Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/36/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a členov senátu JUDr. Gabriely Varhalíkovej a JUDr. Drahomíry Brixiovej v spore žalobcu: Spojná, spol. s r. o., Štefánikova 4, Bratislava, IČO: 45 469 938 zastúpeného advokátskou kanceláriou WERNER & Co. s.r.o., Žltá 2/ F, Bratislava, IČO: 36 869 643 proti žalovanému: KRIVÁŇ Centrum s.r.o., Dlhé Hony 5268/9, Poprad, IČO: 45 700 885, zastúpenému advokátkou Mgr. Emese Suba, Trnovec nad Váhom č. 91, pracovisko Bratislavská cesta 1804, Komárno, o zdržanie sa porušovania práv k ochrannej známke, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I č. k. 32CbPv/2/2016-94 zo dňa 12.9.2017 takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.

II. Žalovanému priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100%, ktorých výška bude vyčíslená samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že podanou žalobou žalobca žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa akéhokoľvek používania kombinovaného označenia

vrátane jeho čiernobieleho vyhotovenia ako aj vyhotovenia s použitím akýchkoľvek iných farieb; ďalej žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa akéhokoľvek iného používania slova „fabrika“, a to nezávisle na tom, či pozostáva z veľkých písmen, malých písmen alebo kombinácie veľkých a malých písmen a nezávisle na tom, či ide o samostatné použitie tohto slova alebo ide o použitie tohto slova v slovnom spojení alebo kombinovanom označení. Žalobu odôvodnil tým, že je majiteľom kombinovanej ochrannej známky so znením „FABRIKA THE BEER PUB“

registrovanej v registri ochranných známok pod číslom XXXXXX prihlásenej dňa 28.3.2014 podľa predloženého výpisu z registra ochranných známok. Uviedol, že dňa 22.5.2014 otvoril reštauráciu FABRIKA THE BEER PUB na adrese Štefánikova ulica č. 14, Bratislava, pri prevádzkovaní ktorej používa túto ochrannú známku. Žalobca poukázal na to, že žalovaný je právnickou osobou, ktorá prevádzkuje reštauračné zariadenie FABRIKA restaurant Poprad na Dlhých Honoch 5268/9 v Poprade a od septembra 2015 používa na

svojej internetovej stránke, na stránke https:/O.“ a od otvorenia reštaurácie dňa 16.10.2015 používa pri prevádzkovaní označenie

Žalobca uviedol, že listom z 3.11.2015 vyzval žalovaného na zdržanie sa porušovania práv k ochrannej známke, žalovaný však svoje označenie neprestal používať. Tvrdil, že konaním žalovaného dochádza k porušovaniu jeho práv k ochrannej známke podľa zákona č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach, lebo označenie žalovaného je podobné so slovnou aj grafickou časťou jeho ochrannej známky a existuje pravdepodobnosť zámeny na strane verejnosti. Dovolával sa ochrany súdom nie z dôvodu nekalosúťažného konania žalovaného, ale ochrany žalobcu z porušovania jeho práv vyplývajúcich z jeho ochrannej známky. Žalobca tiež poukázal na to, že od 15.5.2014 používa na označenie svojho produktu na svojej internetovej stránke a vo svojich propagačných materiáloch slovo „šichta“ a slovné spojenie „Šichta, na ktorú sa budeš tešiť“ a slovo „šichta“ od októbra 2015 používa aj žalovaný na rezerváciu pri rôznych akciách a udalostiach. Žalovaný nespochybnil, že žalobca je majiteľom kombinovanej ochrannej známky pre triedu 43 - Dodávanie hotových jedál a nápojov na objednávku (ketering), kaviarne, reštauračné (stravovacie) služby, svoje označenie však nepovažoval za identické ani za zameniteľné s ochrannou známkou žalobcu, pretože sa líšia farbou, textom, typom písma aj samotným vyobrazením. Poukázal na to, že slovo „fabrika“ sa bežne používa a žalovaný si ho zvolil pre industriálny štýl, v ktorom je jeho reštaurácia zariadená. Uviedol, že dôvetok žalobcu „pub“ znamená pohostinstvo, krčmu, piváreň a dôvetok žalovaného „restaurant“ znamená reštaurácia, teda obidva dôvetky majú jednoznačnú odlišovaciu schopnosť a oslovujú iné cieľové skupiny a potenciálnych zákazníkov, pričom prevádzky strán sporu sú od seba značne vzdialené, podnikajú v rôznych mestách Slovenska.

3. Súd prvej inštancie z WebRegistra ochranných známok evidovaných Úradom priemyselného vlastníctva SR zistil, že žalobca je majiteľom ochrannej známky č. XXXXXX s minimálnou platnosťou do 28.3.2024 zapísanou od 13.10.2014 pre tovary a služby 43 - dodávanie hotových jedál a nápojov na objednávky (ketering); kaviarne; reštaurácie (jedálne). Taktiež z tohto registra zistil, že žalovaný podal dňa 5.1.2016 prihlášku zaevidovanú pod č. POZ 5-2016 na registráciu kombinovanej ochrannej známky vo vyobrazení

pričom do dňa pojednávania vo veci nebolo konanie o prihláške právoplatne skončené. Ďalej súd prvej inštancie z výpisov z obchodného registra Ministerstva spravodlivosti zistil, že ku dňu pojednávania existuje viacero podnikateľov, právnických osôb, ktorí vo svojom obchodnom mene používajú základ slova „fabrika“, napr. Fabrika na chute, s.r.o., Fabrika SK s.r.o. Po zadaní slova „fabrika“ cez internetové prehliadače súd prvej inštancie našiel viacero internetových stránok obsahujúcich toto slovo a tiež internetovú stránku žalobcu www.fabrikapub.sk a žalovaného www.fabrikapoprad.sk a uviedol, že cez internetové prehliadače je možné nájsť odkaz aj na stránky žalobcu a žalovaného, ale aj na iné reštauračné zariadenia využívajúce slovo „fabrika“ prostredníctvom iných webových stránok. Z internetovej stránky žalobcu www.S. súd prvej inštancie zistil, že žalobca používa ochrannú známku na prezentovanie svojej prevádzky na U., ponúka reštauračné služby spojené so stravovaním a konzumáciou piva, alko a nealko nápojov, pričom ako reklamný slogan používa slovné spojenie „ŠICHTA, na ktorú sa budete tešiť“. Žalovaný pri prezentácii svojich služieb na internetovej stránke www.fE. - stravovanie, organizovanie akcií spojených s ochutnávkou jedla, alko/nealko nápojov, používa čiernobiele označenie podlhovastého tvaru s horizontálnym názvom FABRIKA restaurant, nad ktorým je vyobrazená továreň, toto označenie možno nájsť vo fotogalérii žalovaného a žalovaný pri objednávaní rezervácie podujatia používa pojem „rezervovať ŠICHTU“. Súd prvej inštancie poukázal aj na internetové stránky ďalších podnikateľských subjektov, ktoré poskytujú stravovacie služby, v názve internetovej stránky majú slovo „fabrika“ a aj ich slogany na prezentáciu poskytovaných služieb obsahujú toto slovo. V konaní súd prvej inštancie oboznámil aj e-mailovú komunikáciu zaslanú z Rezervácie dňa 22.1.2016, predmetom ktorej bola rezervácia stola pre osem osôb na 18.00 hod p. Y. (žalobcovi), ktorý následne túto rezerváciu o 6 minút zrušil s tým, že si pomýlil podnik žalobcu s podnikom v Poprade.

