Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (10)Rozsudok_4T-2-2019.pdf
PDF · 87.24 KB
Case nature
Area
Subarea
4T/2/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Michalovce - samosudca JUDr. Stanislav SOJKA, PhD. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 30.04.2019 takto
rozhodol:
Obžalovaný
E.. E. H., nar. XX.XX.XXXX v A. E., trvale bytom E., S. XXXX/XX, lekár,
uznáva sa vinným
- z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Tr.zák.
preto, že
dňa 10.07.2018 v čase okolo 09.40 hod., riadil osobné motorové vozidlo zn. H. XXX, EČ: MI-XXXDY, v E. po ulici J. B. smerom k hotelu D., kde počas parkovacieho manévru zastavil pri pravom okraji vozovky a chystal sa z auta vystúpiť, aby sa presvedčil či môže cúvanie vykonať bezpečne, pričom na vozidle otvoril predné ľavé dvere v čase, kedy popri ľavej strane prechádzal cyklista D. A., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bytom E., Jána A. Komenského XXX/XX, na dámskom bicykli modrej farby nezistenej značky, následkom čoho cyklista narazil bicyklom do okraja otvorených ľavých predných dverí vozidla, spadol na vozovku a utrpel ťažké zranenia, ktorým dňa 25.07.2018 v NsP Michalovce podľahol, čím porušil ustanovenie § 24 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke,
teda
- inému z nedbanlivosti spôsobil smrť,
za to sa odsudzuje
Podľa § 149 ods.1 Tr.zák. s použitím §§ 36 písm.j, 38 ods.3 Tr.zák. k trestu odňatia slobody v trvaní 15 (pätnásť) mesiacov.
Podľa § 49 ods.1 písm.a/Tr.zák. výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a podľa § 50 ods.1 Tr.zák. určuje skúšobnú dobu v trvaní 16 (šestnásť) mesiacov.
Podľa § 288 ods. 1 Tr.por. odkazuje poškodeného DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s., Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO : 35 942 436 s nárokom na náhradu škody na civilný proces.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Michalovce podal tunajšiemu súdu obžalobu na obvineného MUDr. E. H. pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods.1,2 písm.a/ Tr.zák. na tom skutkovom základe ako je to uvedené v obžalobe.
Vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní bol zistený nasledujúci skutkový stav. Obžalovaný E.. E. H. nevyužil svojho zákonného práva vykonať na hlavnom pojednávaní jedno z vyhlásení, pričom vo svojej výpovedi uviedol, že kritického dňa chcel svojím vozidlom na parkovisku v centre mesta nacúvať medzi dve za sebou stojace vozidlá, pričom pri nacúvaní jeho vozidlo ešte bolo mimo os, to znamená, že trčalo z radu zaparkovaných áut a preto sa chcel po nazretí do spätných zrkadiel pootvorením ľavých dverí presvedčiť či môže cúvať dozadu ďalej a keď otvoril dvere na maximálne 10 až 15 cm, tak zrazu počul náraz a videl spadnúť cyklistu, ktorému následne poskytol pomoc.
Svedok O.. H. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že kritického dňa videl cúvajúce vozidlo, ktoré nedokončilo cúvací manéver, keďže zadná časť bola v podstate na parkovacom mieste, avšak predná časť bola ešte na ceste, a preto vodič otvoril trošku dvere v snahe zistiť či môže ešte cúvať, pričom cyklista musel vidieť, že predmetné vozidlo cúva, že cúvací manéver nie je dokončený, že má pred sebou prekážku, avšak cyklista si podľa jeho názoru nevšimol, že predmetné vozidlo cúva a tak narazil do otvorených dverí vozidla maximálne na šírku 15 cm a ak by neboli tieto dvere otvorené tak podľa jeho názoru by cyklista vrazil do spätného zrkadla alebo do predného blatníka tohto vozidla okolo ktorého išiel napriek ním uvedeným skutočnostiam cyklista v tesnej blízkosti. Svedok zároveň uviedol, že k nehode nedošlo tak, že obžalovaný otvoril dvere, ktorými by zrazil cyklistu, ale vodič najprv otvoril dvere na šírku maximálne 10-15 cm a cyklista do týchto dverí narazil, pričom je si 100% istý, že cyklista nedával pozor na cestu
Znalec Ing. O. G. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že v plnom rozsahu trvá na záveroch znaleckého posudku a v súvislosti s bezpečným odstupom cyklistu uviedol, že v takýchto prípadoch nie je zákonom definovaný bezpečný odstup pri parkujúcich vozidlách, avšak z technického hľadiska cyklista mohol predvídať pri parkujúcom vozidle, ktoré cúvalo, že sa môžu otvoriť dvere, prípade sa vozidlo môže pohnúť aj dopredu, na základe čoho mohol dodržať väčší bočný odstup od vozidla.
