Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_8Co-36-2018.pdf
PDF · 133.14 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/36/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a členiek senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v právnom spore žalobcu: J. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. XXX, zastúpeného splnomocneným zástupcom Advokátska kancelária JUDr. Róbert Hronček, s. r. o., so sídlom Národná 10, Žilina, IČO: 47 248 327, proti žalovanej: Wüstenrot poisťovňa, a. s., so sídlom Karadžičova 17, Bratislava, IČO: 31 383 408, zastúpenej splnomocneným zástupcom JUDr. Radoslavom Čollákom, advokátom so sídlom Z. XX,. Q., o zaplatenie sumy 5.530,- eur s príslušenstvom, o odvolaniach žalobcu a žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č. k. 3C/136/2014-337 zo dňa 08. septembra 2017, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu vo výrokoch II. a III. potvrdzuje.
Rozsudok okresného súdu vo výroku I., ktorým súd konanie v časti o zaplatenie sumy 1.458,- eur zastavil, zostáva nedotknutý
Rozsudok okresného súdu vo výrokoch IV. a V. o trovách konania mení tak, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 30,20 %.
Žiadna zo strán konania nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Ružomberok rozsudkom č. k. 3C/136/2014-337 zo dňa 08. 09. 2017 konanie v časti o zaplatenie sumy 1.458,- eur zastavil (výrok I.), žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 72,- eur titulom dennej dávky za dobu nevyhnutného liečenia úrazu spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,75 % ročne zo sumy 1.530,- eur od 28. 03. 2013 do 28. 09. 2016 a spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,75 % ročne zo sumy 72,- eur od 29. 09. 2016 do zaplatenia a sumu 400,- eur titulom trvalých následkov úrazu s progresiou 400 % spolu s úrokom z omeškania 5,50 % ročne zo sumy 400,- eur od 06. 11. 2013 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti výroku rozsudku (výrok II.). Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol (výrok III.). V časti konania o zaplatenie sumy 1.458,- eur súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok IV.), v časti konania o zaplatenie sumy 4.072,- eur s príslušenstvom súd žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal (výrok V.). V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 02.10.2014 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.530,- eur s úrokom z omeškania 5,75 % ročne z tejto sumy od 28. 03. 2013 do zaplatenia a sumy 3.840,- eur spolu s úrokom z omeškania 5,50 % ročne z tejto sumy od 06. 11. 2013 do zaplatenia, titulom poistného plnenia v spojení s úrazom, ktorý sa mu stal dňa 05. 10. 2012. Okresný súd medzitýmnym rozsudkom č. k. 3C/136/2014-87 zo dňa 30. 12. 2014, potvrdeným rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 8Co/728/2013-139 zo dňa 22. 07. 2016, vyslovil, že základ žalobného nároku žalobcu je opodstatnený.
Podaním doručeným súdu dňa 30. 09. 2016 zobral žalobca žalobu v časti o zaplatenie sumy 1.458,- eur späť a navrhol, aby súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 72,- eur s úrokom z omeškania 5,75 % ročne zo sumy 1.530,- eur od 28. 03. 2013 do 28. 09. 2016, zo sumy 72,- eur od 29. 09. 2016 do zaplatenia a sumu 3.840,- eur spolu s úrokom z omeškania 5,50 % ročne zo sumy 3.840,- eur od 06. 11. 2013 do zaplatenia. Podaním zo dňa 28. 03. 2017 žalobca rozšíril žalobný návrh o sumu 160,- eur. Uznesením č. k. 3C/136/2014-273 zo dňa 05. 04. 2017 súd pripustil zmenu žaloby v požadovanom znení. Súd konštatoval, že žalobca si v konaní uplatňuje voči žalovanému nárok na zaplatenie poistného plnenia titulom dennej dávky za dobu nevyhnutného liečenia úrazu a trvalých následkov úrazu s progresiou 400 % na základe uzatvorenej poistnej zmluvy Investičné životné poistenie pre zdravie a dôchodok č. 110/038673-5 s poukazom na poistnú udalosť, ku ktorej došlo dňa 05. 10. 2012, a to telesné poškodenie žalobcu pri hraní futbalu na škvarovom ihrisku. Nakoľko v spore bolo medzitýmnym rozsudkom rozhodnuté o tom, že základ nároku žalobcu je opodstatnený, bolo následne potrebné ustáliť výšku uplatneného nároku. Súd vo veci rozhodol aplikujúc ust. § 788 ods. 1, § 797 ods. 2, § 52 ods. 1, 3, 4, § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Súd mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že dňa 22. 05. 