Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Co-328-2018.pdf
PDF · 99.01 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/328/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci žalobcu: S. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. I. XXB, XXX XX S., právne zastúpený JUDr. Ladislav Mejstrík, advokát so sídlom A. H. XX, XXX XX S. proti žalovanému: S. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. J. A. XX, XXX XX S., právne zastúpený JUDr. Milan Štúrik, advokát so sídlom ul. E. XX/X, XXX XX S., v konaní o ochranu vlastníckeho práva, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 21C/49/2017-73 zo dňa 14.08.2018, takto
rozhodol:
Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Žalobca má voči žalovanému právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodol, že žalovaný je povinný odstrániť železnú konštrukciu pripevnenú na plot z betónových tvárnic a na nej namontovanú tieniacu sieť o rozmeroch 1,5 x 10 m, ktorá oddeľuje pozemky sporových strán, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území S. a to pozemok žalobcu parcela č. 3729/469 o výmere 267 m2 a parcelu žalovaného číslo 2729/359 o výmere 437 m2 a to do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň rozhodol, že žalobca má voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Žalobou, ktorá bola doručená 10.10.2017, žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného odstrániť železnú konštrukciu zhotovenú z kari-siete, ktorá bola zabudovaná na betónovom plote vo vlastníctve žalobcu, ktorý oddeľuje pozemok žalobcu parcela č. 3729/469 a pozemok žalovaného parcela číslo 3729/359. Žalobca tvrdil, že jeho pozemok od pozemku žalovaného oddeľuje plot postavený z betónových tvárnic a na tento plot, ktorý je v jeho vlastníctve, primontoval žalovaný železnú konštrukciu, na ktorú pripevnil tieniacu sieť, ktorá bráni prieniku svetla na jeho pozemok a pôsobí neestetickým dojmom, čím zasahuje do jeho vlastníckeho práva. Železná konštrukcia pripevnená na pôvodný betónový plot a na nej inštalovaná kari-sieť postupne zarastá popínavými rastlinami. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom sporových strán, vypočutím právnych zástupcov sporových strán, ohliadkou na mieste samom, listinami založenými v spise a zistil nasledovný skutkový stav. O. E. postavil v katastrálnom území S. na pozemkoch registra „C“ parcela č. 3729/83, 3729/223 a 3729/408 rodinný dvojdom. Stavba tohto rodinného dvojdomu bola povolená rozhodnutím stavebného úradu zo dňa 15.08.2012. V odôvodnení rozhodnutia o povolení stavby sa konštatuje, že námietky účastníkov konania v stavebnom konaní vznesené neboli. Žalovaný ako majiteľ susediacich pozemkov bol účastníkom konania o vydanie stavebného povolenia. Svoje právo podať námietky voči navrhnutým podmienkam na vydanie stavebného povolenia nevyužil a námietky nepodal. Začiatkom roku 2013 jeden z týchto rodinných domov O. E. predal žalobcovi a to rodinný dom súpisné číslo XXXXX postavený na pozemku parcela č. 3729/467. Žalovaný predal aj priľahlé pozemky a to parcela č. 3729/83 a 3729/469. Žalovaný s predchádzajúcim majiteľom rodinného domu uzatvoril dňa 01.10.2012 dohodu o stavbe a výzore plotu medzi susediacimi pozemkami. Na základe tejto dohody O. E. realizoval výstavbu betónového plotu, ktorý okrem iného oddelil aj pozemok terajšieho majiteľa rodinného domu S. H. a to parcela č. 3726/249 a susediaceho pozemku, ktorý vlastnícky patril žalovanému 3729/469. Pretože sa jednalo o drobnú stavbu (§ 137 ods. 7 písm. b) Zákona č. 50/1976 o stavebnom poriadku), vtedajší stavebník O. E. stavbu plotu riadne oznámil stavebnému úradu, ktorý podaním zo dňa 20.08.2012 oznámil, že voči realizácii ohlásenej drobnej stavby plotu nemá námietky. V roku 2014 žalovaný na betónový plot, ktorý oddeľoval pozemky sporových strán, pripevnil železnú konštrukciu zhotovenú zo železných rúr a na túto konštrukciu pripevnil tieniacu sieť, ktorá začala obrastať popínavými rastlinami. Túto skutočnosť žalovaný oznámil aj stavebnému úradu, ktorý vykonal dňa 12.08.2014 štátny stavebný dohľad nad realizáciou sporného oplotenia. V zápisnici sa konštatuje, že stavba nástavby plota vyhotovená zo železných konštrukcií a pripevnenej kari-siete nebola stavebnému úradu ohlásená