Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27Co/58/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobkyne: L., proti žalovanému: U., o určenie neplatnosti právneho úkonu, že spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov a vydania bezdôvodného obohatenia, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 24.septembra 2018, č.k. 14Csp/32/2017-78, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietavej časti (výrok I.) a v súvisiacom výroku o trovách konania (výrok III.) z r u š u j e a vec mu v r a c i a v zrušujúcom rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom vo výroku I. súd prvej inštancie žalobu v časti o určenie, že spotrebiteľské zmluvy č. XXXXXXXXX zo dňa 21.08.2014, č. XXXXXXXXX zo dňa 30.04.2015 a č. XXXXXXXXX zo dňa 17.06.2015 sú neplatné, bezúročné a bez poplatkov, zamietol. Výrokom II. uložil žalovanému povinnosť vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 711 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom III. rozhodol, že žalovaný má proti žalobkyni v časti o určenie, že spotrebiteľské zmluvy sú neplatné, bezúročné a bez poplatkov právo na náhradu trov konania vo výške 100%. A výrokom IV. rozhodol o tom, že žalobkyňa má proti žalovanému v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia právo na náhradu trov konania vo výške 100%. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 137 písm. c/ CSP, § 39, § 52 ods. 1-4, § 53 ods. 1 Obč. zákonníka (účinného do 31.12.2014), § 11 ods. 4 zák. č. 129/2010 Z.z., § 52 ods. 2 Obč. zákonníka (účinného do 31.12.2015), § 53 ods. 4 písm. r/, ods. 6 Obč. zákonníka (účinného do 31.12.2014), § 53 ods. 4, ods. 6 Obč. zákonníka (účinného do 22.12.2015), § 1a ods. 1, 4 nariadenia vlády SR č. 87/95 Z.z. (účinného od 01.09.2014), § 1 nariadenia vlády č. 87/95 Z.z., § 11 ods. 1 písm. b/ a d/ zák. č. 129/2010 Z.z., § 451 ods. 1, 2, § 456 a § 457 Obč. zákonníka. V prejednávanej veci sa najskôr zaoberal otázkou, či na požadovanom určení neplatnosti, bezúročnosti a bezpoplatkovosti úverov je daný naliehavý právny záujem. Konštatoval, že na požadovanom určení nie je daný naliehavý právny záujem, pretože zo všetkých troch zmlúv o úvere sa už plnilo a obsahom žalobného nároku je žaloba na vydanie bezdôvodného obohatenia, teda na plnenie, a preto už nie je daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení a v tejto časti žalobu ako nedôvodnú zamietol. Ďalej mal za preukázané, že žalobkyňa a žalovaný uzatvorili dňa 21.08.2014 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni spotrebiteľský úver vo výške 1.000 eur pri celkových nákladoch na spotrebiteľský úver vo výške 968 eur, tvorených úrokom 23,22% ročne z poskytnutého úveru vo výške 232,20 eur a administratívnych nákladov vo výške 735,80 eur. Žalovaná sa zaviazala zaplatiť celkove na úver sumu 1.968 eur do 28.08.2015, v mesačných 12-tich splátkach po 164 eur splatných vždy k 28-dňu v mesiaci počnúc 28.09.2014 pri dojednanej RPMN vo výške 96,80% a priemerná hodnota RPMN predstavovala 44,26%. V splátkovom kalendári bola uvedená RPMN vo výške 304,10%. Strany uzatvorili na samostatnom dokumente rozhodcovskú zmluvu, od ktorej sa dalo v lehote 10 dní odstúpiť a nebola podmienkou uzatvorenia samotnej úverovej zmluvy. Zmluva bola zabezpečená dohodou o zrážkach zo mzdy. Žalobkyňa tento úver vyplatila v plnej výške. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že spotrebiteľská zmluva o úvere obsahovala všetky náležitosti podľa ust. § 9 ods.1, 2 cit. zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v platnom znení. Konštatoval, že v časti výšky dojednanej odplaty je táto zmluva v rozpore s dobrými mravmi, keďže podľa § 121 ods.3 Občianskeho zákonníka sú úroky príslušenstvom pohľadávky a celkovými nákladmi na úver spotrebiteľa sú aj všetky poplatky, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť vrátane administratívnych nákladov vo výške 735,80 eur, avšak pokiaľ boli tieto aj dohodnuté v zmluve, tak dohoda nesmie odporovať ustanoveniu § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka, čiže nesmie odporovať dobrým mravom a v tomto prípade výška úrokovej sadzby 23,22% u úveru s vysokým administratívny poplatkom tvoriacim takmer 2/3 z úveru je v rozpore s dobrými mravmi, keďže v čase uzavretia úverovej zmluvy výška úrokových sadzieb bánk pri obdobných spotrebiteľských úveroch do 1 roka predstavovala 8,73% ročne, teda úrokové miery v bankovom sektore prevyšovala o viac ako 2,6-násobok a teda pokiaľ v zmluve medzi účastníkmi bola stanovená takáto výška úrokovej sadzby ročne spolu s odplatou, dosahujúcimi spolu výšku RPMN 304,10% odporuje dobrým mravom a preto podľa § 39 Občianskeho zákonníka je zmluva v tejto časti neplatná. Mal za to, že v prípade neplatnosti zmluvy v časti dohodnutej úrokovej sadzby potom zmluva neobsahuje úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru ako jednu z náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. i/ zákona č. 129/2010 Z.z. (keďže ide o absolútnu neplatnosť, tak súd nemôže chýbajúcu časť zmluvy nahradiť úrokovou sadzbou v tom čase platnou pre obdobné úvery), a preto podľa § 11 ods.1 písm. b/ cit. zákona sa poskytnutý spotrebiteľský úver považoval za bezúročný a bez poplatkov. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že žalobkyňa a žalovaný uzatvorili dňa 30.04.2015 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni spotrebiteľský úver vo výške 350 eur pri celkových nákladoch na spotrebiteľský úver vo výške 696 eur, tvorených odplatou vo výške 98 eur, čo predstavuje RPMN vo výške 28%, úrokom vo výške 70,86% ročne z poskytnutého úveru vo výške 248 eur. Žalovaná sa zaviazala zaplatiť celkove na úver sumu 696 eur do 30.04.2016, v mesačných 12-tich splátkach po 58 eur splatných vždy k 28-dňu v mesiaci počnúc 28.05.2015 a priemerná hodnota RPMN predstavovala 21,35%. V splátkovom kalendári bola uvedená RPMN vo výške 314,02%. Strany uzatvorili na samostatnom dokumente rozhodcovskú zmluvu, od ktorej sa dalo v lehote 10 dní odstúpiť a nebola podmienkou uzatvorenia samotnej úverovej zmluvy. Zmluva bola zabezpečená dohodou o zrážkach zo mzdy. Žalobkyňa tento úver vyplatila vo výške 348 eur a chýba doplatiť suma 2 eur. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že spotrebiteľská zmluva o úvere obsahovala formálne všetky náležitosti podľa ust. § 9 ods.1, 2 cit. zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v platnom znení. Podľa súhrnných informácií a údajov o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za 4. štvrťrok 2014 (ide o zverejnené informácie za obdobie predchádzajúce poskytnutiu úveru žalobcovi) pri spotrebiteľských úveroch do 1.500 eur splatných do 12 mesiacov predstavovala RPMN ( ročná percentuálna miera nákladov ) výšku 21,35% a podľa vyššie citovaného ustanovenia §1a ods.1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. táto hodnota nesmela prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne, teda hodnotu 42,7% ( 21,35% x 2). Celková hodnota RPMN na odplatu pri takomto zmluvnom dojednaní strán predstavovala hodnotu 314,02%, ktorá prekračuje zákonný limit, preto úver obsahuje neplatne dojednanú výšku úrokovej sadzby a je podľa § 11 ods.1 písm. b/ zák.č. 129/2010 Z.z. bezúročný a bez poplatkov. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že žalobkyňa a žalovaný uzatvorili dňa 17.06.2015 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni spotrebiteľský úver vo výške 1.400 eur pri celkových nákladoch na spotrebiteľský úver vo výške 2.748 eur, tvorených odplatou vo výške 392 eur, čo predstavuje RPMN vo výške 28%, úrokom vo výške 68,29% ročne z poskytnutého úveru vo výške 956 eur. Žalovaná sa zaviazala zaplatiť celkove na úver sumu 2.748 eur do 17.06.2016, v mesačných 26-tich splátkach po 229 eur splatných vždy k 26-dňu v mesiaci počnúc 26.07.2015 a priemerná hodnota RPMN predstavovala 25,88%. V splátkovom kalendári bola uvedená RPMN vo výške 301,65%. Strany uzatvorili na samostatnom dokumente rozhodcovskú zmluvu, od ktorej sa dalo v lehote 10 dní odstúpiť a nebola podmienkou uzatvorenia samotnej úverovej zmluvy. Zmluva bola zabezpečená dohodou o zrážkach zo mzdy. Žalobkyňa tento úver vyplatila vo výške 1.145 eur a chýba doplatiť suma 255 eur. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že spotrebiteľská zmluva o úvere obsahovala formálne všetky náležitosti podľa ust. § 9 ods.1, 2 cit. zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v platnom znení. Podľa súhrnných informácií a údajov o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za 1. štvrťrok 2015 (ide o zverejnené informácie za obdobie predchádzajúce poskytnutiu úveru žalobcovi) pri spotrebiteľských úveroch do 1.500 eur splatných do 12 mesiacov predstavovala RPMN (ročná percentuálna miera nákladov) výšku 25,88% a podľa vyššie citovaného ustanovenia §1a ods.1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. táto hodnota nesmela prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne, teda hodnotu 51,76% (25,88% x 2). Celková hodnota RPMN na odplatu pri takomto zmluvnom dojednaní strán predstavovala hodnotu 301,65%, ktorá prekračuje zákonný limit, preto úver obsahuje neplatne dojednanú výšku odplaty ako aj úrokovej sadzby a je podľa § 11 ods.1 písm. b/ zák.č. 129/2010 Z.z. bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie rozhodol o tom, že všetky 3 úvery boli z dôvodu neplatne dojednanej odplaty považované za bezúročné a bez poplatkov, bola žalobkyňa povinná plniť žalovanému iba požičanú istinu. Teda celkove mu mala vrátiť 2.750 eur (1.000 eur + 350 eur + 1.400 eur) a zaplatila sumu 3.461 eur (1.968 eur + 348 eur+ 1.145 eur), žalobca sa na jej úkor obohatil o čiastku 711 eur, ktorú ho súd prvej inštancie zaviazal žalobkyni vydať. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, keď žalovanému, ktorý bol v spore úspešný v časti určenia neplatnosti úkonov, bezúročnosti a bezpoplatkovosti a žalobkyňa v časti vydania bezdôvodného obohatenia, priznal v časti, kde boli úspešní, náhradu trov vo výške 100%.