2012 žalovaný uzatvoril so žalobcom poistnú zmluvu č. 110/038673-5, ktorej predmetom je investičné životné poistenie pre zdravie a dôchodok, v ktorej bolo dojednané poistenie pre prípad trvalých následkov úrazu s progresiou 400 % a poistenie dennej dávky za dobu nevyhnutného liečenia úrazu. Poistná zmluva bola pre prípad trvalých následkov v dôsledku úrazu s progresiou 400 % uzatvorená na poistnú sumu 4.000,- eur a pre prípad dennej dávky za dobu nevyhnutného liečenia úrazu na poistnú sumu 18,- eur. Dňa 05. 10. 2012 žalobca utrpel úraz pri hraní futbalu. Bezodkladne po úraze navštívil lekára - ortopéda, následne absolvoval vyšetrenia a podstúpil dve operácie. Zo správy ošetrujúceho lekára vyplynula diagnóza úrazu, a to S83.2-trhlina laterálneho menisku a S83.5-trhlina predného skríženého väzu. Žalobca požiadal žalovaného o poistné plnenie v súvislosti s nahlásenou škodovou udalosťou. Žalovaný listom zo dňa 21. 10. 2013 oznámil žalobcovi, že opísané telesné poškodenie nie je úrazom v zmysle všeobecných poistných podmienok, a preto poisťovňa nemá právny dôvod pre poskytnutie poistného plnenia z tejto poistnej zmluvy. V spore bola vyriešená otázka opodstatnenosti základu nároku uplatneného žalobcom, následne zo strany žalovaného došlo k úhrade poistného plnenia na účet žalobcu dňa 28. 09. 2016 vo výške 1.458,- eur vo vzťahu k nároku na dennú dávku za dobu nevyhnutného liečenia úrazu. Z tohto dôvodu žalobca zobral žalobu v časti o zaplatenie sumy 1.458,- eur späť a žiadal konanie v tejto časti zastaviť. Súd, prihliadnuc na dispozičný úkon žalobcu, ktorým zobral žalobu v časti späť, konanie v tejto časti podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“) zastavil. V časti uplatneného nároku dennej dávky za dobu nevyhnutného liečenia žalobca naďalej uplatňoval zaplatenie doplatku vo výške 72,- eur s príslušenstvom. Súd nárok žalobcu v tejto časti považoval za dôvodný, vychádzajúc vo vzťahu k dobe liečenia, ktorá bola medzi stranami konania sporná, zo záveru znalca, že doba nevyhnutného liečenia úrazu žalobcu pri danom priebehu úrazu, jeho liečenia, opakovanej operácie a následkom doliečovania, rehabilitáciou, charaktere zamestnania s vysokou fyzickou záťažou je až do 125 dní. Maximálne trvanie doby nevyhnutného liečenia úrazu pri telesnom poškodení žalobcu je v zmysle oceňovacích tabuliek žalovaného do 85 dní. Výška uplatneného nároku po čiastočnom späťvzatí zodpovedá výške nároku v zmysle poistnej zmluvy (18,- eur x 85 dní = 1.530,- eur - úhrada 1.458,- eur), preto súd žalobe v tejto časti vyhovel. Rovnako súd priznal žalobcovi aj úroky z omeškania vo výške 5,75 % ročne zo sumy 1.530,- eur od 28. 03. 2013 do 28. 09. 2016 a vo výške 5,75 % ročne zo sumy 72,- eur od 29. 09. 2016 do zaplatenia, keď výška úroku z omeškania je v súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom ku dňu 28. 03. 2013. Vstup do omeškania súd odvodil odo dňa nasledujúceho po dni ukončenia liečby v zmysle ambulantného nálezu z vyšetrenia dňa 27. 03. 2013 vystaveného MUDr. F. Z., ÚVN SNP, Ružomberok. V ďalšom uplatňoval žalobca nárok na zaplatenie sumy vo výške 3.840,- eur titulom trvalých následkov úrazu s progresiou 400 % spolu s úrokom z omeškania 5,50 % ročne z tejto sumy od 06. 11. 2013 do zaplatenia v súvislosti s trvalými následkami - strata fyziologického LCA (predného skríženého väzu), čo subsumoval v oceňovacích tabuľkách žalovaného pod položku úplná meravosť kolena v nepriaznivom postavení; obmedzenie flexie kolena o 15 %, čo subsumoval v oceňovacích tabuľkách žalovaného pod položku obmedzenie pohyblivosti kolenného kĺbu ľahkého stredného stupňa; strata 15 % menisku, čo subsumoval v oceňovacích tabuľkách žalovaného pod položku trvalé následky po operačnom vyňatí jedného menisku (pri úplnom rozsahu pohybov a dobrej stabilite kĺbu, inak podľa potreby funkcie) a napokon jazvy po operácii 5 cm x 0,3 cm a 1 cm x 0,2 cm v úrovni kože, čo subsumoval v oceňovacích tabuľkách žalovaného pod položku zvlášť zohyzďujúce jazvy na exponovaných častiach tela, pokiaľ nedosahuje 1 % telesného povrchu. V priebehu sporu žalobca rozšíril uplatnený nárok v časti trvalých následkov o sumu 160,- eur a v rámci rozhodujúcich skutočností o trvalý následok ľahká nestabilita pravého kolenného kĺbu, čo subsumoval pod položku oceňovacích tabuliek kývavosť kolenného kĺbu, ak nie je nutný ortopedický podporný prístroj. Pri riešení spornej otázky, či zistenia poúrazového stavu uvedené v žalobe možno subsumovať pod položky oceňovacích tabuliek, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, súd vychádzal zo znaleckého posudku MUDr. Róberta Čellára, PhD., Q., znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie ortopédia. Znalec zistil jediný trvalý