4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 2, §8 ods. 1 až 4, § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 50/2009 Z. z. o ochranných známkach a dospel k záveru, že označenie žalovaného nie je zhodné s ochrannou

známkou žalobcu, pretože označenie žalobcu je čiernobiele bez výrazného ohraničenia s textom „THE BEER PUB“ priamo pod slovom FABRIKA, nad ktorým je umiestnené vyobrazenie budovy „pohľad z boku“ (rohový pohľad) s tromi dymiacimi komínmi a vysvietenými oknami a označenie žalovaného je ohraničené, okrúhleho tvaru s použitím slova FABRIKA umiestneného v strede kruhu, nad týmto slovom je umiestnená budova továrne skladajúca sa z viacerých blokov, obrysmi okien a tromi komínmi (pohľad spredu) a pod slovom fabrika je v polkruhu umiestnených päť hviezd, pod ktorými je dôvetok „restaurant“ Konštatoval, že žalovaný vo svojom označení použil iný typ písma ako žalobca, použil aj iné prvky na odlíšenie (hviezdy) a označenie žalovaného je farebné - použil oranžovú farbu na písmo a hviezdy. Následne súd prvej inštancie hodnotil, či medzi označením žalovaného a ochrannou známkou žalobcu je taká podobnosť, ktorá vedie k pravdepodobnosti zámeny na strane verejnosti s prihliadnutím na to, že prevádzka žalobcu je v Bratislave a prevádzka žalovaného v Poprade a vzdialenosť medzi nimi je pre priemerného spotrebiteľa reštauračných služieb značná a dospel k záveru, že priemerný spotrebiteľ z Popradu a jeho blízkeho okolia nebude bežne využívať služby žalobcu, pričom pri hľadaní hodnotení cez internet vie rozoznať, či si chce objednať služby žalobcu v Bratislave alebo služby žalovaného v Poprade. Ani žalobcom predložený dôkaz o zámene žalobcu za žalovaného podľa záveru súdu prvej inštancie dostatočne nepreukazuje pravdepodobnosť zámeny, pretože e-mailová komunikácia preukázala iba to, že v rozpätí 6 minút došlo k rezervácii a jej zrušeniu u žalobcu a žalobca hodnoverným spôsobom nepreukázal, či osoba vykonávajúca rezerváciu si ich služby objednala na základe výberu podľa ich ochrannej známky, loga alebo iba na základe zadania slova „fabrika“ do internetového prehliadača. Súd prvej inštancie uzavrel, že ochranná známka žalobcu a označenie žalovaného vykazujú rovnaké prvky (slovo fabrika, použitie zobrazenia továrne nad slovom fabrika), ale tieto prvky pri ich dôkladnom posúdení jednotlivo a v súvislostiach nevyvolávajú rovnaký dojem, teda ako celok sú odlišné, nevyvolávajú vizuálnu pravdepodobnosť zámeny. Poukázal na to, že slovo „fabrika“ používajú okrem strán sporu aj iné subjekty - podnikatelia pri vyhotovovaní svojich vyobrazení, sloganov, preto považoval slovo „fabrika“ za slovo bežne používané, ktoré by samostatne zrejme nemohlo byť registrované ako ochranná známka. Z týchto všetkých dôvodov súd prvej inštancie považoval žalobcom uplatnený nárok na ochranu práv majiteľa zapísanej ochrannej známky za nedôvodný, a preto žalobu zamietol.

5. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2 CSP a žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%, ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalobca s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením.

6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe žalobcu vyhovie, alebo aby napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalobca odvolanie odôvodnil dôvodmi uvedenými v § 365 ods. 1 písm. b/, písm. d/, písm. f/ a písm. h/ CSP.

A. Porušenie práva na spravodlivý proces odôvodnil nedostatočným odôvodnením rozsudku, pripustením oneskorených dôkazov a neprípustným vykonaním dôkazov súdom prvej inštancie.

- s poukazom na rozhodnutia ESĽP (Garcia Ruiz v. Španielsko, Hadjianastassiou v. Grécko, H. proti Belgicku, Van de Hurk proti Holandsku, Ruiz Torija proti Španielsku), citujúc ustanovenie § 220 ods. 2 a 3 CSP, z rozhodnutí Ústavného súdu SR (II. ÚS 410/06, I. ÚS 236/06, I. ÚS 154/05, III. ÚS 119/03, II. ÚS 6/03), Ústavného súdu ČR ( I. 403/03) a Najvyššieho súdu SR (4C171/2005 z 27.4.2006) a s poukazom na závery právnej vedy tvrdil, že v odôvodnení sa súd musí vyporiadať s relevantnými skutočnosťami, ktoré tvrdí jedna zo strán. Zastával názor, že súd prvej inštancie v predmetnej veci len nekriticky prevzal do rozsudku argumentáciu žalovaného, čím porušil princíp rovnosti zbraní a právo žalobcu na spravodlivý proces. Tvrdil, že súd prvej inštancie rezignoval na posúdenie existencie pravdepodobnosti zámeny v podobe pravdepodobnosti asociácie medzi ochrannou známkou a označením žalovaného, že priemerný spotrebiteľ sa môže domnievať, že medzi ochrannou známkou žalobcu a označením žalovaného existuje určitá súvislosť svedčiaca o vzájomnom prepojení (majetkovom, personálnom, prepojení v podobe siete reštaurácií alebo prevádzkovania reštaurácie žalovaným na základe udelenej licencie žalobcom), ktorú argumentáciu použil žalobca už v žalobe a zopakoval ju aj v priebehu konania, vysporiadanie sa s touto argumentáciou žalobcu založenou na § 8 ods. 2 písm. b/ zákona o ochranných známkach v odôvodnení rozsudku absentuje. S poukazom na rozsudok NS SR sp. zn. 6Sžhuv/1/2012) vyčítal súdu prvej inštancie, že sa rovnako nevyporiadal s argumentáciou žalobcu, že nepoužívanie

ochrannej známky na určitom území je z hľadiska pravdepodobnosti zámeny irelevantné, že rezignoval na odôvodnenie dostatočnej odlišnosti predmetných označení zo všetkých konštantnou judikatúrou a odbornou literatúrou akceptovaných troch hľadísk - vizuálneho, fonetického a významového a bez akéhokoľvek odôvodnenia sa zaoberal len vizuálnym hľadiskom. Zastával názor, že súd prvej inštancie tak nielen nedostatočne odôvodnil rozsudok, ale porušil aj princíp právnej istoty. Žalobca uviedol, že súd prvej inštancie sa nevyporiadal ani s jeho argumentáciou o zlom úmysle žalovaného a rozpore jeho konania s dobrými mravmi, keď žalovaný si nezvolil označenie so slovným prvkom FABRIKA náhodne, lebo prevzal aj reklamný slogan žalobcu obsahujúci na označenie jedál slovom ŠICHTA.

- žalobca namietal porušenie zásady rovnosti strán sporu súdom prvej inštancie, pretože uznesením uložil obom stranám vyjadriť sa k veci a predložiť všetky potrebné dôkazy v stanovenej lehote, s tým, že na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy nemusí prihliadať, a napriek tomu na jedinom pojednávaní vo veci povolil žalovanému predkladať ďalšie dôkazy, čím znevýhodnil žalobcu a porušil rovnosť zbraní.

- za neprípustné vykonanie dokazovania z iniciatívy súdu prvej inštancie bez návrhu strán sporu považoval žalobca s odkazom na ustanovenie § 185 ods. 2 CSP zistenia súdu cez internetové prehliadače, pretože takéto zistenia podľa žalobcu nemožno podriadiť pod vyhľadávanie vo verejných registroch alebo zoznamoch. Potvrdil, že na reštauráciu S. poukázal žalovaný vo svojom vyjadrení z 23.2.2017, ale súd prvej inštancie takýto dôkaz nedoručil žalobcovi, spolu s vyjadrením doručil žalobcovi len časť webovej stránky žalovaného, vyobrazenie fabriky vo forme kresby a článok z internetového vydania Bratislavských novín z 19.7.2014. Nedoručenie niektorých dôkazov považoval žalobca za porušenie princípu rovnosti zbraní a jeho práva na spravodlivý proces. Vzhľadom na tieto skutočnosti žalobca mal dojem, že súd prvej inštancie sa prikláňal žalovanému viac ako je právne prípustné, čím porušil právo žalobcu na spravodlivý proces.

B. Žalobca uviedol, že ak by ktorákoľvek z procesných vád uvedených v predchádzajúcej časti ako porušenie práva na spravodlivý proces nespadala pod túto procesnú vadu, podľa žalobcu v takom prípade ide nepochybne o vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP) z vyššie uvedených dôvodov.

C. Pre nesprávne skutkové zistenia (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a nesprávne právne posúdenie veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP) odvolacie dôvody žalobca rozviedol spoločne.

