Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoPr/1/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci žalobcu: U. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. č. XXX/XXA, XXX XX H. - S., právne zastúpeného JUDr. Martinom Olosom, advokátom so sídlom kancelárie, Karola Kašjaka 1, 013 13 Rajecké Teplice, IČO: 42 055 148, proti žalovanému: Mobis Slovakia s.r.o., so sídlom MOBIS ulica 1, 013 02 Gbeľany, okres Žilina, IČO: 35 876 557, právne zastúpeného JUDr. Martou Wertlenovou, advokátkou, so sídlom kancelárie M. č. XXXX/XB, XXX XX H., o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a o náhradu mzdy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č. k. 9Cpr/9/2017-189 zo dňa 03.08.2018, takto

rozhodol:

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodol, že žalobu žalobcu v celom rozsahu zamieta a zároveň priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 01.06.2017 sa žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal, aby súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalovaným žalobcovi listom zo dňa 11.04.2017 označeným ako „Oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru“ je neplatné, žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy vo výške 1.208,68 Eur mesačne za obdobie od 13.04.2017 až do vyhlásenia rozsudku a súčasne, aby mu uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vrátane trov právneho zastúpenia. Súd okrem výsluchu žalobcu, svedkov Ing. M. N., K. I., W. U., M. M., M. A., M. M., V. M., B. A., X. W., B. C., a Ing. U. T., vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise, ako aj pripojeným spisom Inšpektorátu práce Žilina sp. zn. IZA-13-49-2.3/P-E22, 24, 25-17 (IPZA/IPZA-OPTV/Klon/2017/3480, keď na základe týchto v spore vykonaných dôkazov v spojení so skutkovými tvrdeniami žalobcu a žalovaného dospel k nasledujúcim skutkovým a právnym záverom. Dňa 20.09.2010 uzatvoril žalobca v právnom postavení zamestnanca so žalovaným v právnom postavení zamestnávateľa pracovnú zmluvu. V čl. I. bode 1.1 predmetnej pracovnej zmluvy sa zamestnávateľ (žalovaný) dohodol so zamestnancom (žalobcom), že tento bude pre zamestnávateľa vykonávať pracovnú činnosť v pozícii uvedenej v Prílohe A tejto zmluvy. Z bodu 1.3 pracovnej zmluvy vyplynulo, že „podstata zamestnancových povinností bude vždy taká, aká sa zvyčajne vzťahuje na jeho pracovné zaradenie, vrátane povinností zamestnanca, ktoré sú vymedzené v Prílohe A tejto zmluvy a iných povinností, ktoré priebežne určí zamestnávateľ.

Zamestnanec sa zaväzuje venovať celý svoj pracovný čas, znalosti a úsilie výlučne vykonávaním svojich povinností pre zamestnávateľa“. Z prílohy A bodu 1 k pracovnej zmluve žalobcu uzavretej so zamestnávateľom vyplynulo, že žalobca ako zamestnanec bude zastávať pracovné postavenie a funkciu robotník, keď pracovnou náplňou v zmysle bodu 2 prílohy A bolo „svedomité a zodpovedné plnenie si úloh na zverenom pracovisku Injection oddelenia, dodržiavanie pracovnej a technologickej disciplíny, dodržiavanie pravidiel BOZP a PO, spolupráca pri zvyšovaní kvality a kvantity produkcie, starostlivosť o zverené stroje a zariadenia, dodržiavanie poriadku a čistoty na pracovisku, dodržiavanie pravidiel systému riadenia kvality podľa ISO noriem, spolupráca s ostatnými spolupracovníkmi pri zabezpečovaní plnenia úloh spoločnosti a riadenie sa pokynmi nadriadených“. Dňa 26.01.2016 utrpel žalobca u žalovaného pracovný úraz spočívajúci v podvrtnutí ľavého kolena, následkom čoho bol od 26.01.2016 do 16.01.2017 dlhodobo práceneschopný. Z odborného vyjadrenia k zaradeniu zamestnanca, t.j. žalobcu vypracovaného dňa 18.01.2017 spoločnosťou Pro Benefit s.r.o. vyplynulo, že žalobca bol pred nástupom na PN zaradený na pozíciu obsluha vstrekovacích lisov na pracovisku Injection, keď na pracovisku sa vykonáva rotácia cca po 2,5 hodinách práce na rôznych staniciach, pričom žalobca najčastejšie pracoval pri vstrekovacom lise MC 2/MC 3-výrobok TL Carrier/QL carrier - stanica 1-3 a na týchto pracoviskách manipuloval s bremenami o hmotnosti do 7,6 kg (komplet nárazník TL). Prácu vykonával trvale v stoji, poprípade v stoji s popochádzaním v 3-zmennej prevádzke po 8-hodinových pracovných zmenách s celkovou dĺžkou prestávok 30 minút. Z odborného vyjadrenia vyplynulo, že zo zdravotného hľadiska je táto práca pre žalobcu nevhodná (trvalá práca v stoji, manipulácia s bremenami), keď vhodné pracovné miesto pre žalobcu by malo spĺňať podmienky spočívajúce vo vylúčení práce so záťažou dolných končatín - práca v drepe, podrepe, kľaku, opakované flexie (ohýbanie) kolien, opakované nastupovanie/vystupovanie z auta, úklony tela s prenesením váhy na jednu končatinu a pod., vylúčenie práce dlhodobo v stoji a dlhodobo v sede, pričom vhodná pozícia je pri práci so striedaním sed-stoj a vylúčenie práce s ťažkými bremenami (nad 5 kg). Z odborného vyjadrenia k zaradeniu zamestnanca (žalobcu) spoločnosti Pro Benefit, s.r.o. zo dňa 14.02.2017 mal súd preukázané, že žalovaný z dôvodu zhoršeného zdravotného stavu žalobcu spôsobeného pracovným úrazom vytypoval žalobcovi pozíciu robotníka/workera na pracovisku Parts Quality, na ktorom bola dňa 08.02.2016 vykonaná pracovníkom PZS Pro Benefit, s.r.o. (O. J.) a zástupcami zamestnávateľa (B. R., M. M., W. U.) obhliadka pracoviska, pričom bolo zistené, že práca robotníka Parts Quality je vykonávaná v 3-zmennej prevádzke po 8- hodinových pracovných zmenách a spočíva v kontrole kvality výrobkov, a to konkrétne vizuálnej a hmatovej kontrole výrobkov, ich vybaľovaní ich z prepravných obalov (prebaľovanie materiálu) a ukladaní do regálov - iných balení, krabíc (70 %), vyraďovaní nezhodných - poškodených dielov (25 %), riešení problémov s dielmi JIT ( 5 %), keď žalobcovi bola určená vyššie uvedená náplň práce pre konkrétne diely

