Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/104/2018

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Behranovej a sudkýň JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej v spore žalobcu: MRAZIARNE a.s. Sládkovičovo, so sídlom Košútska 1342, 925 21 Sládkovičovo, IČO: 31 411 622, zastúpený advokátskou kanceláriou JUDr. Bohuslav MAJCHRÁK, advokát, spol. s r.o., so sídlom Nová Bystrica 850, 023 05 Nová Bystrica, IČO: 36 416 525, proti žalovanému: X. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. cesta XXXX/XX, XXX XX Y., zastúpený advokátskou kanceláriou JUDr. KLUČKOVÁ, advokátka, s.r.o. so sídlom Pluhová 29, 831 03 Bratislava o návrhu na obnovu konania č.k. 10C 89/2004 o určenie výšky nájomného a o vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Galanta, č.k. 8C/387/2014-102 zo dňa 31. januára 2018, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o nároku na náhradu trov konania m e n í tak, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v celom rozsahu.

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie uznesením napadnutým odvolaním zastavil konanie (výrok I.). Výrokom II. rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania a výrokom III. rozhodol, že po právoplatnosti uznesenia súd vráti žalobcovi prostredníctvom Slovenskej pošty a.s. súdny poplatok zo žaloby vo výške 92,80 eura. Z odôvodnenia uznesenia vyplynulo, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 11.11.2014 domáhal povolenia obnovy konania vedeného na Okresnom súde v Galante pod sp. zn. 10C/89/2004. Písomným podaním doručeným súdu dňa 26.01.2018, žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť. Žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie, vyjadrenie žalovaného k späťvzatiu preto nebolo potrebné a súd prvej inštancie konane postupom podľa § 145 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (v ďalšom texte „C. s p.“) zastavil. O trovách konania rozhodol súd v zmysle ustanovení § 256 C. s. p. (a contrario) tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania, pretože žalobca trovy konania nežiadal a žalovanému trovy nevznikli. O vrátení súdneho poplatku žalobcovi súd rozhodol s poukazom na § 11 ods. 3 a 4 v spojení s § 11 ods. 6 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov.

2. Proti výroku II. napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, teda v časti o náhrade trov konania podal v zákonom určenej lehote odvolanie žalovaný. Svoje odvolanie odôvodnil právne ustanovením § 365 ods. 1 písm. h) C. s. p., teda tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vecne odvolanie odôvodnil nesúhlasom s nepriznaním náhrady trov konania vzhľadom na procesné zavinenie zastavenia konania druhou stranou sporu - žalobcom. Žalovaný namietal závery súdu prvej inštancie, že na jeho strane nedošlo k vzniku trov konania. Žalovaný si na zastupovanie v tomto súdnom konaní zvolil právneho zástupcu - advokátsku kanceláriu JUDr. KLUČKOVÁ, advokátka

