Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/54/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Behranovej a sudkýň JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci žalobcu: K. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ľ. N. XXXX/X, XXX XX T., zastúpený Advokátskou kanceláriou FARDOUS PARTNERS s.r.o. so sídlom Hlavná 6, 927 01 Šaľa, proti žalovanej: J. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XX, XXX XX Z., zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Wolf, s.r.o. so sídlom Hlavná 949/53, 924 01 Galanta, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaniach žalobcu a žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 5C/5/2012-400, zo dňa 24. novembra 2017 takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že zaniknuté bezpodielové spoluvlastníctvo manželov - strán sporu sa vyporiadava nasledovne:

Žalovanej sa prikazujú

- do výlučného vlastníctva nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Galanta pre katastrálne územie a obec K., okres Z. ako parcely registra „C“, parcelné číslo 5279/15 o výmere 538 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parcelné číslo 5279/44 o výmere 188 m2 - zastavané plochy a nádvoria, stavba so súpisným číslom XXX postavená na parcele č. 5279/44 - rodinný dom vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu k celku 1/1 v hodnote 122. 355 eur (jednostodvadsaťdvatisíc tristopäťdesiatpäť eur),

- zostatok úveru poskytnutého Tatra bankou, a.s. na základe úverovej zmluvy č. 2011113520 zo dňa 18.10.2011v hodnote 9.935,12 eura,

- zostatok úveru poskytnutého Tatra bankou, a.s. na základe úverovej zmluvy č. 2010072320 zo dňa 25.11.2010 v hodnote 77.255,72 eura,

- zostatok úveru poskytnutého Všeobecnou úverovou bankou, a.s. na základe úverovej zmluvy č. 11640/2011/01 zo dňa 22.11.2011v hodnote 1.680 eur.

II. Žalobca je povinný zaplatiť žalobkyni titulom finančného vyrovnania sumu 18.002,59 eura do troch mesiacov odo dňa právoplatnosti rozsudku.

III. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov tohto konania.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie rozhodol o vyporiadaní bezpodielového spoluC. manželov - strán sporu, ktoré zaniklo dňa 11.04.2012 nadobudnutím právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Galanta, č. k. 12P/42/2012-13 zo dňa 15.03.2012 (v ďalšom texte „BSM“) tak, že vo výroku I. určil, že do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu ku dňu jeho zániku patria : A) Aktíva :

- nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Galanta pre katastrálne územie a obec K., okres Galanta, a to: parcely registra „C“, parcelné číslo: 5279/15 o výmere 538 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parcelné číslo 5279/44 o výmere 188 m2 - zastavané plochy a nádvoria, stavba so súpisným číslom XXX postavená na parcele č. 5279/44 - rodinný dom vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu k celku 1/1 v hodnote 122 355 eur, B) Pasíva:

- zostatok úveru poskytnutého Tatra bankou, a.s. na základe úverovej zmluvy č. 2011113520 zo dňa 18.10.2011 v hodnote 9.935,12 eura,

- zostatok úveru poskytnutého Tatra bankou, a.s. na základe úverovej zmluvy č. 2010072320 zo dňa 25.11.2010 v hodnote 77.255,72 eura,

- zostatok úveru poskytnutého Všeobecnou úverovou bankou, a.s. na základe úverovej zmluvy č. 11640/2011/01 zo dňa 22.11.2011v hodnote 1.680 eur; Vo výroku II. do výlučného vlastníctva žalovanej súd prvej inštancie prikázal:

- nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Galanta pre katastrálne územie a obec K., okres Galanta, a to: parcely registra „C“, parcelné číslo: 5279/15 o výmere 538 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parcelné číslo 5279/44 o výmere 188 m2 - zastavané plochy a nádvoria, stavba so súpisným číslom XXX postavená na parcele č. 5279/44 - rodinný dom vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu k celku 1/1 v hodnote 122 355 eur,

- zostatok úveru poskytnutého Tatra bankou, a.s. na základe úverovej zmluvy č. 2011113520 zo dňa 18.10.2011 v hodnote 9.935,12 eura,

- zostatok úveru poskytnutého Tatra bankou, a.s. na základe úverovej zmluvy č. 2010072320 zo dňa 25.11.2010 v hodnote 77.255,72 eura,

- zostatok úveru poskytnutého Všeobecnou úverovou bankou, a.s. na základe úverovej zmluvy č. 11640/2011/01 zo dňa 22.11.2011v hodnote 1.680 eur; Výrokom III. na úplné vyporiadanie BSM v prospech žalovanej započítal investície vložené z výlučného majetku žalovanej do BSM v sume 34. 744,67 eura; Výrokom IV. uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanej na celkové finančné vyrovnanie z BSM sumu 9.001,30 eura do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku; Výrokom V. uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok z predmetu konania v sume 502,25 eura, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku; Výrokom VI. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť súdny poplatok z predmetu konania v sume 502,25 eura, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku; Výrokom VIII. rozhodol o nároku na náhradu trov konania tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania; Výrokom IX. rozhodol o nároku na náhradu trov konania štátu tak, že štát má právo na náhradu trov konania od žalobcu v rozsahu 100 %.

