Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_6Co-89-2019.pdf
PDF · 94.7 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/89/2019
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a členov senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a JUDr. Karola Riháka, v právnej veci Ž.: F. P., X.. XX.X.XXXX, L. P. XXXX/XX, L., zast. AK JUDr. Almáši Gabriel, spol. s.r.o., Šumavská 3, Bratislava, IČO: 36 856 592, proti Ž.: J. P., X.. X.X.XXXX, L. Ľ. X. XXX/XX, L., zast. AK Červenková, s.r.o., Nevädzová 6B, Bratislava o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 12. februára 2019 č.k. 52 C/3/2019-77, takto
rozhodol:
Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e vo výroku, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie spočívajúce v uložení povinnosti žalovanému nenakladať s nehnuteľnosťou a to nepreviesť, nescudziť, nezaťažiť, nezriadiť právo v prospech tretej osoby a neprenajať nehnuteľnosť - rodinný dom nachádzajúci sa na JC. N. Č.. XX, R.. Č.. XXXX, J. na J.. Č.. XXXXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 101 m2 zapísaný na LV pre kat. úz. V. Č.. XXX.
Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie sa vo zvyšnej časti m e n í tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sa z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému povinnosť a/ zdržať sa konania, ktorým by bránil žalobkyni v nerušenom užívaní rodinného domu na E. N. Č.. XX, R.. Č.. XXXX postaveného na J.. Č.. XXXXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 101 m2 zapísaného na LV pre kat. úz. V. Č.. XXX, b/ zdržať sa konania, ktorým by zmaril dodávku médií a to plynu, vody a elektrickej energie do predmetného rodinného domu, c/ nenakladať s predmetnou nehnuteľnosťou, a to nepreviesť ju, nescudziť, nezaťažiť, nezriadiť právo v prospech tretej osoby a neprenajať ju. Ďalej súd prvej inštancie napadnutým uznesením uložil žalobkyni povinnosť podať proti žalovanému žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu, ktorým prišlo k zúženiu rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov k predmetnému rodinnému domu v lehote 30 dní od doručenia tohto uznesenia s tým, že ak žalobkyňa v stanovenej lehote žalobu nepodá, súd prvej inštancie neodkladné opatrenie aj bez návrhu zruší. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol: „Súd je toho názoru, že žalobkyňa osvedčila dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia. Žalobkyňa preukázala potrebu nevyhnutnej bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami a hrozbu bezprostrednej ujmy na strane žalobkyne. K návrhu žalobkyne súd uvádza, že z predloženého návrhu a predložených listinných dokladov je zrejmé, že medzi stranami sporu prišlo k uzavretiu manželstva dňa 7.8.2010. V manželstve dochádzalo zo strany žalovaného k fyzickému násiliu voči žalobkyni, čo preukazuje odsudzujúci rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 8.2.2018 č.k. 5T/104/2017-353, právoplatného dňa 29.11.2018 vo veci zločinu týrania blízkej a zverenej osoby a uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia 4C/3/2018-73 zo dňa 15.5.2018, ktorým mu bol zakázaný vstup do obydlia, t. j. do rodinného domu na E. XX, R.. Č.. XXXX,
postavený na parcele registra "C" evidovaná na katastrálnej mape J.. Č.. XXXXX zastavené plochy a nádvoria o výmere 101 m2 zapísaného na LV č. 456 vedenom Okresným úradom Bratislava II, obec BA - m. č. Ružinov v k.ú. Trnávka, zákaz priblíženia na vzdialenosť menšiu ako 5 m a zákaz vstupu na pracovisko žalobkyne a to z dôvodu násilia na žalobkyni. Z predloženého odsudzujúceho rozsudku zo dňa 8. 2. 2018, č.k. 5T/104/2017-353, právoplatného dňa 29.11.2018 vyplýva, že žalovaný bol odsúdený aj za skutok násilia, kde žalovaný bitím a násilím donútil žalobkyňu, aby zrušila bezpodielové spoluvlastníctvo manželov k novému domu, nakoľko sa obával, že keď sa s ním rozvedie, bude požadovať polovicu domu. Uvedený skutok sa týka spísania notárskej zápisnice N 357/2015, NZ 16142/2015, NCRls 16510/2015 podpísanej stranami sporu o zúžení BSM týkajúceho sa domu na E. XX, R.. Č.. XXXX, postavený na parcele registra "C" evidovaná na katastrálnej mape J.. Č.. XXXXX zastavené plochy a nádvoria o výmere 101 m2 zapísaného na LV č. XXX vedenom Okresným úradom Bratislava II, obec BA - m. č. Ružinov v k.