s.r.o. (v ďalšom texte „právny zástupca“), ktorému udelil plnomocenstvo dňa 13.05.2015. O udelení plnomocenstva bol súd informovaný a bolo mu doručené elektronicky Prostredníctvom ústredného portálu verejnej správy dňa 19.10.2017. Vzhľadom na výzvu súdu zo dňa 11.10.2017, ktorou vyzval žalovaného na vyjadrenie sa k žalobe, žalovaný sa k žalobe vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadrením zo dňa 03.11.2017 a zároveň si uplatnil náhradu trov konania, ktoré vyčíslil na sumu 311, 48 eura s DPH. Z uvedeného možno vyvodiť, že žalovanému vznikli trovy konania, predmetné úkony boli z jeho strany vykonané účelne, nakoľko sa žalovaný vyjadroval na výslovnú výzvu súdu. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté, a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania. Žalovaný má za to, že žalobca procesne zavinil zastavenie konania, nakoľko vzal žalobu v celom rozsahu späť, a teda žalovanému má byť priznaná náhrada trov konania voči žalobcovi. Žalovanému trovy konania vznikli, riadne navrhol priznanie ich náhrady vo výške 100 % a zároveň si ich riadne vyčíslil. Žalovaný ďalej uviedol, že je dôchodcom poberajúci starobný dôchodok a vzhľadom na podanie žaloby vznikla potreba hájenia jeho práv prostredníctvom právneho zástupcu, ktorému bol povinný uhradiť odmenu zo svojho nízkeho starobného dôchodku. Na základe uvedenej právnej argumentácie má žalovaný za to, že bol naplnený odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) C. s. p. - rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný navrhol aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu druhého výroku zmenil a rozhodol tak že prizná žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 100% alebo uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu druhého výroku zruší a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žalovaný navrhol, aby mu bol priznaný stopercentný nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ktorý súčasne vyčíslil. 3. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že s podaným odvolaním žalovaného nemožno súhlasiť a nemožno ho považovať za dôvodné. Namietol, že odvolanie mohla podať neoprávnená osoba (zástupca bez riadne udelenej plnej moci) a žiadal, aby súd túto skutočnosť preveril ako prioritnú. Žalobca ďalej namietal, že žalovaným vymedzený odvolací dôvod nie je naplnený. Odvolací dôvod - nesprávne právne posúdenie (§ 365 ods. 1 písm. h) C. s. p.), je potrebné chápať a vykladať iba nasledovným spôsobom: "Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva no zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd - nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce použil správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. " Ako však vyplýva z obsahu odvolania, žalovaný netvrdí, že by súd použil nesprávny právny predpis, netvrdí, že by súd síce použil správny predpis (C. s. p.), ale nesprávne ho vyložil a ani netvrdí, že by súd zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Naopak, žalovaný tvrdí, že súd z nesprávnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery, čo ale nie je vadou podľa § 365 ods. 1 písm. h) C. s. p., a teda obsahom odvolacieho dôvodu, a preto tento odvolací dôvod zo skutočností tvrdených žalovaným nemohol byť naplnený. Ak žalovaný namieta nesprávne zistený skutkový stav, mal a mohol uplatniť iný odvolací dôvod podľa § 365 C. s. p.. Ak by bol odvolací súd názoru, že skutočnosti tvrdené žalovaným môžu zakladať odvolací dôvod - nesprávne právne posúdenie, potom pre nedôvodnosť odvolania žalobca uviedol z opatrnosti ďalšie dôvody - predovšetkým súdom prvej inštancie neboli zaslané žiadne prílohy odvolania žalovaného, ktoré uvádza v odvolaní , a preto sa nemá ako k takýmto skutočnostiam (ako prezentovaným dôkazom) vyjadriť. Žalobca nemá vedomosť o tom, že by sa v súdnom spise plná moc na zastupovanie žalovaného v konaní 8C/387/2014 nachádzala, a preto má zato, že žalovanému skutočne žiadne trovy v konaní titulom jeho zastupovania nevznikli. Ak žalovaný tvrdí, že v konaní bol zastúpený odo dňa 19.10.2017, potom by tomu zodpovedalo i znenie napr. záhlavia uznesenia o zastavení konania. Aj v prípade, že by skutočne došlo k zastupovaniu žalovaného v konaní, potom z dôvodu, že žalobca nepozná obsah (rozsah) udelenia (údajnej) plnej moci na zastupovanie, nemôže sa adekvátne vyjadrit', či skutočným úmyslom žalovaného bolo zastupovanie i v tomto konaní. Naskytá sa otázka, prečo by zastupovanie v konaní žalovaný oznámil súdu až po viac ako dvoch rokoch odkedy malo dôjsť k udeleniu plnej moci na zastupovanie? Takýto úkon - príprava a prevzatie by bolo možné sotva hodnotiť ako účelné pre riadne bránenie práva. Z dôvodu, že žiadne Vyjadrenie žalovaného zo dňa 03.11.2017 k žalobe (návrhu) na obnovu konania nebolo žalobcovi zo strany súdu doručené, nemôže súhlasiť s tým, že takýto úkon bol vykonaný a či bol vykonaný účelne. K vyčíslenej sume údajne vzniknutých trov žalovaným, ktoré uvádza odvolatel' v odvolaní vo výške 311,48 eura s DPH, nie je zrejmé, za aké úkony mala byť odmena vyčíslená, každopádne ak by malo ísť o odmenu za dva právne úkony, táto by bola potom vypočítaná absolútne nesprávne, pretože ide o konanie o inom nároku ako nároku na plnenie. Rovnako tak potom nemožno súhlasiť s výškou uplatnených trov odvolacieho konania za jeden úkon právnej služby - odvolanie nie vo veci samej vo výške 83,76 eura,

ktorá nezodpovedá skutočnej odmene, na ktorú by (iba čisto teoreticky) mala nárok strana konania. Výpočtovým základom je v tomto prípade suma 921 eura (§ 1 ods. 3 Vyhlášky), základnou sadzbou 1/13 (trinástina) výpočtového základu, t.j. suma 70,85 eura (§ 11 ods. 1 písm. a) Vyhlášky) a odmenou polovica základnej sadzby (§ 13a ods. 2 písm. b)Vyhlášky), teda suma 35,43 eura (a nie suma83,76 eura). Žalobca žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdil a priznal žalobcovi voči žalovanému právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