následok, a to ľahká nestabilita pravého kolenného kĺbu, ktorú subsumoval pod položku TN1.288 kývavosť kolenného kĺbu, ak nie je nutný ortopedický podporný prístroj, v nadväznosti na čo žalobca zmenil žalobu v smere jej rozšírenia o uplatnený nárok na zaplatenie sumy 160,- eur. K tvrdeniu žalobcu, že všetky zistené trvalé následky je potrebné podradiť pod jednotlivé položky oceňovacích tabuliek, resp. pod im najbližšie položky a v prípade, že oceňovacie tabuľky neobsahujú presné označenie trvalého následku úrazu, súd ustálil, že oceňovacie tabuľky sú neoddeliteľnou súčasťou poistnej zmluvy, ktorá má charakter zmluvy spotrebiteľskej. Keďže otázka hodnotenia poúrazového stavu žalobcu je otázkou odbornou, vrátane jeho začlenenia v rámci oceňovacích tabuliek žalovaného, súd vychádzal zo záverov znalca MUDr. Čellára, ktorý skúmal, či možno použiť položku hodnotiacu danú lokalitu, zistil neprítomnosť obmedzenia rozsahu pohybu, zistil prítomnosť nestability kolenného kĺbu, zistil, že došlo k poškodeniu menisku za súčasného hodnotenia poruchy funkcie, u jaziev skúmal ich rozsah, lokalitu, ostatnú charakteristiku. Vzhľadom na uvedené súd z dôvodu neunesenia dôkazného bremena žalobcu v časti uplatnených trvalých následkov - zistení poúrazového stavu v pôvodnej žalobe (strata fyziologického LCA, obmedzenie flexie kolena o 15 stupňov, strata 15% menisku, jazvy 5 cm x 0,3 cm a 1 cm x 0,2 cm), považoval žalobu v tejto časti za nedôvodnú. V časti trvalého následku uplatneného zmenou žaloby doručenou súdu dňa 30. 03. 2017 subsumované pod položkou oceňovacích tabuliek kývavosť kolenného kĺbu, ak nie je nutný ortopedický podporný prístroj č. TN1.288, mal súd preukázanú dôvodnosť uplatneného nároku vo výške 10 %, čo číselne predstavuje poistné plnenie 10 % z poistnej sumy pre prípad trvalých následkov úrazu s progresiou 400 % zo sumy 4.000,- eur, t. j. 400,- eur. Námietku premlčania uplatneného nároku v tejto časti súd vyhodnotil ako rozpornú s dobrými mravmi, majúc za preukázané, že nárok v tejto časti si žalobca neuplatnil skôr, nakoľko objektívne zistil existenciu tohto trvalého následku až na základe vypracovaného znaleckého posudku znalca MUDr. Čellára. V danom prípade zánik vymáhateľnosti nároku v dôsledku uplynutia premlčacej doby by bol pre žalobcu neprimerane tvrdým postihom v porovnaní s charakterom uplatňovaného práva, ako aj s uvedeným dôvodom, pre ktorý žalobca svoje právo neuplatnil včas. Z uvedeného dôvodu súd na námietku premlčania neprihliadol. Na základe uvedeného súd žalobcovi v časti uplatneného nároku titulom trvalých následkov úrazu s progresiou 400 % priznal žalobcovi istinu vo výške 400,- eur a v ostatnej časti uplatnenej istiny vo výške 3.600,- eur žalobu zamietol ako nedôvodnú. Zároveň súd priznal žalobcovi aj nárok na úrok z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 400,- eur od 06. 11. 2013 do zaplatenia, keď žalovaný sa dostal do omeškania dňom nasledujúcim po uplynutí jedného roka od úrazu, t. j. od 05. 10. 2012. O trovách konania súd rozhodol v časti konania o zaplatenie sumy 1.458,- eur podľa § 256 ods. 1 C. s. p. tak, že priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v celom rozsahu, keďže zastavenie konania zavinil žalovaný, ktorý realizoval úhradu uvedenej sumy až v priebehu konania. Vo zvyšnej časti súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý bol úspešný v prevažnom rozsahu, náhradu trov konania nepriznal s poukazom na dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle ust. § 257 C. s. p., keď stanovisko žalovaného pred začatím sporu a aj po jeho začatí ohľadom základu uplatneného nároku, resp. nárokov žalobcu bolo a priori negatívne, a teda nebola z jeho strany snaha ani ochota poskytnúť žalobcovi akékoľvek poistné plnenie, hoci na základe záverov znaleckého posudku je zrejmé, že žalovaný mal na základe poistnej zmluvy uhradiť poistné plnenie žalobcovi, keďže trvalý následok skutočne vznikol, pričom súd prihliadol i na dobu trvania sporu a výšku trov konania.
2. Proti tomuto rozsudku, čo do výrokov II., III., IV. a V. podal žalobca odvolanie, ktorým sa domáhal jeho zmeny v tejto časti, spočívajúcej vo vyhovení žalobe v celom rozsahu a priznaní mu náhrady trov prvoinštančného a odvolacieho konania, alternatívne jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie založil na odvolacích dôvodoch podľa § 365 ods. 1 písm. f/ C. s. p., t. j. na nesprávnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie a § 365 ods. 1 písm. h/ C. s. p., t. j. na nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie.