2. Súd prvej inštancie rozsudok vecne odôvodnil tým, že žalobca sa domáhal rozhodnutia, ktorým súd vyporiada bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu, zaniknuté dňa 11.04.2012, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok, ktorým bolo rozvedené manželstvo strán sporu. Žalobca v odôvodnení žaloby uviedol, že do BSM strán sporu ku dňu jeho zániku patrili: motorové vozidlo Škoda Octavia, EČV: BL 650 BL v zostatkovej hodnote 8.200 eur, nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX vedeného Okresným úradom Galanta pre katastrálne územie K., obchodný podiel žalovanej v spoločnosti MKD Slovakia, s.r.o., záväzkami strán sporu boli - účelový splátkový úver poskytnutý Tatra bankou, a.s. v sume 9.935,12 eura a 77.255,72 eura. Zároveň v zmysle § 149 Občianskeho zákonníka žiadal, aby pri vyporiadaní BSM bol zohľadnený jeho prínos v sume 4.000 eur, pretože ide o sumu, ktorú z vlastných prostriedkov vynaložil na kúpu kuchynskej linky. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že aktíva BSM žalobcu a žalovanej predstavuje hodnota nehnuteľného majetku zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie a obec K., okres Galanta. Z hodnoty týchto nehnuteľností určenej znaleckým posudkom č. 53/2014 v sume 123 000 eur, na ktorej hodnote sa strany sporu bez výhrad zhodli, súd odpočítal sumu 440 eur, zodpovedajúcu hodnote kuchynskej linky, keď z listinných dôkazov mal za preukázané, že kuchynská linka do BSM nepatrí, pretože ešte pred uzatvorením manželstva žalovaná zaplatila za jej výrobu a montáž a po zániku manželstva investovala do jej úpravy. Žalovaná žiadala odpočítať titulom položky kuchynskej linky sumu 4.533,41 eura t.j. sumu za akú bola kuchynská linka zhotovená, zabudovaná a upravená, čo však nie je možné, pretože kuchynská linka nie je predmetom vyporiadania BSM. Rovnako tak bolo potrebné odpočítať hodnotu sanity započítanej v znaleckom posudku do hodnoty nehnuteľností v sume 205 eur, ktorá rovnako tak nie je predmetom BSM, keď bolo preukázané, že táto je vo vlastníctve spoločnosti MKD Slovakia, s.r.o.. Hodnota nehnuteľností patriacich do BSM po odpočítaní vecí, ktoré nie sú predmetom BSM je 122. 355 eur. V konaní nebolo sporné, že ku dňu zániku BSM mali strany sporu záväzky - zostatok účelového splátkového úveru č. 2011113520 zabezpečeného nehnuteľnosťou v sume 9.935,12 eura a zostatok účelového splátkového úveru č. 2010072320 zabezpečeného nehnuteľnosťou v sume 77. 255,72 eura. Zároveň žalovaná preukázala ku dňu zániku BMS existenciu záväzku - zostatok úveru poskytnutého Všeobecnou úverovou bankou v sume 1.680 eur. Hodnota pasív BSM teda predstavuje sumu 88. 870,84 eura. Čistá hodnota BSM predstavuje sumu 33. 484,16 eura (122. 355 eura - 88. 870,84 eura), podiel žalobcu a žalovanej je 16. 742,08 eura (33. 484,16 eura : 2). Žalovaná v konaní preukázala, že do spoločného majetku investovala z vlastných prostriedkov sumu 34. 744,67 eura, ktorú sumu nadobudla od svojho otca darom počas trvania manželstva. Skutočnosť, že otec žalovanej tieto peniaze daroval výlučne žalovanej bola dostatočne preukázaná v konaní svedeckými výpoveďami otca žalovanej - X. C., J. J. a V. J., ktoré výpovede boli podporené aj listinnými dôkazmi. Žalobca v konaní nepoprel, že by otec žalovanej daroval peniaze v sume 30. 000 eur za účelom kúpy pozemku, ktorý je predmetom vyporiadania BSM, avšak poprel, že by tieto peniaze boli určené len pre žalovanú, a teda tvrdil, že úmyslom darcu bolo obdarovať oboch manželov - žalobcu aj žalovanú. Jeho tvrdenia podporené svedeckou výpoveďou jeho sestry však nemohli obstáť proti tvrdeniu samotného darcu, ktorý vo svedeckej výpovedi jednoznačné uviedol, že peniaze vždy daroval len žalovanej, pričom tieto jeho tvrdenia boli zhodne podporené aj výpoveďami J. J. a V. J. v spojení s predloženými čestnými prehláseniami. V ďalšom tiež žalobca poprel existenciu daru v sume 5.000 eur od otca žalovanej, z ktorej sumy žalovaná investovala do spoločného majetku sumu 4.995,10 eura. Na svoju obranu však v tomto smere do skončenia konania nepredložil žiaden relevantný dôkaz, zatiaľ čo žalovaná jednoznačné preukázala, ako existenciu daru, tak aj jeho výšku a spôsob jeho použitia. Súd zhodne s návrhom strán prikázal žalovanej rodinný dom spoločne s pozemkami aj pasíva. Vo finančnom vyjadrení žalovanej tak zostane z BSM suma 33. 484,16 eura. Má mať však podiel v hodnote vyšší o 16. 742,08 eura než žalobca, a preto by na úplne finančné vyrovnania mala žalovaná zaplatiť žalobcovi sumu 8.371,04 eura (16.742,08 eura : 2). Súd prvej inštancie však zohľadnil investície do spoločného majetku u žalovanej sumou 34. 744,67 eura. Žalobca investície nevložil žiadne, žalovaná tak má prínosy o 34. 744,67 eura vyššie, a preto naopak jej žalobca z investícii musí zaplatiť polovicu čo predstavuje sumu 17.372,34 eura (34. 744,67 eura : 2). Podľa výpočtu súdu prvej inštancie tak úplné finančné vyrovnanie nastane vtedy, ak žalobca žalovanej doplatí sumu 9.001,30 eura (17.372,34 - 8.371,04 eura). Súd prvej inštancie do masy BSM nezahrnul motorové vozidlo Škoda Octavia, EČV: BL 650 BL, pretože bolo v konaní preukázané, že toto vozidlo ku dňu zániku BSM bolo vo vlastníctve spoločnosti MKD Slovakia, s.r.o. a žalovaná sa jeho vlastníčkou stala až v auguste 2012. V konaní bolo síce preukázané, že toto vozidlo dňa 28.04.2011 nadobudla do majetku firmy žalovaná ako živnostníčka od spoločnosti PROXIMA Bratislava, s.r.o. za kúpnu cenu 9.000 eur, následne počas trvania manželstva toto predala dňa 10.10.2011 spoločnosti MKD Slovakia, s.r.o. za 1.200 eur. K námietke žalobcu, že táto hodnota vozidla do BSM patrila, súd zdôraznil, že je zrejmé, že kúpna cena, ktorú žalovaná nadobudla za trvania manželstva predajom vozidla patrila do BSM, avšak za trvania manželstva s poukazom na spoločné hospodárenie strán sporu a právny režim bezpodielového spoluvlastníctva bola táto suma spotrebovaná, nakoľko žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že sumu 1.200 eur, ktorá bola získaná predajom veci patriacej do BSM za jeho trvania, využila výlučne žalovaná pre svoje potreby. Čo sa týka obchodného podielu, ktorý žiadal žalobca zahrnúť do masy BSM, bolo jednoznačne preukázané, že aj keď obchodný podiel v spoločnosti MKD Slovakia, s.r.o. nadobudla žalovaná počas trvania manželstva, jednalo sa o bezodplatný prevod, čo preukazuje Zmluva o prevode obchodného podielu zo dňa 01.08.2011 ako aj svedecká výpoveď prevodcu RNDr. V. J., tento obchodný podiel preto nepatrí do BSM strán sporu. Do BSM však patria výnosy z obchodného podielu, predovšetkým podiel na zisku, za predpokladu, že boli vyplatené. Zo znaleckého posudku č. 05/2017 vypracovaného znaleckou organizáciou AUDIT CONSULT s.r.o. mal súd preukázané, že spoločnosť MKD Slovakia, s.r.o. bola ku dňu zániku manželstva predĺžená, keď jej dlhy prevyšovali majetok spoločnosti a teda čisté obchodné imanie bolo záporné. Na návrh žalovanej, aby súd navýšil záväzok žalobcu titulom vyrovnania hodnoty podielov z BSM o sumu 2.300 eur, ktorá suma má predstavovať bezdôvodné obohatenie na strane žalobcu, pretože po zániku manželstva žalobca bez právneho dôvodu užíval osobný automobil Škoda Fabia, EČV: BA 650 RB, ktorý je vo výlučnom vlastníctve žalovanej, súd neprihliadol. Predmetom konania je vyporiadanie BSM a nie konanie o zaplatenie sumy titulom bezdôvodného obohatenia, ku ktorému naviac prišlo po zániku manželstva a túto otázku nebol súd v tomto konaní oprávnený riešiť. Súdny poplatok z predmetu konania v sume 1.004,50 eur predstavujúci 3% z hodnoty vyporiadaného BSM (v hodnote 33. 