4. Žalovaný vo svojej odvolacej replike uviedol že zotrváva na všetkých svojich argumentoch uvedených v odvolaní, pričom svoje argumenty vzhľadom na obsah vyjadrenia žalobcu doplnil o nasledovné: žalovaný plnomocenstvo na zastupovanie v súdnom konaní riadne udelil svoju právnemu zástupcovi JUDr. KLUČKOVÁ, advokátka s.r.o. dňa 13.05.2015, a to následne potom čo bola žalovanému doručená žaloba a uznesenie o prerušení konania č. k. 8C/387/2014-23 za dňa 23.04.2015. Vzhľadom na prerušenie konania až do právoplatného skončenia inej právnej veci nepovažoval žalovaný za potrebné oznámiť svoje právne zastúpenie konajúcemu súdu. Udelenie plnomocenstva bolo oznámené súdu až po obdržaní jeho výzvy zo dňa 11.10.2017 na vyjadrenie sa k žalobe, ktorú žalovaný obdržal dňa 17.10. 2017, a to už spomínaným podaním zo dňa 19.10.2017, elektronicky doručeným súdu prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy dňa 19.10.2017. Nakoľko potreba účinného bránenia právo žalovaného v súdnom konaní vznikla až po obdržaní výzvy súdu zo dňa 11.10.2017, žalovaný považuje oznámenie udelenia plnomocenstva súdu dňa 19.10.2017 za včasné a logické. Aj skutočnosť že výzva súdu zo dňa 30.04.2018 na vyjadrenie sa k vyjadreniu žalobcu bola doručená priamo právnemu zástupcovi žalovaného do jeho elektronickej schránky svedčí o tom, že žalovaný je v súdnom konaní riadne zastúpený právnym zástupcom a súd ho považuje za riadne zvoleného právneho zástupcu na zastupovanie žalovaného v súdnom konaní až do právoplatného skončenia súdneho konania, ktorý je oprávnený v mene žalovaného vykonávať všetky, resp. akékoľvek právne úkony. Nie je možné na ťarchou žalovaného pripisovať to, že súd neuvádzal v záhlaví uznesenia právneho zástupcu žalovaného napriek jeho riadnemu právnemu zastúpeniu, že nesprávne doručoval uznesenie priamo žalovanému, že nedoručil žalobcovi predmetné plnomocenstvo a z týchto dôvodov odmietnuť odvolanie žalovaného pre jeho údajné podanie neoprávnenou osobou. Na základe vyššie uvedeného má žalovaný za to, že je v tomto súdnom konaní riadne zastúpený právnym zástupcom, a preto nie je dôvod na odmietnutie jeho odvolanie pre podanie neoprávnenou osobou. K vymedzeniu odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 C. s. p. žalovaný uviedol, že zotrváva na ním vymedzenom odvolacom dôvode, uvedenom v jeho odvolaní - žalovaný uvádza že z odvolania jednoznačne vyplýva, prečo považoval výrok II. uznesenia na nesprávny a čoho sa odvolaním domáha. Navyše v zmysle § 124 ods. 1 C. s. p. sa každé podanie posudzuje podľa jeho obsahu, preto skutočnosti uvádzané vo vyjadrení žalobcu považuje žalovaný za absurdné. Zo strany žalovaného boli ním urobené podania prostredníctvom právneho zástupcu riadne doručené súdu a skutočnosť, že tieto podania následne súd nedoručil druhej sporovej strany, a teda spochybňovanie ich samotného podania súdu zo strany žalobcu nemožno pripisovať na ťarchou žalovaného. Je nemysliteľné, aby si súd riadne doručené podanie jednej zo strán v súdnom spise nevšimol a teda, ako uvádza žalobca - týmto nesprávne zistil skutkový stav. Podania boli súdu riadne doručené, tým sa stali súdu známe, a teda ani nemohlo zo strany súdu prísť k nesprávnemu zisteniu skutkového stavu. Žalovaný ma naďalej za to, že naplnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 pís. h) C. s. p. - rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