Žalobca nesúhlasil s nepriznaním poistného plnenia za trvalé následky - stratu fyziologického LCA, obmedzenie flexie kolena o 15 %, stratu 15 % menisku a jazvy po operácii. Existencia týchto trvalých následkov v čase po úraze bola podľa jeho názoru dostatočne preukázaná a nie je daný dôvod, pre spochybnenie ich existencie. Znalec vo svojom posudku uznal ich existenciu, jedine k obmedzeniu flexie kolena sa vyjadril, že nie je možné hodnotenie položkou oceňovacích tabuliek z dôvodu, že obmedzenie rozsahu pohybu nebolo pri vyšetrení žalobcu zistené, pričom však znalec pri výsluchu nevylúčil, že v minulosti, v čase vyšetrenia po úraze, mohlo byť prítomné. Podľa žalobcu je preto potrebné vychádzať zo stavu, ktorý tu bol v čase, ku ktorému sa trvalé následky posudzovali, t. j. v zmysle správy ošetrujúceho lekára k trvalým následkom po úraze MUDr. J. L. zo dňa 16. 10. 2013. Tento stav/trvalý následok bol stanovený ošetrujúcim lekárom viac ako rok po úraze. Znalec vykonal jeho vyšetrenie po takmer piatich rokoch od úrazu. Nie je podľa jeho názoru správne konštatovať neexistenciu niektorých trvalých následkov na účely poistného plnenia po uplynutí tak dlhej doby, potrebné je posúdenie k času likvidácie poistnej udalosti. Súd nesprávne vyhodnotil tieto trvalé následky, keď ich nepodradil pod oceňovacie tabuľky žalovaného, ktoré sú prílohou všeobecných poistných podmienok. Uviedol, že si uplatnil trvalé následky, ktoré zistil jeho ošetrujúci lekár a tieto trvalé následky subsumoval pod tie položky oceňovacích tabuliek, ktoré sa týmto trvalým následkom najviac približujú. Oceňovacie tabuľky nemôžu podľa neho obsiahnuť všetky druhy a presné označenie možných trvalých následkov úrazov, ktoré môžu nastať, preto ak oceňovacie tabuľky žalovaného neobsahujú položku, ktorá je presne totožná so zisteným trvalým následkom úrazu, nie je to dôvod pre zamietnutie poistného plnenia za tento trvalý následok a je potrebné postupovať tak, že zistený trvalý následok sa subsumuje pod položku oceňovacích tabuliek, ktorá je zistenému trvalému následku najbližšia. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 4C/255/2013 zo dňa 23. 06. 2016. Mal za to, že nepresnosť a nejasnosť formulácie jednotlivých položiek oceňovacích tabuliek nemôže byť dôvodom toho, že sa mu poistné plnenie neprizná. Takéto posudzovanie by viedlo k tomu, že ak poistený neutrpí následok konkrétne zadefinovaný v poistnej zmluve, tak mu poistné plnenie nepatrí, čo je vzhľadom na rozsah možných následkov úrazov nereálne. Opätovne poukázal na to, že poistná zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, z ktorého dôvodu je nevyhnutná aplikácia ust. § 52 - § 54 Občianskeho zákonníka, preto výklad obsahu poistných podmienok má byť v prospech spotrebiteľa. Žalobca nesúhlasil ani s určením percentuálnej výšky poistného plnenia, a to vo vzťahu k priznanému plneniu za trvalý následok - ľahká nestabilita pravého kolenného kĺbu vo výške 10 % z dôvodu, že žalovaný nijako nezdôvodnil a nepredložil žiadny spôsob výpočtu výšky percenta poistného plnenia práve v rámci rozsahu uvedeného v oceňovacích tabuľkách, ktorým by odstránil toto neurčité vyjadrenie rozsahov v oceňovacích tabuľkách. Jedná sa o nepresnú formuláciu podmienok spotrebiteľskej zmluvy, a teda i v tomto prípade je potrebné použiť výklad pre spotrebiteľa priaznivejší. Percentuálne určenie za tento trvalý následok síce určil znalec, avšak nakoľko všeobecné poistné podmienky žalovaného nestanovujú žiadne podmienky a spôsoby tohto percentuálneho určenia, považuje ich v tomto smere za neurčité. Ak takéto vymedzenie je v poistnej zmluve určené, nemôže ísť táto nejasnosť na ťarchu spotrebiteľa a je potrebné priznať maximálnu výšku poistného plnenia za jednotlivý trvalý následok podľa percentuálneho určenia. Čo sa týka nároku na náhradu trov konania, mal za to, že je potrebné, aby mu bola priznaná náhrada všetkých trov konania, a to prvoinštančného a odvolacieho konania. V časti, v ktorej došlo k zastaveniu konania zavinil jeho zastavenie žalovaný, nakoľko svoj záväzok v tejto časti splnil až po podaní žaloby, preto uplatnenie tohto nároku bolo v čase podania žaloby plne dôvodné.
