Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16Co-45-2018.pdf
PDF · 104.75 KB
Case nature
Area
Subarea
16Co/45/2018
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v spore žalobcov: 1/ S. F., narodenej X.X.XXXX, trvalý pobyt P. Ľ. C. XXXX/XX, N., 2/ P. C., narodenej XX.X.XXXX, trvalý pobyt A. 3, S., 3/ U. X., narodeného XX.X.XXXX, trvalý pobyt S. P. XXX, 4/ U. X., narodeného XX.X.XXXX, trvalý pobyt S. P. XXX, 5/ B. H., narodenej XX.X.XXXX, trvalý pobyt P. X/X, X. S., 6/ W. M., narodenej XX.X.XXXX, trvalý pobyt M. XXXX/ XX, S., 7/ U. A., narodenej X.X.XXXX, trvalý pobyt R. - P. XXXX, F., C. republika, 8/ C. Q., narodeného XX.X.XXXX, trvalý pobyt U F. XX, M., C. republika, všetci právne zastúpení U.. S. C., advokátkou, so sídlom kancelárie S. 1, N., proti žalovanej N. Q., narodenej X.XX.XXXX, trvalý pobyt X. XXXX/XX, S., právne zastúpenej Y. kancelária U.. Ladislav Pavlovič, s.r.o., so sídlom Štefánikova 5, Bratislava, IČO 47 238 626, o zaplatenie 11 658,32 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu S. č.k. 11C/158/2014-161 zo dňa 4. júla 2018 v spojení s opravným uznesením č.k. 11C/158/2014-219 zo dňa 7. novembra 2018 čo do výroku III. o náhrade trov konania, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III., ktorým rozhodol, že žalovaná má voči žalobcom 1/ - 8/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník, p o t v r d z u j e.
II. Žalovanej sa proti žalobcom 1/ - 8/ p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. konanie v časti o žalobe žalobkýň 2/, 5/, 6/ zastavil, výrokom II. žalobu zamietol a výrokom III. rozhodol, že žalovaná má voči žalobcom 1/ - 8/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Konanie o žalobe žalobkyne 2/ P. C., žalobkyne 5/ B. H. a žalobkyne 6/ W. M. proti žalovanej zastavil podľa § 145 CSP z dôvodu späťvzatia pred začatím pojednávania o veci. Žalobu žalobcov 1/, 3/, 4/, 7/ a 8/ proti žalovanej zamietol z dôvodu uplynutia premlčacej doby na jej uplatnenie pred súdom podľa § 100 ods. 1 a § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka na námietku premlčania, ktorú v konaní vzniesla žalovaná. O nároku žalovanej na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1, 2 CSP a vo vzťahu k žalobcom 2/, 5/ a 6/ podľa § 256 ods. 1CSP, keď títo žalobcovia procesne zavinili zastavenie konania. Úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške nároku rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia 1/ - 8/, ktorým napadli výrok III. tohto rozsudku o nároku na náhradu trov konania z dôvodu, že rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania je nesprávne, nezákonné a pri rozhodovaní o tomto nároku mal súd prvej inštancie postupovať podľa § 257 CSP. S poukazom na odôvodnenie rozsudku sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal prítomnosťou dôvodov a skutkových okolností na aplikáciu uvedeného
zákonného ustanovenia na strane všetkých žalobcov. Výnimkou pri rozhodovaní o trovách konania je § 257 CSP, ktorého účelom je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva súdu. Tam, kde zákon nemôže byť natoľko kauzistický na postihnutie celej rozmanitosti života, sa právo dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecných podmienok uvedených v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynuli z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. S poukazom na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 8.12.2011, sp.zn. II. ÚS 563/2011, žalobcovia uviedli, že jednou zo skupín prípadov, v ktorých prichádza do úvahy aplikácia citovaného zákonného ustanovenia, sú prípady so sociálnym