5. Žalobca vo svojej odvolacej duplike uviedol, že žalovaný si zrejme zamieňa posudzovanie podania podľa obsahu s tým, či skutočnosti uvádzané odvolateľom v odvolaní (samotný obsah) môže zakladať ním vymedzený odvolací dôvod, čo sú dve nesúvisiace skutočnosti. Práve to, či skutočnosti uvádzané odvolateľom (obsah odvolania) založili resp. naplnili ním vymedzený odvolací dôvod, je úlohou odvolacieho súdu ako alfa-omega celého odvolacieho prieskumu. Ak naplnenie žiadneho odvolacieho dôvodu v tvrdeniach uvádzaných odvolateľom odvolací súd nezistí, odvolanie bude vždy nedôvodné. Žalobca uviedol, že súd za stavu, kedy nemal preukázané zastúpenie (či to je alebo nie je pravda je irelevantné), rozhodol, že trovy konania nevznikli a náhradu trov konania nepriznal. Takýto právny postup a právne posúdenie súdom bolo absolútne správne, keďže takto právne posudzujú túto situáciu všetky súdy v Slovenskej republike. Žiadneho omylu pri výklade práva sa tak súd nedopustil. Žalobca uviedol že trvá na tom, že odvolanie nie je dôvodné a trvá na svojom odvolacom návrhu.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C .s. p.) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 a § 362 ods. 1 C. s. p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm.

m) C. s. p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 C. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

7. Žalovaný vo svojom odvolaní voči rozhodnutiu o nároku na náhradu trov konania namietol závery súdu prvej inštancie, že na jeho strane nedošlo k vzniku trov konania. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že si na zastupovanie a na vykonávanie všetkých právnych úkonov v jeho mene a na jeho účet v preskúmavanej veci zvolil ako právneho zástupcu advokátsku kanceláriu. S udelením plnomocenstva právnemu zástupcovi bol súd prvej inštancie oboznámený, plnomocenstvo mu bolo doručené a na výzvu súdu sa žalovaný prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu vyjadril k žalobe. Žalovaný zároveň vyčíslil trovy konania a uplatnil si nárok na ich náhradu. Poukazom na uvedené skutočnosti, ktoré súd prvej inštancie nevzal pri svojom rozhodnutí do úvahy (ako vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia) žalovaný vymedzil odvolacie dôvody, pričom uviedol, že predmetné úkony boli z jeho strany vykonané účelne a vznikol mu voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania, pretože konanie vo veci bolo zastavené v dôsledku späťvzatia žaloby v celom rozsahu, procesné zavinenie zastavenia konania je tak na strane žalobcu.

8. K námietke žalobcu, že žalovaným označený odvolací dôvod (§ 365 ods. 1 písm. h) C. s. p. - rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) nemohol byť tvrdenou činnosťou súdu prvej inštancie naplnený a ak žalovaný namieta nesprávne zistený skutkový stav, mal a mohol uplatniť iný odvolací dôvod podľa § 365 C .s .p. odvolací súd uvádza nasledovné:

9. Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

10. Z citovaného ustanovenia pre odvolateľa vyplýva povinnosť uviesť, okrem iného, odvolacie dôvody

- teda z akých dôvodov považuje napadnuté rozhodnutie za nesprávne.

11. V zmysle ustanovení §§ 379 a 380 ods. 1 C. s. p. je rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi odvolací súd viazaný, čo znamená, že odvolací súd odvolanie prejedná len v medziach, v akých odvolateľ napáda rozhodnutie - voči ktorým výrokom odvolanie smeruje. Viazanosť odvolacími dôvodmi znamená, že odvolací súd pri svojom rozhodovaní o podanom odvolaní môže prihliadať len na také dôvody, ktoré boli uplatnené v lehote pre podanie odvolania a ktorých existencia sa v odvolacom konaní aj preukázala (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Cdo 279/2010). Vo vzťahu k odvolacím dôvodom je potrebné tieto identifikovať skutkovo, teda v akom konkrétnom pochybení odvolateľ vidí naplnenie odvolacieho dôvodu. Za naplnenie citovaného ustanovenia § 363 C. s. p. teda nemožno považovať výslovne formálne uvedenie paragrafového znenia odvolacieho dôvodu, resp. jeho číselné označenie, ale uvedenie konkrétnych skutočností, z ktorých odvolateľ odvodzuje odvolací dôvod. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na zásadu iura novit curia (lat. "súd pozná právo") v zmysle ktorej pod určitú právnu kvalifikáciu (paragrafové znenie) podraďuje konkrétny skutkový základ veci súd.