- žalobca zastával názor, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil zameniteľnosť ochrannej známky žalobcu s nezapísaným označením žalovaného, pretože pri popise ochrannej známky žalobcu uviedol, že nad slovom fabrika je vyobrazenie budovy, hoci pri opise označenia žalovaného uvádza, že nad slovom fabrika je umiestnená budova továrne, teda opomenul uviesť, že aj na ochrannej známke žalobcu je nad slovom fabrika vyobrazenie budovy továrne; poukázal na to, že aj pohľady na továrne uviedol súd prvej inštancie nesprávne (bočný pohľad, pohľad spredu), pretože v obidvoch prípadoch ide o pohľad z bočnej strany; okrem toho súd prvej inštancie nepodal dôkladný opis oboch vyobrazení, pretože opomenul, že v prípade obidvoch budov sú použité viaceré okná, obidve vyobrazenia sú členené do častí tovární kolmými rovnobežnými čiarami a v obidvoch prípadoch sú okná svetlé, neuviedol tiež, že každá z tovární má tri komíny a v obidvoch prípadoch je stredný komín najvyšší a hoci továrne majú nespočetné množstvo tvarov, továrne v obidvoch vyobrazeniach sa na seba podobajú, sú situované nad slovom „fabrika“ v strede medzi písmenami A a K, v prípade obidvoch označení dominuje sivá až čierna farba a sú v industriálnom štýle.

- žalobca nesúhlasil s konštatovaním súdu prvej inštancie, že v označení žalovaného je použitý iný typ písma ako v ochrannej známke žalobcu a mal za to, že v oboch prípadoch bol použitý veľmi podobný typ písma, veľké tlačené písmená v rovnakej veľkosti s industriálnym štýlom. Pre rozlíšenie ochrannej známky a označenia žalovaného považoval za zanedbateľné detaily použitie oranžovej farby na písmo a hviezdy v označení žalovaného.

- za dominantný slovný prvok v obidvoch označeniach považoval žalobca slovo „FABRIKA“ a nad ním sa nachádzajúce vyobrazenie továrne/fabriky, ktoré majú výraznú rozlišovaciu spôsobilosť, pretože použitie slova a vyobrazenia továrne v gastronomických službách a nie v priemysle, je určitým nóvom majúcim

rozlišovaciu spôsobilosť, ostatné prvky, ktoré podľa súdu prvej inštancie majú za následok dostatočné odlíšenie, sú podľa žalobcu irelevantné.

- podľa žalobcu použitie slov „the beer pub“ a „restaurant“ je všeobecné a nemá žiadnu rozlišovaciu spôsobilosť, keďže aj žalobca poskytuje reštauračné služby.

- k inej farbe písma s odkazom na právnu teóriu uviedol, že označenie FABRIKA a vyobrazenie továrne je v danom prípade tzv. známkovým motívom a zmena farebnosti, resp. iné farebné vyhotovenie alebo drobné úpravy v podobe bežných hviezdičiek a iného písma nespôsobujú, že nejde o ochrannú známku a nie sú dostatočným dôvodom na odlíšenie oboch označení.

- žalobca poukázal na to, že v obidvoch označeniach je dominantné slovo FABRIKA a vyobrazenie továrne, o ktorých súd prvej inštancie uviedol, že ide o prvky rovnaké. Drobné odlišnosti nemajú rozlišovaciu schopnosť a nemajú ani žiadny význam pri použití hľadiska fonetického a významového, preto podľa žalobcu možno obidve označenia hodnotiť ako zhodné. Zhodnosť vyvodil z hľadiska fonetického v časti FABRIKA, ktoré je v danom prípade rozhodujúce a je vysoko pravdepodobné, že priemerný spotrebiteľ jednoducho povie, že „pôjde do FABRIKY“. Poukázal pritom na komentár k zákonu o ochranných známkach, podľa ktorého „U známok kombinovaných obvykle stačí podobnosť slovnej časti, pretože môžu byť reprodukované zvukovo“ a zdôraznil, že obidve označenie sú v rozhodujúcom slove „FABRIKA“ zhodné a predstavujú výraznú zložku ochrannej známky a toto slovo je z fonetického hľadiska dominantným a v reštauračných službách rozlišovacím slovom. Následne žalobca poukázal na bod 5.3.2.6. str. 35 Metodického pokynu Úradu priemyselného vlastníctva č. Mk2/8/2010, ktorý uvádza „Pri kombinovaných označeniach pozostávajúcich z hľadiska dištrinktívnosti z rovnocenného slovného a obrazového prvku platí všeobecná zásada, že slovný prvok vníma spotrebiteľ viac oproti obrazovému prvku, pretože verejnosť sa obvykle zmieňuje o označení v jeho slovnej podobe. Z toho vyplýva, že podobnosť označení je pravdepodobnejšia v prípadoch, keď označenie obsahuje totožný alebo podobný slovný prvok a odlišný obrazový prvok“ a na bod 5.3.2.3. metodického pokynu, podľa ktorého prvú časť označenia vníma spotrebiteľ s väčšou pozornosťou, a preto si ju jasnejšie pamätá, z čoho vyvodil, že slovo „fabrika“ je prvé v poradí, zákazník ho viac vníma ako dôvetky „beer“ a „pub“.

- žalobca zdôraznil, že žalovaný pristúpil k voľbe svojho označenia neskôr a mal možnosť vybrať si pre svoju reštauráciu označenie z nespočetného množstva označení tak, aby sa dostatočným spôsobom odlíšil od subjektov už etablovaných na trhu (rozsudok Vrchného súdu v Prahe sp. zn. 3Cmo 813/1993). Poukázal aj na to, že žalovaný súčasne s označením „FABRIKA“ začal používať aj reklamný slogan so slovom ŠICHTA rovnako ako žalobca a obe tieto skutočnosti podľa žalobcu znamenajú, že konanie žalovaného nepochybne nebolo v súlade s dobrou vierou, dobrými mravmi a pravidlami poctivého obchodného styku. Tieto skutočnosti mal zohľadniť podľa žalobcu aj Úrad priemyselného vlastníctva SR pri zamietnutí prihlášky ochrannej známky žalovaného identickej s jeho označením a vytýkal súdu prvej inštancie, že uvádzané okolnosti vo svojom rozhodnutí nezohľadnil a poskytol ochranu žalovanému, ktorý sa nedovolene „inšpiroval“ ochrannou známkou a podnikaním žalobcu, keďže v čase otvorenia reštaurácie žalovaného bola ochranná známka žalobcu už približne rok zapísaná v registri ochranných známok.

- zo všetkých týchto skutočností vyvodil žalobca záver, že existuje pravdepodobnosť zámeny medzi uvedenými označeniami na úkor ochrannej známky žalobcu a zdôraznil, že na konštatovanie neoprávneného zásahu do práv z ochrannej známky postačuje nebezpečenstvo zámeny a majiteľ ochrannej známky nie je povinný preukazovať, že k zámene skutočne došlo. S odkazom na e-mailovú správu z 22.1.2016 od p. Y. F. uviedol, že k reálnej zámene medzi oboma označeniami aj došlo. Pokiaľ súd prvej inštancie túto zámenu nepovažoval za právne významnú, pretože žalobca nepreukázal, či osoba vykonávajúca rezerváciu si služby objednala na základe výberu podľa ochrannej známky, loga alebo iba na základe zadania slova „fabrika“ do internetového prehliadača, žalobca vytýkal súdu prvej inštancie, že tento záver sa dozvedel až z rozsudku, pričom v konaní v tomto smere súd prvej inštancie nepoložil žalobcovi žiadnu otázku, a teda bez svojej viny nemohol uplatniť argumentáciu a predložiť dôkazy preukazujúce, akým spôsobom p. F. rezerváciu vykonal. Z tohto dôvodu ako novotu v odvolacom konaní podľa § 366 písm. d/ CSP predložil časti webovej stránky www.fE. s uvedením rezervačného systému Bookio s tým, že rezervácia nemohla byť vykonaná pomocou internetového vyhľadávača, a teda p. F. navštívil webovú stránku žalobcu, www.fabrikapub.sk, na ktorej je vyobrazenie ochrannej známky žalobcu a vyobrazenie reštaurácie žalobcu a pomocou tohto rezervačného systému Bookio