ú. Trnávka. Uvedená notárska zápisnica vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti vykazuje znaky absolútne neplatného právneho úkonu podľa § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko bola urobená z dôvodu násilia, ktorého sa dopustil žalovaný. Konaním žalovaného, konkrétne výzvou na vysťahovanie je zrejmé, že má záujem nakladať s nehnuteľnosťou a odpojiť ju od inžinierskych sietí, a týmto konaním sa snaží riešiť svoju zlú finančnú situáciu. Teda konanie žalovaného smeruje k predaju, prenájmu alebo inému naloženiu s predmetnou nehnuteľnosťou, ktorá znemožní žalobkyni a maloletému dieťaťu využívať nehnuteľnosť na bývanie tak, ako tomu bolo doteraz. Z predložených dokladov je zrejmé, že uvedený rodinný dom slúži nielen ako sídlo spoločnosti D. D., R..K..S.., ktoré je zapísané v Obchodnom registri, ale aj ako domácnosť pre žalobkyňu a maloleté dieťa P. P.. Vyhovením výzve žalovaného, je ohrozená základná existencia žalobkyne a maloletého dieťaťa, nakoľko nemajú zabezpečené náhradné ubytovanie. Navyše je súdu dostatočne osvedčená skutočnosť, že právny úkon nadobudnutie rodinného domu do výlučného vlastníctva manžela bol vynútený za použitia násilia. Súd preto považuje za potrebné dočasne upraviť pomery medzi stranami sporu, nakoľko konaním žalovaného je bezprostredne ohrozená existencia žalobkyne a maloletého dieťaťa a preto súd nariadil neodkladné opatrenie tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.“ S poukazom na tieto závery súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenia v takom znení, ako je to uvedené vyššie. Ďalej súd prvej inštancie postupoval v zmysle § 336 ods. 1 C.s.p. a žalobkyni uložil povinnosť podať žalobu vo veci samej a to žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu.
3. O trovách konania o nariadenie neodkladného opatrenia súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p.
4. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil. Uviedol, že skutočnosti, ktoré žalobkyňa uvádza v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a z ktorých súd prvej inštancie vychádzal pri svojom rozhodovaní, nie sú pravdivé, sú účelové a zavádzajúce. Žalobkyňa v návrhu uviedla, že u svojich rodičov na adrese P. N. XX Y. L. nemôže bývať, pretože jej matka je ťažko chorá a žalobkyňa nemá zabezpečené iné bývanie ako na E. N. Č.. XX v Bratislave. Žalobkyňa v návrhu nepravdivo tvrdí, že žalovaný vykonáva kroky, ktoré majú smerovať k predaju, prenájmu alebo inému nakladaniu s predmetnou nehnuteľnosťou, čím má byť zo strany žalovaného znemožnené užívanie predmetnej nehnuteľnosti a je tak ohrozená existencia žalobkyne a ich maloletého syna, keďže nemajú zabezpečené náhradné bývanie. Žalobkyňa a ani maloletý však nevyužívajú uvedenú nehnuteľnosť na bývanie, obaja bývajú u rodičov žalobkyne na P. N.. Y. L., čo žalobkyňa vyslovene uviedla dňa 14.11.2018 na súdnom pojednávaní v konaní o rozvod manželstva strán sporu vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 49P/67/2018. Uvedenú skutočnosť potvrdil aj zápis zo šetrenia pomerov ÚPSVaR zo dňa 4.3.2019, podľa ktorého orgán R. vykonal dňa 25.2.2019 šetrenie pomerov u matky maloletého (t.j. žalobkyne) na adrese P. XX, L.. Z uvedeného vyplýva, že bývanie tak žalobkyne, ako ani maloletého nie je v žiadnom prípade bezprostredne ohrozené vzhľadom na skutočnosť, že obaja majú preukázateľne zabezpečené bývanie na adrese P.Í. XX Y. L.. Je evidentné, že žalobkyňa ani maloletý syn v čase vydania napádaného uznesenia dobrovoľne neobývali nehnuteľnosť na E. N. Č.. XX Y. L.. Rovnako nepravdivé je podľa žalovaného ďalšie tvrdenie žalobkyne, že žalovaný po odchode zo spoločnej domácnosti v januári 2018 nechal maloletého syna spolu so žalobkyňou bez finančných prostriedkov. Žalobca k odvolaniu pripojil výpis z jeho bankového účtu, z ktorého vyplýva, že do času, kedy bol vzatý na základe nepravdivých a krivých obvinení žalobkyne do väzby, zasielal dobrovoľne finančné prostriedky určené na maloletého na bankový účet žalobkyne. Bez zbytočného odkladu po prepustení z väzby žalovaný svoj dlh na výživnom v celosti doplatil dňa 2.1.2019. Žalovaný ďalej v odvolaní uviedol, že žalobkyňa nikdy neuhrádzala ani náklady spojené s hypotékou na predmetný rodinný dom na E. N. Č.. XX Y. L., ani náklady spojené