V súvislosti s výhľadom cez ľavé spätné zrkadlo znalec uviedol, že zo strany obžalovaného mohlo dôjsť pri otáčaní hlavy k prehliadnutiu cyklistu.
Poškodená E. E. vo svojej výpovedi z prípravného konania, ktorá bola prečítaná na hlavnom pojednávaní uviedla, že nebola účastníčkou dopravnej nehody a preto sa k nej nevie vyjadriť, avšak obžalovaný sa za svoje konanie všetkým ospravedlňoval a bol nápomocný pri liečbe a návštevách otca v nemocnici.
Poškodená Mgr. E. W. (C., z.p.) vo svojej výpovedi z prípravného konania, ktorá bola prečítaná na hlavnom pojednávaní uviedla, že na základe poskytnutia zdravotnej starostlivosti si poisťovňa uplatňuje nárok na náhradu škody vo výške 14. 518,19 €. Zo zápisnice o ohliadke miesta činu a pripojenej fotodokumentácie je zrejmé miesto na ktorom došlo ku spáchaniu trestného činu.
Zo zápisu o dychovej skúške vyplýva, že obžalovaný v čase dopravnej nehody nemal požité alkoholické nápoje.
Z evidenčnej karty vodiča vyplýva, že má zaznamenaných v karte jedenásť záznamov o dopravných priestupkoch v období rokov 2006 až 2015.
Obžalovaný je z miesta bydliska aj zamestnávateľom hodnotený kladne, doposiaľ nebol súdne trestaný.
Súd postupujúc v zmysle § 2 ods. 12 Tr.por. vyhodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, pričom dospel k jednoznačnému záveru, že prokurátor na hlavnom pojednávaní preukázal, že obžalovaný svojím konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Tr.zák., avšak nepreukázal, aby svojím konaním naplnil aj všetky znaky žalovanej skutkovej podstaty trestného činu podľa ods. 2/ Tr.zákona.
Na základe vykonaného dokazovania a to hlavne svedeckej výpovede znalca Ing. G. a jeho znaleckého posudku súd zastáva jednoznačný názor, že obžalovaný svojím konaním porušil ust. § 24 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke , keď otvoril dvere na vozidle bez toho, aby sa jednoznačne presvedčil či tým nie je ohrozená bezpečnosť iných účastníkov cestnej premávky, v dôsledku čoho po čiastočnom otvorení dverí do týchto narazil prichádzajúci nebohý poškodený a v dôsledku pádu na zem utrpel závažné zranenia, ktorým následne podľahol.