12. Z obsahu predmetného odvolania má odvolací súd jednoznačne za to, že odvolateľ - žalovaný označil dostatočným spôsobom v akom konkrétnom pochybení súdu prvej inštancie vidí naplnenie odvolacieho dôvodu - dôvodom, ktorý spôsobil nesprávne rozhodnutie súdu je podľa žalovaného ignorovanie zastúpenia žalovaného splnomocneným právnym zástupcom a úkonov vykonaných právnym zástupcom, a to vo vzťahu k nároku na náhradu trov konania. Nie je teda podstatná právna kvalifikácia pochybenia súdu - odvolacieho dôvodu, ktorú žalovaný uviedol vo svojom odvolaní, ale jeho skutkové vymedzenie tak, aby odvolací súd mohol zistiť, či toto vymedzenie možno podradiť pod niektorý z odvolacích dôvodov taxatívne vymenovaných v ustanovení § 365 ods. 1 C. s. p.. V preskúmavanom prípade je potom možné konštatovať, že žalovaným vymedzený odvolací dôvod je možné podradiť pod ustanovenie § 365 ods. 1 písm. b) C. s. p., podľa ktorého súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Právo na spravodlivý proces okrem iného zahŕňa aj právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia.

13. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia konštatuje, že...“ na strane žalovaného nedošlo k vzniku trov...“ Z odôvodnenia rozhodnutia však nie je zistiteľné, na

základe akých skutočností dospel súd prvej inštancie k tomuto záveru, keď obsahom spisu je riadne plnomocenstvo (na čísle listu 71) zo dňa 13.05.2015 ako príloha podania právneho zástupcu zo dňa 19.10.2017, ktorým súdu oznamuje prevzatie právneho zastupovania žalovaného vo veci a žiada o predĺženie lehoty na vyjadrenie k žalobe (po výzve súdu zo dňa 11.10.2017 na vyjadrenie sa k žalobe). Na čísle listu XX - XX predmetného spisu je vyjadrenie žalovaného k žalobe (prostredníctvom právneho zástupcu), doručené súdu prvej inštancie dňa 07.11.2017. Z obsahu plnomocenstva vyplýva, že bolo udelené žalovaným právnemu zástupcovi až do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 8C 387/2014 (teda v predmetnej veci). Vyjadrenie k žalobe bolo doručené súdu prvej inštancie potom, ako súd vyzval žalovaného na písomné vyjadrenie sa k žalobe. Jedná sa teda o úkon vykonaný účelne. Dňa 26.01.2018 bolo súdu prvej inštancie doručené späťvzatie žaloby v celom rozsahu.

14. Po preskúmaní odvolania a obsahu spisu dospel odvolací súd k záveru, že skutkové okolnosti, ktorými vymedzil žalovaný svoj odvolací dôvod, sú dané, prišlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces, čím je naplnený odvolací dôvod, uvedený v ustanovení § 365 ods. 1 písm. b) C. s. p.. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí nevysvetlil, prečo nevzal do úvahy plnomocenstvo udelené žalovaným právnemu zástupcovi ani vyjadrenie žalovaného k žalobe, a prečo tieto úkony právneho zástupcu nezohľadnil pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania.

15. Z obsahu preskúmavaného spisu vyplýva, že žalobca vzal svoju žalobu v celom rozsahu späť, v dôsledku čoho súd prvej inštancie konanie zastavil. Žalobca späťvzatie žaloby bližšie neodôvodnil.

16. Podľa § 256 ods. 1 C. s. p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

17. Z dikcie citovaného ustanovenia vyplýva, že ak jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté, a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania. Pojem „zavinenie“ sa pritom posudzuje výlučne z procesného hľadiska.

18. V preskúmavanej veci vzal žalobca žalobu späť, dôvod späťvzatia neuviedol, z čoho je potrebné vyvodiť záver, že procesne zavinil zastavenie konania. Na rozdiel od súdu prvej inštancie odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalovanému účelne vynaložené trovy v konaní vznikli a je potrebné o nároku na ich náhradu rozhodnúť vzhľadom k procesnému zavineniu zastavenia konania žalobcom tak, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

19. Podľa § 388 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

20. Na základe uvedených skutočností dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné, uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti nie je preto možné potvrdiť, pričom nie sú dané ani dôvody na jeho zrušenie. Uznesenie súdu prvej inštancie preto odvolací súd v napadnutej časti výroku o nároku na náhradu trov konania zmenil použitím citovaného ustanovenia § 388 C. s. p. a s poukazom na citované ustanovenie § 256 ods. 1 C .s .p., tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, keď žalovanému priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v celom rozsahu.

21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C .s. p. v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C .s. p., a v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

22. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je podľa § 421 C .s .p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C. s .p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C. s. p.).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s .p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C. s. p.).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s .p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s .p.).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C. s. p.).