- GARNISH TAILGATE; COVER RR COMBINATION LAMP LH, RH, LAMP ASSY-SIDE REPEATER RH, LH, pričom hmotnosti uvedených dielov pri GARNISH TAILGATE sú 0,26 - 0,40 kg (počet ks/ balenie - 180 ks/box), pri COVER RR COMBINATION LAMP LH, RH sú 0,060 kg, (počet ks/balenie

- 42 ks/box; hmotnosť jedného boxu 3,3 kg) a hmotnosť dielu LAMP ASSY-SIDE REPEATER RH, LH je 0,020 kg (počet kusov/balenie - 120 ks/box; hmotnosť boxu 6,68 kg), keď priemerná hmotnosť kontrolovaných a prebalených výrobkov za jednu zmenu je 121 kg. Zo záveru predmetného odborného vyjadrenia vyplynulo, že uvedená práca robotníka na oddelení Parts Quality s vyššie uvedenými dielmi je zo zdravotného hľadiska pre žalobcu vhodná pri zabezpečení vyššie uvedených podmienok a spĺňa podmienky vyžadované zdravotným stavom žalobcu. Zo záznamu o preradení zamestnanca, t.j. žalobcu na inú prácu vyplynulo, že žalobca bol žalovaným od 30.01.2017 dočasne (do vyšetrenia situácie) preradený na inú prácu, a to na oddelenie Parts Quality v súlade s pracovnou zmluvou z dôvodu, že vzhľadom na jeho zdravotný stav podľa lekárskeho posudku zo dňa 16.01.2017 dočasne stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, keď pracovná náplň na tomto pracovnom mieste spĺňa podmienky uvedené v odbornom vyjadrení o zaradení zamestnancov zo dňa 18.01.2017 vypracovaným PZS Pro Benefit. Z predmetného záznamu o preradení zamestnanca na inú prácu datovaným dňom 30.01.2017 (žalobcom prevzatým dňa 13.02.2017) vyplynulo, že žalobca nesúhlasil s preradením z dôvodu, že jeho zdravotný stav nevyhovuje práci na danej pozícii a požiadal zamestnávateľa, t.j. žalovaného o kópiou pracovného postupu na ponúknutú pracovnú pozíciu. Dňa 13.02.2017 si žalobca súčasne prevzal popis pracovnej činnosti, podľa ktorého mal vykonávať prácu robotníka spočívajúcu vo vyradzovaní poškodených dielov, prebaľovaní materiálu, a to GARNISH ASSY TAILGATE, COVER RR COMBINATION LAMP LH, RH. Zo záznamu o vykonaní pohovoru o porušení pracovnej disciplíny a prijatí rozhodnutia zo dňa 21.02.2017 vyplynulo, že žalobca v dňoch 20.02.2017 - 21.02.2017, a to počas celej pracovnej doby (napriek tomu, že z odborných vyjadrení PZS Pro Benefit vyplynulo, že je spôsobilý na výkon práce na oddelení Parts Quality) výkon práce na uvedenom oddelení opakovane odmietol s dôvodom, že daná práca môže negatívne pôsobiť na jeho zdravie, čím porušil základné povinnosti zamestnanca podľa § 81 ZP, ako aj podľa čl. 7.2. bodu b) Pracovného poriadku zamestnávateľa, keďže ako zamestnanec bol povinný byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho až po skončení pracovného času. Súčasne bol žalobca upozornený, že v prípade opakovaného porušenia pracovnej disciplíny môže byť s ním skončený pracovný pomer podľa § 63 ods. 1 písm. e) ZP. K uvedenému pohovoru o porušení pracovnej disciplíny žalobca vyjadril nesúhlasné stanovisko s tým, že ponúknutá práca nevyhovuje jeho zdravotnému stavu a ohrozuje jeho zdravie. Z listiny označenej ako „Oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 11.04.2017“ mal súd preukázané, že zamestnávateľ, t.j. žalovaný skončil so žalobcom okamžite pracovný pomer podľa § 68 ods. 1 písm. b) ZP z dôvodu, že 1/ napriek tomu, že so závermi odborných vyjadrení PZS Pro Benefit zo dňa 18.01.2017 a zo dňa 14.02.2017 bol preukázateľné oboznámený, v období od preradenia až do oznámenia o okamžitom skončení pracovného pomeru, neustále odmietal pracovať na pridelenej pracovnej pozícii, a to aj po opakovaných výzvach, 2/ počas pracovného času sa pritom navyše opakovane a bez vedomia vedúcich zamestnancov pohyboval mimo svojho pracoviska, trávil čas využívaním súkromných elektronických zariadení, alebo kontrolou pracovných postupov zamestnávateľa na rôznych pracoviskách a ani po opakovaných ústnych upozorneniach na porušenie pracovnej disciplíny nedošlo k náprave jeho správania a naďalej porušoval svoje povinnosti zamestnanca, ako aj pokyny nadriadených a 3/ dňa 20.02.2017 svojím mobilným telefónom bez vedomia a súhlasu zamestnávateľa fotil, prípadne aj zhotovoval videozáznam skladových priestorov, výrobkov a zamestnancov a na toto jeho konanie ho upozornili aj dotknutí zamestnanci, ktorí sa ním cítili obťažovaní a zmienili sa aj o jeho opakovaní, keď intenzita konania žalobcu je taká vysoká, že nevhodne ovplyvňuje iných zamestnancov a narúša pracovné prostredie, čím mal žalobca porušiť povinnosti podľa § 81 ZP, čl. 7.2. písm. a), b), f) a čl. 7.3. písm. f), g), r), z) a aa) Pracovného poriadku žalovaného. Podaním zo dňa 11.04.2017 oznámil žalobca žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnávaní zo strany žalovaného a žiada, aby mu bola prideľovaná práca v zmysle platne uzatvorenej pracovnej zmluvy zo dňa 20.09.2010. Žaloba o určení neplatnosti právneho úkonu o skončení pracovného pomeru podľa § 77 Zákonníka práce je podľa § 137 písm. d) CSP (ďalej len „CSP“) žalobou o určení právnej skutočnosti. Z predmetného oznámenia o okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 11.04.2017 mal okresný súd preukázané, že predmetný pracovný pomer bol so žalobcom ako zamestnancom žalovaného skončený z dôvodu prezumovaného § 68 ods. 1 písm. b) ZP, keď z uvedeného oznámenia súčasne vyplýva, že pracovný pomer končí dňom doručenia predmetného oznámenia. Podľa § 68 ods. 1 písm. b) ZP môže zamestnávateľ okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne, a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu. Pokiaľ žalobca vzniesol námietky spočívajúce v tom, že v oznámení o okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 11.04.2017 nie je jasne uvedené, že žalovaný pracovný pomer so žalobcom okamžite končí, okresný súd v napadnutom rozsudku poukazuje na to, že z uvedenej listiny jednoznačne vyplýva vôľa žalovaného okamžite skončiť pracovný pomer v zmysle § 68 ods. 1 písm. b) ZP so súčasným uvedením okamihu skončenia pracovného pomeru, t.j. deň doručenia predmetného oznámenia. Uvedený prejav vôle žalovaného jednoznačne vykazuje znaky dostatočnej jasnosti a určitosti prejavenej vôle, keď navyše tomuto prejavu vôle žalovaného bezpochyby porozumel aj samotný žalobca, ktorý na uvedené oznámenie reagoval listom zo dňa 11.04.2017 tým spôsobom, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 11.04.2017 považuje za neplatné tak z vecných, ako aj formálnych dôvodov a nesúhlasí s ním. Pokiaľ ide dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru (uvedený pod bodom 1 Oznámenia o okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 11.04.2017) spočívajúci v tom, že žalobca v období od jeho preradenia až do okamžitého skončenia pracovného pomeru neustále odmietal pracovať na pridelenej pracovnej pozícii, a to aj po opakovaných výzvach, okresný súd dospel k záveru, že uvedené porušenie pracovnej disciplíny zakladá dôvodnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany žalovaného. Pokiaľ žalobca prvotne po tom, ako mu bol doručený záznam o preradení zamestnanca na inú prácu dňa 13.02.2017 nesúhlasil s preradením z dôvodu, že jeho zdravotný stav nevyhovuje práci na danej pozícii a žiadal žalovaného o kópiu pracovného posudku na ponúknutú pracovnú pozíciu, súd poukazuje na to, že žalovaný po vyslovení nesúhlasného stanoviska s preradením na inú prácu si dal dňa 14.02.2017 dodatočne vypracovať odborné vyjadrenie k zaradeniu žalobcu spoločnosťou Pro Benefit, s.r.o. (s ktorou mal žalobca uzatvorenú zmluvu o poskytovaní lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci v rámci pracovnej zdravotnej služby zo dňa 16.04.2013), t.j. v poradí už druhé odborné vyjadrenie, žalobcovi doručené dňa 15.02.2017 (tomuto odbornému vyjadreniu predchádzalo odborné vyjadrenie spoločnosti Pro Benefit s.r.o., zo dňa 18.01.2017), z ktorého vyplynulo, že žalobca je zdravotne spôsobilý na prácu, na ktorú bol preradený. Žalovaný navyše nevzniesol žiadne relevantné námietky týkajúce sa obsahových alebo formálnych nedostatkov odborného vyjadrenia. Keďže žalobca v konaní nijakým spôsobom nepreukázal, že by predmetné odborné vyjadrenia dospeli k nesprávnym záverom ohľadne jeho spôsobilosti vykonávať prácu na oddelení Parts Quality (skutočnosť, že mu zdravotný stav neumožňoval vykonávať pracou na pôvodnej pozícii na oddelení Injection medzi stranami nebola sporná) a v konaní ani len nevyslovil žiadne tvrdenia, ktoré by spochybňovali správnosť týchto záverov, okresný súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že mu zdravotný stav po pracovnom úraze bránil vykonávať práce na novej pracovnej pozícii na oddelení Parts Quality v zmysle odborného vyjadrenia spoločnosti Pro Benefit, s.r.o. zo dňa 14.02.2017 a práve naopak, bol to žalovaný, ktorý preukázal, že žalobca bol na výkon týchto prác zdravotne