s užívaním predmetnej nehnuteľnosti, pričom všetky náklady spojené s chodom domácnosti hradil on. Žalovaný v odvolaní poprel konštatovanie súdu prvej inštancie, že právny úkon nadobudnutia rodinného domu do výlučného vlastníctva žalovaného bol u žalobkyne vynútený násilím. Žalobkyňa právny úkon dohody o zúžení rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov spísala spoločne so žalovaným pred notárkou E.. S. O., N 357/2015, NZ 16142/2015 dňa 13.5.2015 a to dobrovoľne, s plným vedomím a v súlade s platnou legislatívou, na základe čoho sa žalovaný stal výlučným vlastníkom predmetného rodinnému domu. Žalobkyňa nemá k predmetnej nehnuteľnosti akýkoľvek právny vzťah. Súčasťou dohody o zúžení rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov tiež bola dohoda o tom, že úver potrebný na zabezpečenie kúpy danej nehnuteľnosti bude len záväzkom žalovaného a nebude patriť do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V súlade s touto dohodou o zúžení rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov doposiaľ celé obdobie svoj záväzok plnil výlučne žalovaný. Na základe týchto skutočností má žalovaný za to, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia je nedôvodný a že napadnuté uznesenie na základe nepravdivých a zjavne účelových tvrdení žalobkyne s tým, že neboli naplnené podmienky nevyhnutnosti a bezprostrednosti akejkoľvek hrozby v súvislosti s existenciou či už žalobkyne alebo maloletého syna. Na adrese E. N. Č.. XX Y. L., má sídlo obchodná spoločnosť D. D., R..K..S.. V nehnuteľnosti ako sídle spoločnosti sa nachádzajú kancelárske priestory, sklad a tiež majetok tejto obchodnej spoločnosti. Žalobkyňa v snahe poškodiť žalovanému a privodiť mu ďalšiu finančnú ujmu majetok tejto obchodnej spoločnosti nachádzajúci sa na adrese sídla spoločnosti postupne scudzuje a to napriek tomu, že nie je žiadnym spôsobom oprávnená s ním akokoľvek nakladať. Žalobkyňa do predmetnej nehnuteľnosti nepúšťa ani len zamestnancov obchodnej spoločnosti D. D., R..K..S.., čo malo zásadný negatívny dopad na hospodárenie obchodnej spoločnosti. Prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalovaný opakovane žiadal žalobkyňu, aby sprístupnila predmetnú nehnuteľnosť v časti kancelárskych priestorov zamestnancom spoločnosti D. D., R..K..S.. a aby mu vydala aspoň niektoré jeho osobné veci (vrátane oblečenia a ďalších základných potrieb), ale aj veci patriace spoločnosti D. D., R..K..S.., ale bezúspešne.
5. Vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil. Uviedla, že predmetná nehnuteľnosť od jej zakúpenia slúži ako spoločná domácnosť strán sporu a ich maloletého syna. Žalovaný odpojil spoločnú domácnosť (predmetnú nehnuteľnosť) od inžinierskych sietí, čím sa stal dom neobývateľný a žalovaný tým narúša výkon užívacieho práva žalobkyne. Žalovaný bol rozsudkom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 5 T/104/2017 právoplatne uznaný vinným zo zločinu týrania blízkej a zverenej osoby, pričom podľa skutkovej vety tohto rozsudku bol žalovaný odsúdený aj za skutok spočívajúci v tom, že na žalobkyňu naliehal bitím a nadávkami, aby zrušila bezpodielové spoluvlastníctvo k predmetnému domu, pretože sa bál, že ak sa s ním žalobkyňa rozvedie, bude chcieť polovicu domu. Žalobkyňa s zúžením rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov súhlasila z dôvodu, aby bol pokoj. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí pritom uviedol, že notárska zápisnica, ktorou bolo BSM strán sporu zúžené vzhľadom na odsudzujúci rozsudok vykazuje znaky absolútne neplatného právneho úkonu.
6. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že
7. Odvolací súd zdôrazňuje, že úspech strany, ktorá sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia, vyžaduje preukázanie danosti hmotnoprávneho nároku (práva) medzi sporovými stranami, ohľadne ktorého majú byť upravené ich pomery (tzv. osvedčenie nároku) a súčasne vyžaduje, aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej dočasnej úpravy. Samotný nárok teda nemusí byť preukázaný nepochybne. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je súčasne osvedčenie, že bez okamžitej úpravy pomerov, by bolo právo niektorej zo strán ohrozené. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie meritórneho rozhodnutia, čo ale neoslabuje potrebu osvedčenia aspoň základných skutočností potrebných pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov.