vykonal rezerváciu. Podľa žalobcu to preukazuje, že objednávateľ si pomýlil označenie reštaurácie žalobcu s reštauráciou žalovaného. Uviedol, že v dnešnej dobe informačných technológií z hľadiska výberu zákazníka nerozhoduje ani to, kde sa zákazník momentálne nachádza, t. j. v Poprade alebo v Bratislave, k zámene môže dôjsť už na základe používania informačných technológií. Pozornosti súdu prvej inštancie ušlo, že ochranná známka požíva ochranu na celom území Slovenskej republiky, teda nielen na území, kde v skutočnosti vykonáva podnikateľskú činnosť, a ak by mala rozhodovať geografická vzdialenosť oboch reštaurácií, stále existuje pravdepodobnosť zámeny v podobe možnej mylnej asociácie o možnom prepojení reštaurácie žalobcu s reštauráciou žalovaného. S odkazom na právnu teóriu žalobca uviedol, že pravdepodobnosť zámeny je daná vtedy, ak sa verejnosť môže domnievať, že dotknuté tovary a služby pochádzajú od rovnakého subjektu alebo prípadne od hospodársky prepojených subjektov, pričom pravdepodobnosť zámeny zahŕňa aj pravdepodobnosť asociácie medzi ochrannou známkou a označením. Uviedol, že z teritoriálneho pohľadu je relevantnou verejnosťou vždy verejnosť na území, pre ktoré je staršia ochranná známka zapísaná, preto žalobca zastával názor, že súd prvej inštancie nesprávne uskutočnil výklad priemerného spotrebiteľa, t. j. tzv. relevantnej verejnosti, ktorou sú v danom prípade všetci spotrebitelia majúci záujem o reštauračné služby na celom území SR.

- k záveru súdu prvej inštancie, že zámenu má byť spôsobilé vyvolať slovo „fabrika“, ktoré je bežne používaným slovom, a preto žiadny subjekt by si toto slovo nedal zaregistrovať samostatne ako ochrannú známku, lebo je viac ako pravdepodobné, že registrácia tohto slova by príslušným úradom neprešla, žalobca uviedol, že je majiteľom riadne zapísanej ochrannej známky, teda ÚPF SR potvrdil, že má rozlišovaciu spôsobilosť a nie je daná žiadna iná verejnoprávna prekážka na zápis tejto ochrannej známky, ktorá s dominantným slovným prvkom FABRIKA je vo vzťahu k poskytovaniu gastronomických služieb pomerne originálna, pričom prvenstvo v tomto smere na slovenskom trhu svedčí žalobcovi. Pokiaľ súd prvej inštancie poukazoval na výsledky internetovej rešerše, ide o činnosť reklamných a marketingových agentúr, dizajnu nábytku a pod. Fabrika Čadca je reštauráciou, ktorá bola otvorená 23.6.2017, teda rovnako ako u žalovaného ďaleko po tom, ako otvoril reštauráciu žalobca. Okrem toho, používajú logá odlišné od ochrannej známky žalobcu, pričom v prípade reštaurácií Fabrika Prešov a Fabrika Čadca tieto žiadne vyobrazenie fabriky v logách neuviedli. Zastával názor, že aj bežne používané slovo „fabrika“ by bolo za podmienky preukázania príznačnosti spôsobilé byť predmetom známkovej ochrany, najmä v prípade, ak by toto označenie bolo používané na označovanie napr. služieb v inom ako priemyselnom odvetví, t. j. jeho voľba by bola spojená s dávkou fantázie, preto názor súdu prvej inštancie o tom, že registrácia slova „fabrika“ by príslušným úradom neprešla, nepovažoval žalobca za správny.

7. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol žalobu zamietnuť. K tvrdeniu žalobcu, že zameniteľnosť ochrannej známky je potrebné posudzovať ako celok, ale aj vzhľadom na jej jednotlivé prvky, pričom ochrannú známku žalobcu a označenie žalovaného považoval za zameniteľné žalovaný tvrdil opak. Poukázal na to, že logo žalovaného je rázovitá kresba okrúhlej formy, ktorá obsahuje aj písomnú informáciu o povahe prevádzky, t. j. že ide o reštauračnú činnosť prevádzky. Z loga tiež vyplýva industriálny štýl zariadenia reštaurácie. Uviedol, že žalobca ako majiteľ ochrannej známky popiera samotný zákaz používania priemyselného (industriálneho) štýlu, či už v logu alebo v inom ponímaní, čo považoval za nepredstaviteľné. Žalovaný tvrdil, že je milovníkom industriálneho životného štýlu, a preto sa v tomto duchu rozhodol vybudovať aj svoj podnik a v tomto štýle bola tiež otvorená reštaurácia S. Uviedol, že priemyselný štýl je spojený s „továrňou“, a preto úplne prirodzene zapracoval aj vzhľad továrne do svojho loga. Poukázal na rozdiely medzi ochrannou známkou žalobcu a logom žalovaného spočívajúce v tom, že kombinovaná ochranná známka žalobcu je čiernobiela a nad továrňou je zapracovaný dym a logo žalovaného je farebné bez dymu nad komínmi, pričom v obidvoch označeniach uvedené slovo „FABRIKA“ je všeobecne vnímané slovo, synonymum slova továreň spojeného s industriálnym štýlom. Tiež poukázal na to, že v ochrannej známke žalobcu je text „THE BEER PUB“, teda piváreň, miesto hlavne na konzumáciu piva, a pripojil článok z Bratislavských novín z 19.7.2014, kde hodnotia toto zariadenie žalobcu ako piváreň, pričom až z ďalšieho textu možno zistiť, že poskytuje aj reštauračné služby. Žalovaný odkazoval vo svojom vyjadrení a stotožnil sa s právnym názorom uvedeným v uznesení Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4Cob/52/2016, v ktorom rozhodoval o návrhu žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia. Zastával názor, že pri skúmaní zameniteľnosti ochrannej známky žalobcu s logom žalovaného je dôležitá každá jedna vec, teda aj geografická vzdialenosť prevádzok strán sporu, krátkosť obdobia medzi registráciou ochrannej známky žalobcu a otvorením

prevádzky žalovaného a tiež skutočnosť, že ani v jednom prípade nejde o takú výbornú reštauráciu, pre ktorú sa oplatí zachádzať alebo si dať riadnu obchádzku.

8. Žalobca v replike zotrval na dôvodoch odvolania a odvolacom návrhu, pretože súd prvej inštancie nedostatočne odôvodnil rozsudok, rezignoval na rozhodujúce skutočnosti, neprihliadol na odbornú literatúru a judikatúru najvyšších súdnych autorít, neprípustne pripustil vykonanie oneskorených dôkazov žalovaným, sám neprípustne vykonal dokazovanie na pojednávaní a mimo pojednávania cez internet, nedoručil žalobcovi všetky dôkazy (vykonané samostatne súdom, o ktorých sa žalobca dozvedel až z rozsudku), vyvodil vo veci nesprávne skutkové zistenia a vec nesprávne právne posúdil. K odôvodneniu rozsudku uviedol, že ak sa súd prvej inštancie nestotožnil s jeho argumentáciou vo veci podporenou judikatúrou a právnou vedou, mal dať v rozhodnutí dostatočnú odpoveď na to, prečo sa s judikatúrou a závermi právnej vedy nestotožnil. Ďalej žalobca poukazoval na jeho časovú prioritu sloganu so slovom ŠICHTA, ktorá nebola predmetom dokazovania súdom prvej inštancie, vyriešením rozporov v tomto smere sa súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku nezaoberal a aj keď používanie tohto slova nie je predmetom žaloby, žalobca zastával názor, že to svedčí o zlom úmysle žalovaného pri voľbe a používaní jeho označenia. Žalobca napriek argumentácii žalovaného zotrval na tvrdení, že súd prvej inštancie nepostupoval v súlade s CSP, ak pripustil predloženie dôkazov žalovaným až na pojednávaní, pretože žalovaný bol súdom prvej inštancie poučený o sudcovskej koncentrácii konania. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že ním tvrdené dôkazy pochádzajú z verejne prístupných zdrojov - internetu, pretože nejde o verejné registre a zoznamy podľa § 185 ods. 2 CSP. K tvrdeniu žalovaného, že pri porušovaní práva k ochrannej známke je pri skúmaní zameniteľnosti dôležitá každá jedna vec žalobca uviedol, že je rozhodujúci celkový dojem, ktorý označenia zanechajú v príslušnej skupine verejnosti a treba prihliadnuť aj (nie však výlučne) na obrazovú časť oboch označení. Žalobca ku geografickej vzdialenosti medzi sídlami strán sporu a ich reštaurácií opätovne poukázal na právne závery v rozhodnutí sp. zn. 6Sžhuv/1/2012 a zdôraznil, že prijatie výkladu, že národná ochranná známka má teritoriálne obmedzenie užšie ako národný rámec, je v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou a konštantnými závermi právnej vedy v známkovom práve.