spôsobilý. Medzi žalobcom a žalovaným došlo podľa názoru súdu k platnému dojednaniu druhu práce v pracovnej zmluve, keď samotná charakteristika tohto druhu práce vyplýva z následného konkludentného prejavu vôle žalovaného, ktorý prideľoval žalobcovi prácu s určitým obsahom a žalobcu, ktorý túto prácu vykonával. Pri porovnaní charakteru pracovnej činnosti, ktorú vykonával dobrovoľne a bez námietok žalobca predtým ako sa mu stal predmetný pracovný úraz s prácou, ktorú mal vykonávať na základe záznamu o preradení na inú prácu zo dňa 30.01.2017, súd potom dospel k záveru, že sa nejednalo o zmenu druhu práce, ale iba o preradenie zamestnanca v rámci existujúcej pracovnej pozície „robotník“ pri oboma stranami dovtedy akceptovanom druhu práce. Pokiaľ žalobca súčasne namietal, že on nebol školený z BOZP, súd poukazuje na to, že táto skutočnosť by odôvodňovala odmietnutie výkonu práce z jeho strany iba do 20.03.2017, kedy bol preškolený z predpisov BOZP. Aj z následného správania sa žalobcu je však zrejmé, že aj po tomto školení odmietal vykonávať práce. K uvedenému záveru možno dospieť aj ohľadne odmietania výkonu prác zo strany žalobcu z dôvodu nejestvujúceho posúdenia zdravotnej spôsobilosti žalobcu na prácu v noci, ktorému sa podrobil dňa 23.03.2017, avšak ani následne po tomto dátume nezačal vykonávať práce, čím porušoval pracovnú disciplínu. Pokiaľ ide o ďalší dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru uvedený pod bodom 2 oznámenia o okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 11.04.2017 spočívajúci v tom, že žalobca sa mal opakovane a bez vedomia vedúcich zamestnancov pohybovať mimo svojho pracoviska, tráviť čas využívaním súkromných elektronických zariadení alebo kontrolou pracovných postupov zamestnávateľa na rôznych pracoviskách, a ani po opakovaných ústnych upozorneniach na porušenie pracovnej disciplíny nedošlo u neho k náprave správania a naďalej porušoval svoje povinnosti zamestnanca, ako aj pokyny nadriadených, súd dospel k záveru, že takto vymedzený dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru nevykazuje prvky jasnosti a určitosti, keď z uvedeného popisu porušenia pracovnej disciplíny nie je zrejmé kedy a akým spôsobom sa mal žalobca dopustiť porušenia pracovnej disciplíny keď uvedený opis porušenia pracovnej disciplíny nie je vymedzený dostatočne určito tak, aby ho bolo možné jednoznačne odlíšiť od iných skutkových dôvodov. Pokiaľ ide o taký dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru spočívajúci v tom, že žalobca mal dňa 20.02.2017 svojím mobilným telefónom bez vedomia a súhlasu zamestnávateľa fotiť, poprípade aj zhotovovať videozáznam skladových priestorov výrobkov a zamestnancov, na ktoré konanie žalovaného upozornili aj dotknutí zamestnanci, ktorí sa cítili obťažovaní a zmienili sa aj o jeho opakovaní, pričom intenzita konania žalobcu mala byť taká vysoká, že nevhodne ovplyvňuje iných zamestnancov a narúša pracovné prostredie, okresný súd dospel k záveru, že uvedené porušenie pracovnej disciplíny žalovaný v spore preukázal iba čiastočne. Pokiaľ sa žalovaný domáhal, aby súd pre prípad, že by vyhovel žalobe rozhodol, že od žalovaného nemožno spravodlivo požadovať, aby žalobcu naďalej zamestnával resp., aby žalobcovi nepriznal náhradu mzdy za obdobie prevyšujúce 12 mesiacov, súd o týchto návrhoch nerozhodoval, keďže žalobu zamietol v celom rozsahu. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal žalovanému, ktorý mal v spore plný úspech náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Okresný súd opomenul, že len na základe dohodnutej zmeny pracovnej zmluvy (§ 54 ZP) alebo vo výnimočných prípadoch tam, kde to právny predpis výslovne pripúšťa (§ 55 ZP), je možné alebo nutné zamestnanca preradiť na iné pracovné miesto alebo funkciu, než ktorú dovtedy vykonával. Žalovaný v tomto prípade postupoval v rozpore s ust. § 54 ZP, a preto jeho jednostranný právny úkon ani nemohol nikdy nadobudnúť účinnosť. Žalovaný ho od 30.01.2017 dočasne preradil na inú prácu na oddelenie Parts Quality, s čím žalobca nesúhlasil najmä zo zdravotných dôvodov, pričom svoj nesúhlas vyjadril priamo v zázname o preradení na inú prácu. Treba uviesť, že okamžité skončenie pracovného pomeru vykonané žalovaným je neplatné tak z vecných ako aj z formálnych dôvodov. Okamžité skončenie pracovného pomeru bolo vykonané zjavne účelovo a absentuje v ňom riadne skutkové vymedzenie okamžitého skončenia pracovného pomeru. Žalovaný deklaroval, že žalobca mal závažne porušiť pracovnú disciplínu, a to viacnásobne (celkom tri krát). Ani jeden z deklarovaných dôvodov pritom nie je závažným porušením pracovnej disciplíny. Rozhodne nekonal spôsobom, ktoré by bolo možné považovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny a za dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b/ ZP. V okamžitom skončení pracovného pomeru žalovaný dokonca tvrdí, že žalobca bol preradený v súlade s § 55 ods. 2 písm. a) ZP k 30.01.2017 (informoval ho pritom o preradení až 13.02.2017 a dátum chcel úmyselne upraviť aby neporušil zákon), a to s údajným zachovaním druhu práce (reálne však ide pritom o celkom iný druh práce). Žalovaný požadoval, aby žalobca vykonával nočnú prácu, pričom žalovaného viac krát upozorňoval, že nemá lekársku prehliadku na prácu v noci a ani školenie BOZP. V neposlednom rade z formálnej stránky v oznámení o okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 11.04.2017 ani nie je jasne slovne uvedené, že žalovaný jeho pracovný pomer okamžite končí. Slovná formulácia použitá žalovaným je formálne nesprávna a zmätočná. Z preradenia pritom vôbec nevyplývala charakteristika (t.j. špecifikácia) práce, konkretizovaný popis pracovného miesta na ktoré bol žalobca preradený. Označenie práce pri snahe žalovaného o preradenie iba názvom pracoviska je zjavne nedostatočné a nezákonné a nezodpovedá ani požiadavkám pracovného poriadku, ktorý vydal sám žalovaný. V danej veci išlo o individuálny pracovný spor ohľadom preradenia zamestnanca, pričom žalovaný konal protichodne, nezákonne a na úkor žalobcu. To, že sa žalobca bránil, za daného stavu nemožno hodnotiť ako závažné porušenie pracovnej disciplíny. V prípade, že by preradenie bez výhrad akceptoval, došlo by k zmene pracovnej zmluvy konkludentne, čo okresný súd plne opomenul. Navyše v zázname o vykonaní pohovoru o porušení pracovnej disciplíny zo dňa 21.02.2017 sám žalovaný kvalifikoval konanie žalobcu iba ako porušenie prac. disciplíny (a nie ako závažné porušenie pracovnej disciplíny) a upozornil ho na možnosť podania výpovede podľa 63 ods. 1 písm. e/ ZP v prípade opakovaného porušenia pracovnej disciplíny. Samotné vyjadrenie žalovaného tak preukazuje, že o závažné porušenie prac. disciplíny nešlo a nemohlo ísť. Dokonca sám okresný súd na str. 15 odôvodnenia opakovane hovorí iba o porušení prac. disciplíny a nie o závažnom porušení prac. disciplíny, ktoré je nutné na danie okamžitého skončenia pracovného pomeru. Z vykonaného dokazovania (listinných dôkazov, svedeckých výpovedí najmä svedkov B. A., B. C. ale i iných) bolo pritom zrejmé, že žalovaným bol žalobca ako zamestnávateľom školený výlučne na obsluhu vstrekovacích lisov, čo bolo aj jeho druhom práce v zmysle dohodnutej Prílohy č. A k pracovnej zmluve. Nepretržite u žalovaného pracoval na pozícii obsluha vstrekovacích lisov na oddelení Injection, nie inde. Treba uviesť, že kvalitár rozhodne nie je „robotník“, ide o špecializovanú činnosť na výstupe z výroby spočívajúcu v kontrole už zhotovených výrobkov a tovarov, kde sa vyžadujú špecifické zručnosti a odbornosť (presná znalosť meracích postupov a parametrov kvality). Naproti tomu žalobca bol pracovník vo výrobe (plastové blatníky), čo je úplne odlišný druh práce ako kvalitár. V pracovnej náplni má pritom výslovne dohodnuté, že bude pracovať na oddelení Injection = oddelenia vstrekovacích lisov (a nie Parts quality = oddelenia kvality). Na základe týchto skutočností navrhuje, aby krajský súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v plnom rozsahu zmenil tak, že určí, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalovaným žalobcovi listom zo dňa 11.04.2017 označeným ako „Oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru“ je neplatné. Žalovaný je povinný žalobcovi zaplatiť náhradu mzdy vo výške 1.208,68 Eur mesačne za obdobie od 13.04.2017 do 13.04.2018. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy prvostupňového a odvolacieho konania v rozsahu 100 % na účet PZ žalobcu. Ak krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie nezmení, eventuálne žalobca navrhuje, aby krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil okresnému súdu s vyslovením právneho názoru na ďalšie konanie.