3. Proti rozsudku okresného súdu čo do výrokov II. a V. podal odvolanie i žalovaný, ktorý sa podaným odvolaním domáhal jeho zmeny spočívajúcej v zamietnutí žaloby a v priznaní mu nároku na náhradu trov konania v časti konania o zaplatenie sumy 4.072,- eur v celom rozsahu a priznaní nároku na náhradu trov odvolacieho konania. Rovnako ako žalobca odvolanie odôvodnil nesprávnymi skutkovými zisteniami a nesprávnym právnym posúdením veci súdom prvej inštancie. V súvislosti s rozšírením žaloby žalobcu podaním zo dňa 28. 03. 2017 žalovaný s poukazom na ust. § 104, § 101 Občianskeho zákonníka namietal premlčanie uplatneného nároku, keď k rozšíreniu žaloby došlo dňa 30. 03. 2017, i keď všeobecná premlčacia doba uplynula dňa 05. 10. 2016. Nesúhlasil s vyhodnotením námietky premlčania súdom prvej inštancie, ktorý túto námietku vyhodnotil ako rozpornú s dobrými mravmi. Námietku premlčania v základnom konaní vzniesol riadne a včas, takmer bezodkladne po zmene žalobnej argumentácie žalobcu, ktorá bola dôsledkom neunesenia povinnosti tvrdenia a dôkazného bremena ohľadne pôvodne žalovaného nároku zo strany žalobcu. Žalobca po vykonaní znaleckého dokazovania, ktoré bolo výsledkom nejednoznačnosti žalobnej argumentácie žalobcu, zmenil žalobnú argumentáciu a zmenil skutkové odôvodnenie žalovaného nároku, pričom formuloval nový nárok titulom nových skutočností ohľadne trvalých následkov, ktoré znalec zadefinoval diametrálne odlišným spôsobom ako to urobil žalobca. Znalec obsahom znaleckého posudku priamo vyvrátil žalobcom uplatňovaný nárok, čo by malo mať za následok procesný neúspech žalobcu, navyše ak novo formulovaný nárok žalobcu bol formulovaný po uplynutí všeobecnej premlčacej doby. Vykonané znalecké dokazovanie viedlo k zisteniu, že začlenenie trvalých následkov tak, ako ich zadefinoval žalobca, nie je možné, resp. znalec po vykonanom znaleckom posúdení konštatoval diametrálne odlišné trvalé následky ako pomenoval a ustálil žalobca ako dominus litis pri iniciovaní sporu. Súd prvej inštancie žiadnym bližším spôsobom nešpecifikoval v čom vidí rozpor námietky premlčania s dobrými mravmi, na ktoré odkazuje, pričom argumentácia o zistení špecifikácie trvalých následkov až znaleckým posudkom zo strany žalobcu nemôže obstáť. Nesúhlasil ani s argumentáciou súdu o procesnom úspechu žalobcu a žalovaného ako aj s aplikáciou § 257 C. s. p. v časti, v ktorej bol úspešný. Súd nepriznanie nároku na náhradu trov konania v rozsahu jeho procesného úspechu neodôvodnil žiadnymi okolnosťami v osobe žalobcu, ale len jeho procesnoprávnym správaním sa v konaní. Súd konštatoval, že neplnil poistné plnenia tak ako si žalobca v predsúdnej fáze voči nemu uplatnil, no nezohľadnil, že značná časť tejto sumy nebola práve na základe súdneho konania žalobcovi priznaná. Po ustálení sa na právnom základe nároku, o ktorom ale v čase iniciovania sporu boli pochybnosti, uhradil žalobcovi sumu 1.458,- eur ako dennú dávku liečenia, čo odôvodnil počtom preukázaných dní liečenia na základe podkladov od žalobcu, pričom plnenie bolo poskytnuté nie za maximálnu dobu liečenia, ale za dobu liečenia nevyhnutného tak, ako bolo preukázané v konaní. Žalobcovi uhradil sumu rovnajúcu sa 81 dňom nevyhnutného liečenia. Ide o dobu skutočne preukázaného nevyhnutného liečenia žalobcu, nie potencionálne a teoreticky možnú dobu liečenia, ktorú uvádza znalec vo vypracovanom znaleckom posudku. Z jeho pohľadu nejde o celkovú potencionálne akceptovateľnú dobu PN, ale v zmysle zmluvy ide o dennú dávku nevyhnutného liečenia. Z uvedených dôvodov nesúhlasil s priznaním tohto nároku žalobcovi v rozsahu 72,- eur spolu s príslušenstvom.
4. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol odvolaniu žalobcu nevyhovieť a rozhodnúť v súlade s jeho podaným odvolaním. Nesúhlasil s argumentáciou žalobcu, keď žalobca supluje neunesenie dôkazného bremena, nakoľko trvalé následky ním označené v žalobnom návrhu boli na základe vykonaného dokazovania vyvrátené. Trvalé následky, ako ich označil žalobca, nie sú kryté zmluvným dojednaním, ktoré je právnym titulom pre prípad výskytu poistnej udalosti, ako aj poistného plnenia. Ak nie sú žalované nároky v konaní pred súdom preukázané a podporené tým, že sú kryté zmluvou ako hmotnoprávnym základom vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, je z jeho pohľadu zrejmé, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, ktoré ho spolu s povinnosťou tvrdenia zaťažuje, a procesným následkom tejto situácie je neúspech v konaní. Žalobca nemôže vyžadovať od súdu, aby nahrádzal jeho žalobnú aktivitu a subsumoval ním tvrdené trvalé následky pod obsah zmluvy v prípade, ak to nevie urobiť sám, v prípade, ak trvalé následky tvrdené žalobcom v zmysle znaleckého posudku neexistujú. Neunesenie dôkazného bremena spočíva v skutočnosti, že žalobcom označené trvalé následky nie sú kryté hmotnoprávnym základom vo vzťahu k povinnosti plnenia poistného. Žalovaný na jednej strane vyčíta súdu procesný postup pri zisťovaní trvalých následkov, ale súčasne trvalé následky, ktoré boli identifikované znaleckým posudkom MUDr. Čellára využil a následne zmenil žalobný návrh. Vo vzťahu k tomuto zmenenému nároku vzniesol námietku premlčania. S námietkou premlčania sa súd prvej inštancie stotožnil, teda uznal jej hmotnoprávny základ, ale nepriznal jej účinky s argumentáciou o jej rozpore s dobrými mravmi. S touto argumentáciu nesúhlasí, čo uviedol i vo svojom odvolaní. V otázke trvalých následkov a ich existencie vykonal súd prvej inštancie znalecké dokazovanie, ktorého závermi je vyvrátená argumentácia žalobcu o prípadnom nesprávnom posúdení veci súdom, nakoľko súd v zmysle znaleckého posudku ani trvalé následky označené žalobcom nemohol subsumovať pod znenie oceňovacích tabuliek tak, ako tvrdí žalobca. Vo zvyšku žalovaný odkázal na argumentáciu prezentovanú v jeho odvolaní.