9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. - Civilného sporového poriadku ) ďalej len „CSP“), vec prejednal podľa § 379 - § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

10. Podľa § 470 ods. 1 a ods. 2 prvá veta CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

11. Predmetné konanie sa začalo doručením žaloby súdu prvej inštancie dňa 21.6.2016 za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol a odvolanie bolo žalobcom podané za účinnosti Civilného sporového poriadku, podľa ustanovení ktorého odvolací súd posudzoval správnosť postupu súdu prvej inštancie a dôvodnosť podaného odvolania.

12. Žalobca odôvodnil odvolanie dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. b/, písm. d/, písm. f/ a písm. h/ CSP. Odvolací súd zastáva názor, že žalobcom uplatnené odvolacie dôvody nie sú naplnené. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením §191 CSP, na základe týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých založil aj svoje rozhodnutie, na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia správnych predpisov a tieto aj správne vyložil, pričom nebolo zistené, že by svojim procesným postupom znemožnil odvolateľovi uskutočňovať jemu patriace procesné práva. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že súd nemusí dať vo svojom rozhodnutí odpoveď na všetky sporné otázky, musí však zodpovedať všetky otázky podstatné pre rozhodnutie vo veci. Napadnutý rozsudok spĺňa túto požiadavku, pretože súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, z ktorých vykonaných dôkazov vychádzal, ktoré skutočnosti považoval za nesporné a aké závery z nich vyvodil.

13. Správne, zákonné a presvedčivé sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP), keďže ani počas odvolacieho konania nevyšli

najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Ani odvolacie námietky žalobcu nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku v napadnutom rozsahu a nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

14. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolaciemu dôvodu žalovaného odvolací súd udáva:

15. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

16. Z ustálenej judikatúry súdov vyplýva, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého procesu. Rozsudok musí obsahovať odôvodnenie v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP, pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Ústavný súd SR opakovane vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.

17. Za nenáležitú považuje odvolací súd námietku žalobcu, že súd prvej inštancie sa priklonil k argumentácii žalovaného a tým porušil rovnosť zbraní strán sporu v konaní. Princíp rovnosti zbraní v civilnom sporovom konaní vyplývajúci z čl. 6 CSP znamená, že ani jedna zo sporových strán nemá vo vzťahu k protistrane iné než rovnocenné postavenie, to znamená, že ani jedna sporová strana nie je nadradená druhej sporovej strane. Rovnosť zbraní sa prejavuje v konaní ako rovnaká možnosť strán sporu uplatňovať prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, teda v rovnakej miere stranami sporu realizovať im patriace procesné oprávnenia. Rovnosť zbraní zahrňuje právo každej strany civilného sporového konania na primeranú možnosť brániť svoju záležitosť pred súdom za podmienok, ktoré ju podstatne neznevýhodňujú v pomere k druhej strane, každá strana sporu musí mať možnosť predniesť svoje argumenty a navrhovať a predkladať dôkazy, ktoré považuje za nutné, aby jej požiadavky uspeli a musí mať možnosť vyjadriť sa a popierať požiadavky, dôkazy a argumenty druhej strany. Podľa obsahu spisu žalobca mal možnosť prezentovať svoje argumenty a predkladať dôkazy a mal možnosť oboznámiť sa s tvrdeniami a dôkazmi protistrany, čo v konaní ani nespochybnil, a nemal návrhy na vykonanie ďalšieho dokazovania. Len skutočnosť, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nevyznelo v prospech žalobcu a argumenty žalovaného považoval súd prvej inštancie za právne významnejšie pre rozhodnutie vo veci ako argumenty žalobcu, nie je porušením princípu rovnosti zbraní.

18. Nemožno súhlasiť ani s tvrdením žalobcu, že súd prvej inštancie porušil princíp právnej istoty. Žalobcom skôr citované rozhodnutia súdov sa totiž týkali len odôvodnenia súdneho rozhodnutia a pokiaľ odkazoval na čl. 2 CSP, neuviedol konkrétne, v čom sa súd prvej inštancie mal v predmetnej veci odchýliť či nerešpektovať ustálenú rozhodovaciu prax súdov, najvyšších súdnych autorít alebo Európskeho súdu. Nie je úlohou súdu pátrať v citovaných rozhodnutiach po porušení princípu právnej istoty vo vzťahu k predmetnému konaniu. V tomto smere odvolanie žalobcu ostalo len v rovine tvrdenia a odvolací súd naň ako na všeobecnú, nekonkrétnu odvolaciu námietku neprihliadal.

19. Odvolací súd zastáva názor, že ani odvolacia námietka žalobcu o nedostatočnom odôvodnení rozsudku nie je opodstatnená. Súd prvej inštancie zodpovedal na všetky pre rozhodnutie v spore podstatne otázky bez ohľadu na to, že nezachoval žalobcom v odvolaní prezentovaný postup hodnotenia zhodnosti ochrannej známky žalobcu a označenia žalovaného. Žalobca založil žalobu na dominantnosti slova „fabrika“, ktoré sa nachádza tak v jeho ochrannej známke ako aj v označení žalovaného, keďže okrem návrhu, aby sa žalovaný zdržal užívania svojho označenia vo farebnom

i čiernobielom vyhotovení, osobitne v petite žaloby navrhol, aby žalovaný bol povinný zdržať sa akéhokoľvek používania slova „fabrika“. V konaní nebolo sporné, že slovo „fabrika“ sa vyskytuje v obidvoch označeniach a ide o slovo s rovnakou výslovnosťou a rovnakým významom tak v ochrannej známke žalobcu ako aj v označení žalovaného. Súd prvej inštancie sa preto správne zameral na vizuálne porovnanie celkového vzhľadu ochrannej známky žalobcu a označenia žalovaného, ktoré bolo pre rozhodnutie vo veci podstatné, pričom v tejto súvislosti porovnával aj z fonetického a sémantického hľadiska ďalšie slovné a obrazové prvky nachádzajúce sa v kombinovanej ochrannej známke žalobcu a v označení žalovaného a ich vplyv na zhodu, resp. zameniteľnosť týchto označení.

20. Odvolací súd nespochybňuje rovnako ako súd prvej inštancie, že ochranná známka žalobcu má platnosť na území celej Slovenskej republiky bez ohľadu na to, kde v skutočnosti má žalobca svoju (jedinú) prevádzku. Vzhľadom na predmet sporu, tvrdenia strán sporu a predložené dôkazy podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie v potrebnom rozsahu zhodnotil v napadnutom rozsudku aj pravdepodobnosť zámeny v podobe pravdepodobnosti asociácie medzi ochrannou známkou žalobcu a označením žalovaného, vychádzajúc predovšetkým z celkového vzhľadu ochrannej známky a označenia žalovaného a z toho, aké služby a kde obe strany sporu poskytujú, a teda ako ich môže vnímať priemerný spotrebiteľ.

