Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_6Co-209-2018.pdf
PDF · 110.63 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/209/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a členiek Mgr. Stanislavy Kollárovej a JUDr. Ivety Sopkovej v právnej veci žalobcu: Q. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XX, zast.: JUDr. Andrej Cifra, advokát v Lučenci, J. Kráľa 5/A, proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Piešťany, Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, zast. Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom Trenčín, 1. mája 173/11, IČO: 47 234 679, o zaplatenie 303,78 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 27. júna 2018, č. k. 8C/118/2015-105, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, výroku II., ktorým súd v zvyšnej časti žalobu zamietol a súvisiacom výroku III. o trovách konania, p o t v r d z u j e .
II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 29,35,- eur s 8,75% ročným úrokom z omeškania od 13.09.2012 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V zvyšnej časti žalobu zamietol. 5.Na vec aplikoval ust. § 4 ods. 2 , 5 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 451 ods. 1 a 2 , § 107 ods. 1 a 2 , § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka , podľa § 3 a § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa uzatvorila so žalovaným dňa 15.03.2007 Úverovú zmluvu č. 3703111907 (ďalej len "Zmluva"). V rámci predmetnej Zmluvy malo dôjsť medzi zmluvnými stranami tiež k uzatvoreniu Zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru I. a Zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru II., a to s úverovým rámcom a s pravidelnými mesačnými splátkami vo výške dohodnutej v hlave 8 a 9 Úverových podmienok spoločnosti. Na základe takto uzatvorenej zmluvy vzniklo právo na poskytnutie revolvingového úveru I. prostredníctvom Úverovej karty za podmienok stanovených v hlave 8., 9., 10. a 11. Úverových podmienok žalobcu a právo na poskytnutie revolvingového úveru II. prostredníctvom Kreditnej karty za podmienok stanovených v hlave 13. Úverových podmienok žalovaného. Ďalej uviedol, že žalovaný ako dodávateľ touto praktikou vnútil žalobcovi ako spotrebiteľovi ešte ďalší úkon než iba ten, ktorý bol v čase podpisu Zmluvy predmetom jeho záujmu. Z predtlače Zmluvy vyplýva, že podpisom Zmluvy sa žalobca zároveň podpisuje aj pod tú časť textu, ktorá je vytlačená v dolnej časti Zmluvy drobným písmom a ktorá sa týka úplne iného právneho vzťahu, ktorý má vzniknúť až v budúcnosti. Žalobca síce podpísal Zmluvu, ale nemal v úmysle okrem tejto Zmluvy uzatvoriť aj zmluvu o revolvingovom úvere a preto je potrebné ju považovať za absolútne neplatný právny úkon pre nedostatok vôle žalobcu. Navyše zmluvu o revolvingovom úvere je potrebné podriadiť režimu zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy. Žalobca uviedol, že zmluva o revolvingovom úvere neobsahuje predpísané náležitosti v zmysle ust. § 4 ods. 2 a 3 zákona o spotrebiteľských úveroch, preto k uzatvoreniu platnej zmluvy o revolvingovom úvere medzi žalobcom a žalovaným nedošlo a považuje ju za neplatnú. Poukázal na ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka s tým, že pre platnosť takej zmluvy sa vyžaduje naplnenie základných náležitostí právneho úkonu, týkajúce sa vôle a prejavu vôle, inak je absolútne neplatná, teda pred uzavretím zmluvy musí byť spotrebiteľ písomne informovaný o zmluvných podmienkach a na požiadanie musí veriteľ poskytnúť spotrebiteľovi ďalšie doplňujúce informácie. Na základe predkladaného splátkového kalendára boli žalobcovi poskytnuté peňažné prostriedky v sume 3.410,92 Eur, ktorý doposiaľ zaplatil žalovanému sumu 4.269,92 Eur. Na základe uvedeného sa žalovaný bezdôvodne obohatil sumou 859,- Eur, pričom o tejto skutočnosti sa žalobca dozvedel v priebehu mesiaca február 2015 od svojho právneho zástupcu počas súdneho konania vedeného na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom pod sp. zn. 12C/388/2014. Požadované bezdôvodné obohatenie predstavuje zaplatená suma zo strany žalobcu, ktorá presahuje poskytnuté finančné prostriedky zaplatené žalobcom na účet žalovaného v období od 22.05.2012 do dňa podania žaloby. Preto si žalobca uplatňuje nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 303,78 Eur.
