalobu pre skutok kvalifikovaný ako trestný čin skrátenia dane a poistného podľa § 148 ods. 1 Tr. zákona a to na tom skutkovom základe, že

ako konateľ spoločnosti X. s.r.o., Prešov podal dňa 2.4.2001 na Daňovom úrade Prešov II. riadne daňové priznanie k dani z príjmov právnických osôb (DPPO) za rok 2000, v ktorom vykázal hospodársky výsledok pred zdanením vo výške 534.533,- Sk a základ dane 0,- Sk, pričom pri následnej daňovej kontrole správca dane zistil, že do nákladov zaúčtoval aj účtovné doklady od dodávateľov J. s.r.o., M. I. O., R. s.r.o., N., E. Y. N., O. H., s.r.o. B. a H. M., a.s., N., závod B. v celkovej výške 578.030,- Sk, aj keď práce tam deklarované neboli vykonané spoločnosťou X., s.r.o., resp. tam deklarovaný materiál nebol touto spoločnosťou prevzatý, čím za rok 2000 skrátil DPPO vo výške 42.400,- Sk.

Oproti podanej obžalobe však okresný súd skutkového zistenia, ktoré ustálil vo výroku napadnutého rozsudku pozmenil a obžalovaného (tak, ako už bolo vyššie uvádzané) uznal vinným na tom skutkovom základe, že

ako konateľ spoločnosti X., s. r. o., B., podal dňa 2.4.2001 na Daňovom úrade Prešov II. riadne daňové priznanie k dani z príjmov právnických osôb (DPPO) za rok 2000, v ktorom vykázal hospodársky výsledok pred zdanením vo výške 534.533,- Sk (17.743, 25,- Eur) a základ dane 0,- Sk (0,- Eur), pričom pri následnej daňovej kontrole správca dane zistil, že do nákladov zaúčtoval aj účtovné doklady od spoločnosti J., s. r. o., M. I. O. číslo dokladu 200/32 zo dňa 21.4.2000 na sumu 220.964,30,- Sk (7.334,67,- Eur) a číslo 9 zo dňa 23.10.2000 na sumu 305.125,- Sk (10.128,29,- Eur), doklad z registračnej pokladne spoločnosti R., s. r. o., N. na celkovú sumu 63.887,80,- Sk (2.120,68,- Eur) s uvedením zľavy aj DPH po odpočítaní ktorej suma predstavuje 51.941,25,- Sk (1724,13,- Eur), čím došlo k zvýšeniu celkových nákladov o sumu 578.030,60 (19.187,10,- Eur), kde základ dane mal byť po úprave 43.497,60,- Sk (1.443,85,- Eur) a daň mala byť uhradená vo výške 12.500,- Sk (413,93,- Eur).

Odhliadnuc od faktu, že okresný súd opätovne chybne (tak, ako to bolo aj v podanej obžalobe a ako mu to už bolo raz v predošlým rozhodnutím krajského súdu vytknuté), nesprávne uvádzal, že obžalovaný v daňovom priznaní vykázal hospodársky výsledok pred zdanením vo výške 534 533,- Sk, aj keď je evidentné, že ho vykázal ako mínus 534 533,- Sk (čiže stratu), je zo skutkovej vety rozsudku zrejmé, že podľa napadnutého rozsudku mal skrátiť daň o sumu 12 500,- Sk, čiže 413,93 eur.

Uvedené konanie obžalovaného okresný súd kvalifikoval ako trestný čin skrátenia dane a poistného podľa § 148 ods. 1 Tr. zákona účinného do 31.12.2005, teda zákona č. 140/1961 Zb.

Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 140/1961 Zb. sa trestnosť činu posudzuje podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný, podľa neskoršieho zákona sa posudzuje len vtedy, ak je to pre páchateľa priaznivejšie.