484,16 eur ) v polovici, tj. v sume 502,25 eura zaplatí žalobca a v polovici, tj. v sume 502,25 eura zaplatí žalovaná. Právne svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ustanoveniami § 143, § 148 ods. 1, § 149 ods. 1, 3, § 150 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej „Občiansky zákonník“). O nároku na náhradu trov konania strán súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (v ďalšom texte „C. s. p.“), pretože každá zo strán mala v konaní úspech len čiastočný. Súd podľa § 258 C. s. p. na náhradu trov štátu spočívajúcich vo vyplatenom znalečnom z rozpočtových prostriedkov súdu zaviazal žalobcu, pretože vykonané znalecké dokazovanie bolo nariadené na jeho návrh.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v celom rozsahu v zákonom určenej lehote odvolanie žalobca. Uviedol, že predmetom vyporiadania BSM účastníkov konania v čase podania návrhu boli nehnutel'nosti opísané vo výroku rozhodnutia. Žalobca však až v čase písania odvolania zistil, že bez jeho vedomia sa stal niekedy v priebehu konania spolu so žalobkyňou podielovýrn spoluvlastníkom vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1 predmetných nehnuteľností, tak ako to vyplýva z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX vedeného Okresným úradom Galanta pre obec K., k.ú. K. - č. z. 385/2016. Súd prvej inštancie tak na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. l písm. f) C. s. p.), keď sa v čase rozhodovania o vyporiadaní BSM neoboznámil so skutočnosťami z verejne dostupných registrov (katastra nehnutel'ností), kedy v zásade rozhodoval o jedinom aktíve strán sporu, tak ako to vyplýva z I. výroku napadnutého rozsudku, a ktoré aktívum si mal v rámci konania z úradnej povinnosti a vyhľadávacej zásady sám preveriť minimálne lustráciou v katastri nehnutel'ností, prípadne prostredníctvom využitia edičnej alebo informačnej povinnosti tretích strán za účelom zistenia skutkového stavu v čase rozhodovania o vyporiadaní BSM. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že predmetom konania je vyporiadanie BSM a nie určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré na základe č. z. 385/2016 podľa listu vlastníctva č. XXXX majú žalobca so žalovanou v podielovom spoluvlastníctve vo veľkosti podielu 1 , ktorej skutočnosti svedčí zápis v katastri nehnutel'ností, aj keď žalobcovi nie je zrejmé na základe akej skutočnosti k takémuto zápisu bez jeho vedomia a prejavu vôle v katastri došlo. Vzhľadom na uvedené predmetné nehnuteľnosti nemôžu tvoriť predmet vyporiadania BSM, ked'že sú v podielovom spoluvlastníctve žalobcu a žalovaného. Preto výrok l. a výrok II. napadnutého rozhodnutia vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) C. s. p.) a ako aj nedostatočne zisteného skutkového stavu. Pri oceňovaní obchodného podielu sa v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov vychádza z jeho stavu v dobe zániku bezpodielového spoluvlastníctva, avšak z obvyklej ceny v čase vyporiadania. Cena obchodného podielu sa stanovuje obvyklou (trhovou) cenou (R 27/2007). Znalecký posudok týkajúci sa hodnoty obchodného podielu je sporný, a neodzrkadľuje hodnotu obchodného podielu ku dňu rozhodovania o vyporiadaní BSM. Rovnako nie je zrejmé ako sú určené výnosy, úžitky a prírastky veci tohto obchodného podielu, ktoré patria do BSM. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva, ako sa otázkou výšky výnosov, úžitkov a prírastkov súd vysporiadal, ani ako došlo k skutočnosti, že podľa predmetného znaleckého posudku je čisté obchodné imanie záporné, či táto skutočnosť nebola spôsobená konaním žalovanej, ktorá mohla ako výlučná vlastníčka obchodného podielu svojím konaním ako spoločníčky a konatel'ky znížiť hodnotu čistého základného imania spoločnosti MKD Slovakia, s.r.o., so sídlom Javorinka 20, 92401 Galanta, najmä ak v čase podania návrhu na vyporiadanie BSM táto spoločnosť disponovala hnuteľným majetkom označeným v žalobe, ktorý prirástol spoločnosti po nadobudnutí obchodného podielu žalovanou, teda by mal tvoriť masu BSM. Súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k záveru, že do BSM strán sporu patria nasledovné pasíva: zostatok úveru poskytnutého Tatra bankou, a.s. na základe úverovej zmluvy č. 2011113520 zo dňa 18.10.2011 v hodnote 9.935,12 eura, zostatok úveru poskytnutého Tatra bankou, a.s. na základe úverovej zmluvy č. 2010072320 zo dňa 25.11.2010 v hodnote 77.255,72 eura, zostatok úveru poskytnutého Všeobecnou úverovou bankou, a.s. na základe úverovej zmluvy č. 11640/2011/01 zo dňa 22.11.2011 v hodnote 1.680,- eur. Ako vyplýva zo samotnej žaloby hodnota pasív v čase podania žaloby na vyporiadanie BSM je totožná s hodnotou pasív v čase rozhodnutia súdu o vyporiadaní BSM dňa 27.11.2017, teda cca o 5 rokov neskôr. Je zrejmé, že v prípade pokiaľ strany sporu predmetné záväzky v období prebiehajúceho sporu o vyporiadanie BSM ďalej uhrádzali, tieto za obdobie 5 rokov museli ponížiť prípadne úplne zaniknúť. V prípade spoločných dlhov a pohľadávok, ktoré neboli ku dňu vyporiadania uhradené (teda v čase rozhodnutia súdu o návrhu na vyporiadanie BSM) sa vo výroku o vyporiadaní premietne ich výška v dobe, kedy k vyporiadaniu dochádza, pri súčasnom zohľadnení toho, čo ktorý z manželov na sporný dlh zaplatil, prípadne čo na spoločnej pohľadávke získal. Je zrejmé, že súd prvej inštancie sa touto povinnosťou počas vykonaného dokazovania nezaoberal, a dokazovanie v tomto smere nevykonal. Súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam v zmysle § 365 ods. 1 písm. f) C. s. p., nakoľko hodnota pasív nepredstavuje ich výšku v dobe, kedy ku vyporiadaniu BSM dochádza. Uvedená skutočnost' zároveň ovplyvňuje výšku aktív BSM, kedy táto výška zostáva neznáma, vzhľadom na absenciu vymedzenia výšky pasív v BSM strán sporu. Ďalej je potrebné uviesť, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) v spojení s písm. d) C. s. p., kedy súd prvej inštancie vyporiadaval záväzky strán sporu bez toho, aby bolo zrejmé akým ustanovením zákona sa pri vyporiadaní záväzkov strán sporu riadil, preto je predmetné rozhodnutie v tejto časti arbitrárne a nepreskúmateľné vzhľadom na skutočnosť, že predmetom BSM sú predovšetkým veci v právnom zmysle. Výrok o prikázaní pasív (záväzkov) do "výlučného vlastníctva" žalovanej je nepreskúmateľný, nakoľko nie je zrejmé na základe aplikácie akého ustanovenia