a teda nebola povolená. Z ustanovenia § 44 Stavebného zákona vyplýva, že zmeny drobných stavieb je povinnosť stavebnému úradu ohlasovať. Realizáciu kovovej konštrukcie na už existujúcom betónovom plote s pripevnením tieniacej siete je možné považovať za zmenu drobnej stavby, ktorá podlieha oznamovacej povinnosti stavebnému úradu. Žalovaný preukázal, že ohlásenie zmeny stavby stavebnému úradu dodatočne ohlásil. Aké stanovisko k tomuto ohláseniu stavebný úrad zaujal, žalovaný neuviedol. Dokazovaním bolo preukázané, že pozemok žalobcu parcela č. 3729/469 o výmere 267 m2 oddeľuje od pozemku žalovaného parcela č. 3729/359 o výmere 437 m2 - betónový plot o výške približne 2,5 metra, ktorý bol realizovaný na základe dohody žalovaného a predchádzajúceho vlastníka susediaceho rodinného domu. Ohliadkou na mieste samom bolo preukázané, že takto postavený plot, ktorý je nepriehľadný, primeraným spôsobom oddeľuje pozemky sporových strán a výstavba tohto plota bola realizovaná na základe požiadaviek žalovaného. Je možné pripustiť, že subjektívne môže žalovaný pociťovať existenciu okien na rodinnom dome s výhľadom na jeho pozemok ako obťažovanie. Objektívne však stavba rodinného domu, ktorý patrí žalobcovi, je v tesnej blízkosti pozemku, ktorý patrí žalovanému. Podmienky pre vydanie stavebného povolenia posudzoval stavebný úrad v stavebnom konaní, ktorého účastníkom bol aj žalovaný. Ako vyplýva z rozhodnutia o povolení stavby, žalovaný žiadne námietky proti výstavbe rodinného domu nepodával. Riešenie, ktoré zvolil žalovaný a na existujúci betónový plot primontoval železnú konštrukciu a na túto konštrukciu pripevnil kari-rohož (tieniacu sieť) o rozmeroch 1,5 x 10 m, nepovažuje súd za primeranú okolnostiam. Ohliadkou na mieste samom bolo zistené, že tieniaca sieť naozaj výrazným spôsobom bráni prieniku svetla na nehnuteľnosti, ktoré patria žalobcovi a pôsobí aj neestetickým dojmom, čo obmedzuje vlastníka susediacej nehnuteľnosti a to žalobcu, pri výkone jeho vlastníckeho práva. Podľa názoru okresného súdu existujúci betónový nepriehľadný plot, ktorý oddeľuje pozemky sporových strán a ktorý bol postavený so súhlasom žalovaného, zodpovedá okolnostiam daného prípadu a susediacich vlastníkov pozemkov obmedzuje v primeranom rozsahu. Aj takýto betónový plot bráni prieniku svetla na pozemok žalovaného, ale v miere primeranej. Je potrebné, aby susedia toto obmedzenie akceptovali a tolerovali. Nadstavbu existujúceho betónového plotu súd však považuje za nevhodnú, pretože nad mieru primeranú pomerom a okolnostiam daného prípadu obťažuje žalobcu nadmerným tienením a neestetickým dojmom a preto žalovanému uložil povinnosť odstrániť železnú konštrukciu pripevnenú na plote z betónových tvárnic a na nej namontovanú tieniacu sieť o rozmeroch 1,5 x 10 m, ktorá oddeľuje pozemky sporových strán, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území S. a to pozemok žalobcu parcela č. 3729/469 o výmere 267 m2 a pozemok žalovaného parcela číslo 2729/359 o výmere 437 m2 a to do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Pozemok žalovaného od suseda z južnej a východnej strany oddeľuje len drôtené priehľadné pletivo. Vo vzťahu k týmto susedom zrejme žalobca prejavuje vyššiu mieru tolerancie, než k žalobcovi. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 v spojení s § 262 CSP a žalobcovi, ktorý bol v spore úspešný, priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný. V odvolaní uvádza, že žalobca okrem svojich tvrdení žiadnym spôsobom nepreukázal skutočnosti uvádzané v žalobe. Teda súd prvej inštancie sa stotožnil s nesprávnym tvrdením, odvolávajúc sa na ustanovenie § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka a to napriek skutočnosti, že žalobca bol zaťažený dôkazným bremenom, ktoré počas konania nepreukázal, teda že žalovaný ho obmedzuje na vlastníckych právach tienením a to nad mieru obvyklú. Hoc toto tvrdenie je aj v rozpore s astrofyzikálnym pohybom nebeského telesa (Slnka) po oblohe, k umiestneniu železnej konštrukcie pripevnenú na plot a svetlo - prepúšťajúcej sieťoviny (70% priepustnosť svetla) a stavbu žalobcu, ktorá má byť postihnutá tienením nad mieru obvyklú. Vzhľadom na vyjadrenie sudcu na mieste obhliadky mal žalovaný za to, že ani súd nemá ustálený právny názor, či