Podľa § 148 ods. 1 zákona č. 140/1961 v znení zákona č. 399/2000 Z.z. (teda podľa zákona účinného v čase, keď mal byť skutok spáchaný) sa trestného činu skrátenia dane a poistného podľa § 148 ods. 1 dopustí ten, kto v rozsahu nie malom skráti daň, poistné na dôchodkové zabezpečenie, nemocenské poistenie, zdravotné poistenie alebo príspevok na poistenie v nezamestnanosti.

Pre trestnosť činu sa teda nevyhnutne vyžadovalo skrátenie dane v rozsahu nie malom.

Podľa § 89 ods. 13 uvedeného zákona sa škodou nie nepatrnou rozumie škoda dosahujúca najmenej výšku minimálnej mesačnej mzdy, škodou nie malou sa rozumie suma dosahujúca najmenej šesťnásobok takejto mzdy, väčšou škodou sa rozumie suma dosahujúca najmenej dvadsaťnásobok takej mzdy, značnou škodou suma dosahujúca najmenej stonásobok takej mzdy a škodou veľkého rozsahu suma dosahujúca najmenej päťstonásobok takej mzdy. Tieto hľadiská sa použijú obdobne na určenie výšky prospechu, hodnoty veci a rozsahu činu.

Výška škody sa teda odvodzovala od minimálnej mzdy určenej osobitným predpisom, v tom ktorom období. V dobe spáchania skutku, konkrétne od 01.10.2000 bola výška minimálnej mzdy určená na 4 400,- Sk. Keďže škodou nie malou bol šesťnásobok uvedenej minimálnej mzdy, znamená to, že škodu nie malú predstavovala v tom čase suma minimálne 26 400,- Sk (čo by po prepočte na eurá znamenalo sumu 876,32 eur).

Pre to, aby bolo možné v tom čase konanie páchateľa posúdiť ako trestný čin skrátenia dane a poistného podľa § 148 ods. 1 Tr. zákona bol by musel teda skrátiť daň minimálne o 26 400,- Sk.

Okresný súd však vo svojich skutkových záveroch ustálil, že obžalovaný skrátil daň vo výške 12 500,- Sk (413,93 eur), čo je výška, ktorá rozsah skrátenia dane v nie malom rozsahu evidentne nedosahuje. Okresný súd si zrejme neuvedomil, že kritéria určenia výšky škody, a teda aj rozsahu trestného činu je potrebné posudzovať rovnako, ako ostatné kritéria podľa zákona účinného v čase spáchania skutku, ale vychádzal z kritérií platných v súčasnej dobe, podľa ktorých je škodu nie malou v zmysle § 125 ods. 1 teraz účinného Tr. zákona, teda zákona č. 300/2005 Z.z. škoda prevyšujúca sumu 266,- eur.

Vzhľadom na to, že prokurátor odvolanie proti výroku o vine nepodal, v žiadnom prípade by už neprichádzala do úvahy zmena skutkových zistení v neprospech obžalovaného. Znamená to teda, že s poukazom na uvedené krajskému súdu nezostávalo nič iné, než napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušiť, a keďže s ohľadom na vyššie rozpísané skutočnosti mu nič nebránilo v tom, aby vo veci rozhodol sám, následne po zrušení napadnutého rozsudku na podklade ustanovenia § 322 ods. 3 Tr. poriadku tak aj urobil a obžalovaného podľa § 285 písm. b/ Tr. poriadku spod obžaloby pre skutok kvalifikovaný ako trestný čin skrátenia dane a poistného podľa § 148 ods. 1 Tr. zákona účinného do 31.12.2005 oslobodil, pretože skutok nie je trestným činom.

Len na vysvetlenie v tejto súvislosti krajský súd podotýka, že pokiaľ obžalovaného oslobodzoval spod obžaloby, uviedol do výroku samozrejme skutok tak, ako bol obžalovanému kladený obžalobou za vinu a nie v takej podobe, ako skutkové závery ustálil súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku. Z dôvodov tohto rozhodnutia je však zrejmé, prečo k uvedenému postupu došlo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.