2. Z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie vyplýva, že žalobca ako dlžník a žalovaný ako veriteľ uzavreli dňa 15.03.2007 Zmluvu, ktorej predmetom bolo poskytnutie účelového úveru na nákup tovaru. Na základe Zmluvy poskytol žalovaný žalobcovi úver vo výške 358,20 Eur (10.791,- Sk). Žalobca sa zaviazal zaplatiť úver spolu v 10. mesačných splátkach vo výške 39,77 Eur (1.198,- Sk) s dátumom prvej splátky dňa 15.04.2007. RPMN uvedená v Zmluve v bode 55 je vo výške 25,1%. V rámci predmetnej Zmluvy došlo medzi žalobcom a žalovaným k uzatvoreniu Zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru I., a to s úverovým rámcom a s pravidelnými mesačnými splátkami vo výške dohodnutej v hlave 8. a 9. Úverových podmienok žalovaného. Na základe takto uvedenej zmluvy vzniklo žalobcovi právo na poskytnutie revolvingového úveru I. prostredníctvom Úverovej karty za podmienok stanovených v hlave 8., 9., 10. a 11. Úverových podmienok žalobcu. Žalovaný a žalobca podpisom tejto úverovej zmluvy súčasne uzatvorili Zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru II., a to s úverovým rámcom a s pravidelnými mesačnými splátkami vo výške dohodnutej v hlave 13. Úverových podmienok žalovaného. Na základe takto uzatvorenej zmluvy vzniklo žalobcovi právo na poskytnutie revolvingového úveru II. prostredníctvom Kreditnej karty za podmienok stanovených v hlave 13. Úverových podmienok žalovaného. Zo splátkového kalendára je preukázané, že žalobca čerpal úver vo výške 3.410,92 Eur a žalovanému zaplatil 4.269,92 Eur. Posledná úhrada bola uskutočnená dňa 12.09.2012 vo výške 274,43 Eur. Predchádzajúca úhrada bola dňa 22.05.2012 vo výške 29,35 Eur. Predmetom konania je nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia s odôvodnením, že žalovaný sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil prijatím majetkového prospechu bez právneho dôvodu, keďže úverová zmluva, na základe ktorej bola poskytnutá úverová karta, z ktorej čerpal finančné prostriedky a na základe ktorej aj uhrádzal finančné prostriedky žalovanému neobsahovala náležitosti podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch platného a účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy a z tohto dôvodu je potrebné zmluvu o revolvingovom úvere I. a zmluvu o revolvingovom úvere II. posúdiť ako absolútne neplatné právne úkony, ktoré sa zrušujú ex tunc, teda od samého začiatku. Výšku majetkového prospechu vyčíslil ako rozdiel medzi sumou na základe karty čerpanou a sumou vrátenou, ktorá bola takto ustálená v súdnom konaní 12C/388/2014. Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 16.04.2015 č.k. 12C/388/2014-93, ktorý sa podrobne zaoberal náležitosťami predmetnej úverovej zmluvy, pričom deklaroval, že v danom prípade úverová zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 4 ods. 3 v spojení s § 4 ods. 2 písm. g), i) zákona č. 258/2001 Z. z., a preto je potrebné na tento úver nazerať ako na bezúročný a bez poplatkov. Rozsudok bol žalovanému (procesné postavenie v tomto konaní) doručený 13.08.2018. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 29.08.2015.