2. Proti rozsudku vo výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá (výrok I.) a v súvisiacom výroku o trovách konania (výrok III.) podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vyslovila názor, že na určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, či neplatnosti zmluvy už nie je podľa novej právnej úpravy CSP v § 137 potrebný naliehavý právny záujem, a vyplýva z osobitného predpisu, a tým je zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý v zmysle § 11 ods. 4 upravuje určenie v spotrebiteľských sporoch. Uviedla, že spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou. Súdu prvej inštancie vytýkala, že v odôvodnení rozsudku v bode 20 iba strohým spôsobom odôvodnil zamietnutie žaloby v časti určenia, pričom nie je ani zrejmé, či sa zaoberal osobitným ustanovením zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z. Mala za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby v tejto časti je nesprávnym právnym posúdením, ktorým vznikajú spotrebiteľovi ďalšie náklady, hoci pri správnom právnom posúdení by takáto situácia nenastala. Na základe takéhoto nesprávneho rozhodnutia boli vo výroku III. žalovanej priznané trovy konania.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť. Mal za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k správnym skutkovým i právnym zisteniam a na základe týchto posúdil z hľadiska právneho vec v tomto rozsahu správne a v súlade s platnými právnymi predpismi.

4. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle ust. § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP v napadnutej časti výrokov I., ktorým bola žaloba v časti zamietnutá a v súvisiacom výroku III. o trovách konania a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti výrokov I. a v súvisiacom výroku III. zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. c/ CSP) a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátiť súdu prvej inštancie v zrušujúcom rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. V preskúmavanej veci záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi stranami sporu na základe predmetných zmlúv, a to spotrebiteľskej zmluvy zo dňa 21.08.2014 č. XXXXXXXXX, zo dňa 30.04.2015 č. XXXXXXXXX, zo dňa 17.06.2015 č. XXXXXXXXX, je vzťahom občiansko-právnym, na ktorý je potrebné aplikovať predpisy občianskeho práva, pričom ide o spotrebiteľské zmluvy, keďže žalovaný je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmlúv konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalobkyňa je spotrebiteľ - fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľských zmlúv nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Je teda nepochybné, že sa jedná o spotrebiteľské zmluvy.