zákona súd dospel k takémuto výroku, akým zákonom sa pri posudzovaní takéhoto vyporiadania BSM riadil keďže záväzky (dlhy) manželov v zmysle ustanovenia § 143 nepatria do BSM, rovnako nie je zrejmé na základe akého dôkazu súd prvej inštancie určil výšku pasív (záväzkov) ku dňu rozhodovania o vyporiadaní BSM v totožnej výške ako v čase podania návrhu na vyporiadanie BSM strán sporu, a nevykonateľný, nakoľko veritelia strán (Tatra banka, a.s., a VÚB, a.s.) sporu budú naďalej oprávnení vymáhať predmetné pohľadávky (pasíva BSM) od oboch účastníkov konania vzhľadom na ich solidárnosť. V prípade, že by odvolací súd vyhodnotil postup súdu prvej inštancie pri určení výšky pasív za správny, máme za to, že pri výpočte finančného vyrovnania došlo na strane súdu prvej inštancie k závažnému pochybeniu. Súd prvej inštancie určil výšku aktív v sume 122,355,- eur a výšku pasív v sume 88.870,84 eura, t.j. čistá hodnota BSM podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku predstavuje sumu 33.484,16 eura, pričom podiel žalobcu a žalovanej je tak vo výške 16.742,08 eura (33.484,16 eur/2). Súd prvej inštancie na základe návrhu strán určil do výlučného vlastníctva žalovanej nehnutel'nosti a pasíva, pričom žalobcovi neprikázal nič. Žalovaná tak má na základe takéhoto vyporiadania podiel vyšší o 16.742,08 eura (t.j. o podiel žalobcu na čistej hodnote BSM, ktorá predstavuje sumu 33.484,16 eura). Preto by žalovaná mala žalobcovi vyplatiť sumu 16.742,08 eura (podiel žalobcu na čistej hodnote BSM) a nie sumu 8.371,04 eura ako sa domnieva súd prvej inštancie. Súd prvej inštancie zároveň zohľadnil investície žalovanej do spoločného majetku, pri ktorých však nebolo jednoznačne preukázané, že tieto boli vynaložené výlučne z jej vlastných finančných prostriedkov, a ktoré mali podľa názoru súdu prvej inštancie predstavovať sumu 34.744,67 eura. Súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil skutočnosť, že žalobca nevložil žiadne investície do spoločného majetku (napr. zakúpenie kuchynskej linky výlučne z jeho vlastných finančných prostriedkov), a určil (nesprávne), že vnosy žalovanej sú o 34.744,76 eura vyššie, a preto jej žalobca je z investícii povinný zaplatiť polovicu čo predstavuje sumu 17.372,34 eura (34,744,67 eura / 2), S poukazom na uvedený podiel žalobcu na čistej hodnote BSM vo výške 16.742,08 eura a jeho povinnosť zaplatiť žalovanej polovicu zo sumy vnosov žalovanej vo výške 17.372,34 eura je zrejmé, že žalobca by na úplne finančné vyrovnanie mal žalovanej doplatiť sumu 630,26 eura (17.372,34 - 16.742,08) a nie 9.001,30 eura (ako je uvedené vo IV. výroku napadnutého rozhodnutia), avšak iba za predpokladu, že by vyššie uvedené premisy resp. premenné (výška aktív, pasív, čistá hodnota BSM, vnosy žalobcu a žalovanej, výška podielu žalobcu a žalovanej na čistej hodnote BSM) vychádzali zo správnych skutkových zistení. Žalobca na dôvažok poznamenáva, že z odôvodnenia rozsudku musí byt' jednoznačne zrejmé, ako súd dospel k sume, ktorú je jeden z manželov povinný zaplatit' druhému titulom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva; výpočet tejto sumy musí byť natoľko prehľadný, aby sa ktokoľvek mohol presvedčiť o jeho správnosti. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaná mala na základe darovacej zmluvy od otca nadobudnúť peňažné prostriedky vo výške 29.749,57 eura a sumu 4.995,10 eura. Z výsluchu otca žalovanej, svedkýň J. J. a V. J., čestných vyhlásení a výsluchu žalovanej vyplynulo, že ústne uzavreté zmluvy o darovaní sú absolútne neplatnými právnymi úkonmi z dôvodu nedostatku formy vzhľadom na ustanovenie § 628 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko absentuje písomné vyhotovenie darovacej zmluvy (forma), keď predmet daru - peňažné prostriedky ako hnuteľná vec, boli odovzdané a prevzaté až potom ako svedok (otec žalovanej) a žalovaná uzavreli ústnu darovaciu zmluvu. Otec žalovanej tak plnil bez právneho dôvodu (z dôvodu absolútnej neplatnosti zmlúv o darovaní sumy 30.000,- eur a 5.000,- eur), čím na strane BSM sporových strán (účastníkov konania) došlo k bezdôvodnému obohateniu (plnenie bez právneho dôvodu) a teda ide o ďalší spoločný záväzok manželov na strane pasív, ktorí titulom bezdôvodného obohatenia boli spoločne (solidárne) zaviazaní zaplatiť. Súd by mal na absolútnu neplatnosť prihliadať z úradnej povinnosti. Predmetná neplatnosť darovacích zmlúv sa vzťahuje tak na neplatnosť darovacej zmluvy na sumu 30.000,- eur ako aj na sumu 5.000,- eur. Suma 34.744,67 eura tak nepredstavuje vnos žalovanej resp. investíciu do spoločného majetku, ale ide o pasívum BSM vzhľadom na solidárny záväzok manželov z titulu bezdôvodné ho obohatenia. Žalobca na základe Úverovej zmluvy uzavretej s Tatrabankou dňa 29.11.2005 čerpal úver vo výške 100.000,- SKK, prostredníctvom ktorého zakúpil kuchynskú linku v hodnote po prepočte priblížne 4.000,- eur do rodinného domu v S.. XX z jeho výlučných peňažných prostriedkov, ktoré nadobudol na základe predmetného úveru. Z dôvodu, že kuchynská linka bola kupovaná v Intertrend, kde bola už v systéme zaevidovaná pani C., bolo potvrdenie o zaplatení kuchynskej linky žalobcom vystavené na pani C., ktorú skutočnosť v čase zaplatenia predmetnej kuchynskej linky žalobcom z jeho výlučných peňažných prostriedkov žalobca neriešil, keďže v danom čase nepredpokladal, že by takúto skutočnosť musel neskôr o 7 resp. 12 rokov preukazovať na súde. Žalovaná síce v konaní predložila doklady o zaplatení, avšak nepreukázala, že by tieto úhrady vykonávala z jej výlučných finančných prostriedkov. Žalobca zároveň poukázal na skutočnosť, že pri stavbe rodinného domu, ktorý bol predmetom vyporiadania vykonal spoločne za pomoci jeho rodinných príslušníkov niektoré stavebné práce, ktorých demonštratívny výpočet uviedol v žalobe, o čo sa ponížili náklady na stavbu spoločného domu, keďže stavebná firma vykonala len niektoré práce tak, ako je uvedené v žalobe. Predmetnú skutočnosť nikto z účastníkov konania nerozporoval, preto sa považuje za nespornú. Súd prvej inštancie sa však pri vyhodnotení skutkových tvrdení, vykonaných dôkazov a právnym posúdením vecí s uvedenou skutočnosťou vôbec nezaoberal a takýto vnos ako inú majetkovú hodnotu v konaní o vyporiadanie BSM nezohľadnil v rámci jeho vyhľadávacej povinnosti. Žalobca ďalej poznamenal, že predmetnú právnu vec od podania návrhu po vydanie rozhodnutia pojednávalo viacero sudcov (4), ktorým bol spis v rámci prerozdeľovania spisov pridelený na prejednanie a rozhodnutie veci, ktorá skutočnosť mohla v dôsledku nedostatočného oboznámenia sa konajúceho sudcu so spisom, skutkovými tvrdeniami a vykonaným dokazovaním spôsobiť inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci v zmysle § 365 ods. 1 písm. d) C. s. p., a to najmä vzhľadom na vyššie uvedenú a odôvodnenú právnu argumentáciu. Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a zaviazal žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania a právneho zastúpenia.