3. Znalosť právnych predpisov a znalosť nutnosti ochrany spotrebiteľa nemôže byť pričítaná na ťarchu spotrebiteľa, resp. žalovaná strana nemôže dôvodiť, že v danom prípade konala vo vzťahu k bezdôvodnému obohateniu, ktoré vzniklo žalobkyni nie úmyselne, ale nedbanlivostne, pretože Zmluvu uzatvárala ako podnikateľský subjekt s tým, že bola to ona, ktorá stanovovala a nastoľovala podmienky predmetného úverového vzťahu so spotrebiteľom. Od začiatku tohto úverového vzťahu navyše vyplýva, že pokiaľ tento zmluvný vzťah trval od roku 2007 až do zosplatnenia 28.01.2013, teda 6 rokov - počas tejto doby žalovaný nevykonal žiaden úkon, ktorým by Zmluvu bol uviedol do súladu už s postupom času vytvárajúcou sa spotrebiteľskou legislatívou, ktorá postupnými novelizáciami zákona č. 258/2001 Z.z. jednoznačne stanovovala zvýšenie ochrany spotrebiteľa vo vzťahu k úverovým zmluvným podmienkam. Súd však poukazuje na tú skutočnosť, že už v čase uzavretia úverovej zmluvy nebolo možné požadovať od spotrebiteľa úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Zmluva neobsahuje žiadne ustanovenie o výške dohodnutého úroku. Takáto dohoda nie je uvedená ani v úverových zmluvných podmienkach žalovaného. Pritom je zrejmé, že úrok je odplata za poskytnutie finančných prostriedkov, je to vlastne tá rozhodujúca okolnosť, na základe ktorého je možné posúdiť, nakoľko predmetný úverový vzťah spotrebiteľa zaťažuje a o koľko vlastne má uvažovať o preplatení samotnej istiny. Zo Zmluvy, ktorú uzavreli žalobca so žalovaným, v ktorej mu poskytol úver vo výške 358,20 Eur (10.791,- Sk) a výškou mesačnej splátky 39,77 Eur (1.198,- Sk), nie je možné zistiť, akú vlastne odplatu si dohodol žalovaný so žalobcom. Vo vzťahu k premlčacej lehote a k uplynutiu subjektívnej lehoty v danom prípade súd poukazuje na to, že nemal prečo neveriť žalobcovi v tom, že sa o tom, že sa na jeho úkor môže žalovaný bezdôvodne obohacovať dozvedel až dňa 16.04.2015, teda od dátumu vyhlásenia rozhodnutia, že Zmluva je neplatným právnym úkonom, a teda došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného. Žalovaný nebol zastúpený v konaní 12C/388/2014 právnym zástupcom, uvedenú skutočnosť sa zrejme nemala možnosť dozvedieť z iného zdroja. Žaloba žalobcu tak podľa názoru súdu bola podaná v 2 ročnej subjektívnej premlčacej lehote. Ohľadom 10- ročnej premlčacej lehoty a úmyslu žalovaného sa na úkor žalobcu obohatiť, súd poukazuje na tú skutočnosť, že v občiansko-právnych vzťahoch sa za úmysel považuje nielen úmysel priamy - dolus directus, kedy druhá strana chcela porušiť a ohroziť záujmy chránené druhej osoby, ale aj úmysel nepriamy - dolus indirectus, kedy za takto úmyselného konanie sa považuje aj konanie druhej strany, ktorá vedela, že svojím konaním môže porušenie alebo ohrozenie práva spôsobiť a pre prípad, že ho spôsobí, bola s tým uzrozumená. Žalovaný nepochybne vedel, že existuje spotrebiteľská legislatíva v Občianskom zákonníku a to v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Počas celého zmluvného vzťahu neodstránil zjavné porušenia spotrebiteľskej legislatívy v tomto zmluvnom vzťahu, čo len dokladá jeho nepriamy úmysel. Neurobil ani tak ani v čase, kedy zmluvné vzťahy už museli mať pod doložkou bezúročnosti a bez poplatkovosti náležitosti, ktoré Zmluva uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom v danom prípade nemala. Ohľadom premlčania súd ďalej poukazuje na to, že premlčanie je jeden z tradičných a významných inštitútov súkromného práva. Hlavným zmyslom existencie premlčania je stimulovať veriteľa k rýchlemu a včasnému uplatneniu jeho práva a zároveň snaha predchádzať v konkrétnych prípadoch dôkaznej núdzi na strane veriteľa v súdnom konaní a prispieť aj k právnej istote účastníkov občianskoprávnych vzťahov. Ak by totiž veriteľ po tom, čo mu vznikla možnosť uplatniť svoje práva príliš dlho s uplatnením svojho práva otáľal, sťažila by sa tým možnosť dopátrať sa skutkového stavu a sťažilo by to aj dôkazné konanie a zároveň by vznikol na dlhú dobu trvajúci nevyriešený právny vzťah a tento by neprispieval k právnej istote. Z tohto dôvodu je teda zrejmé, že žalobca hneď po tom, čo sa dozvedel o dôvodoch, pre ktoré by sa mohol domáhať vydania bezdôvodného obohatenia od žalovaného aj svoj nárok uplatnil v subjektívnej dvojročnej a objektívnej desaťročnej premlčacej lehote. Z tohto dôvodu súd neprihliadol k námietke premlčania.
4. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní skonštatoval, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 15.03.2007 Zmluvu, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 10.791,- Sk (358,20 Eur), pričom z právneho hľadiska ide o spotrebiteľský úver, ktorý musí spĺňať náležitosti podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch. Na tento úver je potrebné nazerať ako na bezúročný a bez poplatkov (rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 16.04.2015 č.k. 12C/388/2014-93, ktorý sa podrobne zaoberal náležitosťami tejto úverovej zmluvy) a žalobca je povinný zaplatiť žalovanému z predmetnej zmluvy o úvere len poskytnutú istinu. Zo splátkového kalendára je preukázané, že žalobca čerpal úver vo výške 3.410,92 Eur a žalovanému zaplatil 4.269,92 Eur. Bezdôvodné obohatenie predstavuje suma, ktorú žalobca žalovanému uhradil nad rámec istiny, teda titulom platenia úroku a poplatkov. Žalovaný v konaní preukázal, že žalobkyni vrátil sumu 274,43 Eur a to dňa 18.08.2015. I keď v tom čase rozsudok vo veci 12C388/2014 nebol právoplatný, bol už vyhlásený, pričom bol právnemu zástupcovi doručený. Skutočnosť, že ide o sumu, ktorá je predmetom tohto konania možno vyvodiť z toho, že táto suma presne zodpovedá výške poslednej splátky, ktorú žalobca zaplatil žalovanému dňa 12.09.2012 vo výške 274,43 Eur (predmetom žaloby je podľa žalobcu zaplatenie sumy 303,78 Eur, a to reálne poskytnuté finančné prostriedky ním zaplatené na účet žalovaného v období odo dňa 22.05.2012, uvedené ako 29,35 Eur + 274,43 Eur. Z rozpisu splátok bolo zistené, že žalobca zaplatil na účet žalovaného dňa 22.06.2012 sumu 29,35 Eur a dňa 12.09.2012 sumu 274,43 Eur. Bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného tak predstavuje sumu 29,36 Eur. Súd preto zaviazal žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenie v uvedenej výške. Nakoľko žalovaný sa nezaplatením dlžnej sumy dostal do omeškania, súd priznal žalobcovi zákonný úrok z omeškania z dlžnej sumy v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení, a to odo dňa 13.09.2012 (v uvedený deň už bol žalovaný v omeškaní so zaplatením priznanej sumy). V tom čase bola výška základnej úrokovej sadzby ECB 0,75%, zvýšená o 8 percentuálnych bodov tak predstavuje výšku 8,75%. O trovách konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 a 2, v spojitosti s § 262 ods. 1 CSP tak, že pomerne úspešnejšiemu žalovanému priznal pomernú náhradu trov konania vo výške 80,76 % (žalovaná suma 303,78 Eur, priznaná suma 29,35 Eur, úspech žalobcu je tak vo výške 9,62 % a úspech žalovaného je vo výške 90,38 %, úspech žalobcu je tak po odpočítaní úspechu žalovaného vo výške 80,76 %).
5. Proti tomuto rozsudku, výroku II., podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Namietal, že podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala je patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci . Rozhodnutie nie je dostatočne odôvodnené, je nepreskúmateľné a arbitrárne. Žalobca čerpal sumu 3.410,92,- eur a žalovanému zaplatila sumu vo výške 4.269,92,- eur, teda bezdôvodné obohatenie predstavuje sumu 859,- eur. Žalovaný zaplatil žalobcovi 274,43,- eur, teda má povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie vo výške 584,57,- eur . Vzhľadom k úmyselnému konaniu žalovaného pri uzatváraní zmluvy , žalovaný vedel, že v momente, keď došlo zo strany žalobkyne k splateniu istiny, prijatím ďalších úhrad sa bezdôvodne obohatil. Súd prvej inštancie nesprávne skonštatoval, že po úhrade sumy 274,43,- eur bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného predstavuje sumu 29,36,- eur. Bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného po úhrade sumy 274,43,- eur predstavuje 584,57,- eur a keďže predmetom žaloby bola suma 303,78,- eur, úhradou 274,43,- eur nebol žalobný nárok dotknutý. Pri prijímaní úhrad veriteľom od dlžníka, ktoré nie sú dostatočne určito špecifikované, je potrebné postupovať v zmysle zásady priority a úhradu vo výške 274,43,- eur započítať na dlh najskôr splatný, t.j. na najskoršie úhrady, ktoré boli prijímané žalovaným bez právneho titulu. Navrhol, aby odvolací súd v napadnutej časti, výrok II. zrušil a vec vrátil súd prvej inštancie na ďalšie konanie.