3. K podanému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný. Žalovaný žiada v celom rozsahu v zmysle ustanovenia § 387 CSP prvostupňový rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Žalovaný sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. K dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny, ktorý súd prvej inštancie považuje za dôvodné pre okamžité skončenie pracovného pomeru platne uvádza, že žalobca odmietal vykonávať prácu, ktorá mu bola pridelená v rámci dohodnutého druhu práce. Správal sa tak, že vzbudzoval pohoršenie ostatných zamestnancov a zamestnávateľa. Z vykonaných dôkazov nesporne vyplýva, že žalobca konal účelovo v snahe docieliť skončenie jeho pracovného pomeru zo zdravotných dôvodov podľa ust. § 63 ods. 1 písm. c) ZP s vyplatením odstupného, čo je konanie v rozpore s dobrými mravmi, zneužíval situáciu, že v dôsledku pracovného úrazu, ku ktorému došlo 26.01.2016, zo zdravotných dôvodov nie je spôsobilý vykonávať prácu v robotníckej pozícii na pracovisku Injection, pričom odmietol vykonávať inú pracovnú náplň v rámci dohodnutého druhu práce robotník na oddelení Parts quality, a ktorá preukázateľne zodpovedá jeho zdravotnému stavu. Žalovaný po ukončení práceneschopnosti žalobcu vykonal sám dobrovoľne úkony potrebné k tomu, aby mohol zadávať v rámci dohodnutého druhu práce žalobcovi takú pracovnú náplň, ktorá by plne vyhovovala jeho aktuálnemu zdravotnému stavu. Žalovaný požiadal o zdravotné posúdenie jednak vhodnosti ďalšieho prideľovania pôvodne žalobcom vykonávanej pracovnej náplne na pracovisku Injection, následne tiež aj o zdravotné posúdenie vhodnosti inej pracovnej náplne, ktorú mu zamýšľal zadávať v rámci dohodnutého druhu práce. Pracovná náplň na pracovisku Parts Quality spĺňala všetky podmienky uvedené v odbornom lekárskom posudku, tak ako bolo uvedené a pripojené k vyjadreniu žalovaného k žalobe zo dňa 03.07.2017. Žalobca síce uviedol, že uvedenú prácu odmieta vykonávať z dôvodu, že táto nevyhovuje jeho zdravotnému stavu. V čom nevyhovuje jeho zdravotnému stavu však neuviedol a ani ničím nepreukázal. Odmietanie vykonávania práce tak z jeho strany ostalo iba v polohe ničím nepodloženého tvrdenia. Žalovaný mal zo zdravotných posudkov preukázanú pracovnú spôsobilosť žalobcu vykonávať zadávanú prácu v oddelení Parts Quality, ktorá spočívala v kontrole kvality výrobkov vizuálne a hmatovou kontrolou výrobkov, ich vybaľovaním z prepravných obalov, ukladaním do regálov v rozsahu 70% pracovnej činnosti, vyraďovaním nezhodných a poškodených dielov v rozsahu 25% pracovnej činnosti, riešení problémov s dielmi JIT v rozsahu 5% s tým, že kontrolované výrobky a dielce neprekračujú svojou hmotnosťou limit daný v odbornom posudku PZS. Nie je pravdivým tvrdením, a táto skutočnosť bola aj preukázaná svedeckými výpoveďami, že v oddelení Parts Quality mala byť žalobcovi prideľovaná práca, na ktorú nemal potrebnú kvalifikáciu, respektíve na ktorú by bola vyžadovaná vyššia kvalifikácia, ako mal žalobca. Žalovaný nikdy nevyžadoval pre túto pracovnú činnosť žiadnu špeciálnu odbornosť (kvalifikáciu). Jednalo sa o jednoduché pracovné činnosti, pri ktorých mal žalobca iba vizuálne posudzovať zhodnosť výrobkov, pričom nebolo z jeho strany potrebné vykonávať žiadne špeciálne a odborné skúšky, merania, či iné posudzovanie výrobkov s následným vyhodnocovaním. Jednalo sa výlučne o pracovné činnosti, ku ktorým od žiadneho zo zamestnancov žalovaného nebola nikdy požadovaná zvýšená kvalifikácia. Počas celého priebehu sporu žalobca zamieňa účelovým spôsobom pojmy prideľovanie pracovnej náplne v rámci dohodnutého druhu práce s preradením na iný druh práce. Svoje tvrdenia sa snaží odôvodniť tým, že pridelenú prácu mal vykonávať v oddelení Parts Quality a nie v oddelení Injection (ako mal uvedené v Prílohe č. A pracovnej zmluvy), a preto sa jednalo o zmenu dohodnutého druhu práce, ku ktorej zamestnávateľ

