Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20Co/105/2018

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu JUDr. Petra Straku a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobcu Accentus s.r.o., so sídlom Nové Záhrady I 13/A, Bratislava, IČO: 44 731 744, proti žalovanej G. K., H.. XX.XX.XXXX, C. Š. XXXX/XX, S., o zaplatenie 2.405,96 Eur s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 17C/472/2015-108 zo dňa 13.02.2018 takto

rozhodol:

I. Odmieta sa odvolanie voči výroku rozsudku, ktorým súd prvej inštancie žalobu v prevyšujúcej časti zamietol.

II. Zrušuje sa rozsudok vo výroku, ktorým bola žalovaná zaviazaná k povinnosti plniť a v súvisiacom výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia sa vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Poprad (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) rozhodol, cit: ,,I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 2.191,63 eur s 8,75 %-ným p. a. úrokom z omeškania zo sumy 1.951,49 eur od 05.11.2014 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a . III. P r i z n á v a žalobcovi voči žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 82 % s tým, že o výške trov konania súd rozhodne uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že súd prvej inštancie skúmal aktívnu legitimáciu žalobcu v konaní s poukazom na uzatvorenú zmluvu o postúpení pohľadávky medzi právnym predchodcom žalobcu a žalobcom a dospel k názoru, že žalobca je aktívne legitimovanou stranou sporu. 2.1. Právny predchodca žalobcu vyzval žalovanú na plnenie výzvou z 23.01.2013 (č.l. 13), ktorú žalovaná prevzala 31.01.2013 z dôvodu, že žalovaná riadne neuhrádzala dohodnuté splátky úveru. Od apríla 2014 žalovaná neuhrádzala právnemu predchodcovi žalobcu žiadne splátky. Pokiaľ veriteľ Československá obchodná banka a.s. postúpil dňa 04.11.2014 pohľadávku na žalobcu, bolo to v čase, keď žalovaná bola viac ako 90 kalendárnych dní v omeškaní s plnením záväzku. Mal za to, že bolo potrebné konštatovať, že žalobca je aktívne legitimovanou stranou sporu. 2.2. Súd priznal žalobcovi nesplatenú istinu 1.951,49 Eur, úrok z omeškania 240,14 Eur, ktorý bol vyčíslený do 04.11.2014, keď je zrejmé, že žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením nesplatenej istiny 1.951,59 Eur od 16.01.2013 (deň nasledujúci po splatení istiny). Úrok z omeškania súd priznal v zákonnej výške v súlade s § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky 87/1995 Z.z. 2.3. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku vzhľadom na pomerný úspech strán sporu.

3. Proti tomuto rozhodnutiu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná. Namietala, že zmluva neobsahuje podstatné náležitosti v zmysle § 4 ods.2 zákona č. 258/2001 Z. z.. Neobsahuje najmä sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Zároveň neobsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov a pokiaľ tento údaj nie je obsiahnutý v zmluve spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. 3.1. Mala za to, že v dôsledku absencie RPMN v zmysle § 4 ods.2 písm. g/ bolo nutné považovať takýto úver za bezúročný bez poplatkov. Zároveň v zmysle § 4 ods.5 citovaného zákona od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. 3.2. Navrhla žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť. Súčasne namietala aj trovy konania.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnuté rozhodnutie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné.

5. Z podaného odvolania vyplýva, že žalovaná podala odvolanie aj do zamietavej časti rozsudku. 5.1. Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. 5.2. Podľa § 386 písm. b) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou. 5.3. Zamietavý výrok rozsudku je výrokom, ktorý bol vydaný v prospech žalovanej, preto žalovaná nie je v tejto časti oprávnenou osobou na podanie odvolania. Z týchto dôvodov odvolací súd odvolanie žalovanej proti zamietavému výroku odmietol.

6. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou súdneho konania (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. 6. 2010, sp. zn. 2Cdo 205/2009).

7. Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už (1) splatná, a to za predpokladu predchádzajúcej (2) písomnej výzvy banky a skutočnosti, že klient banky je napriek výzve (3) nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky. Musia byť kumulatívne splnené v čase postúpenia pohľadávky. Uvedené ustanovenie je lex specialis k inštitútu cesie.

8. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako najvyššia súdna autorita v oblasti interpretácie a aplikácie zákonov v rozsudku sp. zn. 7Cdo/26/2017 z 28.3.2018, aj v uznesení sp. zn. 1Cdo/147/2017 z 24.4.2018 zhodne konštatoval, že podmienky § 92 ods. 8 veta prvá Zákona o bankách sú zákonnými podmienkami platného postúpenia pohľadávky banky, nie úpravou, s nedodržaním ktorej je spojené porušenie bankového tajomstva.

9. Ustanovením § 92 ods. 8 Zákona o bankách sa sledovalo sprísnenie postúpenia cesie bankovej pohľadávky zo sféry kontrolovanej centrálnou bankou a umožniť dlžníkovi, ktorý poruší zmluvné podmienky, aby v primeranom čase vykonal nápravu a zotrval vo vzťahu s bankou, s ktorou dojednal finančnú službu (,,Toto právo banka nemá, ak klient uhradil omeškaný peňažný záväzok ešte pred postúpením pohľadávky...). Zákonné podmienky akými sú napr. postúpenie iba splatnej pohľadávky, písomná výzva, 90 dňová lehota nepodporuje záver, že by hlavným cieľom sprísnenia cesie bankovej pohľadávky bola ochrana bankového tajomstva.

10. V zmysle uvedeného ustanovenia je daná možnosť postúpenia pohľadávky aj bez súhlasu klienta, musia však byť naplnené všetky tri predpoklady pre platné postúpenie pohľadávky. Práve v nevyžadovaní súhlasu klienta je potrebné vidieť prelomenie bankového tajomstva. Jednou z podmienok prípustnosti jeho porušenia (okrem nepretržitého omeškania klienta viac ako 90 kalendárnych dní a splatnosti pohľadávky) je písomná výzva klientovi.

11. Tým, že banka túto výzvu dlžníčke nezaslala, resp. táto skutočnosť nebola v konaní preukázaná, neposkytla jej dostatočný priestor na vykonanie krokov voči „svojej“ banke na zotrvanie s ňou vo vzťahu. Splnenie zákonom požadovaných predpokladov na postúpenie splatných pohľadávok teda nebolo preukázané. Zmyslom a cieľom ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách bolo dosiahnuť stav, aby mal dlžník dostatok času na vykonanie opatrení zotrvať vo vzťahu so „svojou“ bankou a tak zotrvať aj vo sfére kontrolovanej Národnou bankou Slovenska.

12. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno a pokiaľ súd prvej inštancie pre uvedený dôvod žalobu nezamietol, je jeho rozhodnutie nesprávne, keďže neboli preukázané zákonné podmienky platného postúpenia pohľadávky banky. Neplatnou je aj zmluva, na základe ktorej pôvodný veriteľ, t.j. Československá obchodná banka, a.s., postúpila na žalobcu pohľadávku zo zmluvy uzatvorenej so žalovanou.

13. Keďže žalobcom nebolo preukázané naplnenie všetkých predpokladov možnosti postúpenia pohľadávky tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách (výzva banky adresovaná dlžníkovi pred postúpením pohľadávky), postúpenie pohľadávky nie je možné považovať za platné, a to s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka. S ohľadom na túto skutočnosť odvolací súd dospel k záveru, že žalobca nie je nositeľom práva, ktoré bolo predmetom postúpenia a žalobcom uplatnené v tomto konaní, preto mu nie je možné toto právo priznať.

14. Uvedeným nesprávnym postupom súdu prvej inštancie došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

15. Odvolací súd preto rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

16. Prvoinštančný súd, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP) v novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).