aspektom, keď povinná strana sporu nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. V týchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch strán, prihliadne na postoj strán v konaní, príp. na iné okolnosti. Uvedené ustanovenie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadať kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady pri rozhodovaní o trovách konania (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.1.2010, sp.zn. 2M Cdo 17/2009). V prejednávanej veci by povinnosť náhrady trov konania vo výške 100 % žalovanej by bola bez použitia § 257 CSP neprimerane tvrdou povinnosťou a nezohľadňovala by okolnosti predmetného sporu. V súdenej veci sú subjektami strán osoby v príbuzenskom vzťahu, žalovaná sa osobne zúčastnila dedičského konania po poručiteľke Ing. S. P. (Okresný súd Bratislava IV sp.zn. 65D/670/2009), uzavrela dedičskú dohodu a sama sa výslovne vzdala svojho zákonného dedičského podielu z vkladnej knižky č. XXXXXXXXXX/XXXX so zostatkom ku dňu smrti poručiteľky 12 144,10 eur s príslušenstvom v prospech svojho brata U. X., pričom nikoho zo zákonných dedičov vedome neoboznámila s tým, že tento vklad 5 dní po smrti poručiteľky už vybrala. Nechala zákonných dedičov zaplatiť príslušné notárske poplatky z hodnoty dedičstva, pričom sama vedela, že uvedené finančné prostriedky sú už v jej dispozícii. Tieto skutočnosti považujú žalobcovia za dôvod osobitného zreteľa spočívajúci v podiele žalovanej na vzniku sporu o vydanie bezdôvodného obohatenia. Sama žalovaná iniciovala predkladanie písomných prehlásení o uzavretí mimosúdnej dohody sporových strán o predmete sporu, ktorými docielila, že žalobcovia 2/ a 5/ zobrali žalobu späť. Žalobkyňa 6/ je v dôsledku svojho zdravotného stavu umiestnená v zariadení so sústavnou starostlivosťou. Napriek tomu, že žalovaná predložila súdu písomné späťvzatie žaloby žalobkyňou 6/, tento právny úkon nemohol byť urobený určite a vážne vzhľadom na jej vek a zdravotný stav. Žalobkyňa 6/ je starobnou dôchodkyňou, mesačná výška jej dôchodku nepokryje ani nevyhnutné mesačné náklady s jej umiestnením v zariadení s poskytovaním potrebnej zdravotnej starostlivosti, žalobkyňa 6/ má podlžnosti voči tomuto zariadeniu vo výške cca 3 000 eur. Vo vzťahu k nej nemožno rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania považovať za spravodlivé a v súlade s dobrými mravmi. Tieto skutočnosti boli v konaní preukázané. Žalobkyňa 1/ je starobná dôchodkyňa, vdova, žijúca v domácnosti sama, poberá starobný a vdovský dôchodok vo výške 648,40 eur, má vážne zdravotné ťažkosti, lieči sa na vysoký krvný tlak, cukrovku, osteoporózu chrbtice, Parkinsonovu chorobu a iné. Mesačne dopláca na lieky minimálne 50 eur, výdavky na bývanie má najmenej 170 eur, finančne podporuje brata, žalobcu 3/, ktorý je osamelý a má starobný dôchodok vo výške 324 eur. Žalobca 3/ má vážne zdravotné problémy s pohybovým aparátom, ako lesník prekonal niekoľko pracovných úrazov s trvalými následkami a jeho dôchodok nepokrýva jeho základné životné potreby. Žalobca 4/ je poberateľom starobného dôchodku vo výške 407,50 eur, pravidelne navštevuje lekára, má zvýšené výdavky súvisiace s chorobou srdca. Vo veci sú u žalobcov dané dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce v predmete a charaktere sporu, v zavinení žalovanej na vzniku sporu a jej podielu na priebehu sporu a v sociálnej situácii subjektov na strane žalobcov, čím sú naplnené podmienky pre aplikáciu § 257 CSP na odstránenie neprimerane tvrdeného dopadu aplikovaných všeobecných ustanovení pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania.