- žalovaný potreboval jeho súhlas. Žalobca trvá na tom, že v konkrétnom prejednávanom prípade sa nejedná o preradenie zamestnanca (žalobcu) na iný druh práce alebo preloženie na iné miesto výkonu práce, než aké boli dohodnuté v pracovnej zmluve. V konaní na súde prvej inštancie bolo preukázane, že žalobca nepredložil žalovanému žiadny relevantný lekársky posudok, z ktorého by vyplývali ním opakované tvrdenia, že prideľovaná práca nevyhovuje jeho zdravotnému stavu. Žalovaný však neignoroval žalobcove námietky týkajúce sa vhodnosti prideľovaných pracovných činností, aj keď tieto neboli zo strany žalobcu ničím podložené. Sám z vlastnej iniciatívy ešte pred jednostranným pridelením inej náplne práce skúmal, či pracovné činnosti, ktoré mal v úmysle prideliť žalobcovi budú vyhovovať jeho zdravotnému obmedzeniu. Zo záveru Odborného lekárskeho vyjadrenia vyplynulo, že práca robotníka s pracovnou náplňou vyradzovanie poškodených dielov v rozsahu 25% zo všetkých pracovných činností, kontrola a prebaľovanie materiálu GARNISH ASSZ TAIGATE, COVER RR COMBINATION LAMP LH, RH v rozsahu 70% zo všetkých pracovných činností, riešenie problémov s dielmi patriacimi JIT v rozsahu 5% pracovných činností, na pracovisku Parts Quality sú pre žalobcu vhodné a spĺňajú tiež podmienky uvedené v prechádzajúcom vyjadrení lekárky zo dňa 18.01.2017. Žalovaný tiež poukazuje na skutočnosť, že v rámci konania na súde prvej inštancie bolo výpoveďami svedkov jednoznačne preukázané, že žalovaný aj pred tým, ako žalobca utrpel úraz kolena, prideľoval mu rôznu pracovnú náplň podľa aktuálnej potreby. Žalobca však nikdy pred utrpením pracovného úrazu nenamietal, že žalovaný mu v rozpore so Zákonníkom práce zadáva prácu mimo dohodnutého druhu práce v pracovnej zmluve bez predchádzajúcej dohody. Zo všetkých týchto dôvodov žalovaný žiada v celom rozsahu v zmysle ustanovenia § 387 CSP odvolaním napadnutý Rozsudok Okresného súdu Ružomberok zo dňa 03.08.2018, č. k. 9Cpr/9/2017-189 ako vecne správny potvrdiť. Žalovaný žiada, aby bola žalobcovi uložená povinnosť nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania vo výške 100%.

4. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril nasledovne. Plne trvá na obsahu a dôvodoch svojho odvolania. Žalovaný všeobecne hovorí o údajnom zákaze zneužitia práva. Aké právo a akým spôsobom ho mal žalobca zneužiť, už nešpecifikuje. Podľa žalovaného žalobca nemal žiadne oprávnenie na zaujímanie sa splnení podmienok o BOZP. Predmetné právo pritom vyplýva zo zákona každému zamestnancovi bez rozdielu. Žalovaný bol pritom kontrolnými orgánmi i na základe podnetu žalobcu právoplatne postihnutý za porušenie BOZP. Žalovaný pozabudol, že na jeho pracovisku došlo k viacerým úrazom, aj k smrteľnému prac. úrazu, a to v dôsledku hrubého porušenia BOZP žalovaným. Žalovaný neustále tvrdí, že všetci jeho zamestnanci vykonávajú jedno identické "robotnícke povolanie" a žalovaný zamestnancom prideľuje rôzne práce podľa potreby. Žalovaný nerozlišuje vôbec odborné profesie, všetko zastrešuje pojmom "robotník". Robotníkom je dokonca podľa žalovaného aj kvalitár, ktorý pritom nič nevyrába v procese výroby, ale činí iba výstupnú kontrolu už vyrobených produktov. Navyše v zázname o vykonaní pohovoru o porušení prac. disciplíny zo dňa 21.02.2017 sám žalovaný kvalifikoval konanie žalobcu iba ako porušenie prac. disciplíny (a nie ako závažné porušenie prac. disciplíny) a upozornil ho na možnosť podania výpovede podľa 63 ods. 1 písm. e/ ZP v prípade opakovaného porušenia prac. disciplíny. Samotné vyjadrenie žalovaného tak preukazuje, že o závažné porušenie prac. disciplíny nešlo a nemohlo ísť. Dokonca sám okresný súd na str. 15 odôvodnenia opakovane hovorí iba o porušení prac. disciplíny a nie o závažnom porušení prac. disciplíny, ktoré je nutné na danie okamžitého skončenia pracovného pomeru. Na základe týchto skutočností navrhuje, aby krajský súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v plnom rozsahu zmenil tak, že určí, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalovaným žalobcovi listom zo dňa 11.04.2017 označeným ako „Oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru“ je neplatné. Žalovaný je povinný žalobcovi zaplatiť náhradu mzdy vo výške 1.208,68 Eur mesačne za obdobie od 13.04.2017 do 13.04.2018. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy prvostupňového a odvolacieho konania v rozsahu 100 % na účet PZ žalobcu. Ak krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie nezmení, eventuálne žalobca navrhuje, aby krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil okresnému súdu s vyslovením právneho názoru na ďalšie konanie.