predmetná kovová nadstavba oplotenia spolu so sieťovinou je v rozpore s §126 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaný považuje odôvodnenie súdu za nesprávne. Primárnym účelom nadstavby plota bola ochrana súkromia žalovaného a jeho rodiny. Z pohľadu žalovaného žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keďže nepreukázal príčinnú súvislosť medzi nadstavbou oplotenia k predmetu sporu a samotným tienením nad mieru obvyklú a súd prvej inštancie sa s týmto tvrdením žalobcu stotožnil a to bez akéhokoľvek dôkazu, ktorý by na základe vedeckých poznatkov preukázateľne potvrdil, alebo vyvrátil tvrdenia žalobcu o predmetnom obmedzení vlastníckeho práva. Z týchto dôvodov žiada odvolací súd, aby rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie. Tiež žiada náhradu trov odvolacieho konania.
3. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca. Má za to, že viacerými dôkazmi produkovanými v konaní dôkazné bremeno uniesol a vykonanou obhliadkou sa jeho tvrdenie a predkladané dôkazy preukázali. Bol to práve žalovaný, ktorý dal v minulosti súhlas predchádzajúcemu vlastníkovi susednej nehnuteľnosti na výstavbu nového plota, dostatočne vysokého, postaveného z plných betónových dielcov, aby bola eliminovaná prípadná strata súkromia alebo iné narušenie drobných susedských vzťahov. Žalobca predmetný plot zaplatil sám a žalovaný mu plot poškodil - navŕtaním a naskrutkovaním predmetnej konštrukcie do jeho plota. I keby žalobca alebo súd pripustil, že konštrukcia postavená žalovaným z lešenárskych rúr, na nich prizváraná hrdzavá „kari“ sieť a na nej prichytená tieniaca zelená fólia nepredstavujú pre žalobcu ohrozenie tienením nad obvyklú mieru, je táto konštrukcia pevne pripevnená na plot, ktorý patrí žalobcovi, preto dôvodne žiada, aby žalovaný nevkusnú konštrukciu odstránil. Žalovaný nijako nepreukázal, že žalobca alebo jeho členovia rodiny obťažujú žalovaného nazeraním na jeho nehnuteľnosť. Podmienky pre vydanie stavebného povolenia posudzoval stavebný úrad v stavebnom konaní, ktorého účastníkom bol aj žalovaný a ako vyplýva zo samotného rozhodnutia o povolení stavby, žalovaný nevzniesol žiadne námietky. Preto žiada odvolací súd, aby potvrdil rozsudok okresného súdu a zároveň mu priznal náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému a to v rozsahu 100%.
4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s ust. § 219 ods. 3 CSP) napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.
5. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
6. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
7. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.
8. Odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP, pričom výstižne a dostatočne odôvodnil, čo ho viedlo k vydaniu rozhodnutia a vyporiadal sa s rozhodujúcimi skutočnosťami. Rozhodnutie prvostupňového súdu zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Odvolateľ v podanom odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorým by sa okresný súd nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav a následne prijaté právne závery. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd.
9. Pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd ďalej uvádza nasledovné:
10. Na základe vykonaného dokazovania okresným súdom mal odvolací súd za preukázané, že v roku 2014 žalovaný na betónový plot pripevnil konštrukciu zhotovenú zo železných rúr spolu s tieniacou sieťou, ktorá začala obrastať popínavými rastlinami. Túto skutočnosť žalovaný oznámil aj stavebnému úradu, ktorý vykonal dňa 12.08.2014 štátny stavebný dohľad nad realizáciou sporného oplotenia. V zápisnici sa konštatuje, že stavba nástavby plota vyhotovená zo železných konštrukcií a pripevnenej kari-siete nebola stavebnému úradu ohlásená a teda nebola povolená. Z ustanovenia § 44 Stavebného zákona vyplýva, že zmeny drobných stavieb je povinnosť stavebnému úradu ohlasovať. Realizáciu kovovej konštrukcie na už existujúcom betónovom plote s pripevnením tieniacej siete je možné považovať za zmenu drobnej stavby, ktorá podlieha oznamovacej povinnosti stavebnému úradu. Žalovaný preukázal, že ohlásenie zmeny stavby stavebnému úradu dodatočne ohlásil. Aké stanovisko k tomuto ohláseniu stavebný úrad zaujal, žalovaný už neuviedol.