V uvedenom prípade je však potrebné poukázať aj na správanie sa už nebohého poškodeného D. A., ktorý v kritickom čase jazdil na bicykli po parkovisku v smere približujúc sa ku vozidlu obžalovaného, ktoré ako to vyplýva aj z výpovedí obžalovaného, svedka O.. H., ale aj fotodokumentácie znaleckého posudku v kritickom momente nebolo zaparkované, ale obžalovaný sa snažil so svojím vozidlom zaparkovať pozdĺž cesty medzi dve stojace autá a ak by nebohý poškodený venoval náležitú pozornosť situácii na parkovisku, tak by musel vidieť, že obžalovaný zaparkováva - t.j. snaží sa zaparkovať svoje motorové vozidlo a jeho parkovací manéver nebol dokončený, skutočnosť, ktorá vyplýva aj zo skutkovej vety v obžalobe (počas parkovacieho manévru), tak v prípade venovania náležitej pozornosti zo strany nebohého poškodeného mal obísť predmetné vozidlo vo väčšej bočnej vzdialenosti od vozidla obžalovaného, ktoré sa snažilo zaparkovať, pretože v prípade uskutočňovania parkovacieho manévru mu muselo byť zrejmé, že tento parkovací manéver nie je ukončený a že na predmetnom vozidle sa môžu otvoriť dvere, čo sa v skutočnosti aj stalo a aj keď obžalovaný otvoril bočné dvere v maximálnej vzdialenosti 10 -15 cm, tak poškodený do týchto dverí narazil a aj z tejto šírky otvorenia dverí je zrejmé, že poškodený nebohý nevenoval náležitú pozornosť pri riadení bicykla, pretože v opačnom prípade by jazdil v oveľa väčšej vzdialenosti od vozidla obžalovaného najmä ak aj podľa výpovede svedka Ing. H. na ľavej strane parkoviska mu v tom nebránila žiadna skutočnosť.
Aj keď bočný odstup v uvedených prípadoch nie je uvedený v zákone, ako to uviedol na hlavnom pojednávaní aj znalec Ing. G., tak na druhej strane taktiež uviedol skutočnosti na ktoré už poukázal aj súd, to znamená, že cyklista pri parkujúcom vozidle, ktoré cúvalo, mohol predvídať, že sa môžu na vozidle otvoriť dvere, prípadne sa vozidlo môže pohnúť aj dopredu a mohol dodržať väčší bočný odstup od tohto vozidla. Súd považuje za potrebné poukázať na tú dôležitú skutočnosť, ktorá zohrala dôležitú úlohu pri rozhodovaní o vine obžalovaného, že v uvedenom prípade sa nejedná o klasický prípad , keď vozidlo stojí, ale jedná sa o prípad, keď obžalovaný sa so svojím vozidlom snažil zaparkovať, t.j. uskutočňoval parkovací manéver, na základe čoho súd konštatuje, že vozidlo nestálo zaparkované, ale obžalovaný zaparkovával predmetné vozidlo, s ktorým pri zaparkovávaní sa snažil pootvorením dverí zistiť či ešte môže cúvať ´ďalej dozadu, keďže predná časť auta bola mimo rovnobežnej osi ostatných zaparkovaných áut, zasahovala na cestu a táto skutočnosť pri pozornosti nebohého poškodeného mu musela byť známa a tejto skutočnosti t.j. že pred ním sa snaží zaparkovať vozidlo obžalovaný, mal tiež prispôsobiť svoju jazdu ako riadny účastník cestnej premávky za účelom neohrozenia ostatných účastníkov cestnej premávky v zmysle všeobecných ust. § 3 ods. 2 písm.a/ zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke .
V nadväznosti na konštatovanie znalca z odboru dopravy o neexistencii zákonom upravenej povinnosti o bočnom odstupe cyklistu pri obchádzaní vozidla súd poukazuje na osobitné ustanovenie o cyklistoch a to konkrétne § 55 ods. 5, ktoré sa zaoberá predchádzaním cyklistu pomaly idúceho alebo stojaceho vozidla aj po pravej strane, v rámci čoho je cyklista povinný dbať na zvýšenú opatrnosť a vzhľadom k tomu, že zo znenia samotného citovaného ustanovenia vyplýva, že pomaly idúce alebo stojace vozidlo môže cyklista predchádzať aj po pravej strane, pričom je povinný dbať na zvýšenú opatrnosť, tak podľa názoru súdu je úplne zrejmé, že ak má cyklista povinnosť dbať na zvýšenú opatrnosť pri predchádzaní vozidla aj po pravej strane, tak takú istú povinnosť dbať na zvýšenú opatrnosť má cyklista povinnosť aj v prípadoch ak predchádza vozidlo po ľavej strane, situácia, ktorá môže nastať a aj nastala v tomto konkrétnom prípade.