5. Žalovaný sa k podanému vyjadreniu žalobcu vyjadril nasledovne. V celom rozsahu žalovaný zotrváva na všetkých skutkových a právnych tvrdeniach uvedených vo svojom vyjadrení k odvolaniu odvolateľa zo dňa 01.10.2018 a z dôvodu hospodárnosti a efektívnosti ich nebude v odvolacej duplike opakovať. Bol to práve žalovaný, čo sa aj preukázalo v konaní na súde prvej inštancie, kto zabezpečil odborné posúdenie zdravotného stavu žalobcu. Tiež zabezpečil lekárske posúdenie pracovných činnosti, ktoré zamýšľal prideľovať žalobcovi po návrate do práce. Žalovaný vykonal všetko, čo bolo v jeho možnostiach a schopnostiach, aby po tom, čo žalobca odmietal pracovať s odvolaním sa na jeho zdravotný stav, zistil, aký je skutočný zdravotný stav žalobcu, zistil, či žalovaným navrhované pracovné činnosti bude alebo nebude s ohľadom na zdravotný stav schopný žalobca vykonávať. Žalobca krátko po tom, čo bol s ním skončený pracovný pomer u žalovaného okamžitým skončením pracovného pomeru zo strany žalovaného, sa zamestnal v cudzine, dodnes odmieta uviesť, u akého zamestnávateľa pracuje, na akej pozícii a aké pracovné činnosti vykonáva. Je preto nanajvýš dôvodné tvrdenie, že konanie žalobcu bolo účelové s cieľom dosiahnuť skončenie pracovného pomeru zo zdravotných dôvodov s vyplatením odstupného. Skutočnosť, že zo strany žalobcu išlo výlučne iba o skončenie pracovného pomeru s vyplatením odstupného, preukazuje i postoj žalobcu v rámci rokovaní o skončení sporu dohodou, keď jedinou jeho podmienkou pre ukončenie sporu dohodou bolo vyplatenie sumy odstupného v konkrétnej výške, pričom o požadovanej výške však žalobca nebol ochotný rokovať a dohodnúť sa na obojstrannom kompromise. Pokiaľ sa jedná o intenzitu porušovania pracovnej disciplíny s následkom okamžitého skončenia pracovného pomeru, súd prvej inštancie vykonal rozsiahle dokazovanie i v tomto smere a dospel k záveru, že intenzita porušovania pracovnej disciplíny v prípade odmietania vykonávať prácu odôvodňovala pre žalovaného okamžité skončenie pracovného pomeru. Skutočnosť, že súd pri ďalšom odôvodňovaní svojho rozhodnutia neuvádza slovné spojenie „závažné porušenie pracovne disciplíny“, nič nemení na súdom posúdenej intenzite porušovania pracovnej disciplíny. Súd sa dostatočne vysporiadal s odôvodnením v čom vidí intenzitu porušovania disciplíny ako závažnú. Žalobca v čase, kedy odmietal vykonávať akúkoľvek prácu, nevykonával ani funkciu zástupcu zamestnancov, ktorí sú v pracovnom pomere u zamestnávateľa. Z tejto pozície bol odvolaný z dôvodu protiprávneho konania. Preto mu nepatrilo ani právo podľa ust. § 150 ods. 2 ZP, v zmysle ktorého zástupcovia zamestnancov v pracovnom pomere u zamestnávateľa svojou kontrolnou činnosťou podľa § 239 ZP môžu zisťovať dodržiavanie resp. porušovanie pracovnoprávnych predpisov a môžu podať podnet na inšpektorát práce. Žalovaný tiež trvá na tom, že pridelenie žalobcovi inej pracovnej náplne v rámci dohodnutého druhu práce (preradenie), bolo vykonané v súlade s podmienkami dohodnutými v pracovnej zmluve a v súlade so Zákonníkom práce. Takéto preradenie bolo nutné z dôvodu zdravotného stavu žalobcu, a preto naň žalovaný nepotreboval žalobcov súhlas. Zo všetkých týchto dôvodov žalovaný žiada v celom rozsahu v zmysle ustanovenia § 387 CSP odvolaním napadnutý Rozsudok Okresného súdu Ružomberok zo dňa 03.08.2018, č.k. 9Cpr/9/2017-189 ako vecne správny potvrdiť. Žalovaný žiada, aby bola žalobcovi uložená povinnosť nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania vo výške 100%.

6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s ust. § 219 ods. 3 CSP) napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.

7. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

8. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

10. Odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 234 ods. 2 CSP, pričom výstižne a dostatočne odôvodnil, čo ho viedlo k vydaniu rozhodnutia a vyporiadal sa s rozhodujúcimi skutočnosťami. Rozhodnutie prvostupňového súdu zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Odvolateľ v podanom odvolaní neuviedol skutočnosti, s ktorým by sa okresný súd nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav a následne prijaté právne závery. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd.

11. Pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd ďalej uvádza nasledovné:

12. Žaloba o určení neplatnosti právneho úkonu o skončení pracovného pomeru podľa § 77 ZP je podľa § 137 písm. d) CSP (ďalej len „CSP“) žalobou o určení právnej skutočnosti. Z predmetného oznámenia o okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 11.04.2017 mal okresný súd preukázané, že predmetný pracovný pomer bol so žalobcom ako zamestnancom žalovaného skončený z dôvodu prezumovaného § 68 ods. 1 písm. b) ZP, keď z uvedeného oznámenia súčasne vyplýva, že pracovný pomer končí dňom doručenia predmetného oznámenia.

13. Podľa § 68 ods. 1 písm. b) môže zamestnávateľ okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne, a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu. Okamžité skončenie pracovného pomeru je výnimočným spôsobom skončenia pracovného pomeru. Ide o jednostranný právny úkon zamestnávateľa, ktorý smeruje ku skončeniu pracovného pomeru so zamestnancom okamihom doručenia jeho písomného vyhotovenia zamestnancovi. Zamestnávateľ môže so zamestnancom okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne, a to len z dôvodov taxatívne uvedených v zákone. Jedným z dôvodov, pre ktorý môže zamestnávateľ použiť tento výnimočný spôsob skončenia pracovného pomeru, je porušenie pracovnej disciplíny zamestnancom závažným spôsobom. Povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí medzi základné povinnosti zamestnanca (§ 47 ods. 1 písm. b), § 81 a 82). Na okamžité skončenie pracovného pomeru sa vyžaduje, aby išlo o zavinené konanie zo strany zamestnanca, a to aj z nedbanlivosti, a musí dosahovať intenzitu porušenia pracovných povinností závažným spôsobom. Intenzita porušenia pracovnej disciplíny je jedným zo základných hľadísk pri rozhodovaní o postihu za porušenie pracovnej disciplíny. Za porušenie pracovnej disciplíny závažným spôsobom možno považovať napríklad opakovanú neospravedlnenú neprítomnosť v práci, napadnutie nadriadeného alebo spoluzamestnanca a pod. Odvolací súd ďalej uvádza, že z obsahu Oznámenia o okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 11.04.2017 jednoznačne a nepochybne vyplýva, že zamestnávateľ končí pracovný pomer v zmysle § 68 ods. 1 písm. b) ZP, pričom okamih skončenia pracovného pomeru je deň doručenia tohto oznámenia. Táto vôľa zamestnávateľa vyplýva už so samotného pomenovania veci v záhlaví dokumentu „Vec: Oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru“.

14. Okresný súd sa ďalej zaoberal dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru (uvedený pod bodom 1 Oznámenia o okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 11.04.2017) spočívajúci v tom, že žalobca v období od jeho preradenia až do okamžitého skončenia pracovného pomeru neustále odmietal pracovať na pridelenej pracovnej pozícii, a to aj po opakovaných výzvach. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom okresného súdu, čo sa týka dôvodnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru.