3. K odvolaniu žalobcov sa vyjadrila žalovaná písomným podaním zo dňa 17.10.2018. Uviedla, že tvrdenia žalobcov sú nesprávne a na vec nie je možné aplikovať § 257 CSP. Zdôraznila, že žalobcovia na základe vlastného rozhodnutia iniciovali spor pred súdom, pričom hneď po prvom vyjadrení žalovanej muselo byť žalobcom zrejmé, že žaloba je podaná bez právne relevantných dôvodov. Náklady so žalobou spojené si žalobcovia zavinili vlastným rozhodnutím pokračovať v konaní. Žalovaná nevidí dôvod, prečo by žalobcovia nemali niesť zodpovednosť za následky svojho konania, resp. prečo by tieto následky mala znášať žalovaná. Žalobcovia boli pri podaní žaloby a v konaní právne zastúpený advokátom, ktorý im mohol a mal ozrejmiť nezmyselnosť žaloby. V tejto súvislosti žalovaná poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 18.1.2012, sp.zn. 6 M Cdo 5/2011. Na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.7.2008, sp.zn. IV. ÚS 147/08 poukázala žalovaná v súvislosti so sociálnou a finančnou situáciou žalobcov. Uviedla, že žalobcovia pred súdom nepreukázali
žiadne konkrétne skutočnosti a nedoložili žiadne konkrétne doklady preukazujúce ich zlú finančnú situáciu. Pokiaľ žalobcovia uvádzajú, že sú dôchodcovia, opomínajú, že dôchodkyňou je aj žalovaná. Civilný sporový poriadok vyžaduje pre realizáciu sudcovského moderačného práva, aby išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu. Predkladateľ uviedol, že z dôvodu, že uplatnenie tohto osobitného kritéria na nepriznanie náhrady trov konania prichádza do úvahy len výnimočne, má sa to vykladať prísne reštriktívne. Rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom. Ustanovenie nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadať kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.1.2010, sp.zn. 2 M Cdo 17/2009). Na strane žalobcov nie sú dané dôvody hodné osobitne zreteľa pre možnosť aplikácie § 257 CSP.
4. Súdne konanie žalobcov 1/ - 8/ proti žalovanej o zaplatenie 11 658,32 eur s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia začalo doručením žaloby súdu prvej inštancie dňa 4.12.2013 podľa § 82 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (O.s.p.).
5. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdne poriadok v znení neskorších predpisov.
6. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 a § 262 ods. 1 CSP, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP s uvedením dôvodov odvolania, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.
7. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. týkajúci sa nároku na náhradu trov konania, je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.
8. Odvolací súd postupoval v odvolacom konaní v súlade s prechodným ustanovením § 470 ods. 1 CSP podľa tohto zákona, pričom v súlade s § 470 ods. 2 CSP posudzoval procesné podmienky, úkony súdu a strán sporu do 30.6.2016 podľa Občianskeho súdneho poriadku ako procesného predpisu platného a účinného v tom čase. Odvolací súd tak rešpektuje základné princípy CSP o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov a naplnenie princípu právnej istoty odvolacieho konania, ktoré začalo za platnosti a účinnosti skoršej úpravy procesného práva (článok 2 ods. 1, 2 CSP).
9. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že žaloba bola žalovanej doručená dňa 9.4.2014 spolu s vydaným platobným rozkazom č.k. 15Ro/700/2013-43 zo dňa 1.4.2014 a písomným poučením strany sporu. Proti platobnému rozkazu podala žalovaná v zákonnej lehote odpor s odôvodnením. V priebehu konania žalovaná písomným podaním zo dňa 27.10.2016, ktoré došlo súdu prvej inštancie dňa 11.11.2016, vzniesla námietku premlčania odôvodnenú skutkovými okolnosťami veci. Právnej zástupkyni žalobcov bolo písomné podanie obsahujúce námietku premlčania doručené dňa 18.11.2016. Žalobkyne 2/ a 5/ zobrali žalobu proti žalovanej späť bez udania dôvodu a ich späťvzatie bolo súdu prvej inštancie doručené dňa 29.3.2017. Dňa 8.6.2017 bolo súdu prvej inštancie doručené podanie žalobkyne 6/ obsahujúce späťvzatie žaloby bez udania dôvodu.