21. Treba prisvedčiť žalobcovi, že súd prvej inštancie sa nezaoberal jeho tvrdením o zlom úmysle žalovaného, ktorý do reklamného sloganu prevzal slovo ŠICHTA používané už skôr žalobcom. Zo zápisnice z pojednávania, na ktorom prvýkrát žalobca namietal konanie žalovaného v zlom úmysle, nevyplývajú dôvody tak, ako ich uviedol v odvolaní, pretože na pojednávaní žalobca odkazoval len na rozhodnutie Úradu priemyslového vlastníctva, ktorý nevyhovel návrhu žalovaného na zápis ochrannej známky, lebo prihláška bola podaná v zlej viere. Toto rozhodnutie ÚPV nie je právoplatné, ako to potvrdil aj žalovaný. Keďže je na žalobcovi, aby konanie žalovaného v zlej viere nielen tvrdil, ale aj preukazoval a v tomto smere žalobca nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie (najmä, aký bol úmysel žalovaného v čase zabezpečenia si sporného označenia; či žalovaný v čase vzniku svojho označenia vyvíjal aktivity, ktoré by žalobcovi bránili v užívaní jeho ochrannej známky; aká nespravodlivá výhoda užívaním sporného označenia vznikla žalovanému a akú ujmu tým utrpel žalobca), súd prvej inštancie nemal dôvod toto tvrdenie žalobcu posudzovať, pretože len podozrenie alebo len tvrdenie zlej viery nie je dostačujúce.

22. Nebol tiež dôvod, aby sa súd prvej inštancie zaoberal neprávoplatným rozhodnutím Úradu priemyselného vlastníctva vo veci prihlášky ochrannej známky žalovaným, keďže žiadne takéto rozhodnutie súdu nebolo predložené. Okrem toho, nejde o rozhodnutie, ktorým je súd podľa § 193 CSP viazaný, pretože v tomto konaní spornú otázku mohol súd prvej inštancie podľa § 194 ods. 1 CSP posúdiť sám.

23. Žalobca v odvolaní namietal porušenie zásady rovnosti strán sporu súdom prvej inštancie, pretože napriek uloženej lehote obom stranám na vyjadrenie sa k veci a predloženie dôkazov, umožnil žalovanému predkladať ďalšie dôkazy, čím znevýhodnil žalobcu a porušil rovnosť zbraní. Táto odvolacia námietka žalobcu nie je dôvodná.

24. Konanie v predmetnej veci sa začalo doručením žaloby súdu prvej inštancie dňa 21.6.2016, teda za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Od 1.7.2016 je účinný nový civilný procesný predpis zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý v prechodnom ustanovení § 470 ods. 1 a ods. 2 vety druhej zakotvil, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, ale ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. Z uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie nemohol v predmetnej veci začatej pred 1.7.2016 uplatniť sudcovskú koncentráciu konania, a preto strany sporu mohli navrhovať a predkladať dôkazy až do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania. Súd prvej inštancie preto postupoval v súlade s platnou procesnou úpravou, keď prihliadol na dôkazy predložené žalovaným na pojednávaní. Nie je pritom zrejmé, ako týmto postupom súd prvej inštancie znevýhodnil žalobcu, keďže z obsahu spisu nevyplýva a žalobca to ani netvrdí, že by mu súd prvej inštancie uprel rovnaké právo, t. j. navrhovať a predkladať dôkazy až do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania, čím by nepochybne došlo k porušeniu zásady rovnakého postavenia strán sporu a porušeniu práva na spravodlivý proces.

Len skutočnosť, že súd prvej inštancie umožnil v tomto prípade žalovanému predkladať dôkazy na preukázanie jeho tvrdení aj po stanovenej (sudcovskej) lehote, nie je vzhľadom na prechodné ustanovenia CSP a procesnú úpravu konania porušením zásady rovnakého postavenia strán sporu a týmto postupom súdu prvej inštancie nedošlo k znevýhodneniu žalobcu.

25. K námietke žalobcu, že súd prvej inštancie neprípustne vykonával dokazovanie bez návrhu strán sporu cez internetové prehliadače, s ktorými nemal byť navyše ani oboznámený a dozvedel sa o nich až z rozsudku, odvolací súd odkazuje na zápisnicu z pojednávania vo veci dňa 12.9.2017. Na tomto pojednávaní žalobca poukázal okrem iného na to, že žalovaný používa pre pomenovanie svojej reštaurácie slovo „FABRIKA“ a na označenie jedla pojem „šichta“. Žalovaný predkladal zobrazenia označení a názvy iných reštaurácii, ktoré získal z internetových stránok, ktoré tiež používajú slovo fabrika. Následne súd prvej inštancie prerušil pojednávanie za účelom overenia pojmu „šichta“ a zistenie, ktorá zo sporových strán začala ako prvá tento pojem používať, a to na internetových stránkach. O výsledkoch zistení súd prvej inštancie informoval strany sporu na pokračujúcom pojednávaní, pričom zástupca žalobcu si overil cez mobilné zariadenie tvrdenie žalovaného, že došlo k zmene jeho loga a zistil, že k zmene došlo na internetovej stránke www.fabrikapoprad.sk, ale na facebookovej stránke žalovaného ostalo logo tak, ako je uvedené v žalobe.

26. Je nesporné, že Civilný sporový poriadok zvyšuje procesnú zodpovednosť strán v dokazovaní a obmedzuje aktivitu súdu pri navrhovaní a vykonávaní dôkazov. V sporovom konaní môže súd sám z vlastnej iniciatívy vykonať dokazovanie len v rozsahu uvedenom v § 185 ods. 2 a 3 CSP a možno súhlasiť so žalobcom, že internetové prehliadače nepatria medzi verejné registre a zoznamy (kataster nehnuteľností, obchodný register, register záložných práv a pod.), ktoré majú slúžiť súdu na to, aby si overil údaje uvádzané stranami sporu a v prípade omylu alebo ich nesprávnosti predišiel zmareniu účinkov súdneho rozhodnutia. Na druhej strane je však potrebné poukázať na to, že internetové prehliadače sú všeobecne prístupným zdrojom informácií, ktorý umožňuje komukoľvek získať informácie z rôznych oblastí života spoločnosti, techniky, umenia a pod. a aj sám žalobca nadobudol informáciu o označení žalovaného zrejme práve z takýchto verejnosti prístupných stránok. Podľa názoru odvolacieho súdu v predmetnej veci súd prvej inštancie na pojednávaní len reagoval na tvrdenia strán sporu, oboznámil ich s tým, že tieto tvrdenia si overí cez internetové prehliadače a o výsledku svojich zistení strany sporu na pojednávaní aj informoval. Strany sporu prerušenie konania z tohto dôvodu akceptovali a k oboznámeným zisteniam súdu prvej inštancie sa aj vyjadrovali. Ďalšie informácie o používaní slova „fabrika“ v obchodných menách obchodných spoločností súd prvej inštancie získal z verejne prístupného obchodného registra, teda v súlade s § 185 ods. 2 CSP, a preto neobstojí tvrdenie žalobcu, že takéto dokazovanie súd prvej inštancie realizoval sám, bez iniciatívy strán sporu.

27. Vzhľadom na vyššie uvedené možno uzavrieť, že súd prvej inštancie procesne postupoval v súlade s ustanoveniam Civilného sporového poriadku, a preto žalobcom uplatnené odvolacie námietky nie sú spôsobilé naplniť žalobcom uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, t. j. že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

28. Žalobcom tvrdené procesné pochybenia súdu prvej inštancie nemožno zaradiť ani pod iné procesné vady konania, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, pretože žalobcom v odvolaní namietané skutočnosti nie sú pochybením v procesnom postupe súdu prvej inštancie, a preto nie je daný ani odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP.

29. Skutkovým zistením, ktoré nemá oporu vo vykonanom dokazovaní (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP), je výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z § 191 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Skutkové zistenie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní vtedy, ak súd vezme do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli a v konaní ani inak nevyšli najavo, alebo vtedy, ak neprihliadne na rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli preukázané vykonanými dôkazmi alebo vyšli za konania najavo, alebo vtedy, ak sa v ním vykonanom hodnotení dôkazov alebo poznatkov, ktoré vyšli v konaní najavo, vyskytne logický rozpor. Skutkové zistenie nemá v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní

vtedy, ak sa týka takých podstatných skutočností, ktoré boli významné z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia veci.

30. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP. je daný vtedy, ak rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je myšlienkový postup súdu a z neho vyplývajúce závery pri výklade právnych predpisov a pri ich aplikácii na zistený skutkový stav veci. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu síce určil správne, avšak nesprávne ju interpretoval, alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

31. Žalobca vytýkal súdu prvej inštancie, že nesprávne popísal jeho ochrannú známku a označenie žalovaného, že nesprávne vyhodnotil zhodnosť dominantného slova „FABRIKA“ a jeho dôsledok na zámenu ochrannej známky žalobcu a označenia žalovaného, že pri hodnotení zameniteľnosti prikladal význam aj ďalším slovným a obrazovým prvkom ochrannej známky žalobcu a označenia žalovaného, ktoré boli podľa žalobcu bezvýznamné a najmä v dôsledku týchto skutočností podľa žalobcu súd prvej inštancie skutkové zistenia nesprávne vyhodnotil a následne vec nesprávne právne posúdil.

32. Odvolací súd v súlade s ustanovením § 217 ods. 1 v spojení s § 378 ods.1 CSP vychádzal zo skutkového a právneho stavu ku dňu rozhodnutia súdu prvej inštancie.

33. Podľa § 2 zákona č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach označenie, ktoré môže tvoriť ochrannú známku, je akékoľvek označenie, ktoré možno graficky znázorniť a ktoré tvoria najmä slová vrátane osobných mien, písmená, číslice, kresby, tvar tovaru alebo jeho obal, prípadne ich vzájomné kombinácie, ak takéto označenie je spôsobilé rozlíšiť tovary alebo služby jednej osoby od tovarov alebo služieb inej osoby.

34. Podľa § 8 ods. 1 vety prvej zákona o ochranných známkach majiteľ ochrannej známky má výlučné právo používať ochrannú známku v spojení s tovarmi alebo so službami, pre ktoré je zapísaná.

35. Podľa § 8 ods. 2 písm. a/ a b/ zákona o ochranných známkach ak tento zákon neustanovuje inak, bez súhlasu majiteľa ochrannej známky nesmú tretie osoby v obchodnom styku používať označenie a/ zhodné s ochrannou známkou pre tovary alebo služby, ktoré sú zhodné s tými, pre ktoré je ochranná známka zapísaná, b/ ak z dôvodu jeho zhodnosti alebo podobnosti s ochrannou známkou a zhodnosti alebo podobnosti tovarov alebo služieb existuje pravdepodobnosť zámeny na strane verejnosti; za pravdepodobnosť zámeny sa považuje aj pravdepodobnosť asociácie medzi ochrannou známkou a označením.

36. Ak došlo k neoprávnenému zásahu do práv z ochrannej známky, majiteľ ochrannej známky má právo domáhať sa, aby porušenie alebo ohrozenie práva bolo zakázané a následky tohto zásahu boli odstránené; môže sa domáhať primeraného zadosťučinenia, ktorým môže byť aj peňažné plnenie. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia a právo na náhradu škody tým nie sú dotknuté (§ 8 ods. 4 zákona č. 506/2009 Z. z.).

37. Pri posudzovaní ochrannej známky žalobcu a označenia žalovaného je potrebné vychádzať z porovnania a zhodnotenia viacerých hľadísk, kde sa môžu prejaviť ich spoločné alebo naopak rozdielne znaky. Porovnaním služieb poskytovaných stranami sporu odvolací súd zistil, že žalobca je majiteľom kombinovanej ochrannej známky zapísanej do zoznamu tovarov a služieb č. 43 - dodávanie hotových jedál a nápojov na objednávku (ketering); kaviarne; reštaurácie (jedálne). Žalovaný má v predmete podnikania okrem iného pohostinskú činnosť, pod ktorou sa rozumie príprava a predaj jedál a nápojov, ak sa podávajú na priamu konzumáciu na mieste (§ 38 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní) a prevádzkuje reštauráciu. Aj keď prevádzky strán sporu sú v rôznych mestách, ktoré sú značne vzdialené, ochranná známka žalobcu má celoslovenskú ochranu, a preto je potrebné posudzovať, či je s označením žalovaného zameniteľná, t. j. či vo vedomí spotrebiteľskej verejnosti môže vyvolať nebezpečenstvo zámeny.

38. Ochranná známka žalobcu je kombinovaná, t. j. obrazová a slovná a je čiernobiela. Nie je ohraničená, na bielom podklade tvorí základ čierna obdĺžniková tabuľa s bielymi bodkami v rohoch a bielym nápisom

veľkými tlačenými písmenami THE BEER PUB. Na tomto základe sú umiestnené na kolíkoch veľké tlačené čierne písmená FABRIKA v šírke zhodnej s tabuľou. Nad nápisom je umiestnené zobrazenie budovy továrne z rohu, t. j. vidno jej celé dve rovnomerné strany oddelené bielou čiarou rohu, ktorá sa tiahne spodnou časťou zobrazenej továrne vpravo a vľavo a tým vytvára jej priestorový obraz. Z bielej spodnej čiary na obidvoch bokoch továrne vystupujú v rovnakých vzdialenostiach tri biele čiary do polovice steny továrne a nad nimi je na obidvoch bokoch továrne umiestnených päť bielych okien. Z budovy vystupujú tri čierne komíny, z ktorých stredný je najvyšší, nad ktorými je čiernou farbou ohraničený bohatý biely dym vystupujúci z komínov.

39. Označenie žalovaného je ohraničené kruhom a je farebné - oranžovo-čierno-sivé. Základ kruhu je sivý, v ktorom sú po vonkajšom okraji umiestnené dve čierne kružnice - bližšie k okraju hrubšia a pod ňou tenšia, oddelené sivým podkladom, ktoré sú v strede prerušené čiernym obdĺžnikom s veľkými tlačenými oranžovými písmenami FABRIKA. Pod týmto nápisom nad polkruhom dvoch kružníc je umiestnený tiež v polkruhu oranžový nápis malými tlačenými písmenami „restaurant“, nad ktorým je znova tenká a hrubšia polkružnica oddelená sivým podkladom končiaca pod písmenami A a K, nad ktorou je v polkruhu umiestnených päť oranžových hviezdičiek. Nad nápisom je zobrazených niekoľko spojených objektov továrne spredu pri bočnom pohľade, t. j. vidno len krátky čierny bok pravého objektu továrne. Budova zľava je dvojpodlažná na čelnej strane s naznačenými oknami, nad ktorou sú umiestnené tri čierne komíny, dva krajné sa skoro dotýkajú užšej kružnice okraja, stredný komín je nepatrne vyšší ako krajné a jeho vzdialenosť od užšej kružnice okraja je väčšia.

40. Žalobca tak v žalobe ako aj v priebehu konania a v odvolaní poukazuje len na slovo FABRIKA, ktoré je spoločné tak pre ochrannú známku žalobcu ako aj pre označenie žalovaného a na existencii ktorého založil žalobca ich zhodnosť a aj zameniteľnosť.

41. Odvolací súd zdôrazňuje, že žalobca nemá registrovanú slovnú ochrannú známku „FABRIKA“, má registrovanú kombinovanú ochrannú známku obrazovú a slovnú, ktorej súčasťou je aj slovo FABRIKA. To znamená, že pre posúdenie zhodnosti a zameniteľnosti ochrannej známky žalobcu s označením žalovaného je potrebné vziať do úvahy a posudzovať aj ďalšie prvky ochrannej známky a tiež celé označenie žalovaného a vyhodnotiť, či z pohľadu priemerného spotrebiteľa sú zhodné a tým aj zameniteľné.

42. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie zastáva názor, že ochranná známka žalobcu a označenie žalovaného nie sú zhodné, majú dostatok jednotlivých prvkov, ktoré ich odlišujú a ani ich celkový dojem nie je spôsobilý vyvolať na strane verejnosti zámenu.