4. Žalovaná vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že odvolanie považuje za neopodstatnené, pretože vykonané dokazovanie a aplikovanie ustanovení Občianskeho zákonníka v zmysle zásad o vyporiadaní BSM súdom prvej inštancie odzrkadľujú hodnoverne správnosť výrokovej časti rozhodnutia súdu prvej inštancie. Žalobca v predžalobnej výzve zo dňa 31.07.2012 žiadal od žalovanej vyplatenie minimálne 30.000,00 eur s tým, že žalovaná si ponechá masu BSM s jej všetkými aktívami ako i pasívami. Žalobca žalobou z rovnakého dňa, teda z 31.07.2012 žiadal súd, aby nehnuteľnosti a záväzky z masy BSM získal práve on a žalovanej mali byť prikázané hnuteľné veci a obchodný podiel spoločnosti. Z uvedených oboch návrhov je zrejmý protichodný a zmätočný postoj návrhov na vyporiadanie z totožného dňa. Žalobca pri opustení rodinného domu tvrdil žalovanej, že odchádza z domu, keďže vie, že nemá žiadny nárok ani z domu a ani z ostatných vecí, ktoré boli predmetom vyporiadnania, avšak pred súdom túto skutočnosť už zamlčal a v snahe obohatiť sa na úkor žalovanej sa snažil produkovanými dôkazmi vrátane ohodnotenia obchodného podielu (ktorý vyšiel v jeho neprospech) o získanie aspoň "čohosi", hoci vedel, že ním požadované nároky nie sú odôvodnené. Žalobca bezdôvodne napáda rozsudok bez vecných argumentov s výnimkou jedného jediného poukazu, a to na aktuálny stav zápisu v evidencii nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom vyporiadania v rámci tohto konania, o ktorého zmene nemali vedomosť tak žalobca ako ani žalovaná. Žalovaná zisťovala dôvody zmeny zápisu v časti podielov zapísaných vlastníkov z pôvodného podielu 1/1 na dva spoluvlastnícke podiely vo veľkosti 1 v prospech žalobcu a 1/2 v prospech žalovanej, pričom zistila nasledovné: Na základe zmluvy o refinancovaní pôvodného úveru, ktorý žalovaná mala spoločne so žalobcom, došlo k zápisu nového záložného práva na Okresnom úrade v Galante v konaní V 5017/2016, pričom v rámci vkladu (prílohou bol aj rozsudok o rozvode manželov, ktorý požadovala banka, pretože záložcovia - sporové strany neboli už manželia) došlo nesprávne k zápisu vlastníckeho práva v jednej polovici v prospech žalobcu a v druhej polovici v prospech žalovanej, a teda došlo k zápisu s chybou. Na základe týchto skutočností požiadala žalovaná Okresný úrad v Galante o uskutočnenie opravy v údajoch evidencie nehnuteľnosti, aby boli spoluvlastnícke podiely, ktoré sa viažu k nehnuteľnostiam vedeným pre katastrálne územie K. na liste vlastníctva XXXX opätovne zapísané do listu vlastníctva vo veľkosti 1/1 ako bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Súčasne oslovila aj Tatra banku, a.s. a požiadala ju o uskutočnenie všetkých potrebných úkonov smerujúcich k zjednaniu nápravy. Zmena údajov v evidencii nehnuteľností nastala na základe právneho úkonu, ktorý je v časti ktorá spôsobila chybný zápis neplatný a tak sa na ňu nemusí v konaní o vyporiadanie prihliadať. Z týchto dôvodov žalovaná považuje odvolanie za bezdôvodné a požiadala odvolací súd o potvrdenie správnosti jednotlivých výrokov súdu prvej inštancie ako i priznanie náhrady trov odvolacieho konania.

