Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Co-89-2017.pdf
PDF · 77.41 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/89/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Richterovej a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcu: V. N.Á., N.. XX.XX.XXXX, A. A., A. Č.. X, zastúpeného HKP Legal, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Sasinkova č. 6, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35 792 752, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Kubániho č. 16, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 17. októbra 2016 č. k. 22C/298/13-68, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie podľa § 40 ods. 1 písm. j) a c) zák. č. 244/02 Z. z. o rozhodcovskom konaní (v znení účinnom do 31.12.2014), zrušil rozsudok rozhodcovského súdu
- Slovenského arbitrážneho súdu spoločnosti SLOVAK ARBITRATION COURT, s.r.o. so sídlom v Bratislave zo dňa 24. 6. 2013 vo veci sp. zn. N 269/04/13. Žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalovaného zaviazal na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 331,50 €. 2.V odôvodnení uviedol, že spotrebiteľská zmluva o úvere zo dňa 28.9.2012 je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľa, keď neobsahuje dobu trvania zmluvy, termín konečnej splatnosti úveru a údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny podľa § 9 ods. 2 písm. f) a písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch. 3. Ako neplatnú vyhodnotil rozhodcovskú zmluvu zo dňa 28.9.2012, ktorá tvorila súčasť zmluvy o revolvingovom úvere, bez vysvetlenia jej významu spotrebiteľovi. I keď rozhodcovské konanie nebolo dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov, subjektom ktorý bude mať v konečnom dôsledku právo voľby medzi rozhodcovským a všeobecným súdom bude takmer vždy veriteľ a dlžník bude povinný podriadiť sa rozhodcovskému súdu. Tento postup sťažuje prístup dlžníka k spravodlivosti a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov spotrebiteľskej zmluvy v zmysle bodu 1 písm. q) prílohy smernice Rady 93/13/EHS (neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok). 3. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný z dôvodu nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho právneho posúdenia na základe nepríslušnej právnej normy. Požadoval zmenu napadnutého rozsudku a zamietnutie žaloby. Predovšetkým nesúhlasil so záverom súdu o neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, keďže z jej obsahu vyplýva, že spotrebiteľ bol v zmluve (vyhotovenej na osobitnej listine, dostatočne veľkým písmom) poučený o význame rozhodcovskej zmluvy i o tom, že jej uzavretie nie je povinné; mal právo od tejto zmluvy odstúpiť do 14 dní. Za neprijateľné, a teda neplatné, nemožno považovať dojednanie, v zmysle ktorého spotrebiteľ sa musí podriadiť rozhodcovskému súdu. Inak by bol dodávateľ celkom vylúčený z rozhodcovského konania v spotrebiteľských sporoch, hoci zák. č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní výslovne počíta s tým, že rozhodcovské konanie iniciuje i dodávateľ. Zdôraznil, že rozhodcovská zmluva je vyhotovená osobitne, na listine rozdielnej od spotrebiteľskej zmluvy, s použitím dostatočne veľkého druhu a formy písma. Namietal tiež závery súdu o rozpore úverovej zmluvy s ustanoveniami § 9 ods. 2 písm. f) a k) zák. č. 129/2010 Z. z., keďže v zmluve je uvedený počet splátok i termín splatnosti splátky a dátum splatnosti prvej splátky je uvedený v oznámení veriteľa o schválení úveru. 4. Žalobca navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Zastával názor, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ, ktorá bola neoddeliteľnou súčasťou spotrebiteľskej zmluvy. Za neprijateľné podmienky sa považujú najmä ustanovenia zmluvy, ktoré vyžadujú od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Poukázal na rozhodovaciu prax súdov všetkých stupňov, vrátane ústavného súdu, ktoré o obdobnej rozhodcovskej doložke dospeli k záveru o jej neplatnosti. Zdôraznil, že žalobca si osobitne nevyjednal ani rozhodcu ani miesto rozhodcovského konania. Dodávateľ si vybral jediného rozhodcu, s ktorým je pravdepodobne v zmluvnom vzťahu. Poukázal tiež na rozsudok Súdneho dvora ES C 40/08-Asturcom, v zmysle ktorého vnútroštátny súd musí i bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky a vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný. 5. Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného v rozsahu a z dôvodov v ňom vymedzených (§ 379 a 380 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že je neopodstatnené. 6. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie podľa návrhov strán, z ktorých vyvodil zodpovedajúce skutkové závery. Vec i správne právne posúdil, keď dospel k záveru o rozpore rozhodcovského rozsudku s ustanovením § 40 ods. 1, písm. c) zák. č. 244/02 Z. z., v zmysle ktorého účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, ak jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy. Záver o rozpore zmluvy so spotrebiteľským právom však nebstojí, keď spotrebiteľovi bola zrejmá splatnosť prvej splátky, počet splátok úveru, a teda i doba trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti úveru. Ako už bolo judikované, amortizačná tabuľka nie je povinnou náležitosťou úverovej zmluvy. 7. V konaní nebolo sporné, že medzi stranami bola uzatvorená spotrebiteľská zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX dňa 28.9.2012. V rovnaký deň strany na osobitnej listine uzatvorili rozhodcovskú zmluvu rovnakého čísla, v zmysle ktorej si strany alternatívne dojednali prejednávanie sporov buď na rozhodcovskom súde (v zmluve uvedené dva) alebo na všeobecnom súde. Podľa rozhodcovskej zmluvy, ktorej návrh vypracoval ako formulárovú zmluvu žalovaný, je výber alternatívy riešenia sporov na žalobcovi, na ktorom je tiež výber rozhodcovského súdu. V zmluve je tiež deklarované, že spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy, ako aj o tom, že nie je povinný prijať návrh na jej uzatvorenie, a že jej uzatvorením nie je podmienené uzatvorenie zmluvy o revolvingovom úvere. Napokon v poslednom ustanovení zmluvy je dojednané oprávnenie spotrebiteľa odstúpiť od zmluvy bez uvedenia dôvodu do 14 dní kalendárnych dní. 8. Odvolací súd, zhodne so súdom prvej inštancie, dospel k záveru, že vzhľadom na dojednanie v čl. 3 rozhodcovskej zmluvy, podľa ktorého výber z alternatív riešenia sporu (pred rozhodcovským alebo všeobecným súdom) spočíva na žalobcovi, de facto sa tým vylučuje spotrebiteľ z možnosti riešenia sporov súdnou cestou, ktoré v zásade iniciuje dodávateľ. Rozhodcovská zmluva teda len navodzuje možnosť riešenia sporov zo spotrebiteľskej zmluvy súdom, a teda podstatne sťažuje spotrebiteľovi prístup k súdnej ochrane. Je pritom iluzórnym očakávať, že spotrebiteľ by bez toho, aby dodávateľ požadoval plnenie pred súdom, teda v zásade rozhodcovským (inicioval uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy s určeným rozhodcovským súdom), sám inicioval súdne konanie ohľadom skúmania nekalosti zmluvných dojednaní v spotrebiteľskej zmluve. Rozhodcovskou zmluvou si potom dodávateľ zabezpečil fakticky výhradné riešenie sporu zo spotrebiteľskej zmluvy pred ním vybranými rozhodcovskými súdmi. Z týchto dôvodov je plne na mieste záver o tom, že uzavretá rozhodcovská zmluva predstavuje hrubý nepomer v postavení strán spotrebiteľskej zmluvy a to bez ohľadu na skutočnosť, že spotrebiteľ v čase, kedy objektívne nikdy nebude v omeškaní so splácaním úveru, mal možnosť od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť. Vychádzajúc z pravidelného behu veci sú teda oprávnenia spotrebiteľa z rozhodcovskej zmluvy odstúpiť od nej v čase, keď ešte nie je v omeškaní, ako aj skutočne si voliť medzi uplatnením ochrany svojich práv v rozhodcovskom alebo v súdnom konaní len iluzórne, v snahe dodávateľa navodiť dojem, že sú v rozhodcovskej zmluve dostatočne garantované (porovnaj napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 4 ECdo 92/2014). 9. Neobstojí námietka odvolateľa o vylúčení dodávateľa z rozhodcovského konania v rozpore so zák. č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, keďže namietaný rozhodcovský rozsudok nebol vydaný za podmienok, vyplývajúcich z uvedenej právnej normy, ktorá nepochybne sprísňuje podmienky pre spotrebiteľské rozhodcovské konanie, či už v rozsahu práv spotrebiteľa (napr. prílohy o poučení) alebo aj na strane rozhodcov (vrátane ich disciplinárnej zodpovednosti). 10. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP). 11. V odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov v rozsahu 100 % (§ 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP). 12. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).