8. V preskúmavanej veci odvolací súd konštatuje, že žalobkyňa hodnoverne neosvedčila dôvodnosť navrhovaného neodkladného opatrenia v časti, v ktorej sa domáhala uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa konania, ktorým by jej bránil v nerušenom užívaní predmetnej nehnuteľnosti a aby sa zdržal konania, ktorým by zmaril dodávku médií - plynu, vody a elektrickej energie do predmetnej nehnuteľnosti. Zo zápisnice z pojednávania konaného dňa 14.11.2018 vo veci vedenej na OS Bratislava II sp. zn. 49
P/67/2018 o rozvod strán sporu, ktorú do spisu založil žalovaný spolu s odvolaním, vyplýva, že žalobkyňa spolu s maloletým synom sa zdržiavajú na P. N. Y. L.. Maloletý syn aj navštevuje základnú školu v J. na V. N.. Nie je teda pravdivé tvrdenie žalobkyne obsiahnuté v žalobe, že nemá zabezpečené iné bývanie, ako v predmetnej nehnuteľnosti na E. N. Č.. XX Y. L.. Taktiež zo správy zo šetrenia pomerov vykonaným ÚPSVaR Bratislava oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí vykonaného dňa 25.2.2019 u žalobkyne na P. XX Y. L. vyplýva, že býva spolu s maloletým synom na uvedenej adrese, pričom syn má zariadenú samostatnú izbu s dostatkom priestoru na prípravu do školy. Žalovaná sa pritom vyjadrila, že keď je v práci, o syna sa starajú jej rodičia. Žalobkyňa teda neosvedčila nevyhnutnosť dočasnej úpravy pomerov medzi stranami sporu v časti, v ktorej sa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia spočívajúceho v uložení povinnosti žalovanému zdržať sa konania, ktorým by jej bránil v nerušenom užívaní predmetnej nehnuteľnosti a konania, ktorým by zmaril dodávku médií - plynu, vody a elektrickej energie do predmetnej nehnuteľnosti. Naliehavá potreba dočasnej úpravy pomerov je pritom základnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia súdom; okrem toho, v konaní v tejto časti žalobkyňa nepreukázala, akému hmotnoprávnemu nároku sa má poskytnúť ochrana vydaním navrhovaného neodkladného opatrenia.
9. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil podľa § 388 C.s.p. tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol v časti, ktorou sa žalobkyňa domáhala uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa konania, ktorým by jej žalovaný bránil v užívaní predmetného rodinného domu a v časti, ktorou sa domáhala uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa konania, ktorým by zmaril dodávku médií do predmetného rodinného domu a to plynu, vody a elektrickej energie.
10. Pokiaľ ide o výrok napadnutého uznesenia, ktorým súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie spočívajúce v uložení povinnosti žalovanému nepreviesť, nescudziť, nezaťažiť, nezriadiť právo v prospech tretej osoby a neprenajať predmetnú nehnuteľnosť, odvolací súd musel vziať do úvahy skutočnosť, že napriek tomu, že dnes svedčí vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti žalovanému, tento bol právoplatne odsúdený rozsudkom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 5 T/104/2017 za zločin týrania blízkej a zverenej osoby, pričom výroková veta tohto rozsudku obsahuje aj skutok, že na žalobkyňu naliehal bitím a nadávkami, aby zrušila bezpodielové spoluvlastníctvo k predmetnému domu, pretože sa bál, že ak sa s ním manželka rozvedie, bude chcieť polovicu domu. Práve na základe notárskej zápisnice - dohody o zúžení rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa žalovaný stal výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, pričom ak sú tvrdenia žalobkyne pravdivé, tento právny úkon by bol neplatný podľa § 39 Obč. zák. Odvolací súd konštatuje, že žalobkyňa v tejto časti navrhnutého neodkladného opatrenia osvedčila naliehavú potrebu dočasnej úpravy pomerov. Z listinných dôkazov (Oznámenie, Výzva z 2.1.2019) vyplýva priamy zámer žalovaného vlastnícky nakladať s predmetnou nehnuteľnosťou (predaj, prenájom). Vzhľadom na možnosť neplatnosti dohody o zúžení rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva bolo potrebné zamedziť tomu, aby žalovaný s predmetnou nehnuteľnosťou vlastnícky nakladal. Žalobkyňa teda v tejto časti preukázala danosť hmotnoprávneho nároku medzi sporovými stranami, ohľadne ktorého majú byť upravené ich pomery.
11. Z týchto dôvodov odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil napadnuté uznesenie vo výroku, ktorým súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie spočívajúce v povinnosti žalovaného nenakladať s predmetnou nehnuteľnosťou, teda nepreviesť ju na iného, nescudziť ju, nezaťažiť ju, neprenajať ju a nezriadiť právo v prospech tretej osoby.
12. O trovách konania o nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 C.s.p.).
13. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).