10. V súvislosti so zastavením konania (výrok I. rozsudku súdu prvej inštancie), ktoré je vždy rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, je súd obligatórne povinný rozhodnúť aj bez návrhu o nároku na náhradu trov konania. V prípade zastavenia konania v dôsledku späťvzatia žaloby postupuje súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania podľa § 256 ods. 1 CSP o zodpovednosti za procesné zavinenie tohto zastavenia. Daný spor medzi žalobcami a žalovanou má sporový charakter. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie vyjadrená v § 256
CSP znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Náhrada týchto trov sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok sporu. Pojem procesné zavinenie sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie sa uplatní pre každé konanie bez ohľadu na to, z akého dôvodu bolo zastavené, ak už vznikol procesnoprávny vzťah medzi súdom a stranami sporu a medzi stranami sporu navzájom. Zavinenie môže existovať na strane žalobcov aj na strane žalovanej. Dôvodnosť podania žaloby sa v tomto prípade posudzuje procesne a bez ohľadu na to, aký by bol výsledok konania, keby k späťvzatiu žaloby nedošlo.
11. V danom spore došlo k späťvzatiu žaloby žalobkyňami 2/, 5/ a 6/ pred prvým pojednávaním a pred meritórnym rozhodnutím vo veci samej. Súd prvej inštancie v spore správne ustálil, že žalovaná má proti žalobkyniam 2/, 5/ a 6/ procesný úspech a preto má podľa § 256 ods. 1 CSP proti ním nárok na náhradu trov konania.
12. Vo veci samej súd prvej inštancie žalobu o zaplatenie o zaplatenie 11 658,32 eur s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia v sporovom konaní zamietol v celom rozsahu (výrok II. rozsudku súdu prvej inštancie). Rovnako ako v prípade zastavenia konania pre späťvzatie žaloby (odsek 10. tohto odôvodnenia), sporové konanie sa končí a súd obligatórne aj bez návrhu rozhoduje o nároku na náhradu trov konania. Náhrada trov konania je spojená so sporovým konaním a vyplýva z jeho povahy. Úspech vo veci, ktorá je predmetom sporu, je určujúcou okolnosťou pre nárok na náhradu trov konania. Zásada úspechu vo veci upravená v § 255 CSP sa uplatní tak, že neúspešná strana sporu je povinná nahradiť úspešnej strane trovy konania, ktoré jej vznikli a ktoré zodpovedajú podmienkam vymedzeným v § 251 CSP. Úspech vo veci súd skúma čo do právneho základu a čo do výšky priznaného nároku (zásada zodpovednosti za výsledok - zásada úspechu). Plný alebo čiastočný úspech vo veci, ktorá je predmetom konania, môže mať žalobca aj žalovaný. Základným meradlom pre nárok na náhradu trov konania je pomer tohto úspechu k neúspechu. Na povinnosť strany nahradiť trovy konania nemá vplyv ani prípadné oslobodenie strany od platenia súdnych poplatkov podľa § 254 ods. 1 CSP a od tejto povinnosti nie je možné stranu oslobodiť. Určitou výnimkou v tomto smere je ustanovenie § 257 CSP. Súd prvej inštancie v spore správne ustálil, že žalovaná ako úspešná strana v spore má proti žalobcom 1/, 3/, 4/, 7/, 8/ podľa § 255 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania rešpektujúc zásadu zodpovednosti za výsledok a plný úspech žalovanej.
13. Ustanovenie § 257 CSP predstavuje zákonom stanovenú odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP) a od zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). Pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania procesný predpis vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok : 1/ dôvody hodné osobitného zreteľa a 2/ výnimočné okolnosti, pričom tieto podmienky bližšie nešpecifikuje. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo k určitej procesnej situácii, pričom aj v týchto prípadoch je však potrebné skúmať či sú alebo nie sú dané individuálne dôvody na priznanie účinkov právnej normy. Za okolnosti hodné osobitného zreteľa z hľadiska § 257 CSP sa považujú v určitých prípadoch aj sociálne dôvody z hľadiska majetkových, osobných, zárobkových a iných pomerov strán sporu nielen na strane žalobcu, ale aj na strane žalovaného. V rámci tohto posudzovania je potrebné tiež skúmať okolnosti, ktoré viedli stranu sporu k uplatneniu nároku na súde a jej postoj v konaní. Predmetné ustanovenie procesného predpisu neslúži na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami sporu. Jeho zmyslom a účelom je odstránenie neprimeranej tvrdosti na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie súdneho konania a o jeho výsledok.