6. Žalovaný sa písomne k podanému odvolaniu žalobkyne nevyjadril.
7. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec v napadnutom rozsahu, výroku II. ako i súvisiacom výroku III. , podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, ani to nevyžadoval dôležitý verejný záujem v spojení § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej výrokovej časti II. , v ktorej súd vo zvyšnej časti žalobu zamietol, aj súvisiacom výroku III. o trovách konania, podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť z nasledovných dôvodov:
8. Žalobca v odvolaní namietal odvolacie dôvody, keď súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane , aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, v nesprávnom právnom posúdení veci , nedostatočnom zistení skutkového stavu ( § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP).
9. Odvolací súd z hľadiska žalobcom uplatnenej námietky predovšetkým skúmal, či postupom súdu prvej inštancie nedošlo k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý by znemožnil stranám uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (odvolací dôvod uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP).
10. Dôvodom zakladajúcim zrušenie rozhodnutia podľa vyššie uvedeného zákonného ustanovenia (§ 389 ods. 1 písm. b/ CSP), je taký vadný postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa stranám odníme možnosť pred ním konať a uplatniť procesné práva priznané im za účelom zabezpečenia účinnej ochrany ich práv. O takúto vadu ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom a postupom odňal stranám procesné práva, ktoré im právny poriadok priznáva, k porušeniu ktorého práva dochádza tiež v prípade nedostatočného odôvodnenia vydaného rozhodnutia. Žalovaný namieta nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia ( vychádzajúc z obsahu odvolania tiež z pohľadu odvolacieho dôvodu uvedeného v ust. § 365 ods. 1 písm. d/ CSP - existencia tzv. inej vady).
11. Odôvodňovanie súdnych rozhodnutí je súčasťou práva na spravodlivý súdny proces v zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a článku 46 ods. 1 Ústavy SR. Nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia súdu porušuje právo účastníka na spravodlivý súdny proces, pretože mu upiera možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci opravných prostriedkov.
12. Preskúmaním obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolací súd nevzhliadol dôvodnosť odvolania z pohľadu ani jednej vyššie uplatnenej odvolacej námietky ( § 365 ods. 1 písm. b/, či d/ CSP). Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami tej - ktorej strany sporu, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia požiadavkami v zmysle § 220 ods. 2 CSP. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam (rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. IV. ÚS 115/03 či sp. zn. III. ÚS 60/04). Túto požiadavku zvýrazňuje vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva (napr. Georgidias v. Grécko z 29. mája 1997, Recueil III/1997). Európsky súd pre ľudské práva pripomína, že právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci (napr. rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani/Španielsko, oba z 9. decembra 1994, Annuaire, séria A č. 303 A a č. 303 B). V posudzovanej veci súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia dal odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. uplatnením nároku a obranou proti takému uplatneniu. Odôvodnenie rozhodnutia obsahuje dostatok skutkových a právnych záverov, pričom skutočnosť, že žalovaný sa s názorom súdu prvej inštancie nestotožňuje, nemôže samo o sebe viesť k záveru o neodôvodnenosti rozhodnutia súdu prvej inštancie.
13. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkov logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.
14. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
15. Podľa § 451 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí , musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
16. Súd prvej inštancie posúdil nárok žalobcu v zmysle ust. § 451 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, keď žalobca uhradil žalovanému sumu nad rámec istiny, vyplývajúcu zo zmluvy o úvere zo dňa 15.03.2007. V konaní vedenom na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom zo dňa 16.04.2015, č.k. 12C/388/2014-93 súd vyhodnotil predmetný úver ako bezúročný a bez poplatkov, preto je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi sumu, ktorá zodpovedá reálne poskytnutej sume, bez úrokov a poplatkov. Predmetom žaloby je podľa žalobcu zaplatenie sumy 303,78 Eur, a to reálne poskytnuté finančné prostriedky ním zaplatené na účet žalovaného v období odo dňa 22.05.2012, uvedené ako 29,35 Eur + 274,43 Eur. Z rozpisu splátok bolo zistené, že žalobca zaplatil na účet žalovaného dňa 22.06.2012 sumu 29,35 Eur a dňa 12.09.2012 sumu 274,43 Eur. Bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného tak predstavuje sumu 29,36 Eur.