5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadal, aby súd vyhovel jeho odvolaniu. Žalobca naďalej zotrval na svojich tvrdeniach, vyjadreniach a záveroch vyslovených v písomných podaniach vykonaných v rámci konania, vrátane podaného odvolania.
Nárok na zaplatenie sumy 72,- eur s príslušenstvom z titulu dennej dávky za dobu nevyhnutného liečenia považoval za plne dôvodný a súdom prvej inštancie priznaný správne, nakoľko v konaní bolo preukázané, že doba jeho liečenia po úraze trvala dlhšie než je maximálna doba trvania nevyhnutného liečenia, ktoré je kryté poistením žalobcu, t. j. dlhšie ako 85 dní. Zo samotnej zdravotnej dokumentácie vyplýva, že nevyhnutná doba liečenia po úraze bola až 174 dní, teda nárok mu vznikol v plnej výške ako ho uplatnil žalobou. Pokiaľ žalovaný nesúhlasil s priznaním mu nároku na zaplatenie sumy 400,- eur s príslušenstvom titulom trvalých následkov úrazu s progresiou 400 % za trvalý následok - kývavosť kolenného kĺbu, je toho názoru, že za tento následok mu patrí nárok na poistné plnenie v plnej výške podľa oceňovacích tabuliek, t. j. 20 %. Vzhľadom na čl. 32 ods. 1 písm. b/ v spojení s ods. 5 poistných podmienok žalovaného si uplatnil celkové poistné plnenie vo výške 100 % z poistnej sumy pre prípad trvalých následkov úrazu s progresiou 400 %, t. j. zo sumy 4.000,- eur z dôvodu, že toto je maximálna suma poistného plnenia, ktorá mu podľa poistnej zmluvy môže byť vyplatená, ak jediný úraz spôsobil poistenému niekoľko trvalých následkov rôzneho druhu. Z tohto dôvodu zmenou žaloby rozšíril žalobný návrh o sumu 160,- eur. Napriek tejto skutočnosti má za to, že mu patrí poistné plnenie za všetky trvalé následky, ktoré boli zistené a ktoré špecifikoval v podanej žalobe a zmene žaloby, a to v plnej výške ako boli uplatnené. Na základe vykonaného znaleckého dokazovania získal vedomosť, že úraz, ktorý utrpel zanechal na jeho zdraví aj ďalší trvalý následok, o ktorom dovtedy z objektívnych dôvodov vedomosť nemal. Preto nárok na poistné plnenie i v súvislosti s týmto trvalým následkom považuje za plne dôvodný a preukázaný. Stotožnil sa pritom so záverom súdu, že námietka premlčania vznesená žalovaným vo vzťahu k tomuto následku je v rozpore s dobrými mravmi. V ďalšom žalobca v podstate zopakoval svoje tvrdenia uvedené v odvolaní proti rozsudku okresného súdu ohľadne výkladu spotrebiteľskej zmluvy v prípade jej nejednoznačnosti v prospech spotrebiteľa.
6. Vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného (v tzv. replike) žalobca zotrval na svojich vyjadreniach uskutočnených v konaní. Uviedol, že poistná zmluva nikde vo svojom znení neupravuje, že trvalým následkom sa má rozumieť len trvalý následok, ktorý je exaktne uvedený v oceňovacích tabuľkách, ktoré sú jej prílohou. Opätovne v tejto súvislosti poukázal na potrebu výkladu spotrebiteľských zmlúv, ktorou je i poistná zmluva v danom prípade, v prospech spotrebiteľa. Predmetom poistného krytia podľa poistnej zmluvy sú trvalé následky úrazu, ktorý je úrazom v zmysle poistných podmienok. V danom konaní bolo súdom právoplatne určené, že jeho úraz, ktorého sa toto konanie týka, je úrazom v zmysle všeobecných poistných podmienok. Poistná zmluva kryje/má kryť trvalé následky úrazu. Trvalé následky nie sú v poistnej zmluve taxatívne vymedzené, ak žalovaný tvrdí opak, nie je jeho tvrdenie správne. Trvalé následky tak ako ich uplatnil už v pôvodnom žalobnom návrhu boli u neho prítomné a boli zistené tiež ošetrujúcim lekárom MUDr. L.. Znalec nevyvrátil prítomnosť týchto trvalých následkov v čase posudzovania. Práve naopak, má za to, že závery znaleckého dokazovania preukázali, že trvalé následky, za ktoré si uplatňuje svoj nárok na poistné plnenie sú dané a podporili i závery ošetrujúceho lekára. Nemôže tak obstáť tvrdenie žalovaného, že neuniesol dôkazné bremeno. Má za to, že mu patrí poistné plnenie za všetky trvalé následky, ktoré boli zistené, a ktoré špecifikoval v podanej žalobe a v rozšírení žalobného návrhu, a to v plnej výške ako boli uplatnené.
7. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C. s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 380, § 379 C. s. p.) a tento podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil, okrem výrokov o trovách konania, v ktorej časti napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 388 C. s. p. zmenil, majúc za to, že neboli splnené podmienky pre jeho potvrdenie či zrušenie v tejto časti.
8. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní danej veci sa zaoberal len námietkami strán konania uvedenými v odvolaní a procesným postupom prvoinštančného súdu predchádzajúcim vydaniu rozhodnutia z hľadiska či nedošlo k vadám týkajúcich sa procesných podmienok. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje i na procesnú zodpovednosť odvolateľa pri formulovaní a vymedzení odvolacích dôvodov.
9. Vo vzťahu k meritu sporu odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza i zo správneho právneho posúdenia veci. Nakoľko aj odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku v podstatných bodoch zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 220 ods. 2 C. s. p., odvolací súd podľa § 387 ods. 2 C. s. p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje. Žalobca ani žalovaný vo svojich odvolaniach neuviedli žiadne nové tvrdenia a skutočnosti, ktoré by neboli uvádzali už v doterajšom konaní a s ktorými by sa nebol vysporiadal už súd prvej inštancie.
10. Pre zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, v nadväznosti na odvolacie námietky strán konania, odvolací súd uvádza, že sa v celom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorý pri posúdení výšky nároku uplatneného žalobcom vychádzal zo znaleckého posudku MUDr. Róberta Čellára, PhD., MPH, znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvia ortopédia č. 2/2017, pribratého do konania na základe návrhu žalovaného. Odvolací súd súhlasí so žalobcom, že v prípade ak poškodenie, ktoré pri úraze vzniklo, nezodpovedá poškodeniu ako je definované v oceňovacích tabuľkách poisťovne, možno použiť pripodobenie, t. j. priradiť tomuto poškodeniu percento, ktoré najviac sedí povahe a rozsahu úrazu v zmysle tabuľky, pokiaľ je toto pripodobenie možné, čo súd znalcovi i uložil. Znalec v predmetom znaleckom posudku však konštatoval, že nie je možné uznať trvalé následky - stratu fyziologického LCA (úplná meravosť kolena v nepriaznivom postavení), obmedzenie flexie kolena o 15° (obmedzenie pohyblivosti kolenného kĺbu ľahkého a stredného stupňa), stratu 15 % menisku (trvalé následky po operačnom vyňatí jedného menisku) a jazvy. Znalec zistil ľahkú nestabilitu kolenného kĺbu, ktorú je možné hodnotiť podľa bodu TN 1.288 „kývavosť kolenného kĺbu, ak nie je nutný ortopedický podporný prístroj...“, ktorý odporučil, vzhľadom na stupeň nestability kolenného kĺbu, zamestnanie žalobcu, jeho vek a aktivity hodnotiť vo výške 10 %. Ostatné položky nie je podľa znalca možné použiť, vzhľadom k tomu, že nie je prítomné obmedzenie rozsahu pohybu, je prítomná určitá nestabilita kolenného kĺbu, preto je možné použitie položiek charakterizovaných ako „kývavosť“, položky hodnotiace stav po odstránení jedného alebo oboch meniskov nemožno použiť, pretože je možné hodnotenie TN 1.288. Pokiaľ ide o jazvy, znalec konštatoval, že pri úraze žalobcu žiadne jazvy nevznikli, jazvy vzniknuté po operácii kolenného kĺbu, ich rozsah, lokalita a ani ostatná charakteristika nespĺňa zaradenie do kategórie jaziev oceňovacích tabuliek, pričom znalec poukázal na to, že vzhľadom na rozsah a lokalitu jaziev tieto sú takmer neregistrovateľné. Pokiaľ žalobca v odvolaní v súvislosti s ustálením trvalých následkov úrazu poukazoval na potrebu vychádzania zo stavu v čase vyšetrenia ošetrujúcim lekárom MUDr. L. zo dňa 16. 10. 2013, v ktorom bolo konštatované obmedzenie flexie kolena, ktorého možnú existenciu v minulosti nevylučoval ani znalec, odvolací súd uvádza, že zo znaleckého posudku tento trvalý následok nevyplýva. Vzhľadom na definíciu „trvalý“ pritom i odvolací súd má za to, že pokiaľ v čase vyšetrenia znalcom a následne v čase rozhodovania súdu prvej inštancie tento následok netrval, nie je možné v súvislosti s týmto následkom poskytnúť poistné plnenie ako za trvalý následok. Vzhľadom na podaný znalecký posudok sa odvolací súd stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie pokiaľ žalobcovi priznal nárok na poistné plnenie len v súvislosti s trvalým následkom - kývavosť kolenného kĺbu, ak nie je nutný ortopedický prístroj, rovnako sa stotožnil i so súdom priznanou výšku poistného plnenia. V tejto časti odvolací súd v celom rozsahu odkazuje na bod 22. až 24. odôvodnenia napadnutého rozsudku.