14. Jediný odvolací dôvod žalobcov 1/ - 8/ proti výroku III. rozsudku súdu prvej inštancie, ktoré predstavuje z procesného hľadiska rozhodnutie s charakterom uznesenia, predstavuje tvrdenie, že súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania prítomnosťou dôvodov a skutkových okolností odôvodňujúcich aplikáciu § 257 CSP na strane všetkých žalobcov.
15. Za situácie, že ide o náhradu trov konania strán sporu navzájom, že ustanovenie § 257 CSP pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania nebolo súdom prvej inštancie aplikované a tým ani posudzované podmienky možnosti jeho aplikácie a výkladu, ktorá skutočnosť vyplýva z výroku III. rozsudku a jeho odôvodnenia v odsekoch 36. - 39. odôvodnenia tohto rozsudku, odvolací súd v odvolacom prieskume posúdil a hodnotil, či v danom sporovom konaní existujú výnimočné okolnosti a na strane žalobcov a žalovanej sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa vzhľadom na sociálne aspekty, v ktorých sa strany sporu nachádzali v čase začatia súdneho konania ako aj v priebehu konania,
resp. či v priebehu konania došlo k ich zohľadniteľnej zmene tak, že výsledok rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania predstavuje na strane žalobcov neprimeranú tvrdosť pri hodnotení spravodlivosti voči stranám sporu navzájom.
16. Odvolací súd preskúmal obsah vyjadrení strán sporu, obsah listín nachádzajúcich sa v spise, preskúmal postup súdu prvej inštancie a strán sporu v konaní, správanie žalobcov a žalovanej pred začatím súdneho konania, dôvody začatia súdneho konania na základe žaloby podanej žalobcami 1/
- 8/ so zohľadnením, že proti výrokom I. a II. rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie nebolo podané a v týchto výrokoch nadobudol rozsudok súdu prvej inštancie právoplatnosť, prihliadol na správanie žalobcov v konaní smerujúce k mimosúdnemu riešeniu veci a na postoj žalovanej, zisťoval, či skutočnosti vyplývajúce zo spisu v konaní pred súdom prvej inštancie dávajú podklad pre záver o možnosti aplikácie § 257 CSP a či skutočnosti uvádzané žalobcami v odvolaní, ktoré sa týkajú ich sociálnej situácie, existovali v čase začatia súdneho konania a či tieto možno hodnotiť ako zhoršenie a zmenu tejto sociálnej situácie tak, aby prípadné nepriznanie nároku na náhradu trov konania nespôsobilo nespravodlivosť a neprimeranú tvrdosť na strane žalovanej.