11. Dokazovaním bolo preukázané, že pozemok žalobcu parcela č. 3729/469 o výmere 267 m2 oddeľuje od pozemku žalovaného parcela č. 3729/359 o výmere 437 m2 - betónový plot o výške približne 2,5 metra, ktorý bol realizovaný na základe dohody žalovaného a predchádzajúceho vlastníka susediaceho rodinného domu. Ohliadkou na mieste samom bolo preukázané, že takto postavený plot, ktorý je nepriehľadný, primeraným spôsobom oddeľuje pozemky sporových strán a výstavba tohto plota bola realizovaná na základe požiadaviek žalovaného.
12. V zmysle § 126 Občianskeho zákonníka každý vlastník má nárok na súdnu ochranu. Vlastník je chránený aj inak (dovolená svojpomoc a ochrana poskytovaná orgánmi štátnej správy), avšak zavŕšením ochrany vlastníckeho práva je ochrana poskytovaná nezávislými súdmi. Ustanovenie § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka predstavuje zákonné obmedzenie vlastníckeho práva alebo práv, ktoré sa priamo odvíjajú od vlastníctva. Súbor týchto pravidiel správania sa v teórii i praxi označuje ako tzv. susedské práva. Obmedzenie práv vlastníkov je vzájomné a zároveň prospešné viacerým vlastníkom. Aj ostatní vlastníci sa musia podriadiť tomuto ustanoveniu tak, aby pri výkone práv vlastníkov nebol ktorýkoľvek z vlastníkov ohrozený konaním, ktoré je v tomto predpise zakázané. Vlastník veci sa musí zdržať len takého konania alebo nekonania, ktorým by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo ktorým by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Predpoklady uvedené v hypotéze tejto normy treba vykladať v každom jednotlivom prípade objektívne. Subjektívne hľadisko nie je rozhodujúce, a preto v konkrétnych prípadoch sa musia tieto predpoklady (nad mieru primeranú pomerom a vážne ohrozenie výkonu práv) posúdiť z odborných hľadísk, t.j. aj pomocou znalca. Z toho na druhej strane vyplýva, že vlastník veci sa musí zdržať toho, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv.
13. Na základe uvedeného okresný súd postupoval správne, keď hodnotil objektívne kritérium pri určovaní obťažovania namietaného zo strany žalovaného. Pripustil, že je možné, že žalovaný pociťuje existenciu okien na rodinnom dome s výhľadom na jeho pozemok ako obťažovanie, avšak objektívne stavba rodinného domu, ktorý patrí žalobcovi, je v tesnej blízkosti pozemku, ktorý patrí žalovanému. Podmienky pre vydanie stavebného povolenia posudzoval stavebný úrad v stavebnom konaní, ktorého účastníkom bol aj žalovaný. Ako vyplýva z rozhodnutia o povolení stavby, žalovaný žiadne námietky proti výstavbe rodinného domu nepodával.
14. Okresný súd zistil, že žalovaný na existujúci betónový plot primontoval železnú konštrukciu a na túto konštrukciu pripevnil kari-rohož (tieniacu sieť) o rozmeroch 1,5 x 10 m. Obhliadkou na mieste samom bolo preukázané, že tieniaca sieť naozaj výrazným spôsobom bráni prieniku svetla na nehnuteľnosti, ktoré patria žalobcovi, sieť pôsobí neestetickým dojmom, čo predstavuje zásah do vlastníckeho práva žalobcu. Plot je nepriehľadný a nad obvyklú mieru primeranú pomerom a okolnostiam daného prípadu obťažuje žalobcu nadmerným tienením a neestetickým dojmom.
15. Na základe uvedeného odvolací súd sa plne stotožnil s názorom okresného súdu, s rozsahom vykonaného dokazovania a s argumentmi a úvahami, ktorými sa riadil pri právnom posúdení veci a preto napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny.
16. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V predmetnom odvolacom konaní mal plný úspech žalobca, a preto odvolací súd priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
17. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)