5. Žalobca vo svojej odvolacej replike uviedol, že nakoľko sa žalovaná vo svojom vyjadrení obmedzila iba na vyjadrenie k skutočnosti existencie zápisu podielového spoluvlastníctva účastníkov konania k nehnuteľnostiam, ktoré mali tvoriť masu BSM, potvrdila existenciu odvolacieho dôvodu žalobcu, teda že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovýrn zisteniam (§ 365 ods. l písm. f) C. s. p.), a že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. l písm. h) C. s. p.). Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil, vec mu vrátil na ďalšie konanie a zaviazal žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania.

6. Žalovaná v odvolacej duplike v nadväznosti na vyjadrenie k odvolaniu uviedla, že spoluvlastnícke podiely viažúce sa k nehnutel'nostiam vedeným na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie K. sú opätovne zapísané na list vlastníctva vo veľkosti 1/1 ako bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, ktorého vyporiadanie je predmetom konania.

7. Proti výroku VIII. napadnutého rozsudku - v časti rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania podala odvolanie žalovaná. Uvedené rozhodnutie považuje za nesprávne z dôvodu, že nárok žalobcu bol podľa prvotnej žaloby vo výške 30.000,00 eur, pričom súd ho vo výroku IV. zaviazal k vyplateniu sumy 9.000,30 eura, čo je rozdiel vo výške 40.000,30 eura medzi tým čo žiadal a na čo mal reálne nárok. Žalovaná pritom žiadala finančné vyrovnanie približne vo výške, akú jej súd priznal. Z uvedených dôvodov považuje rozhodnutie v zmysle § 255 ods. 2 C. s. p. za nesprávne s poukazom na § 365 ods. l, písm. h) C. s. p. a žiadala, aby odvolací súd v časti náhrady trov konania rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a žalovanej priznal náhradu vo výške 100% vrátane trov odvolacieho konania.