17. Preskúmaním v rozsahu uvedenom v odseku 16. tohto odôvodnenia odvolací súd uzavrel, že v danom prípade pre nepriznanie náhrady trov konania žalovanej neboli splnené podmienky podľa § 257 CSP, pretože konkrétny prípad nemá také osobitné okolnosti, ktoré by zakladali jeho výnimočný charakter. Predovšetkým výnimočný charakter veci nie je založený tým, že žalovaná bola účastníkom dedičského konania po poručiteľke Ing. S. P., rod. X., zomrelej dňa 3.9.2009, vedeného Okresným súdom Bratislava IV pod sp.zn. 65D/670/2009, v rámci ktorého bol predmetom dedičstva (ku dňu smrti poručiteľky) aj zostatok na vkladnej knižke č. XXXXXXXXXX/XXXX vo výške 12 144,10 eur vedenej v Slovenskej sporiteľni, a.s. Bratislava. Z osvedčenia o dedičstve č.k. XXD/XXX/XXXX, D not XX/XXXX- XX zo dňa 10.3.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26.3.2010, vyplynulo, že na základe uzavretej dohody o vyporiadaní dedičstva nadobudli zostatok predmetného vkladu dedičia poručiteľky zo zákona, okrem iných aj žalobcovia 1/ - 8/, do výšky zákonných podielov, pričom žalovaná sa svojho podielu vzdala v prospech U. X., narodeného XX.X.XXXX (žalobca 4/). Po tom, čo žalobcovia zistili (marec 2013), že zostatok na vkladnej knižke vybrala z účtu žalovaná 5 dní po smrti poručiteľky, podaním zo dňa 25.4.2013 vyzvali žalovanú na vyplatenie sumy 12 144,10 eur v lehote do 5 dní oprávneným dedičom s tým, aby žalovaná považovala výzvu za návrh na mimosúdne vyriešenie predmetnej záležitosti. Žalovaná reagovala na výzvu podaním zo dňa 7.5.2013, v ktorom poprela, že by išlo z jej strany o bezdôvodné úmyselné obohatenie ako ho kvalifikovali žalobcovia, držby a dispozície s vkladnou knižkou sa ujala oprávnene a táto kvalifikácia je pri posudzovaní veci z hľadiska plynutia lehôt viac ako priehľadná. Žalovaná s poukazom na to, že premlčacia lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia je dvojročná a právna skutočnosť, právoplatnosť dedičského osvedčenia nastala dňa 26.3.2010, t.j. viac ako 3 roky pred výzvou žalobcov, vzniesla v odpovedi na výzvu námietku premlčania. Odpoveď žalovanej zo dňa 7.5.2013 predložili žalobcovia ako prílohu žaloby. Vznesenie námietky premlčania žalovanou na vyplatenie zákonných dedičských podielov žalobcom 1/ - 8/, ktoré žalovaná preukázateľne vykonala pred doručením žaloby súdu prvej inštancie dňa 4.12.2013, pričom už pri podaní výzvy a v súdnom konaní od počiatku boli žalobcovia právne zastúpení, nemožno z objektívneho hľadiska vyhodnotiť ako výnimočné okolnosti. Žalovaná vzniesla námietku premlčania aj v súdnom konaní. Uplynutie premlčacej doby na uplatnenie nároku pred súdom bolo základným a podstatným právnym dôvodom zamietnutia žaloby. Vyhodnotenie, že žalovaná mala výrazný podiel na vzniku a priebehu sporu preto neprichádza do úvahy.
18. Sociálne aspekty postavenia žalobcov 1/, 2/, 3/, 4/, 5/, 6/, ktorými žalobcovia odôvodňovali a preukazovali v odvolaní dôvody hodné osobitného zreteľa pri uvedení zárobkových, zdravotných a sociálnych pomerov nemožno v danej veci hodnotiť izolovane voči týmto pomerom na strane žalovanej. Nepochybne, tak žalobcovia ako aj žalovaná, sú strany sporu v dôchodkovom veku a v tomto ich veku začalo súdne konanie. Pre záver, že sociálne aspekty strán sporu sa od začatia súdneho konania zmenili tak, že v prípade existencie výnimočných okolností sporu je potrebné tieto zohľadniť aj pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania, nedáva skutkový stav a tvrdenia strán sporu žiadnu oporu.
19. Vzhľadom na vyššie uvedené, keď odvolací súd uzavrel, že povaha a okolnosti sporu nemajú charakter výnimočnosti a dôvody hodné osobitného existujúce na jednej strane sporu nemôžu nerešpektovať pomery druhej strany sporu, pričom podmienky pre aplikáciu § 257 CSP musia byť splnené súčasne, odvolací súd uvádza, že v danom spore aplikácia citovaného zákonného ustanovenia
neprichádza do úvahy a rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku III. je vecne správne aj z hľadiska procesných noriem o zodpovednosti za zavinenia a o zodpovednosti za výsledok.
20. Z týchto dôvodov považoval odvolací súd odvolanie žalobcov za nedôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku III. podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. O výške tohto nároku rozhodne podľa § 262 ods. 2 samostatným uznesením súdny úradník súdu prvej inštancie pri rešpektovaní zásad podľa § 251 CSP.
21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a žalovanej ako úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).