11. Ako nedôvodné odvolací súd vyhodnotil i odvolanie žalovaného v časti namietaného rozsahu doby nevyhnutného liečenia, za ktorú je povinný žalobcovi poskytnúť dennú dávku liečenia. Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že žalovaný utrpel úraz dňa 05. 10. 2012, v tento deň navštívil i lekára a bola zahájená liečba. Dňa 16. 10. 2012 bol žalobca vyšetrený na ortopedickej ambulancii, žalobca bol objednaný na predoperačné vyšetrenia k artroskopii, ktorú podstúpil dňa 14. 11. 201. Dňa 15. 11. 2012 bol žalobca prepustený do domácej liečby, dňa 22. 01. 2013 bol prijatý k plastike LCA pravého kolena, dňa 24. 01. 2013 bol s nasadenou ortézou prepustený do domácej liečby. Zo záznamu o vyšetrení zo dňa 27. 03. 2013 vyplýva, že daného dňa bola liečba žalobcu ukončená. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal, že žalobcovi poskytol dennú dávku za 81 dní liečenia, žalovaný trvanie liečby len po dobu 81 dní nijako neodôvodnil, pričom v priebehu konania netvrdil a ani neprodukoval žiadne dôkazy, ktorými by spochybnil tvrdenie žalobcu o dobe liečenia presahujúcej maximálnu dobu, po ktorú je možné dennú dávku liečenia poskytnúť. Vychádzajúc z uvedeného, ako aj zo záverov znaleckého posudku znalca MUDr. Čellára, ktorý konštatoval primeranú dobu PN v rozsahu 125 dní, je potom záver súdu o vzniku nároku na dennú dávku liečenia v maximálnom rozsahu, t. j. v rozsahu 85 dní, správny.
12. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil aj s posúdením námietky premlčania vznesenej žalovaným súdom prvej inštancie, keď zo znaleckého posudku podaného v konaní vyplýva, že zistený následok - ľahká nestabilita pravého kolenného kĺbu, v súvislosti s ktorým žalobca podaním zo dňa 28. 03. 2017, doručeným súdu dňa 30. 03. 2017, rozšíril svoju žalobu, možno hodnotiť položkou TN 1.288, ktorou položkou v zmysle podaného znaleckého posudku možno hodnotiť i trvalé následky po poškodení LCA. Práve v spojení so stratou fyziologického LCA si pritom žalobca uplatnil nárok na poistné plnenie i v pôvodne podanej žalobe, i keď trvalé následky spojené so stratou fyziologického LCA v podanej žalobe pripodobil iným následkom v zmysle oceňovacej tabuľky žalovaného. Vzhľadom na uvedené má i odvolací súd za to, že prihliadnutie na námietku premlčania vznesenú žalovaným by v danom prípade bolo neprimeranou sankciou pre žalobcu a z tohto dôvodu v rozpore s dobrými mravmi.
13. Vychádzajúc z uvedených skutočností a záverov odvolací súd, stotožniac sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie čo do merita veci, napadnutý rozsudok okresného súdu vo výrokoch II. a III. ako vecne správny potvrdil.
14. Odvolací súd sa však nestotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, pokiaľ o trovách konania rozhodoval osobitne vo vzťahu k časti konania, v ktorej bolo konanie zastavené pre späťvzatie a vo vzťahu k časti konania, ktorá ostala predmetom konania po čiastočnom späťvzatí. Odvolací súd pre takýto postup nevidel dôvod, keď o všetkých trovách prvoinštančného konania bolo možné a potrebné rozhodnúť jedným výrokom, so zohľadnením tak zavinenia na zastavení konania žalovaným podľa § 256 C. s. p., ako aj úspechu tej - ktorej strany konania podľa § 255 C. s. p. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách konania zmenil tak, že žalovanému, ktorý po zohľadnení jeho zavinenia na zastavení konania v časti o zaplatenie sumy 1.458,- eur a jeho neúspechu v časti sumy 472,- eur, bol úspešnejšou stranou konania, priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 30,20 %. Vychádzajúc zo žalobcom uplatneného nároku 5.530,- eur bol žalobca, zohľadniac sumu, ktorú mu žalovaný uhradil po vydaní medzitýmneho rozsudku, úspešný čo do sumy 1.930,- eur, t. j. v rozsahu 34,90 %, úspech žalovaného tak predstavuje 65,10 %. Čistý úspech žalovaného v konaní tak je 30,20 % (úspech žalovaného 65,10 % - úspech žalobcu 34,90 %), v ktorom rozsahu súd žalovanému voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania. Odvolací súd, na rozdiel od súdu prvej inštancie, nezistil dôvody pre aplikáciu § 257 C. s. p., keď sa stotožnil s námietkou žalovaného, že tomuto nemôže byť na ujmu odmietnutie plnenia žalobcovi, v dôsledku čoho si žalobca uplatnil nárok na súde, keď väčšia časť požadovaného nároku sa ukázala ako nedôvodná. Žalobca pritom v konaní neprodukoval a v priebehu konania ani nevyšli najavo také okolnosti, ktoré by odôvodňovali aplikáciu ust. § 257 C. s. p., ktorého použitie by malo byť výnimočné.
15. Vo výroku I., ktorým súd konanie v časti o zaplatenie sumy 1.458,- eur zastavil, proti ktorému výroku nepodala odvolanie žiadna zo strán konania, ponechal odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu nedotknutý.
16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1, § 255 ods. 2 C. s. p. Nakoľko tak žalobca, ako aj žalovaný boli v konaní vo vzťahu k meritu sporu súčasne úspešní (vo vzťahu k odvolaniu protistrany), ako aj neúspešní (vo vzťahu k vlastnému odvolaniu), súd žiadnej zo strán konania nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
17. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods. 1 C. s. p.)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 C. s. p.)