43. Z vizuálneho hľadiska pri porovnaní ochrannej známky žalobcu a označenia žalovaného súd prvej inštancie správne uviedol, že tieto sa líšia už tým, že ochranná známka je čiernobiela, bez ohraničenia a označenie žalovaného je ohraničené, tvorí kruh s farebným sivočiernym základom a výrazným oranžovým označením slovných prvkov. Slovo FABRIKA umiestnené v strede oboch označení je dominujúcim prvkom, hoci nemá veľkú rozlišovaciu schopnosť, keďže označuje vo všeobecnosti továreň, objekt priemyselnej výroby. Ďalšie slovné prvky sú významné v tom, že upozorňujú na zameranie a obsah poskytovaných služieb. V ochrannej známke žalobcu pod slovom FABRIKA slovné spojenie THE BEER PUB evokuje spojitosť so zariadením, kde sa podáva, čapuje pivo a túto predstavu posilňuje dym nad komínmi továrne, ktorý vyzerá ako pena na pohári piva. Označenie žalovaného má tiež dodatok pod slovom FABRIKA, a to „restaurant“, ktorý sa všeobecne spája s poskytovaním stravovacích služieb, posedením pri jedle. Odvolací súd zastáva názor, že práve tieto dodatky pod všeobecným označením fabrika majú takú rozlišovaciu schopnosť, že dostatočne odlišujú ochrannú známku žalobcu od označenia žalovaného tak svojim obsahom ako aj farebnosťou. Aj samotný obrazový prvok ochrannej známky a označenia žalovaného - zobrazenie továrne nevytvára dojem zhodnosti. Kým fabrika v ochrannej známke je štylizovaná továreň, ktorá svojim umiestnením a veľkosťou dominuje ochrannej známke, zobrazenie továrne v označení žalovaného vzbudzuje dojem

čiernobielej fotografie, je v úzadí a do popredia vystupujú najmä farebné - oranžové slová FABRIKA restaurant.

44. Z fonetického hľadiska je v ochrannej známke i v označení žalovaného zhodné slovo FABRIKA spojené v ochrannej známke s obdĺžnikom so slovným spojením THE BEER PUB a v označení žalovaného spojené polkružnicami so slovom restaurant, pričom dôvetky sa inak vyslovujú a tým aj inak znejú. Treba prisvedčiť žalobcovi, že v prípade kombinovaných označení pozostávajúcich zo slovného a obrazového prvku vníma spotrebiteľ skôr slovný prvok. Aj keď slovo fabrika je v obidvoch označeniach v jeho strede, v spojení s dôvetkom vytvára iné znenie a tým aj odlišnosť všeobecného názvu fabrika.

45. Zo sémantického hľadiska sa porovnávané označenia považujú za podobné vtedy, ak sú relevantnou verejnosťou vnímané ako označenia s rovnakým alebo podobným významom. Podstatné je, či prvky tvoriace porovnávané označenia majú konkrétny význam, ktorý by pomohol spotrebiteľovi pri orientácii na trhu a identifikácii nimi označovaných tovarov. Odvolací súd opätovne odkazuje na dôvetky k slovu FABRIKA, ktoré je spoločné pre obidve označenia a je všeobecné, a práve dôvetok charakterizuje služby poskytované stranami sporu, aj keď v skutočnosti môžu poskytovať aj iné služby. Spotrebiteľovi totiž nie je známe, pre aké služby je ochranná známka žalobcu zapísaná, a teda až kým nenavštívi webové stránky alebo prevádzku žalobcu nemôže mu byť známe, že poskytuje aj iné služby ako piváreň.

46. Pravdepodobnosť zámeny medzi označeniami sa chápe ako nebezpečenstvo spočívajúce v možnosti vytvorenia domnienky vo vedomí relevantnej verejnosti o ekonomicky súvisiacom či spoločnom pôvode dotknutých tovarov alebo služieb. Pravdepodobnosť zámeny musí byť posudzovaná celkovo podľa toho, ako príslušná verejnosť vníma ochrannú známku žalobcu a označenie žalovaného a dotknuté služby, s prihliadnutím na všetko, čím sa vyznačuje daný prípad, predovšetkým vzájomnú previazanosť medzi podobnosťou označení a podobnosťou označovaných služieb. Celkové posúdenie pravdepodobnosti zámeny vo vzťahu k vizuálnej, fonetickej a sémantickej podobnosti porovnávaných označení sa má zakladať na celkovom dojme, ktorý tieto označenia vytvárajú, so zohľadnením najmä ich dominantných a rozlišovacích prvkov. Na účely celkového posúdenia pravdepodobnosti zámeny je potrebné vyhodnotiť relevantnú spotrebiteľskú verejnosť s ohľadom na charakter kolíznych služieb, pričom sa má priemerný spotrebiteľ predmetných služieb považovať za riadne informovaného a primerane pozorného a obozretného, avšak miera pozornosti takéhoto spotrebiteľa sa môže meniť v závislosti od kategórie predmetných tovarov či služieb. V predmetnom prípade príslušnú skupinu relevantnej verejnosti tvorí vzhľadom na povahu dotknutých služieb široká spotrebiteľská verejnosť, u ktorej sa predpokladá nižší až priemerný stupeň pozornosti spotrebiteľa pri ich výbere. Priemerný spotrebiteľ obvykle vníma ochrannú známku ako celok bez toho, aby analyzoval jej detaily (C-251/95 Sabel/Puma).

47. V rámci skúmania existencie pravdepodobnosti zámeny sa posúdenie podobnosti dvoch ochranných známok nemôže obmedziť na zohľadnenie len jednej zložky ochrannej známky a jej porovnanie s inou ochrannou známkou. Porovnanie sa musí uskutočniť preskúmaním každej ochrannej známky ako celku, čo nevylučuje, že celkovému dojmu, ktorý ochranná známka zanechá v pamäti príslušnej skupiny verejnosti môže za určitých okolností dominovať jedna alebo viac jej zložiek ale na druhej strane nevylučuje, aby význam prípadnej spoločnej zložky potlačili iné prvky označenia.

48. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že pri hodnotení pravdepodobnosti zámeny ochrannej známky žalobcu a označenia žalovaného je určitá podobnosť z fonetického hľadiska pri použití rovnakého slova „FABRIKA“, ktoré má však slabú rozlišovaciu schopnosť v kompozícii s opisnými prvkami - dôvetkami pod týmto slovom, ale umožňuje spotrebiteľovi orientovať sa a vytvárať celkový odlišný dojem označení. Vizuálne a sémanticky sú porovnávané označenia odlišné do takej miery, že prevážia fonetickú totožnosť slova „FABRIKA“, a preto ich nemožno považovať za zameniteľné, aj keď sú určené pre obdobné služby poskytované stranami sporu.

49. Pravdepodobnosť zámeny predstavuje pravdepodobnosť, že verejnosť sa môže domnievať, že predmetné tovary alebo služby pochádzajú od rovnakého podniku alebo prípadne z podnikov, ktoré sú hospodársky prepojené.

50. Podľa názoru odvolacieho súdu samotná odlišnosť ochrannej známky a označenia žalovaného zameniteľnosť vylučuje. Len slovo „FABRIKA“ , ktoré je v súčasnosti zrejme módne a používajú ho tak obchodné spoločnosti ako aj fyzické osoby - podnikatelia v názve svojich firiem a na označenie svojich podnikateľských aktivít pre rôzne oblasti podnikania nemôže u bežného spotrebiteľa vyvolať pravdepodobnosť, že nimi označené služby, resp. ich prevádzkovatelia, hospodársky, personálne prípadne inak súvisia. Súvisí to najmä s charakterom stranami sporu poskytovanými službami a so značnou vzdialenosťou medzi ich prevádzkami, kde tieto služby poskytujú a aj priemerný spotrebiteľ s nižšou mierou pozornosti prevádzky strán sporu v krátkom čase rozlíši.

51. K návrhu žalobcu, aby žalovanému bolo uložené zdržať sa akéhokoľvek používania slova „FABRIKA“ odvolací súd opätovne poukazuje na to, že toto slovo nemá žalobca chránené slovnou ochrannou známkou, je len súčasťou jeho kombinovanej ochrannej známky. Ide teda o slovo všeobecne používané (podobne ako napr. maslo, cestoviny, potrubie a pod.), a preto nie je dôvod, aby bolo práve žalovanému zakázané toto slovo v jeho označení používať.

52. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa §, o ktorých 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil, vrátane výroku o náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s platnou právnou úpravou.

53. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s 255 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní plne úspešný priznal náhradu trov tohto konania v plnom rozsahu. O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (§ 262 ods. 2 CSP).

54. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).