8. K odvolaniu žalovanej sa žalobca nevyjadril.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - strana sporu, proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný, postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce, pričom nebol viazaný rozsahom odvolania (§ 379 písm. c) C. s. p.) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť.

10. Predmetom konania na súde prvej inštancie bol návrh žalobcu o vyporiadanie zaniknutého BSM strán sporu.

11. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým bolo zaniknuté BSM strán sporu vyporiadané. Odvolací súd po preskúmaní odvolania, napadnutého rozsudku a obsahu spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie a na jeho základe správne zistil skutkový stav veci. Vec správne právne posúdil podľa ustanovení § 143, 148 ods. 1, podľa § 149 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka a takisto pri vyporiadaní BSM správne vychádzal z ustanovenia § 150 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok a je povinný nahradiť, čo zo spoločného majetku vynaložilo sa na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliada predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov postaral o rodinu a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti, na obstarávanie spoločnej domácnosti.

12. Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že súd prvej inštancie správne ustálil majetok patriaci do BSM a do BSM zahrnul aj spoločné dlhy strán sporu - úvery poskytnuté bankami. V konaní pred súdom prvej inštancie nebolo sporné, že do BSM patria nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom v Galante pre obec a katastrálne územie K., okres Galanta. Sporná nebola ani hodnota týchto nehnuteľností. Obe strany sporu súhlasili s tým, aby nehnuteľnosti boli prikázané do výlučného vlastníctva žalovanej. Vo svojom odvolaní žalobca poukázal na zápis vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam v katastri nehnuteľností, keď zistil, že predmetné nehnuteľnosti nie sú zapísané ako bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, ale ako spoluvlastníctvo, kde každá zo strán je spoluvlastníkom v 1. Žalobca namietol ocenenie obchodného podielu a výšky výnosov, úžitkov a prírastkov, s ktorými skutočnosťami sa súd prvej inštancie podľa žalobcu riadne nevysporiadal, namietol tiež hodnotu pasív, ktorých výšku pri vyporiadaní súd prvej inštancie vzal do úvahy, pričom nenamietol, aby splatenie úverov bolo prikázané žalovanej. Sporná medzi stranami sporu zostala suma, ktorú súd prvej inštancie určil ako povinnosť žalobcovi zaplatiť žalovanej z dôvodu finančného vyrovnania podielov zo zaniknutého BSM, keď žalobca v odvolaní namietal spôsob výpočtu súdu prvej inštancie, ktorým určil sumu, ktorú je povinný žalovanej zaplatiť. Žalobca súčasne namietol platnosť darovacej zmluvy medzi otcom žalovanej a žalovanou. Žalobca zároveň poukázal na skutočnosť, že súd prvej inštancie ignoroval jeho vnos ako inú majetkovú hodnotu spočívajúcu v stavebných prácach, ktoré spolu so svojimi rodinnými príslušníkmi vykonal pri stavbe rodinného domu, tvoriaceho súčasť BSM.

13. Odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 379 C. s. p., podľa ktorého odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

14. V preskúmavanej veci sa jedná o vyporiadanie BSM zaniknutého po rozvode manželstva strán sporu a je nesporné, že je potrebné aplikovať ustanovenie § 379 písm. c) C. s. p., pretože spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z ustanovenia § 150 Občianskeho zákonníka. 15. K odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné:

a) vo veci zápisu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom v Galante pre obec a katastrálne územie K., okres Galanta sa odvolací súd stotožnil s vysvetlením žalovanej, že sa jednalo o chybný zápis v katastri nehnuteľností, ktorý ku dňu rozhodnutia odvolacieho súdu bol opravený; tento chybný zápis nebol spôsobilý vyvolať dôvodnú pochybnosť o charaktere vlastníctva predmetných nehnuteľností; napokon medzi účastníkmi nikdy nebolo sporné, že uvedené nehnuteľnosti do BSM patria,

b) súd prvej inštancie sa riadne vysporiadal s otázkou obchodného podielu v spoločnosti OKMS, s.r.o. (neskôr zmena obchodného mena na MKD Slovakia, s.r.o). Zo zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 01.08.2011 mal súd preukázané, že RNDr. V. Kucová ako prevodca previedla na žalovanú ako nadobúdateľa obchodný podiel v spoločnosti V., s.r.o. bezodplatne. Z uvedeného vyplýva, že na nadobudnutie obchodného podielu neboli použité finančné prostriedky patriace do BSM, ani obchodný podiel sa teda nestal súčasťou BSM, ako správne vyhodnotil súd prvej inštancie. Čo sa týka výnosov úžitkov a prírastkov, súd prvej inštancie na základe znaleckého posudku č. 5/2017 zo dňa 22.03.2017, ktorý podala znalecká organizácia AUDIT- CONSULT s.r.o. mal preukázanú zápornú všeobecnú hodnotu obchodného podielu žalovanej. Neboli teda preukázané žiadne výnosy, ktoré by bolo možné zahrnúť do masy BSM,

c) čo sa týka hodnoty pasív - úverov, odvolací súd sa stotožňuje s tvrdením žalobcu, že Občiansky zákonník nemá výslovné ustanovenie o tom, ako majú byť vyporiadané pohľadávky a dlhy manželov, ktoré sú spojené s ich bezpodielovým spoluvlastníctvom a vznikli za jeho trvania. Tieto pohľadávky a dlhy nepatria podľa ustanovenia § 143 Občianskeho zákonníka do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takže sa na nich nevzťahujú ustanovenia § 149 a § 150 Občianskeho zákonníka. Podľa ustanovenia § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka je však nutné vychádzať z ustanovení, ktoré upravujú vzťahy im obsahom a účelom najbližšie, a teda použiť primerane ustanovenia § 149 a § 150 Občianskeho zákonníka a vykonať aj vyporiadanie pohľadávok a dlhov manželov, vzniknutých za trvania ich bezpodielového spoluvlastníctva. Na spoločné záväzky medzi bývalými manželmi je tak potrebné aplikovať režim BSM, pričom je zrejmé, že sa jedná o úpravu vzťahov medzi bývalými manželmi, ktoré nemajú vplyv na obsah záväzku voči tretej osobe - veriteľovi. Odvolací súd dodáva, že majetkové vzťahy spojené s BSM sa vyporadúvajú ku dňu jeho zániku. Správne teda súd prvej inštancie vychádzal z výšky dlhov zistenej ku dňu zániku BSM. Majetkové vzťahy (príp. vzájomné pohľadávky), ktoré vznikli po zániku BSM, nemôžu byť predmetom jeho vyporiadania,