Súd môže oprieť výrok o vine obžalovaného len za predpokladu, že existuje súhrn priamych aj nepriamych dôkazov, ktoré tvoria logickú, ničím neporušovanú a uzavretú sústavu dôkazov, navzájom sa doplňujúcich a na seba nadväzujúcich, ktoré sú v takom príčinnom vzťahu k dokazovanej skutočnosti, že z nich možno vyvodiť len jediný záver a súčasne tieto dôkazy musia vylúčiť možnosť iného záveru.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd nemá žiadne pochybnosti o závažnom spoluzavinení poškodeného nebohého D. A. na predmetnej dopravnej nehode a preto uznal vinu obžalovaného len podľa odseku 1 § 149 Tr.zák. a nie aj podľa ods. 2 písm.a/ Tr.zák., keďže prokurátor na hlavnom pojednávaní nepreukázal, aby obžalovaný inému z nedbanlivosti spôsobil smrť závažnejším spôsobom konania.
Súd pri ukladaní druhu a výmery trestu postupoval v súlade s ust.§§ 34, 36,37,38 Tr.zák., s tým, že prihliadol najmä na spôsob spáchania činu, následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce okolnosti, priťažujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy, spoluzavinenie nebohého poškodeného, samotný postoj obžalovaného ku spáchanému skutku, ospravedlnenie sa poškodeným, následnú pomoc rodinným príslušníkom po dopravnej nehode v súvislosti s nemocničnou starostlivosťou o nebohého poškodeného a uložil obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní pätnásť mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu šestnásť mesiacov.
V súvislosti s uloženým trestom súd prihliadol aj na prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností, keď obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný (§ 36 písm.j/ Tr.zák.), avšak na druhej strane prihliadol zároveň aj na tú skutočnosť, že v uvedenom prípade došlo k neodstrániteľnému následku pri spáchaní trestného činu a to k smrti nebohého poškodeného.
Vzhľadom na spoluzavinenie nebohého poškodeného pri dopravnej nehode súd neuložil obžalovanému trest zákazu činnosti riadenia motorových vozidiel.
Súd považuje vyššie uvedený trest za spravodlivý a zákonný, ktorý spĺňa účel trestu tak z hľadiska individuálnej ako aj generálnej prevencie, pretože bude dostatočne výchovne pôsobiť na obžalovaného, aby viedol v budúcnosti riadny život, aby sa nedopúšťal takejto alebo inej trestnej činnosti a zároveň bude odradzujúco pôsobiť na ostatných členov spoločnosti, aby sa nedopúšťali žiadnej trestnej činnosti.
Súd zároveň odkázal C. zdravotnú poisťovňu, a.s. s nárokom na náhradu škody na civilný proces vzhľadom na spoluzavinenie nebohého poškodeného, ako aj skutočnosť, že obžalovaný nahlásil dopravnú nehodu príslušnej poisťovni.
Súd zároveň na hlavnom pojednávaní nepripustil poškodenú Martu Mechírovú s nárokom na náhradu škody, pretože poškodená strana si neuplatnila túto náhradu škody riadne (konkretizujúc výšku nároku na náhradu škody) a včas, t.j. do skončenia prípravného konania, ale až po jeho ukončení, pričom toto rozhodnutie nebráni poškodenej strane vymáhať si náhradu škody v civilnom konaní.
S poukázaním na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré má odkladný účinok. Odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje a to do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní je potrebné uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za zúčastnenú osobu ich splnomocnenec, musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku, alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať, resp. osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť a to až do doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu. Odvolanie podané v prospech obžalovaného obhajcom alebo inou oprávnenou osobou môže byť vzaté späť len s výslovným súhlasom obžalovaného. Prokurátor môže vziať takéto odvolanie späť i bez súhlasu obžalovaného.