6. Za jeden z právnych prostriedkov ochrany spotrebiteľa považuje súdna prax určovaciu žalobu a tiež v tomto zmysle aj žalobu o neplatnosť právneho úkonu. Pri hodnotení naliehavého právneho záujmu v spotrebiteľských zmluvách je potrebné vychádzať z princípov zvýšenej ochrany spotrebiteľa, daných nielen komunitárnou, ale aj vnútroštátnou právnou úpravou, k naplneniu ktorých môže dôjsť iba vtedy, ak bude spotrebiteľovi umožnený reálny prístup na súd, a to so zvýšenou ingerenciou súdu, naplnenie ktorej v spotrebiteľskej veci je dané zreteľom na základné interpretačné pravidlo, a to ochranu slabšej strany spotrebiteľa.

7. Súd prvej inštancie výrokom I. žalobu v časti o určenie, že spotrebiteľské zmluvy č. XXXXXXXXX zo dňa 21.08.2014, č. XXXXXXXXX zo dňa 30.04.2015 a č. XXXXXXXXX zo dňa 17.06.2015 sú neplatné, bezúročné a bez poplatkov zamietol z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení zo strany žalobkyne.

8. S vyššie uvedeným dôvodom zamietnutia žaloby sa na rozdiel od súdu prvej inštancie odvolací súd nestotožnil.

9. V čase rozhodovania odvolacieho súdu bola v platnosti už novela zákona č. 129/2010 Z.z. vykonaná zákonom č. 279/2017 Z.z., účinná od 01.01.2018, v ktorej zákonodarca stanovil v ust. § 11 ods. 4, že spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru.

10. S poukazom na novelizované ustanovenie § 11 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch zákonodarca predmetným ustanovením odstránil nejednotnosť právneho posúdenia a rozhodovaciu činnosť ohľadne určovacích žalôb spotrebiteľov. Súd prvej inštancie sa tak dôsledne nevysporiadal s procesnou zákonnou podmienkou úspešnosti určovacej žaloby, a to nedostatkom naliehavého právneho záujmu a svoje rozhodnutie založil na nesprávnom právnom názore.

11. Keďže z hľadiska vyššie uvedeného nie je rozhodnutie súdu prvej inštancie správne, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

12. Úlohou súdu prvej inštancie bude posúdiť predmetné spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, preskúmať ich súlad so zákonom č. 129/2010 Z.z., vyhodnotiť dodržanie obsahových náležitostí a podobne. Následne opätovne preskúma dôvodnosť podanej žaloby v napadnutom rozsahu a svoje rozhodnutie náležite zdôvodní tak, aby spĺňalo zákonné kritériá uvedené v ust. § 220 ods. 2 CSP. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o súvisiacom výroku o náhrade trov celého, teda i odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

13. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).