15. Odvolací súd podotýka, že je zásadný rozdiel medzi druhom práce, ktorý je obsiahnutý v dvojstrannom právnom úkone - pracovnej zmluve, ktorý musí byť vždy výslovne dohodnutý medzi zamestnancom a zamestnávateľom, a pracovnou náplňou, ktorá je jednostranným príkazom zamestnávateľa, ktorou sa zamestnancovi bližšie špecifikujú úlohy v rámci v zmluve dohodnutého druhu práce. Druh práce je dohodnutý účastníkmi pracovného pomeru v pracovnej zmluve, preto je možné ho meniť len vzájomnou dohodou účastníkov pracovného pomeru a nie je možné ho meniť jednostranne zo strany zamestnávateľa. Podľa ustanovenia § 54 ZP dohodnutý obsah pracovnej zmluvy možno zmeniť len vtedy, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na jeho zmene. Zamestnávateľ je povinný zmenu pracovnej zmluvy vyhotoviť písomne. V danom prípade zamestnávateľ nemenil druh práce, tak ako bol dohodnutý v pracovnej zmluve v prílohe A bod 1 Pracovné postavenie „robotník“. V predmetnej pracovnej zmluve absentuje stručná charakteristika druhu práce, na ktorý bol žalobca u žalovaného prijatý, čo konštatoval aj IP Žilina v časti Pracovnoprávne vzťahy v odseku B v bode 7 protokolu č. IZA-013-49-2.3/P-E22, 24, 25 -17 zo dňa 07.04.2017. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom okresného súdu, že absencia bližšieho špecifikovania druhu práce nie je dôvodom neplatnosti pracovnej zmluvy a teda pracovného vzťahu medzi zamestnancom a zamestnávateľom, nakoľko z následného správania strán pracovného vzťahu možno jednoznačne vyvodiť konkludentnú dohodu, čo sa týka duhu práce. Žalobca až do pracovného úrazu nenamietal druh práce, ale vykonával prácu podľa pokynov zamestnávateľa. Absenciu stručnej charakteristiky druhu práce v pracovnej zmluve začal namietať až v súvislosti so vznikom sporu ohľadne jeho preradenia na inú prácu.

16. Odvolací súd konštatuje, že okresný súd správne vyhodnotil právny záver, čo sa týka otázky súhlasu zamestnanca na jeho preradenie. V danom prípade na základe vyššie uvedeného sa jednalo o preradenie zamestnanca v rámci dojednaného druhu práce v pôvodnej pracovnej zmluve. Nešlo o zmenu druhu práce. Práce vykonávané pred preradením na inú prácu, ako aj po preradení na inú prácu, mali byť jednoduchými prácami, na ktoré sa nevyžadovalo žiadne osobitné vzdelanie, odbornejšie školenie, alebo vyšší kvalifikačný predpoklad. Navyše tieto práce čiastočne obsahovo súviseli, keď jednou z činností v rámci pracovnej náplne pred pracovným úrazom žalobcu bola aj následná kontrola finálneho produktu a po preradení na inú prácu bola touto náplňou kontrola dodávaných produktov. Išlo teda o preradenie zamestnanca v rámci existujúcej pracovnej pozície „robotník“ pri oboma stranami dovtedy akceptovanom druhu práce, kde sa nevyžaduje súhlas zamestnanca.

17. Miesto výkonu práce podľa pracovnej zmluvy čl. I. bod 1.6 je sídlo zamestnávateľa. Oddelenie Injection bolo určené ako pracovisko v rámci výrobnej štruktúry zamestnávateľa, avšak pri splnení podmienok § 55 ods. 2 písm. a) ZP, ods. 3 ZP nie je zamestnávateľ pri ponuke práce limitovaný iba na pôvodné pracovisko, ale na všetky jeho pracoviská v rámci dojednaného miesta výkonu práce.

18. Po pracovnom úraze, ukončení práceneschopnosti zamestnanca bol žalobca podrobený lekárskej prehliadke u lekára PZS (MUDr. A.), pričom lekár stanovil jeho pracovné obmedzenia v súvislosti s pracovnou pozíciou, ktorú dovtedy vykonával, a to vylúčenie práce so záťažou dolných končatín - práca v drepe, podrepe, kľaku, opakované flexie (ohýbanie) kolien, opakované nastupovanie/vystupovanie z auta, úkony tela s prenesením váhy na jednu končatinu a pod., vylúčenie práce dlhodobo v stoji a dlhodobo v sede, keď za vhodnú pozíciu pri práci bola stanovená pozícia so striedaním sed - stoj a vylúčenie práce s ťažkými bremenami, t.j. nad 5 kg. Zo záveru mimoriadnej lekárskej prehliadky vyplynulo, že práca operátora na pracovisku Injection je pre žalobcu nevhodná a podľa odborného vyjadrenia zo dňa 18.01.2017 (MUDr. J.) bol žalobca uznaný ako zdravotne nespôsobilý na doterajšiu prácu na pozícii obsluha vstrekovacích lisov na pracovisku Injection. Následne bolo vypracované odborné vyjadrenie k zaradeniu zamestnanca zo dňa 14.02.2017, v ktorom MUDr. J. v závere konštatuje, že práca robotníka na pracovisku Parts Quality je pre pracovníka pri zabezpečení vo vyjadrení uvedených podmienok zo zdravotného hľadiska vhodná a spĺňa podmienky práce.

19. Zamestnávateľ vytvoril zamestnancovi primerané pracovné podmienky, preradil ho na inú prácu (bez potreby súhlasu zamestnanca, nakoľko išlo o preradenie v rámci dojednaného druhu práce v pracovnej zmluve), ktorú mohol podľa lekárskeho posudku vykonávať vzhľadom na jeho zdravotný stav po pracovnom úraze a dlhodobej práceneschopnosti. Zamestnanec (žalobca) odmietal pracovať, pričom na to nemal objektívne dôvody, čo založilo dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa pre hrubé porušenie pracovnej disciplíny zo strany zamestnanca v zmysle § § 68 ods. 1 písm. b) ZP.

20. S poukazom na skutkové okolnosti prejednávanej veci a vykonané dokazovanie odvolací súd sa stotožnil so súdom prvej inštancie a jeho postup považoval za plne v súlade so zákonom. Odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentov odvolateľa, na ktorých založil svoje odvolacie dôvody, a preto napadnutý rozsudok okresného súdu, potvrdil ako vecne správny.

21. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V predmetnom odvolacom konaní mala plný úspech strana žalovaného, a preto odvolací súd priznal žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Ďalej o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

22. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)