17. Jediným odvolacím dôvodom žalobcu bola skutočnosť, že súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že po úhrade sumy 274, 43,- eur predstavuje bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného sumu 29,36,- eur, pričom žalovaná suma je vo výške 584,57,- eur. Namietal, že predmetom žaloby bola suma 303,78,- eur, pričom úhradou sumy 274,43,- eur nebol žalobný nárok dotknutý. Posúdiac obsah odvolania, v tomto absentujú konkrétne výhrady odvolateľa, či konkrétne pochybenia súdu, umožňujúce odvolací prieskum napadnutého rozhodnutia. Žalobca v konkrétnostiach neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé predmetom prieskumu súdom prvej inštancie.
18. Odvolací súd po preštudovaní obsahu spisu a odvolacej námietke žalobcu považuje závery súdu prvej inštancie za správne a stotožňuje sa aj s odôvodnením napadnutého rozsudku v celom rozsahu podľa § 387 ods. 2 CSP.
19. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie dlžnej sumy, v zmysle návrhu zo dňa 17.08.2015, za obdobie od 22.05.2012 do dnešného dňa v sume 303,78 eur/ 29,35+274,43,- eur/, podľa predloženého splátkového kalendára . Poslednú splátku uhradil žalobca dňa 12.09.2012 vo výške 274,43 eur, ktorá však bola vrátená žalovaným a to dňa 18.08.2015. V písomne podanom vyjadrení zo dňa 21.05.2018 žalobca uviedol, že peňažná pohľadávka žalobcu vznikla titulom bezdôvodného obohatenia v celkovej sume 859,- eur a to v zmysle žaloby , bod I. a II. Keďže žalovaný uhradil dňa 18.08.2015 žalobcovi sumu 274,43, eur , ktorú však bližšie neidentifikoval, žalobca započítal pohľadávku na sumu 859,- eur. Zostávajúci dlh žalovaného je vo výške 584,57 eur. Nárok vo výške 303,78 eur s prísl. zostal tak nedotknutý. Uvedenú argumentáciu namietal žalobca i v podanom odvolaní.
20. Vychádzajúc z čl. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti. V zmysle § 149 až § 154 CSP strany sporu majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu, tieto skutkové tvrdenia ako aj návrhy na vykonanie dôkazov o nich sú prostriedkami procesného útoku, resp. obrany. Z okruhu tvrdených skutočností žalobca vyvodzuje svoj nárok, pričom samotným tvrdením určuje aj predmet dokazovania, ktorého pravdivosť zisťuje súd z označených dôkazov. Súd skúma pravdivosť tvrdených skutočností k uplatnenému nároku, hodnovernosť označených dôkazov k tvrdeným skutočnostiam a na záver vyhodnotí, či sa označenými dôkazmi tvrdené skutočnosti aj preukázali.
21. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že žalobca si uplatnil nárok v žalobe zo dňa 17.08.2015 a to vo výške 303,78, eur / keď žalovaná suma pozostáva zo sumy 29,35,- eur + 274,43,- eur a to za obdobie od 22.05.2012 do podania žaloby, pričom žalovaný zaplatil žalobcovi dňa 18.08.2015 sumu vo výške 274,43,- eur. Súd prvej inštancie správne uzavrel, že z rozpisu splátok bolo zistené, že žalobca zaplatil žalovanému dňa 22.05.2012 sumu 29,35,- eur a dňa 12.09.2012 sumu 274,43,- eur/ ide o sumu, ktorá presne zodpovedá výške poslednej splátky/, preto odvolacia námietka žalobkyne, že uplatnená suma zostala nedotknutá, nie je dôvodná.
22. Odvolacia námietka žalobcu, že pri prijímaní úhrad veriteľom od dlžníka, ktoré nie sú dostatočne určito špecifikované, je potrebné postupovať v zmysle zásady priority a úhradu vo výške 274,43,- eur započítať na dlh najskôr splatný, t.j. na najskoršie úhrady, ktoré boli prijímané žalovaným bez právneho titulu, je bez právneho významu, keď tieto skutkové okolnosti žalobca v konaní nepreukázal, pričom žalobca si v podanom návrhu uplatnil svoj nárok za obdobie od 22.05.2012 .
23. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, výroku II. a súvisiacom výroku III., podľa §387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny, potvrdil.
24. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že úspešnému žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník podľa § 262 ods. 2 CSP.
25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).