d) k námietke neplatnosti darovacej zmluvy, predmetom ktorej boli finančné prostriedky v prospech žalovanej, odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu dospel súhlasne so súdom prvej inštancie k záveru, že sa jednalo o darovanie sumy spolu v hodnote 34.744,67 eura žalovanej od jej otca. Uvedená suma bola poukázaná z účtu v banke otcom žalovanej a táto suma bola žalovanou prijatá. Nemožno preto tvrdiť, že darovacia zmluva nebola riadne uzavretá z dôvodu nedostatku formy, keď finančné prostriedky darca poskytol až po ústnom uzavretí zmluvy. Odvolací súd dáva do pozornosti, že sa jednalo o darovanie medzi blízkymi príbuznými - otec - dcéra, prejav vôle bol jednoznačný. Za úkon odovzdania a prevzatia veci je prípustné považovať aj príkaz daný banke a prijatie finančných prostriedkov na účet žalovanou. Účelom tohto úkonu bolo nepochybne darovanie peňazí žalovanej jej otcom. Písomné čestné vyhlásenie otca žalovanej o tom, že svojej dcére „darováva“ 30.000 eur nie je darovacou zmluvou, ale podľa svojho obsahu len potvrdením úmyslu darovať v budúcnosti. Táto listina (pokiaľ by mala byť považovaná za písomnú darovaciu zmluvu) však nemá náležitosti darovacej zmluvy ani zmluvy o budúcej darovacej zmluve (chýba tu výslovný prejav obdarovanej o prijatí daru),

e) odvolací súd sa stotožňuje s tou námietkou odvolateľa, že súd prvej inštancie sa nesprávne vysporiadal so sumou, ktorá má byť vyplatená na vyrovnanie podielov zo zaniknutého BSM: čistá hodnota BSM bola správne ustálená na sumu 33.484,16 eura (hodnota nehnuteľností 122.355 -

88.870,84 eura dlhy z úverov). Každá zo strán sporu by teda v zmysle § 150 Občianskeho zákonníka mala dostať rovnaký podiel v hodnote 16.742,08 eura ( 33.484,16:2). Pretože žalovanej bol prikázaný majetok v celej čistej hodnote 33.484,16 eura (zostali jej nehnuteľnosti a boli prikázané dlhy z úverov), bola by povinná na vyrovnanie podielov vyplatiť žalobcovi 16.742,08 eura. Žalobca však má vyplatiť žalovanej 34.744,67 eura, ktorá suma predstavuje vnos žalovanej do spoločnej nehnuteľnosti z darov jej otca. Po vzájomnom započítaní sumy na vyrovnanie podielov v prospech žalobcu a vnosu žalovanej (34.744,67-16.742,08) je rozdiel 18.002,59 eura, ktorú sumu je povinný vyplatiť žalobca žalovanej,

f) čo sa týka vnosu žalobcu ako inej majetkovej hodnoty spočívajúcej v stavebných prácach, ktoré spolu so svojimi rodinnými príslušníkmi vykonal pri stavbe rodinného domu patriaceho do BSM, odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu konštatuje, že rozsah prác vykonaných pri stavbe rodinného domu, ktoré opísal žalobca v rámci svojho výsluchu neodôvodňujú určenie podielov zo zaniknutého BSM v inom ako rovnakom pomere. Z vykonaného dokazovania nie je možné vyvodiť, žeby sa žalobca nad rámec bežnej starostlivosti pričinil o nadobudnutie spoločnej veci - rodinného domu. Súd prvej inštancie preto postupoval správne, keď neprihliadol na žalobcom tvrdené pričinenie sa o spoločnú vec a správne určil podiel oboch bývalých manželov v rovnakej výške,

g) pokiaľ žalobca žiadal zohľadniť finančné prostriedky, ktoré vynaložil na zakúpenie kuchynskej linky, aj tu postupoval súd prvej inštancie správne, pokiaľ tieto nezohľadnil. Finančné prostriedky žalobca podľa svojho tvrdenia vynaložil v roku 2005, teda pred uzavretím manželstva so žalovanou, kuchynská linka preto nie je súčasťou masy BSM.

16. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, keď odvolací súd dospel k inej sume na vyrovnanie podielov zo zaniknutého BSM ako súd prvej inštancie, pričom vzhľadom k citovanému ustanoveniu § 379 písm. c) C.s. p neprichádza do úvahy aplikácia zásady tzv. zákazu zmeny k horšiemu (reformatio in peius), bolo potrebné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť podľa ustanovenia § 388 C. s. p., pričom súčasne rozhodol aj o závislom výroku o nároku strán sporu na náhradu trov konania prvoinštančného rozhodol ako aj o nároku na náhradu trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 2 C.s.p.).

17. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 2 C.s.p. v spojení s ustanovením § 255 ods. 2 C.s.p., keď ani jedna zo strán nebola v konaní úspešná v celom rozsahu.

18. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok a novo rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania, odvolanie žalovanej voči výroku súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania je bez významu, a preto sa ním odvolací súd nezaoberal.

19. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je podľa § 421 C .s .p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C. s .p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C. s. p.).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s .p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C. s. p.).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s .p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s .p.).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s. p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C. s. p.).